Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/142/2012 z 20. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. novembra 2012, sp. zn. 41Cob/142/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6611204819.2 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/142/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6611204819.2 | 2012-11-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 544 ods. 1 OZ, § 544 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bc3e7f0-c026-4c71-a89c-a72503c3db0e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6611204819.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/142/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611204819
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611204819.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej
veci žalobcu E. J. Inštalatér- voda-kúrenie-plyn, so sídlom Na Kopec 478/1, 013 11 Oravská Lúčka,
IČO: 10 942 297, zast. Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., Hollého 31, 010
01 Žilina proti žalovanému KLC s.r.o., Zvolenská cesta 3448, 984 01 Lučenec, IČO: 31 585 540, zast.
JUDr. Pavlom Sabom, advokátom so sídlom ul. B.Nemcovej č. 10, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie
3.684,46 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 14 Cb
59/2011-141, zo dňa 25. mája 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 14 Cb 59/2011-141 zo dňa 25. mája 2012 v napadnutej časti
potvrdzuje.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 148,70 Eur na účet
právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 99,58 Eur v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu čo do 3.584,88 Eur zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanému trovy konania v sume 215 Eur za zaplatený súdny poplatok z odvolania a na trovách
právneho zastupovania sumu 1.784,95 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 14.439,10 eur s príslušenstvom z titulu vyúčtovanej zmluvnej pokuty za
nedodržanie termínu odstránenia reklamovaných vád na dodanom stroji rýpadle, nakladači Q. M. XXX
L., ktorý žalovaný odpredal žalobcovi na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1. 6. 2005. Zmluvnú pokutu
vyúčtoval žalobca žalovanému podľa čl. VII bod 3 a čl. IX bodu 5 kúpnej zmluvy. Podľa uvedených
článkov sa žalovaný ako predávajúci zaviazal počas záručnej doby odstrániť reklamovanú vadu do 24
hodín od doručenia reklamácie a v prípade tohto porušenia vznikol žalobcovi ako kupujúcemu nárok na
účtovanie a vymáhanie zmluvnej pokuty vo výške 3.000,--Sk za každý začatý kalendárny deň. Nakoľko
žalovaný nedodržal zmluvné ustanovenie a reklamovanú vadu neodstránil v dohodnutej lehote, žalobca
si voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 14.439,10 Eur, t. j. za 145 dní omeškania od 1. 7.
2010 do 22. 11. 2010 po 99,58 Eur. Žalovaný v priebehu konania namietal ustanovenia kúpnej zmluvy
o zmluvnej pokute, podľa ktorých si zmluvnú pokutu vyúčtoval žalobca. Poukázal na to, že samotný
žalobca si presadil také znenie zmluvy ohľadne zmluvnej pokuty s tým, že žalovaný by nikdy nebol
podpísal zmluvu, kde by sa bol zaviazal odstrániť do 24 hodín vady, lebo to nie je fyzicky možné. Takýto
záväzok na seba žalovaný nikdy neprevzal. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zaujal



k výkladu zmluvy, konkrétne dohodnutej zmluvnej podmienky v čl. VII bod 3 také stanovisko, že toto
zmluvné dojednanie je potrebné vykladať tak, že zmluvná opravovňa sa bezplatne dostaví do 24
hodín od doručenia reklamácie k vybaveniu písomne (faxom) nahlásenej oprávnenej reklamácie a túto
reklamáciu vybaví týmto spôsobom, že vady odstráni. Súd bol toho názoru, že pokiaľ by pracovníci
žalovaného dňa 15. 10. 2010 začali odstraňovať túto vadu, došlo by k skutočnému vybaveniu oprávnenej
reklamácie.

