{"guid": "bd8a491f-1d13-4e8e-b554-b35d2a147a49:8abd2874-aefb-477a-be00-91e40ecc43df", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2109231618.1", "spisova_znacka": "23Co/26/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/26/2012 z 30. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. januára 2013, sp. zn. 23Co/26/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2109231618.1", "identifikacne_cislo": "2109231618", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2013-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie", "Nájomná zmluva", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8abd2874-aefb-477a-be00-91e40ecc43df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2109231618.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2109231618.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2109231618.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/26/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109231618
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2109231618.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová ulica 1, Trnava,
IČO: 36 256 013, zastúpený advokátom: Mgr. Pavol Strnad, PhD., Galandova 7, Bratislava, proti
odporcovi: I. G., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, X. L. Y., zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Klimo,
Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, o vypratanie nehnuteľnosti a iné, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C 120/2010-161 zo dňa 18. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu  prvého  stupňa  v  napadnutých častiach  r u š í  a vec  mu  v r a c i a
v týchto častiach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd pripustil späťvzatie návrhu v časti vypratania bytu
a konanie v tejto časti zastavil, vo zvyšku súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi trovy konania 2.860,53 eur.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii §  719 ods. 1, 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„O.z.“) vecne odôvodnil tým, že podnájom bytu sa skončil 30. 4. 2008 po ukončení pracovného pomeru.
Navrhovateľ nepoprel, že od bytu mal samostatné kľúče a mal jednoznačne vedomosť o tom, že došlo
k ukončeniu pracovného pomeru. Napriek tomu bezprostredne po tomto ukončení nepristúpil k snahe
o vypratanie bytu, urobil tak po dobe viac ako jedného roka. V konaní bolo svedeckými výpoveďami
preukázané, že odporca v apríli 2008 byt vypratal /potvrdili to svedkovia D. a P./, odporca preukázal,
že uzavrel nový pracovný pomer 30.5.2008 v mieste terajšieho bydliska. Nespochybnil skutočnosť,
že neodovzdal byt fyzicky vrátane odovzdania kľúčov, táto povinnosť mu zo samotnej zmluvy však
nevyplývala. Dňa 28.10.2010 navrhovateľ byt otvoril za účelom odstránenia závad, bolo zistené, že
v byte sa žiadne veci nenachádzajú. Je teda nesporné, že kľúče od bytu mal, naviac o tom, že byt
odporca neužíva, mal možnosť zistiť po vrátení zásielky neznámemu adresátovi. Byt vlastnícky patril
navrhovateľovi, a teda pokiaľ mu neboli hradené platby za byt, adresát zásielku neprevzal, mal ukončený
pracovný pomer, jedná sa o skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že odporca byt neužíva. Napriek tomu
navrhovateľ  nepodnikol žiadne kroky. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi
bola v súlade s cit. ust. zákona uzavretá Zmluva o podnájme bytu, ktorej platnosť skončila 30. 4.
2008. Sám navrhovateľ uznal skutočnosť, že odporca byt vypratal, a preto v tejto časti zobral návrh
späť. Po skončení nájmu však nie je právnym titulom na plnenie nájom a služby s tým spojené, ale
prípadné bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 O.z., keď užívaním bytu po uvedenej lehote
by odporca užíval byt bez právneho dôvodu. Navrhovateľ nepreukázal, že by odporca od ukončenia
pracovného pomeru byt užíval. To sa javí aj ako nereálne z dôvodu, že odporca mal založený nový
pracovný pomer, resp. živnosť vo vzdialenom mieste. Odporca preukázal, že byt vypratal v apríli
2008. Žiadna zmluva mu neukladala povinnosť byt odovzdať protokolárne. Výpoveď svedkyne D.
nemožno považovať za preukazujúcu, že na pracovisku bol „vždy niekto zastihnuteľný“. Toto tvrdenie
je rovnako vyvrátiteľné ako tvrdenie odporcu, že nemal komu byt, resp. kľúče od bytu odovzdať, v jeho
prospech však svedčia skutočnosti o reálnom vysťahovaní bytu a novom mieste výkonu zamestnania.



