{"guid": "bf7bfeb9-45e9-49da-8668-dfd2bbf97ae7:628783e0-6a26-4f63-bf72-cb01e6abc7d6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8015201000.1", "spisova_znacka": "6Sp/45/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sp/45/2015 z 9. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. februára 2016, sp. zn. 6Sp/45/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015201000.1", "identifikacne_cislo": "8015201000", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Škorpilová", "sudca_id": 912, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-skorpilova-912", "datum_vydania": "2016-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/628783e0-6a26-4f63-bf72-cb01e6abc7d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201000.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201000.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/45/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201000
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201000.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Poprad,
katastrálny odbor, so sídlom J. Curie 3, Poprad, za účasti Z. C., bytom R. XX/XX, H., o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu Č.k.: V XXXX/XXXX/DP zo dňa 17. augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu Č.k.: V XXXX/XXXX/DP zo dňa 17. augusta 2015.

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.08.2015 odporca ako správny orgán príslušný na konanie
podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci
návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 26.03.2014, ktorého prílohou
je Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným
veriteľom a Z. C. ako záložcom rozhodol tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 26.03.2014 mu bol podaný návrh na vklad záložného práva na
základe záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v k.ú. Poprad zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX.

Citoval § 31 ods. 1, 4, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka a dôvodil, že preskúmaním návrhu na vklad záložného práva a jeho príloh zistil, že predloženú
zmluvu o zriadení záložného práva v mene záložcu podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je
zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca,
pretože podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť. Tým nastal konflikt podľa
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle pri udelení splnomocnenia
je slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že
záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie, je v
kontexte predmetu a obsahu plnomocenstva prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v
zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Argumentoval, že s týmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn.
1Sžo/28/2009 zo dňa 08.02.2011 a sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 týkajúci sa obdobnej
problematiky. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku uviedol, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle



účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľky a preto ani následné
deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sám sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere, sa nezakladá na zistenej realite. Dôležitá je tu zákonná požiadavka podľa § 17 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) umožniť účastníkovi voľbu svojho
zástupcu. Toto právo bolo dlžníkovi z úverového vzťahu horeuvedeným postupom navrhovateľky v
spojení s predložením predtlačeného (nemenného) zástupcu jednoznačne odňaté. Následne uvedená
situácia procesne spôsobila vznik právneho stavu, že splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby
v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo potrebné
návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť. Zastupovanie sa môže označiť za riadne iba vtedy, ak
nedochádza ku kolízii medzi úkonmi splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa resp. ak nedochádza k
ujme na právach splnomocniteľa. Najvyšší súd na tomto mieste upozornil na existenciu rozporu záujmov
splnomocniteľa a zástupcu. Nepochybným základom existencie uvedených rozporov je to, že združenie
ProHelp hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa tak obsahom plnomocenstva bola
realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči navrhovateľovi, to znamená také
konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je k prospechu
navrhovateľa. Za tejto situácie sa od odporcu legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady,
vrátane informácií jemu známych z iných úradných konaní s navrhovateľom, aby mohla jednoznačne
vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu.

Citoval ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona a uviedol, že v rámci skúmania, či je právny úkon
urobený v predpísanej forme dospel k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné, pretože
nie je urobené v predpísanej forme so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje. Zmluva o
zriadení záložného práva spísaná na podklade neplatného splnomocnenia je preto absolútne neplatná.
Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex
tunc) voči každému, nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri
povoľovaní vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností prihliadať. Konštatoval, že v danom
prípade podmienky na vklad nie sú splnené a preto tento návrh zamieta v celom rozsahu.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporcu, pričom citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods.
1, 2, § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Uviedol, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa tak náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú
slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o
splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o
úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré boli v čase uzavretia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzavretím predmetnej záložnej
zmluvy.

Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že v pozícii veriteľa na základe zmluvy o úvere sám vopred
určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho
bude zastupovať. Podľa jeho názoru ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú
z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny
orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku,
pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odporca si v tomto prípade nesplnil svoju zákonnú
povinnosť a pri vydaní napadnutého rozhodnutia nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci.

Navrhovateľ argumentoval, že ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho
zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolenie vkladu vecného
práva do katastra nehnuteľností. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len
na konštatovanie, že záložca, dlžník, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha



nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. Právne posúdenie musí obsahovať odkaz na konkrétny
právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje závery. Nestačí iba citácia príslušného
ustanovenia, ale je potrebné obsah právnej normy primerane vyložiť, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi
skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca zo záujmami záložcu, splnomocniteľa, uviedol, že
splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva,
že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy
o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o
splnomocnení je samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení
splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na
tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej
zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka
požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

K uvedeniu predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení uviedol, že táto
argumentácia použitá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neobstojí. Uvedenie zástupcu je
nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Ak odporca z týchto skutočností
vyvodzuje, že záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu
v predložených listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, pričom správy orgán nevykonal žiadne
iné dôkazy na preukázanie správnosti týchto tvrdení. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania
zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná,
keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý je odporca povinný
preukázať. Odporca nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným
veriteľom. Záver odporcu, že osoba splnomocneného zástupcu obhajuje záujmy veriteľa, je v rozpore s
obsahom správneho spisu. Zo znenia predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre
udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v
jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Predmetná námietka je tak čo do právneho
posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
nesprávne zistil skutkový stav a udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil. Z uvedených
dôvodov je napadnuté rozhodnutie odporcu nezákonné. Žiadal preto toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec
odporcovi na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych



orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie,
ktoré mu predchádzalo,  oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd vo veci pojednával podľa § 250g ods. 1 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju
neprítomnosť ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 01.02.2016 a 12.01.2016, pričom súhlasili, aby
súd konal aj v ich neprítomnosti. Súd vec prejednal aj v neprítomnosti účastníčky konania Z. C., ktorej
predvolanie na pojednávania bolo riadne a včas doručené. Jej neprítomnosť zo zdravotných dôvodov
ospravedlnil osobne manžel M. C..

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 26.03.2014 odporcovi návrh
na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE do katastra nehnuteľností. Prílohou
tohto návrhu bola aj zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným
veriteľom a Z. C. ako záložcom, v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Podľa čl. II tejto zmluvy zmluvné
strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie  všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka.

Prílohou podaného návrhu bola aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom Z. C.
a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci podpísaná dňa 29.05.2012. Z
obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
a na základe jeho žiadosti o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených
v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo
zmluvy XXXXXXXXX. Touto dohodou splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo
všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane
právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo veciach
rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní
s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc pri
zabezpečení svojho záväzku. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom
znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito
naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný
právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práva, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, keďže ide o splnenie jeho zmluvných
povinností, zabezpečených prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení
je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k
nehnuteľnostiam do katastra,  záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.



Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona,  pred podaním návrhu na vklad môžu účastníci konania
podať oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva, ktoré sa zverejní na
internetovej stránke úradu. Oznámenie sa zašle elektronicky na príslušný okresný úrad. Ak do 90 dní
od doručenia oznámenia účastník konania nepodá návrh na vklad, oznámenie okresný úrad vymaže
z evidencie.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona,  návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona,  ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená
vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z
pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie
vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení,
s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom.



V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí
predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, okrem iného
posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom
formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia
vopred predtlačného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s
navrhovateľom Z prejednávanej veci, ako aj z predchádzajúcich konaní na tunajšom súd v totožných
veciach je zrejmé, že existencia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda
o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k uvedenému úveru
je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.

Súd, tak ako aj odporca poukazuje v tomto prípade na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, z ktorého vyplynulo:
„Je nepochybné, že hlavným účelom dohody o splnomocnení je v prejednávanej veci vytvoriť
podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe
udeleného plnomocenstva. Zastupovanie sa môže označiť za riadne iba vtedy, ak nedochádza ku kolízii
medzi úkonmi splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa, resp. ak nedochádza k ujme na právach
splnomocniteľa.“

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Najvyšší súd ďalej uvádza, že „...musí na tomto mieste upozorniť na existenciu rozporu záujmov
splnomocniteľa (dlžníka) a zástupcu. Nepochybným základom existencie uvedených rozporov je to,
že združenie ProHelp hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa tak obsahom
plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti
Pohotovosť s.r.o., to znamená také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme
splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu navrhovateľa. Z tejto situácie sa od odporcu legitímne
očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady, vrátane informácií jemu známych z iných úradných
konaní s navrhovateľom, aby mohol jednoznačne vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka
a jeho zástupcu.“

V danom prípade aj z väčšieho množstva totožných konaní vedených pred tunajším súdom je nesporné,
že osoba splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci  vystupuje vo viacerých
úverových obchodoch navrhovateľa a uzatvára zmluvy o zriadení záložného práva za navrhovateľových
- veriteľových dlžníkov.

Je potrebné poukázať z vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu aj na ten názor, že ak už
samotná existencia takých skutočností (skutkový rozpor), že splnomocniteľovi (úverovému dlžníkovi)
je odňatá možnosť sám si určiť osobu splnomocnenca, že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje
v úverových obchodoch navrhovateľky a že splnomocniteľ z tejto situácie nie je výslovne poučený o
možnosti a spôsobe ukončenia zastupovania, ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje
umožňujúce rýchly kontakt so splnomocnencom napríklad na neodkladné pokyny či konzultácie a ani,
že zo strany splnomocnenca nie sú doložené informácie či sa osobne stretol so zastupovanou osobou a
čo bolo obsahom takýchto stretnutí, musí nutne vyvolávať pochybnosti o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka.

Ak teda odporca návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností predložený navrhovateľom
v konaní zamietol z dôvodu uvedeného v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozhodol v súlade so
zákonom.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250r O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne a
zákonné potvrdil.



O trovách konania súd rozhodol  podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, náhrada trov konania
mu nepatrí a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu     v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto     rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ  domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Kanc. doruč:
-navrhovateľ, odporca, účastník správneho konania Oľga Dlugošová
-L: 20 dní", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}