Okresný súd rozsudkom č.k. 14 Cb 59/2011-66 z 28. júla 2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 3.684,46 Eur. Žalobcu v časti o zaplatenie 10.75464 Eur zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 597,37 Eur. Voči tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie
žalovaný a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súdu odvolací uznesením č.k. 41 Cob 246/2011- 96 zo
dňa 28. marca 2012 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku ktorým bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 3.684,46 Eur a v časti výroku ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 597,37 Eur zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd ďalej uviedol, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na to, že okresný
súd správne zistil, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, ale tvrdenie žalobcu
že žalovaný ako predávajúci sa zaviazal počas záručnej doby odstrániť reklamovanú vadu do 24 hodín
sa odvolací súd nestotožnil nakoľko, v zmluve je uvedené, že zmluvná opravovňa sa bezplatne dostaví
do 24 hodín od doručenia reklamácie k vybaveniu písomne nahlásenej oprávnenej reklamácie a teda
nariadil zistiť úmysel zmluvných strán pri vybavovaní reklamácie a ďalej ustáliť za aké obdobie a či sa
žalovaný dostal do omeškania s opravou predmetného stroja. Po doplnení dokazovania okresný súd
uviedol, že medzi účastníkmi konania bolo zistené, že úpravu záručných podmienok ako aj sankcií v
kúpnej zmluve pripomienkovala a upravovala strana žalobcu. V súlade s názorom krajského súdu ako
súdu odvolacieho bol prvostupňový súd tohto názoru, že zo znenia zmluvy vyplýva, že v čl. VII bod 3.
zmluvy sa neuvádza, v akej lehote je povinný žalovaný ako predávajúci reklamovanú vadu odstrániť, ale
je len uvedené, že predávajúci alebo zmluvná opravovňa sa bezplatne dostaví do 24 hodín od doručenia
reklamácie k vybaveniu písomne nahlásenej oprávnenej reklamácie. Keďže súd zistil, že na žalobcovo
písomné nahlásenie reklamácie zo dňa 13.10.2010 sa servisný pracovník dostavil dňa 15.10.2010,
je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že žalovaný bol v omeškaní l deň a to od 14.10.2010 do
15.10.2010. Z týchto dôvodov potom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty
za 1 deň vo výške 99,58 Eur a vo zvyšku žalobný návrh čo do zaplatenia 3.584,88 Eur ako nedôvodný
zamietol. Podľa názoru okresného súdu z dôkazového materiálu predloženého žalobcom ohľadom
vybavovania iných reklamácií a započítania zmluvnej pokuty nie je možné dovodiť iný výklad tejto zmluvy.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalovanému ktorý mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti mu priznal plnú náhradu trov konania a to zaplatený súdny poplatok z odvolania vo výške
215 Eur a 1.784,95 Eur za trovy právneho zastúpenia.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že okresný súd na
základe nesprávneho posúdenia skutkového stavu veci vydal rozhodnutie, ktoré žalobca považuje za
vecne a právne nesprávne. V odôvodnení uviedol, že návrh kúpnej zmluvy predložil žalobca žalovaný.
Žalobca pri rokovaniach o kúpe stroja predložil žalovanému podmienky, ktoré chcel mať obsiahnuté
v kúpnej zmluve. Žalobca preukázal súdu pracovné verzie kúpnej zmluvy, ktoré žalovaný doručoval
žalobcovi - prvá pracovná verzia kúpnej zmluvy bola ešte zo dňa 3.5.2005 v ktorej bola časť podmienok
stanovených žalobcom zohľadnené zo strany žalovaného. V tejto pracovnej verzii žalovaný uviedol aj
znenie čl. VII bod 3. v takom znení, ako sa dostalo do riadnej zmluvy. V tejto prvej pracovnej verzie
zmluvy teda vyplýva, že žalovaný na základe rokovaní so žalobcom zahrnul do zmluvy znenie čl. VII
bod 3. zmluvy lebo sa účastníci pri rokovaniach o uzavretí zmluvy dohodli o tom, že žalovaný v rámci
záruku bude vady odstraňovať do 24 hodín od nahlásenia reklamácie. Po doručení prvej pracovnej verzie
kúpnej zmluvy zo dňa 3.5.2005 žalobca do textu zmluvy rukou uviedol žalovanému svoje pripomienky,
kde okrem iného žiadal doplniť v zmluve sankcie za porušenie čl. VII bod 3. Po vznesení pripomienok
žalobcu k prvej pracovnej verzii zmluvy následne žalovaný zaslal žalobcovi druhú pracovnú verziu kúpnej
zmluvy zo dňa 3.5.2005 ktorej pripomienku ohľadom doplnenia sankcií aj prijal, čo sa prenieslo do čl .
