Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/31/2016 z 26. 4. 2017
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 26. apríla 2017, sp. zn. 5S/31/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8016200577.6
Krajský súd Prešov | 5S/31/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8016200577.6 | 2017-04-26 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený), zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/059cff58-d875-4025-b362-3b474b3eb963
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200577.6

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/31/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200577
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200577.6

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne H. S. - S., so sídlom A. F.
XXX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, Košice, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4. augusta 2016 na základe
správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
4. augusta 2016.

P r i z n á v a   žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z  administratívneho konania správcu dane a žalovaného správny súd zistil, že na základe podnetu
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/XXX/XXXXXX/XXXX/XXXXXX zo dňa 03.11.2010 na
vykonanie opakovanej kontroly u žalobkyne na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie
2001 z dôvodu zrušenia dodatočného platobného výmeru  Daňového úradu Prešov I č. XXX/XXX/
XXXX-XXXXX/XX/Kraf zo dňa 30.11.2004 odvolacím orgánom a vrátením veci na ďalšie konanie
začal Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonávať u žalobkyne opakovanú daňovú
kontrolu na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2001. Opakovaná daňová kontrola
začala na základe oznámenia správcu dane dňa 25.07.2011 (č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Gre zo dňa
30.06.2011). O výsledku tejto opakovanej daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/Gre zo dňa 15.03.2012 a dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 30.03.2012. Z výsledkov
zistení správcu dane vyplýva, že žalobkyňa si nesplnila požadovanú dôkaznú povinnosť, nepreukázala
súvislosť vynaložených výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa ust. § 24 ods. 1
zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, na základe čoho jej správca dane výdavky v celkovej sume
2 356 555,- Sk neuznal za daňové výdavky. Išlo o výdavky na úhradu faktúr od spoločnosti ZBEREKO,
spol. s r.o. Košice a GALINA, s.r.o., Malá Ida za vykonanie stavebných prác, taktiež výdavky na nákup
obaľovanej drvy od spoločnosti Cestné stavby a.s. Košice, závod Prešov a výdavky na nakúpenie
pohonných hmôt od spoločnosti STAZAV, s.r.o., Duklianska 21, Prešov.

2. Na základe vyššie uvedených zistení správca dane dodatočným platobným výmerom č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.08.2012 zvýšil žalobkyni daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2001 na
32 227,44 eura a z toho vyplývajúci rozdiel vo výške 31 166,06 eura vyrubil. Proti tomuto dodatočnému
platobnému výmeru sa žalobkyňa odvolala a v odvolacom konaní žalovaný dodatočný platobný výmer
správcu dane zo dňa 22.08.2012 rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 06.12.2012
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane opakovanou daňovou



kontrolou neodstránil vytýkané chyby konania z riadnej daňovej kontroly a neriadil sa právnym názorom
odvolacie orgánu. Žalovaný nariadil správcovi dane, aby v rámci ďalšieho konania sa zameral na
odstránenie procesných pochybností, ktoré mu boli vytknuté a vo veci opätovne rozhodol.

3. Správca dane v rámci ďalšieho konania sa zameral na vykonanie dokazovania, a to vypočutia svedka
Róberta Glovackého, konateľa spoločnosti MACHINE G.V., spol. s r.o., subdodávateľa spoločnosti
ZBEREKO spol. s r.o., Košice v zdaňovacom období 2001. Po neúspešných písomných predvolaniach
a telefonických rozhovoroch s C. J. správca dane vyhodnotil, že C. J. sa na území Slovenskej republiky
nezdržiava, svedeckej výpovede sa nezúčastní a využije všetky možnosti ako sa naďalej svedeckej
výpovedi vyhýbať.

4. Správca dane na základe pokynov odvolacieho orgánu taktiež vyhodnotil v ďalšom konaní dôkaz, a
to list bývalého konateľa spoločnosti GALINA s.r.o. T. S. zo dňa 28.05.2004, ktorý predložila žalobkyňa
na základe výzvy správcu dane. V predmetnom liste potvrdil T. S. U. S., A. baňa XXX k daňovej kontrole
prebiehajúcej v tom čase u daňového subjektu U.  S. uskutočnenie prác s obchodnou spoločnosťou
GALINA s.r.o. Prehlásil, že faktúry č. XXXXXXXX a č. XX/XX/XXXX boli jeho spoločnosťou riadne
vystavené pre daňový subjekt U. S., A. baňa XXX a stavebné práce, ktoré boli spoločnosťou vyúčtované
sa uskutočnili a zo strany subjektu U. S. boli aj uhradené.

5. Na základe vykonaného dokazovania správca dane opätovne rozhodnutím č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Gre zo dňa 18.12.2013 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 31 166,06 eura za
zdaňovacie obdobie 2001. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala. Správca dane toto podané
odvolanie neakceptoval a oznámením zo dňa 17.01.2014 ju informoval, že sa na toto podanie hľadí
ako keby nebolo podané, pretože nebolo správcovi dane doručené zákonným spôsobom. Žalobkyňa
podaním zo dňa 24.01.2014 doplnila svoje odvolanie zo dňa 09.01.2014 aj elektronicky. Správca dane
neakceptoval ani toto podanie a oznámením zo dňa 30.01.2014 ju upovedomil o tom, že toto podanie je
neprípustné, lebo bolo podané po zákonom stanovenej lehote. Podaním zo dňa 14.02.2014 požiadala
žalobkyňa správcu dane, aby bolo vydané rozhodnutie o zastavení konania vo veci jej odvolania zo dňa
24.01.2014 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 18.12.2013. Správca dane listom zo dňa 28.02.2014
oznámil žalobkyni, že odvolanie bolo v súlade s ust. § 73 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. zamietnuté
z dôvodu, že bolo podľa § 72 ods. 8 písm. a/ citovaného zákona neprípustné, pretože bolo podané
po zákonom určenej lehote. Žalobkyňa podala žalobu na Krajský súd v Prešove vo veci preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu správcu dane - oznámenia č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX-Gre a
oznámenia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Gre zo dňa 28.02.2014. Krajský súd v Prešove rozsudkom
č.k. 6S/41/2014-69 zo dňa 18.06.2015 zrušil rozhodnutie - oznámenie správcu dane č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX/Gre zo dňa 28.02.2014 v spojení s oznámením č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Gre zo
dňa 30.01.2014 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Na základe tohto rozsudku správca
dane listom zo dňa 06.10.2015 postúpil odvolanie žalobkyne zo dňa 24.01.2014 žalovanému ako
odvolaciemu orgánu, ktorý rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 01.12.2015 rozhodnutie správcu
dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Gre zo dňa 18.12.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie z dôvodu, že správca dane neodstránil odvolacím orgánom vytýkané chyby konania z
riadnej daňovej kontroly a neriadil sa jeho právnym názorom. Nariadil správcovi dane bezpodmienečne
vypočuť C. J. ako svedka, prípadne zabezpečiť priamu konfrontáciu s konateľom spoločnosti ZBEREKO
spol. s .r.o. Košice N. Y.. Taktiež doporučil doplniť konanie o vyjadrenie žalobkyne k listu zo dňa
28.05.2004 už nežijúceho konateľa spoločnosti GALINA s.r.o. T. S..