Naviac navrhovateľ nepodnikol bezprostredne po ukončení pracovného pomeru relevantné kroky k
jeho vysťahovaniu a v priebehu konania sám potvrdil vypratanie bytu odporcom. Navrhovateľ teda
nepostupoval dostatočne v snahe byt vypratať. Vypratanie bytu už nebolo po späťvzatí predmetom
sporu, ale od neho sa odvíja ďalší nárok na platenie nájomného, resp. správne bezdôvodného
obohatenia. Taký nárok navrhovateľovi podľa názoru súdu neprislúcha. Navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by odporca po skončení pracovného pomeru byt užíval, naopak, jeho tvrdenia odporca
relevantným spôsobom vyvrátil, a teda uplatnený nárok sa javí ako účelový a nepreukázaný. Jedná
sa len o výpočet nájomného, ktoré mal odporca platiť do okamihu, kedy fyzicky navrhovateľ získal
vedomosť o vyprataní bytu. Takto uplatnený nárok však nemá oporu v zákone. Navrhovateľ ho uplatňuje
ako nájom - ten však zanikol, a teda nie je daný dôvod na jeho vymáhanie, neuplatnil si taký nárok
titulom bezdôvodného obohatenia v dôsledku prípadného užívania bytu bez právneho dôvodu, teda vec
i nesprávne právne posúdil. I v takom prípade by však musel navrhovateľ preukázať, že odporca bez
právneho dôvodu byt užíval a zavinil, že byt nebol „protokolárne odovzdaný“. Navrhovateľ však svoj
nárok nepreukázal žiadnym spôsobom, naviac odporcovi taká povinnosť zo žiadnej zmluvy nevyplývala,
jemu samotnému takým spôsobom ani byt nebol odovzdaný. Tu je teda postup navrhovateľa zmätočný a
takisto aj ním uplatňovaný nárok, ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal a odporca jeho tvrdenia vyvrátil.
Pokiaľ ide o náklady na vodné a stočné, zo samotnej Zmluvy o podnájme vyplývala povinnosť odporcu
uzavrieť na vlastné náklady s dodávateľmi energií, vody, čo aj urobil. Jedná sa teda o samostatný právny
vzťah odporcu s dodávateľmi energií, a teda ak aj navrhovateľ realizoval nejaké platby, nebolo to jeho
povinnosťou a zrejme došlo k duplicitnej úhrade. Znova však, ak by aj odporca tieto platby nerealizoval,
navrhovateľ svoj nárok právne nešpecifikoval. Oba nároky navrhovateľ síce vyčíslil, riadne ich však
právne nezdôvodnil a nepreukázal svoj nárok, teda bezpochyby neuniesol dôkazné bremeno a jeho
uplatňované nároky sú zmätočné a nejasné. Preto bolo potrebné nárok navrhovateľa titulom nájomného
a energií zamietnuť.