IX bodu 5. zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný ako predávajúci vedel o požiadavke žalobcu
ako kupujúceho o tom, že žalobca má záujem a chce aby v prípade zistených vád boli tieto okamžite
odstránené pod hrozbou sankcie. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na ustanovenie § 266 Obchodného
zákonníka s tým, že je toto ustanovenie kogentné a upravuje pravidlá výkladu prejavu vôle pre vzťahy
upravené Obchodným zákonníkom. Preto je nutné, aby odvolací súd prihliadal na osobitosti týkajúce sa



prejavu vôle a neplatnosti právnych úkonov upravené v § 266 Obchodného zákonníka. Výklad prejavu
vôle sa predovšetkým spravuje úmyslom konajúcej osoby, pričom sa vyžaduje aby bol tento úmysel
známy resp. musel byť známy aj strane ktorej bol určený. Žalobca má za to, že jednoznačne preukázal,
že si žalovaný rovnako vykladal čl. VII bod 3.zmluvy ako žalobca teda, že úmysle oboch zmluvných
strán bol, že žalovaný po doručení písomnej reklamácie v lehote do 24 hodín vadu odstráni. Svedčí o
tom aj doterajšie správanie žalovaného čo žalobca preukázal viacerými inými reklamáciami a protokolmi
o odstránení vád z ktorých je preukázané, že žalovaný sa v lehote 24 hodín po doručení reklamácie
dostavil k žalobcovi a vady odstránil. Z tohto dôvodu je potrebné si vykladať čl. VII bod 3. zmluvy nielen
podľa obsahu ale aj podľa úmyslu jej účastníkov. Konanie žalovaného je možné považovať za konanie
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ide o zneužitie práva a je na úvahe súdu ako toto
konanie žalovaného vzhľadom na jeho doterajšie správanie súd posúdi. Žalovaný nikdy počas trvania
obchodného vzťahu nenamietal, že nebolo jeho zmluvnou povinnosťou vady v lehote 24 odstrániť, ale sa
len dostaviť k žalobcovi. Takto sa žalovaný nikdy nesprával, takúto obranu začal používať až po tom, ako
sa žalobca začal domáhať svojho nároku súdnou cestou. Žalobca by nikdy nepodpísal kúpnu zmluvu
s vedomím, že bude akceptovať vybavenie reklamácie takým spôsobom ako sa dnes bráni žalovaný,
teda že žalovaný sa v lehote 24 hodín len dostaví k žalobcovi ale vadu neodstráni. V takom prípade
by si určite žalobca v zmluve určil lehotu na odstránenie vád, pretože mal prioritne záujem na tom,
aby boli stroje odkúpené od žalovaného bez vád a pojazdné. Uvedené preukazuje aj znenie článku VII.
Bod 3 zmluvy teda, že predávajúci je povinný lehotu 24 hodín dodržať aj počas dní pracovného voľna.
