{"guid": "bf1d7cf0-e2cb-44fe-a773-3b912d41863b:b57a793f-7313-4913-8188-87cf56ca8a3b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3810216846.1", "spisova_znacka": "4Co/287/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/287/2012 z 14. 4. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 14. apríla 2014, sp. zn. 4Co/287/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3810216846.1", "identifikacne_cislo": "3810216846", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-04-14", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b57a793f-7313-4913-8188-87cf56ca8a3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3810216846.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3810216846.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3810216846.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/287/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810216846
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3810216846.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J. Q., bytom Q. E. XXX, zastúpeného JUDr. Q.
B., advokátom v V., M. Z. XX/X proti odporcovi A., s.r.o., so sídlom v I., J. P. XXX, IČO XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou J. J. s.r.o. I., J. XXXX/X, IČO XX XX XXX, o zaplatenie 55.216,52
eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. júla 2012, č.k.
9C/188/2010-71, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      z r u š u j e     a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
55.216,52 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.11.2010                  do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň vrátil súdny poplatok v sume 3.312 eur zaplatený na účet tamojšieho
súdu po právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny
poplatok v sume 3.312,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 3.381,72
eur, na účet právneho zástupcu JUDr. Q. B., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.                   Po
zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo
vozidlo Subaru Impreza 2,5 WRX STI Exculsive. Nesporné je aj to, že kúpna cena bola dohodnutá v
sume 55.216,52 eur, ktorú navrhovateľ aj riadne zaplatil. Počas plynutia záručnej doby malo vozidlo
poruchu popísanú v zákazkovom liste            zo dňa 23.6.2010. V konaní bolo sporné, či navrhovateľ
účinne odstúpil od kúpnej zmluvy               s odporcom v dôsledku uplatnenej reklamácie. Odporca
namietal, že reklamáciu neuplatnil navrhovateľ, ale jeho syn, nakoľko skutočnosť, že by syn navrhovateľa
konal                             za navrhovateľa, z ničoho nevyplývala a prijímací technik odporcu nemal ako zistiť,
že osoba, ktorá sa dostavila s motorovým vozidlom, nie je aj vlastníkom tohto vozidla. V konaní bolo
z výpovedí navrhovateľa a jeho syna svedka J. Q. ml. preukázané, že motorové vozidlo užíval syn
navrhovateľa, s vedomím a súhlasom navrhovateľa s vozidlom absolvoval všetky servisné prehliadky a
navrhovateľ súhlasil aj s tým, aby J. Q. ml. riešil záležitosti v súvislosti s poruchou vozidla, keďže on v
tom čase bol na dovolenke mimo územia Slovenska. Z toho je potom zrejmé, že došlo ústnou formou k
splnomocneniu syna navrhovateľa na vybavenie reklamácie vád vozidla u odporcu. Synovi navrhovateľa
ako laikovi pritom nemožno vyčítať, že pri uplatnení reklamácie neoznámil prijímaciemu technikovi, že
koná za navrhovateľa. Z výpovedí navrhovateľa a svedka J.             Q. ml. vyplýva, že vzhľadom k tomu, že
syn navrhovateľa s jeho súhlasom                           v predchádzajúcom období vybavoval aj všetky servisné
prehliadky, považovali tento postup za obvyklý. Z výpovede zástupcu odporcu, ako aj samotného
navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ sa osobne aj telefonicky zaujímal o výsledok reklamácie. Z tohto
správania navrhovateľa je teda zrejmé, že o uplatnení reklamácie vedel, voči jej uplatneniu nemal
žiadne výhrady. Aj toto poukazuje na skutočnosť, že svojho syna splnomocnil na jej uplatnenie. Samotní
zamestnanci odporcu s navrhovateľom v súvislosti s reklamáciou vozidla komunikovali (telefonicky aj
osobne), teda ho považovali za osobu oprávnenú z reklamácie. Súd prvého stupňa preto vyslovil, že



reklamácia uplatnená dňa 23.6.2010 bola navrhovateľom riadne uplatnená. Navrhovateľ mal v danom
prípade postavenie spotrebiteľa, voči odporcovi si uplatnil nároky vyplývajúce z vád predmetu kúpy,
ktoré mu vznikli na základe uzavretej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti ako spotrebiteľ požíva zvýšenú
právnu ochranu. Výklad súdu v súvislosti so splnomocnením na zastupovanie navrhovateľa pri uplatnení
(vybavovaní) reklamácie pritom zodpovedá požiadavke takejto ochrany navrhovateľa ako spotrebiteľa (§
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ďalšou spornou skutočnosťou v konaní bolo to, kedy došlo              k
odovzdaniu servisnej a záručnej knižky odporcovi v súvislosti s uplatnením reklamácie.                  Je
nepochybné, že tento doklad nebol predložený dňa 23.6.2010. Z výpovede svedka E. bolo zistené, že
až po predložení tohto dokladu bolo možné pristúpiť k oprave vozidla. Tento svedok nevedel presne,
kedy bola servisná knižka od vozidla predložená, podľa neho to mohlo byť po týždni, možno aj po dlhšej
dobe. Svedok Q. ml. tiež nevedel presný dátum, kedy k odovzdaniu uvedeného dokladu došlo. Táto
skutočnosť bola ozrejmená svedkom B. Q., ktorý uviedol, že odviezol syna navrhovateľa do servisu
odporcu                      v Trenčíne za účelom odovzdania servisnej knižky, uvedený deň bol
piatok a po odovzdaní servisnej knižky so synom navrhovateľa pokračoval do Považskej Bystrice do
predajne motocyklov, kde syn navrhovateľa niečo kupoval. Zo strany navrhovateľa bol predložený doklad
o úhrade zo dňa 25.6.2010, vystavený spoločnosťou B. X. autorizovaný predaj  a servis, G. XXX, V.
O.. Deň 25.6.2010 pritom pripadá na piatok.                                 Z uvedených skutočností súd
považoval za preukázané, že k odovzdaniu záručnej a servisnej knižky odporcovi došlo dňa 25.6.2010
a od tohto dňa mohol odporca pristúpiť k oprave vozidla. V konaní bolo nepochybne preukázané, že
odporca reklamáciu navrhovateľa nevybavil v 30-dňovej lehote, výsledok reklamácie mu oznámil až
listom z 05.08.2010. Navrhovateľ v súvislosti s tým uplatnil svoje právo vyplývajúce z § 18 ods. 4
zákona                     č. 250/2007 Z. z. a listom zo dňa 14.10.2010, ktorý bol odporcovi doručený
20.10.2010,                    od kúpnej zmluvy odstúpil. Súd považoval odstúpenie od zmluvy za platné, pretože
je nepochybné, že vozidlo pri odovzdaní dňa 23.06.2010 malo vady a odporca reklamáciu uplatnenú
navrhovateľom nevybavil v zákonom stanovenej  lehote. Zo znenia ustanovenia                § 18 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z. z. pritom nevyplýva, že pre odstúpenie od zmluvy je potrebné, aby vady boli
takej povahy, aká je vyžadovaná pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva. Skutkovým dôvodom pre
odstúpenie od zmluvy podľa citovaného zákonného ustanovenia nie je povaha, či príčina vady, ale to,
že k vybaveniu reklamácie nedošlo                     v zákonom stanovenej lehote. Z toho dôvodu súd
ani nevykonal dokazovanie navrhované odporcom - nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie
existencie vád vozidla a ich povahy. V súvislosti s odstúpením od kúpnej zmluvy navrhovateľom došlo k
jej zrušeniu               od počiatku. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka sú účastníci zmluvy navzájom
povinní vrátiť druhému to, čo podľa nej dostali. Navrhovateľ predmet kúpy odporcovi odovzdal ešte dňa
23.06.2010 a vozidlo sa od tej doby nachádza u neho. Povinnosť navrhovateľa vrátiť predmet kúpy teda
splnená bola. Na druhej strane vznikla odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi kúpnu cenu vozidla.
Odporca doposiaľ túto svoju povinnosť nesplnil. Navrhovateľ ho vyzval na vrátenie kúpnej ceny do 15
dní odo dňa doručenia odstúpenia                od zmluvy, t. j. od 20.10.2010. Na základe všetkých uvedených
skutočností preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu                55.216,52 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 16.11.2010 (odporca sa do omeškania
dostal už skôr, ale navrhovateľ si nárok na úrok z omeškania uplatnil až od 16.11.2010)                   až do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výška úroku z omeškania je určená v zmysle
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi súd rozhodol podľa § 11
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ si uplatnil nárok voči odporcovi podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa, preto je               v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov
podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona                   č. 71/1992 Zb. V konaní bol nesprávne vyzvaný na zaplatenie
poplatku, ktorý aj uhradil, preto súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. Súčasne podľa
výsledku konania súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh, a to podľa
§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že vo veci úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia                   v sume  3.381,72 eur (6 úkonov
právnej pomoci po 532,77 eur /prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania,
účasť na pojednávaní dňa 17.05.2011, 28.06.2011 a 27.06.2011, návrh na pripustenie zmeny návrhu
z 21.06.2011/, 1 úkon právnej pomoci po 133,19 eur /účasť na pojednávaní 18.07.2012 - vyhlásenie
rozsudku/, 2 x  paušál po 7,21 eur, 3 x paušál po 7,41 eur, 2 x paušál po 7,63 eur ).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa    § 205 ods. 2 písm.
b), c), d) a f) O.s.p. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V prvom rade namietal, že zo strany súdu nedošlo k oboznámeniu listinných



dôkazov, nachádzajúcich sa v spise, z ktorých súd vychádzal pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku,
čo považuje za závažnú procesnú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že zo strany navrhovateľa došlo k ústnemu splnomocneniu
jeho syna                        na vybavenie reklamácie vád vozidla u odporcu. Reklamácia je v
zmysle konštantnej judikatúry právnym úkonom, preto ak z nej nevyplýva, že niekto koná za iného,
potom platí, že koná vo vlastnom mene. V predmetnom prípade bol dňa 23.06.2010 spísaný zákazkový
list č. 3400056, podpísaný synom navrhovateľa - J. Q. ml. bez toho, aby v ňom uviedol, že konal za
navrhovateľa. Keďže z uvedeného zákazkového listu nevyplýva, že J. Q. koná za navrhovateľa, mal
mať súd za preukázané, že k uplatneniu reklamácie dňa XX.XX.XXXX zo strany navrhovateľa nedošlo
a nie sa snažiť vyvodzovať existenciu splnomocnenia z iných skutočností. Súd prvého stupňa nielen, že
ignoroval zákonné ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka o zastupovaní na základe plnomocenstva,
ale svoj nesprávny právny záver sa snažil ešte umocniť konštatovaním, že syn navrhovateľa je predsa
laik, ktorému nemožno vyčítať, že neoznámil odporcovi, že koná za navrhovateľa, čím súd zároveň
pripustil, že zo zákazkového listu zo dňa 23.06.2010 nevyplýva, že by syn navrhovateľa J. Q. ml. konal
za navrhovateľa. V podstate tým súd prvého stupňa konštatoval, že osoba bez právneho vzdelania -
laik nemusí postupovať v súlade so zákonom. V tomto smere preto považuje právny názor súdu prvého
stupňa za absolútne nesprávny. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal
na to, že navrhovateľ sa telefonicky zaujímal o výsledok reklamácie a aj z tejto skutočnosti vyplýva,
že svojho syna splnomocnil na uplatnenie, k tomu uviedol, že súd sa snažil vyvodzovať existenciu
splnomocnenia medzi navrhovateľom a synom z iných skutočností ako z právneho úkonu, čo nie je
možné, navyše je možno vážne pochybovať, že navrhovateľ v komunikácii s odporcom vystupoval
v pozícii osoby, ktorá uplatnila reklamáciu vád vozidla prostredníctvom svojho syna, nakoľko z listu
zo dňa 24.08.2010 jednoznačne vyplýva, že Advokátska kancelária JUDr. S. Q. zaslala list odporcovi
v mene klienta J. Q. ml., ktorý si mal uplatniť u odporcu nároky z vád predmetného motorového
vozidla. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že lehota na vybavenie reklamácie začala plynúť
od 25.06.2010, kedy mal syn navrhovateľa doručiť odporcovi servisnú knižku a skončila dňa 25.07.2010,
a teda, že odporca reklamáciu navrhovateľa nevybavil v zákonnej 30-dňovej lehote, keď mu výsledok
reklamácie mal oznámiť až listom zo dňa 05.08.2010. Poukázal              na to, že ak by aj uplatnenie
reklamácie bolo z nejakého dôvodu považované za konanie navrhovateľa zastúpeného jeho synom,
potom by aj tak nebolo možné konštatovať, že odporca nevybavil reklamáciu v zákonnej 30-dňovej
lehote, nakoľko vykonané dôkazy nepôsobia v žiadnom prípade jednoznačne. Syn navrhovateľa totiž vo
svojej výpovedi uviedol, že servisnú knižku doložil odporcovi asi do týždňa, servisný technik vo svojej
výpovedi uviedol, že to mohlo byť aj do dvoch týždňov. Následne bol predložený zo strany navrhovateľa
návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka B. Q., ktorý mal dňa 25.06.2010 odviesť syna
navrhovateľa do sídla odporcu za účelom doručenia predmetnej servisnej knižky a následne mal s ním
pokračovať do predajne v Považskej Bystrici, o čom predložil navrhovateľ aj doklad, v ktorom sa uvádza,
že bol vystavený dňa 25.06.2010. V tejto súvislosti je však zaujímavé, že samotná skladová výdajka
síce obsahuje údaj o tom, že deň vystavenia je deň 25.06.2010, avšak nie je mu žiadnym spôsobom
jasné, prečo sa v dolnom ľavom rohu tohto listinného dôkazu uvádza, že doklad bol vytlačený pokladňou
až dňa 13.07.2011. Pokiaľ ide o výpoveď svedka B. Q., táto pôsobí rozporuplne,        na základe
čoho mal súd prvého stupňa mať pochybnosti o jej celkovej vierohodnosti. Vyslovil právny názor, že i
prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej 30-dňovej lehote by nezakladalo automaticky vznik nároku
navrhovateľa na vrátenie kúpnej ceny, nakoľko súd sa musí existenciou navrhovateľom tvrdených vád
zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo                zo strany navrhovateľa k účinnému zrušeniu
zmluvy. V súvislosti s týmto právnym názorom poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 22.04.2010, sp. zn.                            33 Cdo 3620/2008, zo dňa 07.01.2009, sp. zn.
28 Cdo 171/2008, z ktorých nepochybne vyplýva, že kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za
vady je dôvodné len za splnenia troch predpokladov: reklamovaná vada skutočne vadou je, vyskytuje
sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre
uplatnenie  kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná. Pokiaľ ide o samotné nedostatky, ktoré vytkol
syn navrhovateľa pri odovzdaní motorového vozidla odporcovi za účelom opravy dňa 23.06.2010, je
presvedčený, že v posudzovanom prípade sa nejedná o vady v zmysle § 619 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko k poškodeniu motorového vozidla došlo podľa neho už v dôsledku nesprávneho
používania motorového vozidla zo strany syna navrhovateľa, ktorý motorové vozidlo používal. Keďže
v konaní namietal, že namietané vady nemajú takú povahu, aká je pre uplatnenie navrhovateľom
zvoleného práva vyžadovaná, mal súd skúmať túto podmienku, nevyhnutnú k tomu, aby bolo možné
posúdiť dôvodnosť uplatneného práva zo zodpovednosti za vady, čo však neurobil a neúplne tak zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.



Zároveň navrhol, aby odvolací súd v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
pripustil možnosť dovolania na otázku nevyhnutnosti skúmania povahy namietaných vád v prípade
odstúpenia od zmluvy podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení, nakoľko sa jedná
o otázku zásadného právneho významu.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. h), f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť                 na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci konania dňa 11.04.2008
uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo                    Subaru Impreza 2,5 WRX STI
Exclusive za dohodnutú kúpnu cenu 55.216,52 Eur, že navrhovateľ dňa 23.06.2010 v rámci záručnej
opravy reklamoval u odporcu vady vozidla (klepot - buchot motora, pri vytočení trasenie volantu, pri
otáčkach cca 2800-3000 auto stráca výkon - motor vynecháva, vysoká spotreba oleja), že listom zo dňa
05.08.2010 odporca oznámil navrhovateľovi, že po vizuálnej kontrole motorového priestoru vozidla bola
zistená dodatočná montáž tzv. odfukového ventilu a po kontrole údajov riadiacej jednotky bolo zistené, že
do programového vybavenia riadiacej jednotky bolo zasiahnuté. Tieto zásahy majú za následok zrušenie
záručného krytia zo strany výrobku, a preto opravu motora nemožno vybaviť v rámci záruky. Následne
listom zo dňa 14.10.2010 navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne odstúpil od kúpnej zmluvy
uzavretej s odporcom v súlade s ust. § 18                     ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. a vyzval
ho na vrátenie kúpnej ceny vo výške 55.216,52 Eur. Keďže odporca reklamáciu navrhovateľa nevybavil
v 30-dňovej lehote, súd prvého stupňa považoval odstúpenie od zmluvy za platné a v súlade s ust.
§ 48 ods. 2 v spojení s § 47 Občianskeho zákonníka uložil odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi
kúpnu cenu vozidla. Pokiaľ ide o sporné okolnosti medzi účastníkmi konania, či navrhovateľ účinne
odstúpil od kúpnej zmluvy s odporcom v dôsledku uplatnenej reklamácie, dospel k záveru, že zo
strany navrhovateľa došlo k ústnemu splnomocneniu jeho syna na vybavenie reklamácie vád vozidla u
odporcu, keď mal za preukázané, že predmetné motorové vozidlo užíva syn navrhovateľa, s vedomím
a súhlasom navrhovateľa absolvoval všetky servisné prehliadky a navrhovateľ tiež súhlasil s tým, aby
syn riešil záležitosti súvisiace s poruchou vozidla. Samotní zamestnanci odporcu s navrhovateľom v
súvislosti s reklamáciou vozidla komunikovali, teda ho považovali za osobu oprávnenú z reklamácie. Súd
prvého stupňa mal tiež za preukázané najmä z výsluchu svedka ŠI. že lehota na vybavenie reklamácie
začala plynúť od 25.06.2010, kedy syn navrhovateľa doručil odporcovi servisnú knižku a skončila dňa
25.07.2010. Súd prvého stupňa mal tiež za preukázané, že odporca reklamáciu navrhovateľa nevybavil
v 30-dňovej lehote, výsledok reklamácie mu oznámil až listom zo dňa 05.08.2010, a pokiaľ navrhovateľ
v súvislosti s tým uplatnil svoje právo vyplývajúce z 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. a listom zo dňa
14.10.2010 od kúpnej zmluvy odstúpil, považoval odstúpenie od zmluvy za platné, pretože je nechybné,
že vozidlo pri odovzdávaní dňa 23.06.2010 malo vady a odporca uplatnenú reklamáciu navrhovateľom
nevybavil v zákonom stanovenej lehote. Konštatoval, že zo znenia ust. § 18 ods. 4 zákona                 č.
250/2007 Z. z. pritom nevyplýva, že pre odstúpenie od zmluvy je potrebné, aby vady boli takej povahy,
aká je vyžadovaná pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva. Skutkovým dôvodom pre odstúpenie
od zmluvy podľa tohto zákonného ustanovenia nie je povaha, či príčina vady, ale to, že k vybaveniu
reklamácie nedošlo v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu súd ani nevykonal dokazovanie
navrhované odporcom - nariadenia znaleckého dokazovania na zistenie existencie vád vozidla a ich
povahy.

Odvolací súd s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa sa stotožňuje len potiaľ, pokiaľ súd
prvého stupňa dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa došlo k ústnemu splnomocneniu jeho
syna na vybavenie reklamácie vád vozidla u odporcu, teda, že reklamácia uplatnená dňa 23.06.2010
bola navrhovateľom riadne uplatnená. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že predmetné
motorové vozidlo užíval syn navrhovateľa, s vedomím a súhlasom navrhovateľa absolvoval všetky
servisné prehliadky a navrhovateľ tiež súhlasil s tým, aby syn riešil záležitosti súvisiace s poruchou
vozidla, reklamovanou u odporcu dňa 23.06.2010. Samotní zamestnanci odporcu s navrhovateľom v
súvislosti s reklamáciou vozidla komunikovali, teda ho považovali za osobu oprávnenú z reklamácie.
Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že lehota na vybavenie reklamácie
začala plynúť od 25.06.2010, kedy syn navrhovateľa doručil odporcovi servisnú knižku a skončila dňa
25.07.2010, a teda, že odporca reklamáciu navrhovateľa nevybavil v zákonnej 30-dňovej lehote, keď



mu výsledok reklamácie oznámil až listom zo dňa 05.08.2010. Táto okolnosť vyplýva z výsluchu svedka
B. Q., ktorý ozrejmil okolnosti dátumu odovzdania servisnej a záručnej knižky odporcovi v súvislosti
s uplatnením reklamácie. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že
odstúpenie od zmluvy, vykonané navrhovateľom, považuje za platné, pretože je nepochybné, že vozidlo
pri jeho odovzdaní odporcovi dňa 23.06.2010 malo vady a odporca reklamáciu nevybavil v zákonnej
lehote. V nadväznosti na to potom súd prvého stupňa konštatoval, že z ust. § 18 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z. z. v platnom znení nevyplýva, že pre odstúpenie od zmluvy je potrebné, aby vady boli takej
povahy, aká je vyžadovaná pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva, t. j. nie je podstatná povaha,
či príčina vady, a preto aj nevykonal navrhované dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na
zistenie existencie vád vozidla a ich povahy, keď rozhodujúcou okolnosťou bolo to, že k vybaveniu
reklamácie nedošlo v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva              od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec
pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo
opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá                   za vadu, pre ktorú
bola dojednaná nižšia cena.

Podľa § 619 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci,
zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej veci (záruka).

Podľa § 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo,
aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu
odstrániť.

Podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť, a ktorá bráni tomu,
aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo               na výmenu veci alebo
má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady,
ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie vady o oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne
užívať.

Podľa § 623 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na
primeranú zľavu z ceny veci.

Podľa § 625 Občianskeho zákonníka práva  zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho,
u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý
je v mieste predávajúceho, alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u
podnikateľa, určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu
vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.

Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu,
predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o
jeho právach podľa všeobecného predpisu; 22) na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv
spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých
prípadoch najneskôr                             do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených
prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr
do 30 dní                  odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa
reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie
reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na
vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo                na výmenu
výrobku za nový výrobok.



Vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka sú špeciálnymi ustanoveniami o zodpovednosti
za vady pri predaji tovaru v obchode, t. j. pri spotrebiteľských kúpnych zmluvách. Upravujú podmienky
zodpovednosti predávajúceho za vady predanej veci, dĺžku záručnej doby, práva kupujúceho, ktoré
má pri výskyte vád predanej veci, miesto a spôsob, akým treba práva zo zodpovednosti za vady
predanej veci vo forme reklamácie uplatniť a lehoty k uplatneniu práv zo zodpovednosti za vady.
Ostatné citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravujú v rámci ďalších povinností
predávajúcich v spotrebiteľských veciach, lehoty pre rozhodnutie o reklamácii, včítane sankcie za
oneskorené vybavenie reklamácie. Zmyslom tohto zákonného ustanovenia je „nútiť“ predávajúceho,
aby spotrebiteľov uplatnenú reklamáciu vybavoval promptne, bez zbytočného odkladu, a aby jeho
prípadná nečinnosť nespôsobovala ujmu na právach spotrebiteľa. Jeho význam sa však netýka toho,
že reklamovaná vada je skutočnou vadou, či sa vyskytuje u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo
zodpovednosti za vady a podobne.

Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že ust. § 18 ods. 4 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekonštituje právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy iba preto,
že reklamácia nebola vybavená v 30-dňovej lehote. Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
úpravu zodpovednosti za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj
v prípade, že sa nejedná o záručnú vadu, resp. v prípade, že sa vôbec nejedná o vadu predanej
veci. Zodpovednosť za vady predanej veci vzniká iba v prípade existencie vád, na ktoré sa vzťahuje
záruka. Podľa názoru odvolacieho súdu ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. treba vyložiť tak, že
i prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej 30-dňovej lehote nezakladá automaticky vznik nároku
kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny, nakoľko súd sa musí existenciou predávajúcim tvrdených vád
zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. Znamená
to, že kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady predanej veci je dôvodné len vtedy,
ak je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo
zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná.
Tento výklad, zvolený odvolacím súdom, zodpovedá i obsahu dôvodovej správy k zákonu  č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01. júla 2007. Z relevantnej časti dôvodovej správy sa konštatuje,
že zodpovednosť za vady spolu s reklamáciou predstavujú ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľa
po zlyhaní preventívnych opatrení  na zabránenie poškodenia záujmov spotrebiteľa. Predávajúci preberá
reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzke a je povinný mať na prevádzke po celú dobu osobu, ktorá je
zodpovedná za prevzatie reklamácie a táto musí mať kompetencie rozhodnúť o reklamácii ihneď. Ak
nie je možné rozhodnúť ihneď, rozhoduje sa do troch, resp. tridsiatich dní.   Po tomto termíne už sa
na výrobok nahliada ako na výrobok s neodstrániteľnou vadou. Uznania reklamácie vady výrobku je
predávajúcim zbavený, ak preukáže, že vada bola spôsobená spotrebiteľom nesprávnou manipuláciou
s výrobkom.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa existenciou navrhovateľom tvrdených vád, uvedených
v reklamácii zo dňa 23.06.2010, vôbec nezaoberal. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že
navrhovateľ reklamoval u odporcu vzniknuté vady v záručnej dobe, a to klepot - buchot motora, trasenie
volantu pri vytočení, pri otáčkach cca 2800 - 3000 auto strácalo výkon a motor vynechával, vysokú
spotrebu oleja na 2000 km - 2,5 litra. Odporca listom zo dňa 05.08.2010 oznámil navrhovateľovi, že po
vizuálnej kontrole motorového priestoru vozidla bola zistená dodatočná montáž tzv. odfukového ventilu a
po kontrole údajov riadiacej jednotky bolo zistené, že do programového vybavenia riadiacej jednotky bolo
zasiahnuté. Podľa odporcu tieto zásahy majú za následok zrušenie záručného krytia zo strany výrobku, a
preto opravu motora nemožno vybaviť v rámci záruky. Ako už bolo vyššie konštatované, navrhovateľom
uplatnené právo zo zodpovednosti za vady by bolo dôvodné len vtedy, ak sú reklamované vady skutočne
vadou, vyskytujú sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a majú takú
povahu, aká je pre uplatnenie navrhovateľom zvoleného práva vyžadovaná. S prihliadnutím k tomu, že
odporca v preskúmavanej veci namietal, že sa nejedná o vady v zmysle § 619 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keď podľa jeho tvrdení k poškodeniu motorového vozidla došlo v dôsledku nesprávneho
používania motorové vozidla zo strany syna navrhovateľa, bolo potrebné                    na posúdenie
dôvodnosti uplatneného práva zo zodpovednosti za vady nariadiť znalecké dokazovanie znalcom na
zistenie existencie reklamovaných vád vozidla a ich povahy. Až                na základe takto vykonaného
dokazovania, t. j. po zistení, či reklamovaná vada je skutočne vadou, či sa vyskytovala u predanej veci v
dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, je možné posúdiť opodstatnenosť uplatneného nároku
navrhovateľa.



Márne uplynutie 30-dňovej lehoty podľa § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa totiž
síce zakladá nevyvrátiteľnú domnienku neodstrániteľnej vady kúpenej veci, avšak zároveň nezakladá
domnienku existencie vady. Nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci vždy len vtedy, ak
táto vada objektívne existuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h), f)
O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2 O.s.p.).

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho
názoru, t. j. nariadiť vo veci znalecké dokazovanie na zistenie existencie reklamovaných vád a ich povahy
a po takto vykonanom dokazovaní následne vo veci opätovne rozhodne.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/188/2010", "guid": "781f1b37-e92c-4a62-a5b9-f6a9404d4245:7d6564d4-c479-4cdd-ae82-c4f6a8ba8040", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}