Pokiaľ ide o mzdové nároky odporcu, tu treba prisvedčiť obrane odporcu, ktorý predložil výstupný list
navrhovateľa, v zmysle ktorého odporca nemá voči nemu žiadne záväzky. Samotné uznanie záväzku
odporcom nie je dôkazom o týchto nárokoch. Navrhovateľ v tomto smere nepreukázal dôvodnosť
uplatňovanej čiastky, nakoľko z  predložených dokladov v spojení s jeho špecifikáciou nevyplýva, že by
odporcovi boli vyčíslené čiastky bez právneho dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý by odpadol, vyplatené a
tieto by bol povinný navrhovateľovi vrátiť. Z dôkazov predložených navrhovateľom jeho prípadné nároky
nebolo možné preskúmať tak, aby súd uznal ich dôvodnosť. Navrhovateľ teda ani v tejto časti svojho
nároku neuniesol dôkazné bremeno. Úspešnému odporcovi súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. priznal
náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k
žalobe, podanie na súd, 5x pojednávanie - v časti vypratania bytu za 8 úkonov á 53,49 eur, paušál 8
x 6,95 eur, v časti úhrady čiastky 6.605,74 eur 3 x 220,77 eur, paušál 3 x 6,95 eur, v rozšírenej časti
11.063,60 eur 4 x 237,34 eur, paušál 4 x 7,41 eur, strata času 315,66 eur, cestovné 5 x 80 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd  rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania bola 29. mája 2006 uzavretá pracovná zmluva
na základe ktorej navrhovateľ ako zamestnávateľ poskytol odporcovi ubytovanie  prostredníctvom
zmluvy o podnájme uzavretej dňa 1. septembra 2006 a navrhovateľ bol oprávnený poskytnúť toto
ubytovanie na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi vlastníkom nehnuteľnosti spoločnosťou
PORONDA Immobilier s.r.o. a navrhovateľom. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 325,40 eur a počas
trvania pracovného pomeru navrhovateľ poskytol odporcovi dotáciu na nájomné vo výške 136,19
eur, z toho dôvodu odporca platil nájomné len vo výške 189,20 eur. Dňa 9. apríla 2008 sa skončil
pracovný pomer a to na základe písomného oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru.
Odporca k termínu skončenia podnájmu byt neodovzdal a 28.10.2010 došlo k otvoreniu bytu z dôvodu
havarijného stavu. Navrhovateľ sa podrobne vo svojom odvolaní vyjadril k odovzdaniu a k vyprataniu
nehnuteľnosti a uzavrel, že vyprataním predmetného bytu odporca nesplnil svoju zákonnú povinnosť
spočívajúcu v odovzdaní bytu, teda vrátenie predmetu nájmu a zároveň samotné vypratanie neumožnilo
navrhovateľovi voľné nakladanie s predmetným bytom. Touto otázkou sa súd nevysporiadal. Späťvzatie
návrhu v časti vypratania bytu nemôže byť chápané ako uznanie vypratania zo strany navrhovateľa. Čo



sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak navrhovateľ poukázal na to, že na základe
nájomnej zmluvy uzavretej s vlastníkom nehnuteľnosti bol povinný hradiť dohodnuté nájomné vlastníkovi
aj počas doby, po ktorú nemohol disponovať s predmetným bytom. Odporca tým, že nesplnil svoju
zákonnú povinnosť o ktorej mal preukázateľne vedomosť, že sa dopustil zásahu do práv navrhovateľa
ako oprávneného držiteľa bytu a to až do 28. októbra 2010, navrhovateľ má  nárok na vrátenie sumy
vo výške minimálne obvyklého nájomného za čas počas ktorého odporca užíval vec bez právneho
dôvodu. V tejto súvislosti nesúhlasil odvolateľ s tvrdením súdu, že uplatnený nárok sa javí ako účelový
a nepreukázaný. K nároku  na vodné a stočné poukázal na  článok 3 ods. 3.3 zmluvy o podnájme kedy
podnájomník je povinný uzavrieť zmluvu s dodávateľmi služieb na vlastné náklady ako aj na článok 6
nájomnej zmluvy z ktorých vyplýva, že v prípade, ak podnájomník neuhrádza platby spojené s užívaním
služieb, navrhovateľ je povinný túto faktúru uhradiť, navrhovateľ splnil svoju zmluvnú povinnosť a uhradil
predmetnú faktúru potom, ako nedošlo k jej úhrade zo strany odporcu a preto má navrhovateľ nárok z
tohto titulu na zaplatenie sumy 91,16 eur. Navrhovateľ v tomto konaní uplatňoval aj mzdové nároky, keď
navrhovateľ pri ukončení  pracovného pomeru ešte nemohol vedieť aké bude mať nároky voči odporcovi
a zároveň nemohol vedieť či mzda odporcu za mesiac marec 2007 postačí na úhradu jeho záväzkov.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril. Nemá žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania. Napadnutý rozsudok považuje za správny. Tvrdenia navrhovateľa v odvolaní nie
sú podložené vykonaným dokazovaním. Odporca trvá na skutočnosti, že zo zmluvy odporcovi nevyplýva
povinnosť byt protokolárne odovzdať. Poukázal na to, že  sám navrhovateľ tento postup nedodržiaval,
pretože zo svedeckej výpovede vyplýva, že zaužívaný spôsob bol taký, že správkyňa vyzývala
podnájomníkov na prevzatie a odovzdanie bytu. Potvrdila, že niekedy podnájomníci neodovzdali kľúče
a tieto odovzdávali až po tom ako boli k tomu vyzvaní a to aj niekoľko mesiacov po uvoľnení bytu. Zo
zaužívanej praxe je zrejmé, že podnájomníci protokolárne byty neodovzdávali. Tvrdenie navrhovateľa
o tom, že byt otvoril až po podaní žaloby z dôvodu pretekania vody odporuje tej skutočnosti, že
navrhovateľ má kľúče od bytu a vypínal v ňom plyn, teda uznal, že byt bol odporcom vyprataný ešte
pred dobu vyplývajúcou z pracovnej zmluvy. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal úhrady nájmu, na ktorý
mu zanikol právny nárok zánikom zmluvy o podnájme, tento nebol preukázaný, pretože byt odporcom
užívaný nebol. Navrhovateľ sa v priebehu konania neodvolával na žiadny dokument, ktorý by mal názov
odovzdací a preberací protokol. Za vecne správne považuje rozhodnutie súdu v časti úhrady za služby,
pretože preukázateľne odporca mal na energie uzavreté vlastné zmluvy s dodávateľmi a ak im plnil
navrhovateľ, robil tak bez právneho dôvodu. Ďalej odporca doložil do spisu dôkaz, že mzdové oddelenie
odporcovi potvrdilo, že žiadne nároky ani podlžnosti voči navrhovateľovi nemá.  Žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania navrhovateľa pri závislosti rozhodnutia aj o trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je v napadnutých výrokoch dôvodné pre vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť pred ním konať.

Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod spis. zn. 16C 120/2010 bol návrh navrhovateľa
na vypratanie bytu a na uloženie povinnosti na zaplatenie 6.605,74 eur s príslušenstvom.

Vzhľadom na to, že konanie o návrhu v časti vypratania bytu na základe dispozitívneho úkonu
navrhovateľa bolo zastavené a v tejto časti navrhovateľ nemal právo podať odvolanie, aj keď v odvolaní
uviedol, že napadol rozsudok v celom rozsahu, označil odvolanie na úvodnej strane podania vo veci
„o zaplatenie sumy 6.605,74 eur s príslušenstvom“, a vychádzajúc z obsahu odvolania, predmetom
posúdenia odvolacieho súdu potom sa stala zamietajúca časť návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy
6.605,74 eur s príslušenstvom.

Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že uplatnená suma 6.605,74 eur pozostáva z nájomného
za apríl 2008 vo výške 189,21 eur, nájomné od mája 2008 do novembra 2009 vo výške 5.857,20 eur,
náhrada mzdy za dovolenku 47,47 eur, vyúčtovanie NRPČ 221,50 eur, preddavok na zdravotné poistenie
0,56 eur,  nedoplatok na vodnom a stočnom za rok 2007 - 289,80 eur.