6. V ďalšom konaní správca dane vypočul svedka C. J. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice
- Šaca dňa 04.03.2016, ktorého sa zástupca žalobkyne nezúčastnil. Upovedomenie o vypočutí svedka
zaslal správca dane zástupcovi žalobkyne e-mailom dňa 02.03.2016 a prostredníctvom poštového
prepravcu doručeným dňa 07.03.2016. O vypočutí svedka C. J. bola vyhotovená zápisnica o ústnom
pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Na základe námietky zástupcu žalobkyne písomným podaním
č. XXXXXX/XXXX zo dňa 14.03.2016, že upovedomenie o vypočutí svedka nebolo doručené včas
žalobkyňa navrhla zopakovať výsluch tohto svedka. Opakované vypočutie svedka C. J. sa uskutočnilo
za účasti zástupcu žalobkyne v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca dňa 14.04.2016,
o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX.

7. Správca dane v ďalšom konaní predvolával žalobkyňu na ústne pojednávanie. Predvolania boli
neúspešné z dôvodu, že žalobkyňa si neprevzala zásielky v odbernej lehote. Rovnako bolo neúspešné



aj predvedenie žalobkyne prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Prešove, a to z
dôvodu, že bolo zistené, že na adrese trvalého bydliska žalobkyňa nebýva. Správcovi dane žalobkyňa
zmenu adresy neoznámila. Z uvedeného dôvodu správca dane nepokračoval v ďalších predvolávaniach
žalobkyne na ústne pojednávanie.

8. Na základe vykonaného dokazovania správca dane neuznal žalobkyni výdavky na úhradu prijatých
faktúr od obchodnej spoločnosti ZBEREKO spol. s r.o. vo výške 1 092 035,- Sk ako daňové výdavky pre
porušenie ust. § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov,
neuznal výdavky úhrady prijatých faktúr od dodávateľa GALINA s.r.o. v hodnote 988 689,- Sk pre
porušenie § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. a ani výdavky na nakúp obaľovanej drvy od spoločnosti
Cestné stavby, a.s. Košice, závod Prešov v celkovej sume 207 900,- Sk a výdavky na zakúpenie
pohonných hmôt od spoločnosti STAZAV s.r.o., Duklianska 21, Prešov v celkovej sume 67 931,- Sk.

9. Na základe výsledkov ďalšieho konania vyrubil správca dane žalobkyni rozdiel dane v sume 31 166,06
eura za zdaňovacie obdobie 2001 rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

10. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca dane podaním č.
XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Gre zo dňa 16.12.2011 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon
opakovanej daňovej kontroly do 30.03.2012. Žalovaný listom zo dňa 21.12.2011 č. U./XXX/XX-XXXX/
XX vyhovel žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie opakovanej daňovej kontroly predĺžil do
30.03.2012.

11. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala,
že správca dane napriek zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho orgánu nenaplnil usmernenie a právny
názor tohto odvolacieho orgánu, vydal predčasné a nezákonné rozhodnutie a namietala hodnotenie
vykonaného dokazovania zo strany správcu dane vo vzťahu k výsluchu svedka C. J., s ktorou sa správca
dane stotožnil bez toho, aby odstránil rozpory, ktoré v danom prípade vznikli, pričom poukázala na
notársku zápisnicu predloženú správcovi dane č. W NZ XXXX/XXXX zo dňa 21.01.2005, kde tento
svedok C. J. jednoznačne prehlásil, že v roku 2001 ako spoločnosti MACHINE G.V., spol. s r.o. vstúpil
do obchodného vzťahu so spoločnosťou ZBEREKO spol. s r.o. a so žalobkyňou a potvrdil uskutočnenie
stavebných prác. Namietala, že svedok C. J. v danom prípade vypovedal účelovo s cieľom zakryť
neplnenie daňových povinností spoločnosťou MACHINE G.V., spol. s r.o. Rozhodnutie správcu dane
považuje za vecne nesprávne, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -
rozsudok sp.zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, na základe ktorého uviedla, že predložením všetkých
dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného obchodu vyčerpala  vlastné dôkazné bremeno  a toto
dôkazné bremeno na preukázanie opaku prešlo na správcu dane, pričom správca dane ku dnešnému
dňu opakujúc, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo resp. že k plneniu nedošlo osobami uvedenými
na faktúre nepreukázal.  Namietala, že správca dane od začiatku výkonu daňovej kontroly viedol
dokazovanie jednostranne a nekoncepčne, vykonané dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti. Neodstránil pochybnosť správcu dane o dodaní stavebných prác dodávateľom
GALINA s.r.o. Vo vzťahu k obchodnej spoločnosti GALINA s.r.o. uviedla, že o uskutočnení plnenia svedčí
list bývalého konateľa tejto spoločnosti T. S. zo dňa 28.05.2004, v ktorom jednoznačne potvrdzuje,
že faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX boli vyššie uvedenou spoločnosťou riadne vystavené a
plnenia (stavebné práce), ktoré boli nimi vyúčtované sa naozaj uskutočnili. Zároveň uviedla, že jej
tvrdenie ohľadom reálnosti zdaniteľného plnenia preukazujú faktúry s prílohami, ktorými tieto plnenia
ďalej fakturoval ich konečným objednávateľom, ktorými boli väčšinou obce, pričom stavebné práce a
materiál na ne použitý bolo po celý čas konania možné overiť priamo na mieste ich použitia.

12. Ďalej namietala, že zistenia správcu dane o rozdielnosti porovnávaných daňových dokladov
nesvedčia o inom ako o tom, že spoločnosť Cestné stavby a.s. Košice, ako aj spoločnosť STAZAV s.r.o.
Prešov pri používaní elektronickej registračnej pokladnice porušili zákon. Tieto zistenia nemôže byť v
žiadnom prípade uplatnené v jej neprospech, ktorá plnenie prijala, zaplatila a obdržala daňový doklad.
Za vyhotovenie, formu a obsah týchto dokladov nemôže niesť zodpovednosť. Zároveň poukázala aj na
ust. § 69 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z., v zmysle ktorých je toho názoru, že voči nej došlo k zániku
práva vyrubiť daň resp. rozdiel dane.  Vzhľadom na značný časový odstup od uplynutia zdaňovacieho
obdobia, za ktoré pokračuje správca dane v konaní o vyrubenie dane z príjmu fyzických osôb považuje
ďalší postup správcu dane za bezpredmetný, keďže došlo k zániku práva vyrubiť daň.



