Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/31/2011 z 7. 11. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 7. novembra 2011, sp. zn. 13CoE/31/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3806210509.1 Krajský súd Trenčín | 13CoE/31/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3806210509.1 | 2011-11-07 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ff1a2eb-1fd8-42d2-b7eb-54b635cd3ef4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3806210509.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/31/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806210509
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3806210509.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: X. H., O. H. F. S., so sídlom v S., U. X, IČO:
XX XXX XXX proti povinným: N. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 31.07.2008 o vymoženie istiny 16,60 Eur
(500,- Sk), na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. júna
2011, č.k. 16Er/2106/2006-19 jednomyseľne v senáte, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. júna 2011,
č.k. 16Er/2106/2006-19 a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil ( §
57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku), zároveň súdnej exekútorke JUDr. Y. X., P. U.
X, XXX XX D., náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným dňa
13.09.2006 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre istinu vo výške 500,- Sk s
príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č.k.
AA 1373557, ktorý vydalo Oddelenie cudzineckej PZ v S.. Exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú
na mieste, nadobudol právoplatnosť 14.02.2006 a stal sa vykonateľným dňa 23.02.2006. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 05.10.2006. Dedičské konanie
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 14D 887/2008, D not 195/2008 bolo dňa 01.03.2011 zastavené
pre nemajetnosť poručiteľa v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p.. Poručiteľ - povinný zomrel dňa 31.07.2008
bez zanechania závetu a zákonní dedičia - B. P., nar. XX.XX.XXXX a P. P., nar. XX.XX.XXXX, obe
bytom W., D. XXXX/XX nenadobudli žiadny majetok z dedičstva. Z uvedeného vyplýva, že povinný nemá
spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania - pasívnu legitimáciu, dedičské
konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a táto skutočnosť je neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní a je potrebné exekučné
konanie zastaviť. Z formalistického hľadiska je potrebné procesné zavinenie pri návrhu na zastavenie
exekúcie vidieť na strane oprávneného, s ohľadom na osobitosti tohto exekučného konania a súčasnú
existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie, pre ktoré by súd bez ohľadu na návrh oprávneného exekúciu
zastavil, súd nezaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Podľa názoru súdu oprávnený nemohol
predvídať, že povinný po vyše dvoch rokoch po začatí exekučného konania zomrie. Rovnako tak
nemohol predvídať, aký bude rozsah dedičstva po povinnom, ktorého cenou je obmedzený prechod
dlhov na dedičov. Súd sa pri úvahe o možnosti zaviazať znášaním trov exekúcie oprávneného riadil
presvedčením, že v danej veci nastala obdobná procesná situácia, ako je tomu pri smrti povinného a
následnom zastavení dedičského konania pre nemajetnosť, resp. pri výmaze povinného - právnickej
osoby z obchodného registra bez právneho nástupcu. Rovnako ani v týchto prípadoch nie je možné
zaväzovať na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože smrť a následné preukázanie nemajetnosti
povinného, resp. zánik povinného - právnickej osoby bez právneho nástupcu, ako dôvody zastavenia
exekúcie nemožno predvídať. Uvedené preto viedol súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto
výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie.



Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie súdna exekútorka, ktorá namietala nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa v časti trov konania, a to z dôvodu § 205 ods. f) Občianskeho
súdneho poriadku. Ďalej poukázala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.01.2005 PIÚS 49/03,
rozsudok najvyššieho súdu SR 6SzŽ 221/00 a rozsudky Najvyššieho súdu SR 3Cdo 58/2009, 4 Cdo
138/08, 4Cdo 41/2009. V zmysle ust. § 196 ods. 1 Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Odôvodnenie súdu je založené iba na voľnej
úvahe, pričom interpretoval ustanovenie § 203 Exekučného poriadku natoľko extrémne, že svojim
postupom vybočil z medzí ústavnosti a napadnuté rozhodnutie svojimi účinkami porušilo základné právo
exekútora. Uviedla, že z rozhodnutia ESĽP vo veci Q. T. P. proti W. vyplýva, že exekútorovi v W. vždy
patrí náhrada hotových výdavkov a ekvivalentná odmena. Preto žiadala, aby odvolací súd v zmysle §
221 ods. 1 písm. h/ Uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.06.2011 zrušil v časti nepriznania
trov exekúcie a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného
súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania uznesenia súdu prvého stupňa a spisového materiálu odvolací súd zistil, že
prvostupňový súd v rozpore so zákonom nesprávne zastavil exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného priadku a vo veci náhrady trov exekúcie aplikoval § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
V danom prípade úmrtie povinného v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie konania. Z § 37 ods. 3 Exekučného poriadku
vyplýva, že povinnosti z exekučných vzťahov nezanikajú smrťou povinného, ale prechádzajú na dedičov,
ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Povinný nezanechal majetok, dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175 h ods. 1 O.s.p.,
preto malo byť exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a pri
náhrade trov konania mal súd vychádzať z § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V danej veci povinný v priebehu konania zomrel, nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili
do žiadnych práv povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol
nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie
nezavinil.

Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom
vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13. mája 2011 v
konaní vedenom pod sp. zn. 7M Cdo 5/2011.

Na základe uvedeného odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil Okresnému súdu Prievidza
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .