Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/255/2011 z 25. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. januára 2012, sp. zn. 7CoP/255/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7110200189.1 Krajský súd Košice | 7CoP/255/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7110200189.1 | 2012-01-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa924a57-8e8a-416d-a2eb-8e5563d6ba88 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7110200189.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/255/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110200189
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110200189.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. L. nar.
XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov H. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v W. na T. S. X/X a L. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
v Z. T. bez uvedenia adresy P.O.Box XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice II z 8.6.2011 č.k. 27P 100/2010-69 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. L. naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Košice II z 18.1.2008 č.k. 25P 37/07-59 z 26,56 € na 60 € mesačne od
1.1.2010 do budúcna, ktoré je povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.
Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2011 vo výške 510 € povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 40 € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok a návrh matky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Súdu prvého stupňa
vytkol, že neprihliadol na jeho majetkové pomery, keď nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, auto, hotovosť v
peňažnom ústave a jeho manželka poberá príspevky 198,40 €, z toho platia nájomné 170 €, ďalej stravu,
šeky, lieky a dopravu. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa neodpočítal životné minimum pre dvoch
ľudí, teda náklady na ich vyžitie spolu s manželkou. Pretože im to finančne nevychádza, sú odkázaní
na pomoc iných ľudí, takže majetkové pomery sa vôbec nezmenili. Ďalej namietal, že sa nevzdal bez
vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, pretože ochrana vlastného života je vážnym dôvodom.
Súd si môže vyžiadať spis N. W. od vyšetrovateľa U., kde sa nachádzajú svedecké výpovede jeho
i manželky, kde je uvedené, že bývala na V. X, ako aj on. Pripomenul, že obvinený sedí dodnes vo
vyšetrovacej väzbe ako podozrivý z vraždy druhého stupňa. Domnieva sa, že je to vážny dôvod, pretože
má kvôli tomu psychické problémy a musí užívať lieky. Naopak u matky maloletého sa zmenili majetkové
pomery, pretože ak z čistej mzdy 559 € uhradí 200 € za nájom svojej matke, čo nepreukázala žiadnym
dokladom, stále jej ostatne 359 € a výživné 30 €, teda spolu 389 €, pričom náklady na výživu dieťaťa sú
mesačne 48,16 € (škôlka 30 €, keramika 12 €, angličtina 4,16 €). Domnieva sa, že z toho dôvodu nie
sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Zároveň žiadal zmeniť údaje o svojom trvalom pobyte,
ktorým je mesto Z. T.. Ďalej žiadal opraviť v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, že jeho manželka
je slobodná a že splnila zákonné podmienky na priznanie príspevku na bývanie predložením dokladov
preukazujúcich vlastníctvo k bytu, pričom jeho manželka žiaden byt nevlastní.



Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Pretože súd
prvého stupňa správne rozhodol o zvýšení výživného pre maloleté dieťa, správne určil počiatok zvýšenej
vyživovacej povinnosti otca a správne vypočítal dlh na výživnom, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že
zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na
jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú
zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní
o zmene výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne
rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.
Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce
pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť
trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že
súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie
poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie
nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom
uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym príjmom v domnienke,
že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne
mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť
pred princípom fakticity. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za
účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť
aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá vhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší
príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný
zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie príjmu
povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol
objektívne, bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného
stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov
a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. V tomto prípade bolo nepochybne
preukázané, že k ukončeniu pracovného pomeru otca došlo okamžitým zrušením z dôvodu absencie.
Otec zároveň nepreukázal, že v dochádzke do zamestnania mu bránil zhoršený zdravotný stav, resp.
psychické problémy. Na lekársku správu, ktorú otec predložil o psychiatrickej intervencii z 16.5.2011
odvolací súd nemohol prihliadať, pretože nemá časovú súvislosť so skončením pracovného pomeru



21.1.2009. Konajúci súd preto vyhodnotil správne a v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, že k
skončeniu pracovného pomeru otca došlo zo subjektívnych dôvodov na strane otca a rovnako správne
postupoval, keď v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine konanie otca posúdil ako vzdanie sa bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a pri rozhodovaní vychádzal z potencionálneho príjmu
otca, za ktorý považoval jeho príjem dosahovaný v poslednom pracovnom pomere. Odvolací súd ďalej
poznamenáva, že zvýšené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa vo
veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj
výživy dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, pričom berúc do úvahy
výkon osobnej starostlivosti v rozsahu zodpovedajúcom veku maloletého dieťaťa je podiel matky na
výživnom porovnateľný s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o ďalšie námietky
otca týkajúce sa nesprávnych údajov o jeho manželke odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatný obsah rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice z 6.5.2010 (č.l. 23), ktoré predložil súdu otec a údaje v ňom uvedené sú totožné. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods.
2 citovaného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.