II.

13. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2016  rozhodol
žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2016, ktorým potvrdil
napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktorý podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2001 v sume
31 166,06 eura žalobkyni.

14. Rozhodnutie odôvodnil popísaním odvolacích námietok žalobkyne, ďalej konštatoval zistený
skutkový stav, ktorý vyplýval z obsahu administratívneho spisu správcu dane, citoval ust. § 3 ods. 1 a 2,
§ 24 ods. 1, 2 a 4, § 165 ods. 1 Daňového poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov, § 24 ods. 1 a 2 písm. v/ zákona č. 366/1999 Z.z. a § 246d zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok.

15. Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že nesúhlasí s námietkou žalobkyne, že správca dane aj v
ďalšom konaní napriek zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho orgánu nenaplnil usmernenie a právny
názor tohto odvolacieho orgánu a opätovne vydal predčasné a teda nezákonné rozhodnutie. Správca
dane postupoval v predmetnom konaní presne podľa pokynu odvolacieho orgánu. V ďalšom konaní
opätovne zaslal Róbertovi J. predvolanie na výsluchu svedka č. XXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2016
a keďže sa na výsluchu nedostavil dňa 05.02.2016 zaslal Obvodnému oddeleniu Policajného zboru
Košice žiadosť o jeho predvedenie dňa 15.02.2016. Pokus Obvodného oddelenia Policajného zboru
Košice o predvedenie C. J. bol neúspešný. Matka menovaného hliadke uviedla, že jej syn sa toho času
nachádza vo väznici v Leopoldove. Správca dane zaslal predvolanie aj N. Y. (konateľovi spoločnosti
ZBEREKO spol. s r.o. Košice) na výsluch svedka č. XXXXX/XXXX za účelom jeho priamej konfrontácie
s C. J.. Ústneho pojednávania sa zúčastnil iba N. Y., ktorý do zápisnice uviedol, že trvá na svojej
výpovedi tak ako je zaznamená v zápisnici z ústneho pojednávania č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Gre
zo dňa 18.11.2011. Meniť svoju pôvodnú výpoveď alebo doplniť zápisnicu odmietol. Po zistení, že
C. J. sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca správca dane pristúpil k
jeho vypočutiu priamo vo väznici dňa 04.03.2016, o čom zaslal upovedomenie aj žalobkyni e-mailom
02.03.2016 a prostredníctvom poštového prepravcu dňa 07.03.2016. O vypočutí svedka C. J. vyhotovil
zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Svedok sa k realizácii a vyúčtovaniu stavebných
prác vykonávaných v poddodávke spoločnosťou MACHINE G.V. spol. s r.o. (ktorej bol konateľom) pre
odberateľa ZBEREKO spol. s r.o. vyjadril tak, že podnikateľku H. S. nepozná, spoločnosť MACHINE
G.V. spol. s r.o. v preverovanom období roka 2001 nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť a v tom
čase svedok dlhodobo žil s rodinou v zahraničí, konkrétne v Prahe. Svedok nepozná ani N. Y., konateľa
spoločnosti ZBEREKO spol. s r.o. a nikdy s touto spoločnosťou nevstúpil do obchodného vzťahu.
Taktiež ani spoločnosť MACHINE G.V. spol. s r.o. pre túto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť.
Na predložené faktúry a súpisy vykonaných prác od dodávateľa ZBEREKO spol. s r.o. odpovedal,
že žiadne z uvedených prác na dokladoch jeho spoločnosť pre H. S. nevykonala, ani nefakturovala
spoločnosti ZBEREKO spol. s r.o. Pretože žalobkyňa takýto postup správcu dane namietala, správca
dane zopakoval vypočutie svedka C. J. dňa 14.04.2016, o čom upovedomil aj zástupcu žalobkyne
osobne dňa 07.04.2016. Opakovaného vypočutia svedka C. J. sa zúčastnil aj zástupca žalobkyne.
Zamestnanci správcu dane opätovne položili svedkovi otázky, ktoré mu boli položené pri vypočúvaní
dňa 04.03.2016, na ktoré svedok odpovedal totožne. Zúčastnený zástupca žalobkyne nemal na svedka
žiadne otázky. Vzhľadom na vyššie uvedené neakceptoval námietku žalobkyne, podľa ktorej správca
dane nesprávnym procesným postupom pri vypočúvaní svedka porušil jej právo na včasné vyrozumenie
o výsluchu svedka, čím bola ukrátená na svojich zákonných právach. Ako vyplýva z vyššie uvedených
skutočností správca dane svoje procesné pochybenie náležitým spôsobom napravil a preto nemožno
súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že bola ukrátená na svojich zákonných právach.

16. K námietke žalobkyne, že došlo k nedoriešenému rozporu medzi svedeckou výpoveďou C. J.
a jeho prehlásením spísaným vo forme notárskej zápisnice W NZ XXXX/XXXX zo dňa 21.01.2005,
ktorá bola predložená správcovi dane žalovaný poznamenal, že správca dane postupoval v zmysle
ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane dbá, aby skutočnosti nevyhnutné
na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov. Z uvedeného dôvodu uprednostnil svedectvo (dôkaz) z prvej ruky (viacnásobné konkrétne a



jednoznačné svedecké vyhlásenia C. J.) pred nepriamym dôkazom, a to vyhlásením sprostredkovaným
pred notárskym úradom. Z uvedeného dôvodu sa stotožňuje s postupom správcu dane. Zistenia
správcu dane ohľadom dodávateľa vedúce k pochybnostiam o dodaní stavebných prác práve týmto
dodávateľom, t.j. spoločnosťu ZBEREKO spol. s r.o. sa žalobkyni v dokazovaní nepodarilo odstrániť. Z
dôvodu, že správca dane v novom konaní obstaral ďalšie dôkazy, t.j. svedeckú výpoveď C. J. je žalovaný
toho názoru, že správca dane využil všetky svoje zákonné možnosti dokazovania.