V prejednávanej veci došlo proti vôli navrhovateľa k tomu, že fakticky od 01. mája 2008 poskytoval
plnenie bez akéhokoľvek právneho podkladu bez právneho titulu a bez toho, že by mu za ním
poskytované plnenie bola platená náhrada. Na jeho strane ide o prípad plnenia bez právneho
dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi
zúčastnenými osobami chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia
je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktoré mu bolo plnené.
Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle slova (obohatí sa) len ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili
pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia,
jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel  poskytovať náhradu. O plnenie bez
právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť
plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) je rozhodujúce, kto
uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenie) bez právneho dôvodu bez poskytovania
náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať byt. Keďže príjemca takéhoto
plnenia nie je, vzhľadom na samú povahu plnenia schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné
obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aktívna legitimácia pre
uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným. Je ním ten,
na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten  koho majetkovej sfére došlo k
zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný
vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný
vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne
zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa
zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti. Všetko čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné bez právneho významu, či
ten kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu
tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O takúto vadu konania ide len vtedy, ak išlo o
postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi). Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení O.s.p.
je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria
A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91),
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.5.2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu SR
(rozsudok z 27.4.2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky
na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje
ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé (táto úprava zjavne dopadá ako na tzv. sporové konania s postavením účastníkov ako
žalobcu a žalovaného, tak i na tzv. konania nesporové). Korektným a i ústavne konformným výkladom
ustanovení O.s.p. citovaných zhora (najmä však § 157 ods. 2 O.s.p.) potom treba dospieť k záveru, že
v nich uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov
rozhodnutia, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení  nevyplývajú a napokon i len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť príslušné zistenia vyvodené.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa tak vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na



strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo dokonca i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak
potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie, je zjavné, že výskyt takejto vady zakladá ako nevyhnutnosť rozhodnutia odvolacieho súdu
spôsobom predpokladaným v ustanovení § 221 O. s. p. (zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa), tak
sám osebe i dôvodnosť odvolania.

Porovnaním odôvodnenia preskúmavaného rozsudku s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a
ich výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Predmetom konania boli viaceré
nároky uplatnené navrhovateľom, v časti nájomného za apríl 2008 vo výške 189,21 eur, súd uviedol,
že tento nárok nebol preukázaný, pretože odporca po skončení pracovného pomeru byt neužíval, čo
bolo v konaní preukázané. Ďalší nárok, týkajúci sa obdobia od mája 2008 do novembra 2009, nemá
podľa názoru súdu prvého stupňa oporu v zákone, pretože nájom zanikol a navrhovateľ neuplatnil nárok
titulom bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že pokiaľ súd
vychádzal z toho, že navrhovateľ neuplatnil nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale z titulu
nájomného, právnym posúdením zo strany navrhovateľa súd prvého stupňa nebol viazaný a pokiaľ súd
dospel k záveru, že by malo ísť o bezdôvodné obohatenie, bolo povinnosťou nárok týmto spôsobom aj
právne posúdiť. Súd sa zaoberal nákladmi na vodné a stočné, kedy súd uzavrel, že ide o samostatný
právny vzťah odporcu s dodávateľmi energií. Uplatnené mzdové nároky súd prvého stupňa v súhrne
posúdil tak, že sú nedôvodné, pretože vychádzal zo mzdového listu navrhovateľa na základe, ktorého
nemá voči odporcovi žiadne záväzky. Súd uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, avšak
mzdové nároky sa týkali náhrady mzdy za dovolenku, vyúčtovania, preddavku na zdravotné poistenie,
pričom jednotlivo nároky posúdené súdom prvého stupňa neboli. V napadnutom rozhodnutí absentujú
aj príslušné právne ustanovenia podľa ktorých bolo potrebné  jednotlivé nároky posúdiť, nakoľko v
odôvodnení súd uviedol iba ustanovenie § 719 ods. 1 a § 681 ods. 1 O.z. týkajúce  sa  nájmu bytu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej
časti o zaplatenie 6.605,74 eur s príslušenstvom ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže nedostatočným odôvodnením prvostupňového rozsudku
sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v zrušenom rozsahu
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude po doplnení potrebného dokazovania vo veci
opätovne spravodlivo rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a zároveň bolo dodržané právo účastníka na súdnu ochranu.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania podľa §
224 ods. 3 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte  pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": []}