Vychádzajúc z doterajších obchodných zvyklostí ako aj úmyslu zmluvných strán žalobca preukázal,
že žalovaný vedel a mal povinnosť vadu reklamovanú dňa 13.10.2010 odstrániť v lehote do 24 hodín
od doručenia reklamácie. V prípade ak odvolací súd nezohľadní dôvody žalobcu uvedené v odvolaní
ohľadom úmyslu zmluvných strán a doterajším obchodným zvyklostiam pri aplikovaní kúpnej zmluvy v
praxi, mal by súd priznať žalobcovi zmluvnú pokutu v celkovej výške 3.584,88 Eur za omeškanie 36 dní
t.j. za obdobie od 14.10.2010 do 15.10.2010 ( l deň ) a za obdobie od 19.10.2010 do 22.11.2010 ( 35 dní )
celkom omeškanie 36 dní x 99,58 Eur = 3.584,88 Eur. Navrhol, aby odvolací súd v prípade potvrdenia
rozsudku okresného súdu pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože ide o otázku po právnej
stránke zásadného významu spočívajúcu v posúdení výkladu čl. VII bod. 3 kúpnej zmluvy s prihliadnutím
na obchodné zvyklosti a prax účastníkov sporu, prípadne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je pravdou že návrh kúpnej zmluvy medzi účastníkmi
predkladal žalovaný, ale ako bolo na okresnom súde preukázané ustanovenie čl. VII bod 3.zmluvy
bolo presne doslova prevzaté z pripomienok resp. protinávrhu žalobcu, ktorý mal vypracovať za
súčinnosti svojej právnej zástupkyne a zaslal ho e-mailom žalovanému. V súdnom konaní bolo rovnako
preukázané, že odstrániť závady na takom stroji ako dané rýpadlo- nakladač zahraničnej výroby do 24
hodín od obdržania písomnej reklamácie v mnohých prípadoch nieje možné. Skutočnosť, že žalovaný
pri menších závadách do 24 hodín aj závadu odstránil nemôže byť dôkazom, že sa v zmluve zaviazal
k niečomu inému ako je v nej uvedené. Bolo tiež preukázané, že žalovaný sa ani verbálne odstránenie
vady do 24 hodín nezaviazal a pokiaľ by žalobca bol takto svoju požiadavku formuloval, takýto záväzok
by žalovaný nepodpísal lebo nie je splniteľný. Aj žalobca musí pochopiť, že pokiaľ by takúto požiadavku
vzniesol bola by nereálna. Pokiaľ je na určitú zmluvnú povinnosť pri jej porušení viazaná zmluvná pokuta,
musí byť takáto splniteľná, jasne a jednoznačne v zmluve definovaná. Výraz „ dostaviť“ má svoj logický
význam a nie je ho možné vykladať obsahom výrazu „odstrániť“. Súdom urobený výklad čl. VII bod 3.
zmluvy aj podľa úmyslu účastníkov bol preto správny. Žalovaný ďalej poukázal na to, že uvedenú vadu
na vlastné náklady odstránil aj keď sa nemohlo jednať o vadu na ktorú sa vzťahuje záruka t.j. výrobnú
vadu keď k tomuto poškodeniu došlo mechanicky až po 5 rokoch používania zariadenia. Žalovaný je
toho názoru, že žalobca preto nemal nárok ani na zmluvnú pokutu za l deň omeškania, ale voči tejto
pokute nenamietal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil
a žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 148,70 Eur, t.j. l úkon právnej pomoci za 141,07
Eur a režijný paušál 7,63 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti výroku ktorým súd žalobu čo do 3.584,88 Eur zamietol a v časti výroku ktorým súd zaviazal žalobcu
nahradiť žalovanému trovy konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho okresný súd opätovne
skúmal úmysel účastníkov konania pri uzatváraní kúpnej zmluvy konkrétne pri dohadovaní článkov o
vybavovaní reklamácie prípadne dohadovaní sankcií pri nedodržaní článku VII bod 3.zmluvy.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju
povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania),
zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré
sa v konkrétnom prípade môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude
uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona
a sú všeobecnej povahy, k vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný
právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu; pri svojom vzniku
predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Jedným z týchto
zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná čiastka,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno
dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej
povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má
zmluva ňou zabezpečovaná. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty
alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom
limitovaná; nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka. Dlžník je
povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa veriteľ môže
domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá.

Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že podľa uvedených článkov sa žalovaný ako predávajúci zaviazal
počas záručnej doby odstrániť reklamovanú vadu do 24 hodín od doručenia reklamácie a v prípade
tohto porušenia vzniká žalobcovi nárok na účtovanie vymáhania zmluvnej pokuty. S uvedeným tvrdením
žalobcu sa odvolací súd nestotožnil, pretože v čl. VII bod 3 zmluvy sa neuvádza, v akej lehote je povinný
žalovaný ako predávajúci reklamovanú vadu odstrániť (tak ako to uvádza v žalobe žalobca, že do 24
hodín od doručenia reklamácie), v tomto článku zmluvy je len uvedené, že predávajúci alebo jeho
zmluvná opravovňa sa bezplatne dostaví do 24 hodín od doručenia reklamácie k vybaveniu písomne
nahlásenej oprávnenej reklamácie.

V danom článku kúpnej zmluvy nie je podľa názoru odvolacieho súdu stanovená lehota, v ktorej má
byť nahlásená oprávnená reklamácia odstránená. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru že
okresný súd správne zistil po doplnení dokazovania, že zo znenia zmluvy vyplýva, že v článku VII. bod
3 zmluvy sa neuvádza v akej lehote je povinný žalovaný ako predávajúci reklamovanú vadu odstrániť a
správne zistil, že žalovaný bol v omeškaní 1 deň t.j. od 14.10.2010 do 15.10.2010 a z týchto dôvodov
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty za l deň vo výške 99,58 Eur.

Odvolací súd poukazuje tiež na výpoveď právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní pred okresným
súdom z 21.5.2012 kde uviedla že „ čo sa týka návrhu kúpnej zmluvy, my nesúhlasíme so stanoviskom
protistrany. My sme predložili pracovné verzie zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi.
Jednoznačne tento článok nakoncipoval do zmluvy žalovaný. My sme túto zmluvu len pripomienkovali
s tým, že pokiaľ sa nedostaví do 24 hodín bude postihnutý sankciou“. Samotná právna zástupkyňa
žalobcu opätovne aj vo svojej výpovedi uviedla, že pripomienkovali zmluvu s tým, že pokiaľ sa žalovaný
nedostaví do 24 hodín, nie aj pokiaľ neodstráni vadu do 24 hodín. Aj napriek námietke žalobcu ,
že text zmluvy pripravil žalovaný a žalobca ho len čiastočne pripomienkoval uvádza odvolací súd,
že ak teda text čl. VII bod 3. zmluvy vypracovával žalovaný, nie je dôvod tvrdiť, že mal na mysli aj



vybavenie reklamácie do 24 hodín ako to tvrdí žalobca aj s poukazom na ustanovenie § 266 Obchodného
zákonníka, pretože ak žalobcovi nebolo takéto znenie zmluvy pri rokovaní postačujúce mal požiadať
žalovaného o preformulovanie tohto článku zmluvy v tom zmysle, že sa nielen dostaví do 24 hodín k
vybaveniu k písomne nahlásenej oprávnenej reklamácie ale túto aj v lehote do 24 hodín odstráni. V
takom prípade by nebolo pochýb o tom, že v lehote do 24 hodín sa musí žalovaný nielen dostaviť
k vybaveniu písomne nahlásenej reklamácie ale aj vadu odstrániť. Správne žalovaný v konaní pred
okresným súdom ako aj vo vyjadrení v odvolaniu uvádzal, že nemožno v tomto prípade zohľadňovať
iné reklamácie, ktoré prebiehali medzi žalobcom a žalovaným a v ktorých prípadoch sa podarilo vadu
odstrániť v lehote do 24 hodín pretože sú závady, ktoré sa dajú odstrániť hneď ale sú závady, kde je
potrebné čakať na súčiastku a vyskytnú sa aj také závady na strojoch kde vlastne je potrebné odniesť do
autorizovanej autoopravovne a takáto oprava môže trvať aj týždne. Preto žalovaný tvrdil, že sa zaviazal
pre istotu len k nastúpeniu na vybavenie tohto riešenia a k započatiu do 24 hodín. Aj v zmysle vyššie
uvedeného nemohol byť zohľadnený ani žalobcom predložený dôkazový materiál ohľadom vybavovania