17. Konštatoval, že žalobkyňa preukazovala vynaloženie daňových výdavkov len formálne, t.j. faktúrami
a súpismi vykonaných prác vydaných spoločnosťou ZBEREKO spol. s r.o. Tieto dokumenty však boli
spochybnené a označené samotným konateľom spoločnosti ZBEREKO spol. s r.o. ako písomnosti
nimi nevydané, t.j. fiktívne. Iné listiny, ktoré by preukazovali vykonanie stavebných prác spoločnosťou
ZBEREKO spol. s r.o. žalobkyňa k faktúram nepredložila. Dôkazy nedoplnila o iné dôkazné prostriedky
na preukázanie vynaloženia daňových výdavkov nepostačuje predloženie vystavených faktúr, z ktorých
nie je možné zistiť kto ich vystavil a kto práce vykonal. Len samotné účtovné doklady predložené
daňovým subjektom k daňovej kontrole nie sú dostatočnými dôkazmi pre uznanie daňových výdavkov
v zmysle § 24 zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov.

18. Vo vzťahu k posúdeniu výdavkov v celkovej sume 988 689,- Sk na úhradu faktúr vystavených
spoločnosťou GALINA s.r.o., Malá Ida 46, sídlo Košická Belá 460, správca dane v ďalšom konaní
zaslal žalobkyni predvolania č. 123179/2016 zo dňa 05.02.2016 na ústne pojednávanie v súvislosti
s pokračovaním dokazovania vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu. V
uvedený deň sa na ústne pojednávanie žalobkyňa nedostavila. Zástupca žalobkyne doručil správcovi
dane ospravedlnenie v mene klienta. Opakované predvolanie bolo žalobkyni zaslané listom č. XXXXXX/
XXXX zo dňa 07.03.2016, ktoré žalobkyňa neprevzala a zásielka sa vrátila správcovi dane s označením
neprevzatá v odbernej lehote. Druhé opakované predvolanie zaslal správca dane dňa 08.04.2016,
ktoré žalobkyňa taktiež neprevzala a napriek tomu, že o doručovaní opakovaných predvolaní správca
dane upovedomil aj zástupcu žalobkyne, na ústne pojednávanie sa nedostavila. Z uvedených dôvodov
správca dane dňa 05.05.2016 zaslal Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Prešove žiadosť o
predvedenie žalobkyne č. XXXXXX/XXXX. Dňa 17.05.2016 žalobkyňa nebola predvedená príslušníkmi
Policajného zboru a Obvodné oddelenie Policajného zboru v Prešove doručilo správcovi dane dňa
26.05.2016 písomnú odpoveď, v ktorej uviedlo, že na základe vykonanej previerky na adrese trvalého
bydliska žalobkyne Zlatá F. XXX bolo zistené, že menovaná tam nebýva a mala by sa zdržiavať v
Prešove niekde na Šalgovíku. Pretože zo strany žalobkyne išlo o evidentné marenie snahy správcu
dane uskutočniť ústne pojednávanie, správca dane posúdil vzniknutý stav veci tak, že všetky nim zistené
skutočnosti sú dostačujúce na to, aby uvedené výdavky boli posúdené ako nedaňové. Skutočnosť, že
žalobkyňa vlastní faktúry od dodávateľa GALINA s.r.o. ešte neznamená, že tento stavebné práce aj
uskutočnil. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje nárok na daňové výdavky, má byť schopná správcovi dane
preukázať, že stavebné práce boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu práve dodávateľom uvedeným
na faktúrach. Túto povinnosť si voči správcovi dane nesplnila. Správca dane s poukázaním na § 24 ods. 4
Daňového poriadku vec uzavrel tak, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v rámci daňových konaní
a nepreukázala splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa uplatnenie daňových výdavkov viaže,
ako ani to, že stavebné práce boli uskutočnené spoločnosťou GALINA s.r.o. uvedenou na faktúrach.

19. Konštatoval, že v zmysle citovaného zákona o správe daní je dôkazná povinnosť na strane daňového
subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti,
pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva a daňovým subjektom predložené dôkazy správca
dane iba prejednáva a nie vyhľadáva. Správca dane využil všetky svoje zákonné možnosti a nebol
povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobkyne. Neuskutočnenie ústneho pojednávania so
žalobkyňou a nezabezpečenie jej vyjadrenia k predloženému dôkazu listu T. S. nemôže byť dôvodom
pre ťarchu na strane správcu dane.

20. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne týkajúcich sa výdavkom na nákup obaľovanej drvy od spoločnosti
Cestné stavby a.s. Košice, závod Prešov v sume 207 900,- Sk a výdavkov na nakúpenie pohonných
hmôt od spoločnosti STAZAV s.r.o., Duklianska 21, Prešov v sume 67 931,- Sk žalovaný uviedol, že tieto
námietky neakceptuje, pretože nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že zákon porušili iba vyššie uvedené
spoločnosti a zistenia správcu dane v žiadnom prípade nemôžu byť uplatnené v jej neprospech. Správca
dane v týchto prípadoch odstránil chyby konania z riadnej daňovej kontroly a svoje dokazovanie doplnil



podľa pokynov odvolacieho orgánu. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že správca dane nerešpektoval
ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a že voči nej došlo k zániku
práva vyrubiť daň resp. rozdiel dane, žalovaný uviedol, že s týmto názorom nesúhlasí. Poukázal na
ust. § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého by právo vyrubiť rozdiel dane za zdaňovacie
obdobie 2001 zaniklo 31.12.2007 (5 rokov od konca roka 2002, pretože povinnosť podania daňového
priznania za rok 2001 bola do 31.03.2002). Z dôvodu, že správca dane v roku 2004 vykonal u žalobkyne
daňovú kontrolu (úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane), táto päťročná lehota plynula
znovu od konca roka 2004, teda do 31.12.2009. Je však potrebné poznamenať, že po ukončení daňovej
kontroly a po vydaní dodatočného platobného výmeru na rozdiel dane za rok 2001 došlo najprv k
odvolaciemu konaniu (odvolanie zo dňa 14.12.2004) a následne po zamietnutí odvolania (23.08.2005)
aj k súdnemu konaniu (žaloba podaná dňa 19.10.2005) medzi žalobkyňou a správcom dane. Súdne
konanie prebiehalo od 19.10.2005 do 20.03.2008 (deň právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky), teda dva roky a 153 dní. Pretože podľa ust. § 246d zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok počas súdneho konania lehoty pre zánik práva vo veciach daní neplynú,
o vyššie uvedený časový úsek je potrebné lehoty pre zánik práva vyrubiť daň (rozdiel dane) navýšiť.
Znamená to, že lehota podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení do 31.12.2009 (5 rokov) sa
predĺžila o dva roky a 153 dní (z 31.12.2009 na 01.06.2012) a lehota podľa § 45 ods. 2 citovaného
zákona (10 rokov od 31.12.2002 sa predĺžila o ten istý časový úsek, teda z 31.12.2012 na 02.06.2015).
K tomu je potrebné pripočítať aj ďalšie súdne konanie v dňoch 06.05.2014 do 08.08.2015 (1 rok a 94
dní), čím sa zánik práva vyrubiť daň posúva na 04.09.2016.  Z toho vyplýva, že možnosť vyrubenia
dane (rozdielu dane) za rok 2001 v tomto prípade sa posúva na 04.09.2016, preto námietku žalobkyne
nebolo možné akceptovať.

III.

21. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ktorou žiadala o ochranu svojich subjektívnych práv. Namietala, že žalovaný vo svojom rozhodnutí
vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery
a vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, dôsledkom čoho je napadnuté
rozhodnutie vecne nesprávne a ukracujúce žalobkyňu na jej právach a právom chránených záujmoch.
Dôvodom pre určenie rozdielu dane v sume 31 166,06 eur na dani z príjmov fyzických osôb za
zdaňovacie obdobie 2001 je skutočnosť, že podľa názoru žalovaného preukazovala vynaloženie
daňových výdavkov len formálne, pričom svoje dôkazy nedoplnila o iné dôkazné prostriedky. S týmto
odôvodnením sa žalobkyňa nestotožňuje.

22. Uviedla, že výdavky, ktorých odpočet žalovaný neuznal, je možné rozdeliť do štyroch okruhov, a to
1. faktúry od spoločnosti ZBERKO, spol. s.r.o., Košice
2. faktúry od spoločnosti GALINA s.r.o., Malá Ida 46 za vykonanie stavebných prác,
3. výdavky na nákup obaľovacej drvy od spoločnosti Cestné stavby a.s., Košice, závod Prešov a
4. výdavky na nakúpenie pohonných hmôt od spoločnosti STAZAV s.r.o., Duklianska 21, Prešov.

23. Vo vzťahu k prijatým faktúram od dodávateľa spoločnosti ZBEREKO spol. s r.o. uviedla, že je síce
pravdou, že správca dane doplnil dokazovanie o výsluch C. J., avšak následne bez všetkého sa stotožnil
s jeho výpoveďou, bez odstránenia rozporov, ktoré v danom prípade vznikli, pričom s týmto postupom
sa žalovaný v rozpore s platnou právnou úpravou stotožnil tvrdiac, že v danom prípade je potrebné
uprednostniť svedectvo „z prvej ruky“ pred nepriamym dôkazom a to vyhlásením sprostredkovaným
notárskym úradom. Je toho názoru, že plnenia vyúčtované faktúrami č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/
XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX sa uskutočnili a ich výsledok
je zrejmý. Vzhľadom na nepochopiteľné, odmietavé stanovisko konateľa spoločnosti ZBEREKO, spol.
s r.o. k otázke uskutočnenia plnenia a jeho vyúčtovanie spornými faktúrami, požiadala o potvrdenie
uskutočnenia plnenia a jeho vyúčtovanie osobu, ktorá vystupovala za túto obchodnú spoločnosť, a s
ktorou jednala pred i počas realizácie vyúčtovaných plnení, a s ktorou došlo i k vyúčtovaniu a zaplateniu,
t.j. p. C. J., ktorého prehlásenie spísané vo forme notárskej zápisnice predložila správcovi dane. V
notárskej zápisnici N X/XXXX, Nz XXXX/XXXX zo dňa 21.01.2005 svedok C. J. jednoznačne prehlásil,
že v roku 2001 ako konateľ spoločnosti MACHINE G.V., spol. s r.o. vstúpil cez sprostredkovateľa do
vzťahu so spoločnosťou ZBEREKO, spol. s r.o. a taktiež do obchodného vzťahu so žalobkyňou.  V
tejto notárskej zápisnici taktiež potvrdil uskutočnenie stavebný prác pre ňu ako subdodávateľ a potvrdil,
že všetky plnenia, práce a dodávky vedené vo faktúrach spoločnosti ZBEREKO, spol. s r.o. boli v



subdodávke vykonané spoločnosťou MACHIN G. V., s.r.o., a to v takom rozsahu, ako sú tieto uvedené v
týchto faktúrach a k nim pripojených súpisoch prác a dodávok, a že všetky tieto plnenia boli žalobkyňou
prevzaté a v plnej výške uhradené. Následne však svedok C. J. na ústnom pojednávaní dňa 04.03.2016
a dňa 14.04.2016 nepochopiteľne poprel, že by žalobkyňu poznal a uviedol, že spoločnosť MACHINE
G.V., s.r.o. v roku 2001 nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, že nepozná ani pána N. Y. (konateľa
spoločnosti A. spol. s r.o.). Svedok zároveň uviedol, že žiadnu notársku zápisnicu nikdy nepodpísal, a
že u notárky JUDr. X. T. nikdy nebol. Napriek tomuto rozporu správca dane v tejto oblasti nevykonal
žiadne ďalšie dokazovanie (napr. vyžiadanie stanoviska od notárky JUDr. X. T.), a bez všetkého sa
stotožnil s tvrdením svedka C. J. v jej neprospech. Je toho názoru, že svedok C. J. v danom prípade
vypovedal účelovo, s cieľom zakryť neplnenie daňových povinností spoločnosťou MACHINE G.V., s.r.o.,
ktorej jediným konateľom bol on, pričom je známe, že táto spoločnosť daň neodviedla. Ani s uvedeným
sa ako správca dane, tak žalovaný nevysporiadal.

24. Namietala procesný postup, ktorý správca dane vykonal pri výsluchu svedka C. J.. Uviedla, že dňa
02.03.2016 bolo jej právnemu zástupcovi zaslané na mailovú adresu osconovené upovedomenie zo
dňa 02.03.2016 o vypočutí svedka C. J. s poznámkou, že uvedené upovedomenie bude zaslané aj
poštou. Obsahom upovedomenia bolo oznámenie, že výsluch svedka sa uskutoční dňa 04.03.2016 o
10:00 hod. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca. Písomne upovedomenie o vypočutí
svedka jej bolo doručené  dňa 07.03.2016, t.j. 3 dni po vykonaní uvedeného úkonu. Citovala ust. §
25 ods. 4 Daňového poriadku a uviedla, že je toho názoru, že správcom dane zaslané upovedomenie
mailom dva dni pred výsluchom svedka nie je možné považovať za včasné písomné vyrozumenie,
tak ako to vyžaduje platná právna úprava v ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku. Postupom správcu
dane bolo porušené jej právo na včasné vyrozumenie o výsluchu svedka, čím bola ukrátená na svojich
zákonných právach. Nestotožňuje sa ani s tvrdením žalovaného, ktorý uvedený postup správcu dane
ospravedlňuje tým, že došlo na jej výzvu k zopakovaniu výsluchu svedka p. J. a k napraveniu procesného
pochybenia správcu dane, pretože je zrejmé, že správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia
vychádza predovšetkým z uvedenej výpovede C. J., na ktorého výsluchu sa z dôvodu nezákonného
procesného postupu nezúčastnila. Preto sa s napadnutým rozhodnutím správcu dane a žalovaného
nestotožňuje a považuje ho za vecne nesprávne, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového
stavu a nesprávneho právneho posúdenia.

25. Vo vzťahu k prijatým faktúram od dodávateľa spoločnosti GALINA s.r.o. za vykonanie stavebných
prác v sume 988 689,- Sk uviedla, že sa nestotožňuje so záverom správcu dane, s ktorým sa stotožnil
aj žalovaný, že ňou predloženými fotokópiami listín, a to prijatými faktúrami od dodávateľa GAL1NA
s.r.o. a súpismi vykonaných prác, kópiami svojich vydaných faktúr, vrátane príloh, ktorými fakturovala
konečným odberateľom, tak ako sa nachádzajú v jej účtovníctve, písomným vyjadrením bývalého
konateľa spoločnosti T. S. zo dňa 28.05.2004, nepreukázala realizáciu obchodných vzťahov medzi
ňou a spoločnosťou GALINA s.r.o. Poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, rozsudok sp.zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, podľa ktorého ak daňový subjekt disponuje
existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a
ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na
preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša
dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. Z uvedeného vyplýva, že predložením všetkých
dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného obchodu vyčerpala vlastné dôkazné bremeno, a to
dôkazné bremeno na preukázanie opaku prešlo na správcu dane, pričom zdôraznila tú skutočnosť,
že správca dane a žalovaný ku dnešnému dňu opak, t.j. že k zdaniteľnému obchodu nedošlo, resp.
že k plneniu nedošlo osobami uvedenými na faktúre, nepreukázali. Nereálnosť zdaniteľného obchodu
správca dane vyvodzuje jedine z nemožnosti v konaní vypočuť jediného svedka ňou označeného.
Žalovaný ani správca dane neuviedli jedinú relevantnú skutočnosť, ktorou by vyvrátili, resp. preukázali
opak ňou tvrdenej a dôkazmi podloženej skutočnosti, že dodávateľom spoločnosťou GALINA s.r.o. boli
vykonané stavebné práce. Namietala, že správca dane od začiatku výkonu daňovej kontroly viedol
dokazovanie jednostranne a nekoncepčne, dôkazy nehodnotí jednotlivo a všetky v ich vzájomnej
súvislosti, pričom bez všetkého prijal záver, že neodstránila pochybnosti správcu dane o dodaní
stavebných prác dodávateľom GALINA s.r.o. Správca dane ďalej opomína uviesť, ktoré skutočnosti
mali viesť k vzniku pochybností o uskutočnení zdaniteľného obchodu, a teda na základe čoho dospel
k uvedenému záveru. Z vyššie uvedeným sa žalovaný nevysporiadal. Pokiaľ správca dane uvádza,
že nemohol na základe informácií získaných od nej vykonávať ďalšie dokazovanie, napr. svedecké
výpovede vodičov a robotníkov, resp. osôb práce realizujúcich, a následne nesprávne vyvodzuje jej



nezáujem poskytnúť správcovi dane tieto informácie uviedla, že v danom prípade nemohla správcovi
dane požadované informácie poskytnúť, avšak nie pre nezáujem, ale pre objektívnu nemožnosť
uvedenú požiadavku správcu dane splniť. Poukázala na tú skutočnosť, že jedným z nezastupiteľných
dôkazov pri preukazovaní reálnosti dodania plnenia je vykonanie zisťovania zameraného na ustálenie,
či sa uskutočnilo plnenie vyúčtované faktúrami, ktoré správa dane považuje za nehodnoverné.
Spochybňovanými faktúrami boli v prevažnej miere vyúčtované stavebné práce a stavebný materiál,
výsledok ktorých alebo použitie jednoducho nemožno prehliadnuť a predstavujú hmatateľný podklad
vykonanej fakturácie. V záujme zachovania práv a právom chránených záujmov bol správca dane
oprávnený, ale aj povinný využiť ňou navrhovaný inštitút miestneho zisťovania, resp. znaleckého
dokazovania, ktoré v konaní viackrát navrhovala. Napriek uvedenému správca dane požadoval v roku
2013 ďalšie doklady, ktoré majú potvrdzovať jej obchodné vzťahy so spoločnosťou GALINA s.r.o.,
identifikovať osoby a mechanizmy, ktoré priamo vykonávali práce na stavbách, teda doklady po uplynutí
12 rokov, ktoré už ani po takomto čase nemožno spravodlivo žiadať. Návrh na miestne zisťovanie, resp.
znalecké dokazovanie však správca dane už nevykonal a ani sa ním nezoberal. O uskutočnení plnenia
a spôsobe jeho vyúčtovania spochybnenými faktúrami svedčí aj list bývalého konateľa obchodnej
spoločnosti GALINA s.r.o. T. S. zo dňa 28.05.2004, v ktorom jednoznačne potvrdzuje, že faktúry č.
XXXXXXXX a č. XXXXXXXX boli obchodnou spoločnosťou GALINA s.r.o. riadne vystavené a plnenia,
ktoré nimi boli vyúčtované, sa uskutočnili. V dôsledku nedôsledného rešpektovania záverov odvolacieho
správneho orgánu správcom dane nebolo a v súčasnosti je vylúčené tieto závery potvrdiť alebo vyvrátiť
priamou svedeckou výpoveďou p. T. S., ktorého úmrtím nemožno požadovať od nej povinnosť viesť svoju
evidenciu a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v ktoromkoľvek prípade a v každej
situácii mala dostatočné podklady preto, aby riadne preukázala existenciu nárokov na daňové výdavky
v zmysle daňových zákonov, a to hlavne za stavu, kedy v rámci svojich možností uvedené splnila aj nad
rámec svojich zákonných povinností a zaobstarala od svedka T. S. písomné vyhlásenie preukazujúce
reálnosť zdaniteľného obchodu. Samotný výsluch svedka T. S. patrí do kompetencie správcu dane, ktorý
pre jej neznáme príčiny tento nevykonal a v súčasnej dobe alibisticky uvádza, že výsluch svedka nie je
možné vykonať a preto neuniesla dôkazné bremeno s ohľadom reálnosti zdaniteľného obchodu. Obsah
písomnej výpovede T. S. je však priamym dôkazom správnosti a pravdivosti jej tvrdení prednesených v
konaní. Predložením uvedeného prehlásenia Petra S. vyčerpala svoje dôkazné bremeno a preukázanie
opaku, t.j. nepravdivosti tvrdení uvedených v tomto vyhlásení prešlo na správcu dane, ktorý ku
dnešnému dňu opak nepreukázal. Reálnosť zdaniteľného plnenia preukazujú taktiež faktúry s prílohami,
ktorými tieto plnenia ďalej fakturovala konečným objednávateľom, ktorými boli väčšinou obce, pričom
stavebné práce a materiál na ne použitý bolo po celý čas konania možné overiť priamo na mieste
ich použitia. V odôvodnení rozhodnutia sa správca dane obmedzuje len na vysvetlenie, resp. opísanie
udalostí, ktoré viedli k nedôslednému postupu a nevykonaniu všetkých potrebných dôkazov v tomto
konaní, pričom v rozhodnutí absentuje skutkový základ a skutkové i právne zdôvodnenie dodatočne
vyrubenej daňovej povinnosti, v dôsledku čoho je nepreskúmateľným rozhodnutím.