iných reklamácií a dovodiť tak iný výklad zmluvy. Žalobca v odvolaní poukazoval na ustanovenie § 266
Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia v prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa
úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav určený. Ide o určitú objektivizáciu adresáta právneho úkonu. Pri výslovnom
prejave vôle, sa prejavená vôľa vykladá aj podľa výrazov, ktoré sa použijú v obchodnom styku. Použitým
výrazom sa dá taký obsah aký majú vo väčšine prípadov v príslušnom obchodnom styku. Výraz, ktorý
pripúšťa rôzny výklad sa v pochybnostiach vykladá na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá použila. V danom
prípade samotný žalobca potvrdil, že článok VII bod 3. do zmluvy zakomponoval žalovaný, s tým, že
žalobca len požadoval doplniť do zmluvy sankcie pri porušení tohto článku a preto bol následne zo
strany žalovaného doplnený do zmluvy článok IX bod 5. Podľa názoru odvolacieho súdu je formulácia
článku VII bod 3. zmluvy jasná a hovorí len o dostavení sa do 24 hodín k vybaveniu reklamácie. Dostaviť
sa do 24 hodín k vybaveniu reklamácie nemožno v žiadnom prípade zamieňať s pojmom do 24 hodín
reklamovanú vadu aj odstrániť. V konečnom dôsledku by takéto ustanovenie bolo nereálne už aj s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a to, že nie vždy je možné vadu do 24 hodín aj odstrániť,
a to v prípade ak je potrebné napríklad objednať súčiastky , prípadne odviesť stroj do autorizovanej
autoopravovne , prípadne vtedy ak by bolo potrebné, ako uviedol žalovaný zosúladiť konkrétne pri tejto
oprave tri profesie , servisného technika , zvárača a elektrikára. Aj keď vo viacerých prípadoch žalovaný
odstránil nahlásenú vadu do 24 hodín tak ako na to poukazoval žalobca nič to nemení na skutočnosti
že VII bod 3.zmluvy jasne hovorí len o dostavení k vybaveniu reklamácie do 24 hodín, správne teda
okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 99,58 Eur za l deň omeškania s tým, že vada
bola nahlásená žalobcom 13.10.2010 avšak servisný pracovník sa dostavil až dňa 15.10.2010, a teda
žalovaný bol l deň v omeškaní od 14.10.2010 do 15.10.2010.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. v
prospech žalovaného, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Odvolací súd mu priznal trovy odvolacieho
konania vo výške 148,70 Eur, t.j. l úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu 141, 07 Eur a lx náhrada
režijného paušálu vo výške 7,63 Eur ( § 14 ods. 1 pím.b), § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Žalobca navrhol v prípade, ak odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdí, aby vo výroku svojho
rozhodnutia pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. pretože v posúdení výkladu čl. VII. ods. 3
zmluvy ide o otázku zásadného významu. Podľa názoru odvolacieho súdu nejde v danom prípade o
vec zásadného významu, pretože text článku VII bod 3 zmluvy je formulovaný jasne, zrozumiteľne. Za
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu možno považovať také rozhodnutie odvolacieho
súdu ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku
takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný
vplyv na prípady podobnej povahy. V danom prípade ide o zmluvu, ktorej text sformulovali účastníci
zmluvy, jednotlivé ustanovenia zmluvy si podľa názoru odvolacieho súdu dohodli jasne a zrozumiteľne,
a text zmluvy sa dá pre obe zmluvné strany jasne vyložiť. Preto odvolací súd dovolanie nepripustil.



Rozsudok bol členmi senátu jednohlasné schválený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.