26. Vo vzťahu k výdavkom na nákup obaľovacej drvy od spoločnosti Cestné stavby a.s., Košice, závod
Prešov a výdavkov na nakúpenie pohonných hmôt od spoločnosti STAZAV s.r.o., Duklianska 21, Prešov
uviedla, že zisteniam správcu dane, s ktorými sa bez všetkého stotožnil aj žalovaný, o rozdielnosti
porovnávaných daňových dokladov nesvedčia o inom, ako o tom, že ako obchodná spoločnosť Cestné
stavby a.s. Košice, tak aj spoločnosť STAZAV s.r.o. pri použití elektronickej registračnej pokladne a pri
vyhotovovaní dokladov jej prostredníctvom porušili zákon. V žiadnom prípade tieto zistenia nemôžu byť
na jej ťarchu, ktorá plnenie prijala, zaplatila a obdŕžala daňový doklad, za vyhotovenie, formu a obsah
ktorého nemôže niesť zodpovednosť.

27. Zároveň poukázala na ust. § 69 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého má za to, že
voči nej došlo k zániku práva vyrubiť daň, resp. rozdiel dane. S ohľadom na značný časový odstup
od uplynutia zdaňovacieho obdobia, za ktoré pokračoval správca dane v konaní o vyrubení dane z
príjmu fyzických osôb, po zhodnotení procesného postupu správcu dane a úkonov v konaní považuje
ďalší postup správcu dane a žalovaného za bezpredmetný vzhľadom k skutočnosti, že došlo k zániku
práva vyrubiť daň podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku. Zánik práva vyrubiť daň odôvodňuje tým, že
v zmysle ust. 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. nemožno vyrubiť daň, ani rozdiel dane po uplynutí
5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, resp. zaplatiť daň. Podľa
§ 45 ods. 2 citovaného zákona vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa
osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť
podať daňové priznanie. Je zrejmé, že správca dane nesprávne aplikoval platné právne predpisy na



daný prípad, a že konanie správcu dane, resp. jeho procesný postup obsahujú také vady, ktoré majú
za následok jeho nezákonnosť a odňatie možnosti žalobkyne konať a uplatniť si svoje procesné práva.
Navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uplatnila si aj nárok
na náhradu trov konania.

28. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v
prechodných ustanoveniach v § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

29. Žaloba žalobkyne bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.06.2016, t.j. za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a bola podaná podľa piatej časti tohto zákona. V súlade
s prechodnými ustanoveniami uvedenými v § 191 Správneho súdneho poriadku správny súd v konaní
pokračoval podľa vyššie uvedeného nového procesného predpisu.

30. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy.

32. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej
správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch.

33. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak
osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

34. V predmetnom konaní je predmetom preskúmania rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodoval o
riadnom opravnom prostriedku - odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov (ďalej
len „správca dane“) č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2016, ktorým jej bol podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za
zdaňovacie obdobie 2001 v sume 31 166,06 eur. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím rozhodnutie
správcu dane napadnuté odvolaním žalobkyne potvrdil.

35. Vychádzajúc z námietok žalobkyne uvedených v žalobe bolo potrebné prioritne posúdiť zákonnosť
postupu správcu dane a žalovaného v konaní a spornú otázku, či v danom prípade nedošlo k zániku
práva vyrubiť daň resp. rozdiel dane.

36. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva,
že opakovaná daňová kontrola na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2001 začala u
žalobkyne dňa 25.07.2011 na základe podnetu vydaného Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky
podľa § 15b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) z dôvodu
zrušenia dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Prešov I č. XXX/XXX/XXXX-XXXX/XX/Kraf
zo dňa 30.11.2004 odvolacím orgánom rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX/r zo dňa
01.10.2010. Dôvodom na zrušenie vyššie uvedeného dodatočného platobného výmeru bol rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 1S 162/2005-54 zo dňa 03.04.2007 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf 49/2007 zo dňa 30.01.2008.



37. Opakovanej daňovej kontrole predchádzala daňová kontrola, ktorá začala v roku 2004 a bola
ukončená prerokovaním protokolu č. XXX/XXX/XXX-XXXXX/XXXX/Gre zo dňa 30.11.2004 zameraná
na daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2001.

38. Opakovaná daňová kontrola bola ukončená dňa 30.03.2012 prerokovaním protokolu o výsledku
zistenia z opakovanej daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Gre zo dňa 15.03.2012 a
dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 30.03.2012. Výsledkom opakovanej daňovej kontroly bolo rozhodnutie
správcu dane č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 31 166,06 eur za zdaňovacie obdobie
roka 2001.

39. Daňový poriadok nadobudol účinnosť dňa 01.01.2012. Opakovaná daňová kontrola začala dňa
25.07.2011, teda za účinnosť zákona o správe daní.

40. Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

41. Podľa § 15 ods. 13 zákona o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu
s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom... Dňom nasledujúcim po dni prerokovania
protokolu sa začína vyrubovacie konanie (§ 44).

42. Podľa § 15b zákona o správe daní opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u
daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná
a) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným
hlásením,
b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného predpisu,
c) na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia §  15.

43.  Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová
kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej ukončenia (§ 15 ods. 13)
dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom
priznaní, alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa
daň po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,
alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

44. Z citovaného ust. § 15 ods. 13 zákona o správe daní je nepochybné, že vyrubovacie konanie musí
byť ukončené právoplatným rozhodnutím. V danom prípade bolo rozhodnutie správcu dane č. XXX/XXX/
XXXX-XXXX/XX/Kraf. zo dňa 30.11.2004 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky zrušené a teda
vyrubovacie konanie pôvodnej riadnej daňovej kontroly nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím.

45. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 8Sžf/10/2013 a 8Sžf/23/2013
uviedol, že „So zreteľom na vyššie citované ustanovenia správca dane po zrušení dodatočného
platobného výmeru a vrátení veci na ďalšie konanie v prípade riadnej daňovej kontroly mal pokračovať vo
vyrubovacom konaní preverením výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch
a toto vyrubovacie konanie ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného
platobného výmeru. Pokiaľ žalovaný v danom prípade vydal po zrušení dodatočného platobného výmeru
pokyn na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, takýto postup je rozporný so zákonom o správe daní.“
Správca dane teda nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu podľa § 15b zákona o správe daní
a pokiaľ následne vydal na základe takejto opakovanej daňovej kontroly dodatočný platobný výmer na
daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2001, bol tento postup nezákonný.

46. Vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva aj z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky I.ÚS 314/2015-55 zo dňa 16.12.2015, v ktorom ústavný súd vyslovil názor:
„...ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry konštatuje, že daňové konanie končí právoplatnosťou
meritórneho rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu, avšak rozhodnutie odvolacieho



orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie nemožno považovať za
rozhodnutie, ktorým sa právoplatne rozhodlo o predmete konania. Po nadobudnutí jeho právoplatnosti
predsa musí pokračovať konanie na prvom stupni, ktorého zavŕšením bude meritórne rozhodnutie...
Uvedeným procesným postupom správcu dane (ktorý konal v zmysle metodického usmernenia
žalovaného) tak podľa názoru ústavného súdu došlo k nedostatočnému posúdeniu právnych dôsledkov
oboch daňových kontrol na sťažovateľku, ktorá legitímne očakávala vydanie meritórneho rozhodnutia
v predchádzajúcom daňovom konaní a nie začatie ďalšej daňovej kontroly rovnakej dane za totožné
zdaňovacie obdobie. Uvedený postup daňových orgánov potvrdený rozhodnutím najvyššieho súdu v
danej veci je podľa ústavného súdu neudržateľný aj z hľadiska princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, v
zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanovuje zákon. S uvedenou zásadou úzko súvisí zásada enumeratívnosti verejnoprávnych
pretenzií, ktorá znamená, že správca dane pri svojej činnosti nemôže konať svojvoľne, ale svoju
právomoc môže uplatňovať len na účely, ku ktorým mu bola táto právomoc zverená a v rozsahu v
akom mu bola zverená. Pre posúdenie toho či v danom prípade ide o opakovanú daňovú kontrolu je
podľa názoru ústavného súdu rozhodujúce aj vymedzenie rozsahu oboch daňových kontrol. Správca
dane teda môže u toho istého subjektu vykonať daňovú kontrolu rovnakej dane za rovnaké zdaňovacie
obdobie, pokiaľ druhá daňová kontrola bude mať vymedzený odlišný rozsahu. V žiadnom prípade nie je
možné vykonanie opakovanej daňovej kontroly len pre účely konvalidovania pochybení správcu dane
pri predchádzajúcej daňovej kontrole.“

47. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX/r zo dňa 01.10.2010, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie správcu dane zo dňa 30.11.2004 č. XXX/XXX/XXXX-XXXX/XX/Kraf je zrejmé, že opakovaná
daňová kontrola sa mala uskutočniť za účelom odstránenia pochybení správcu dane v riadnej daňovej
kontrole.

48. Podľa § 45 ods. 1 zákona o správe daní, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje
inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti
podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane.

49. Podľa § 45 ods. 2 zákona o správe daní, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom
bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do
desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo
v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie,
alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na
vrátenie dane.

50. V prípade žalobkyne povinnosť podať daňové priznanie za rok 2001 bola do 31.03.2002. Právo
vyrubiť rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 2001 zaniká podľa § 45 ods. 1 zákona o správe daní
31.12.2007 (5 rokov od konca roka 2002). Správca dane v roku 2004 vykonal u žalobkyne daňovú
kontrolu (úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane), a preto päťročná lehota podľa § 45
ods. 2 zákona o správe daní plynula znova od konca roka 2004, teda do 31.12.2009.

51. Podľa ust. § 246d O.s.p., ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne
delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas
konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov
a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších
územných celkov.

52. V danom prípade bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že v priebehu výkonu riadnej daňovej kontroly
prebiehalo súdne konanie pred Krajským súdom v Prešove a Najvyšším súdom Slovenskej republiky
(č.k. 1S 162/2005 a 5Sžf 49/2007) a to od 19.10.2005 do 20.03.2008, teda 2 roky a 153 dní. Podľa
ust. § 246d zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, počas súdneho konania lehoty pre zánik



práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov,
rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov neplynú počas konania podľa piatej časti tohto zákona.
Z uvedeného dôvodu  sa lehota piatich rokov predĺžila o 2 roky a 153 dní z 31.12.2009 do 01.06.2012
a lehota desiatich rokov sa predĺžila z 31.12.2012 do 02.06.2015.

53. Z dôvodu, že postup správcu dane od vykonávania opakovanej daňovej kontroly začatej dňa
25.07.2011 až po vydanie rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobkyne je postupom a
rozhodnutím nezákonným, nie je možné plynutie lehoty v tomto období ako zákonné akceptovať, teda
ani zohľadniť lehotu počas ktorej prebiehalo ďalšie súdne konanie na Krajskom súde v Prešove sp.zn.
6S 41/2014 v čase od 06.05.2014 do 08.08.2015 (1 rok a 94 dní).

54. Ak teda správca dane nepokračoval po zrušení rozhodnutia č. XXX/XXX/XXXX-XXXX/XX/Kraf
zo dňa 30.11.2004 vo vyrubovacom konaní a nevydal v rámci riadnej daňovej kontroly právoplatné
rozhodnutie v lehote do 02.06.2015, v danom prípade došlo k zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel
dane u žalobkyne podľa § 45 zákona o správe daní.

55. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní, ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane  s určením primeranej lehoty.

56. Žalovaný v odvolacom konaní sa dôsledne neriadil vyššie citovaným ustanovením § 74 ods. 4
Daňového poriadku a pri preskúmaní rozhodnutia správcu dane a konania, ktoré mu predchádzalo
neprihliadol na podstatné porušenie ustanovení zákona o správe daní, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa §
191 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.

57. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 175 v spojení s § 167
Správneho súdneho poriadku. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto jej správny súd priznal nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  je prípustná kasačná sťažnosť v lehote  30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s
§ 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).