Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/371/2013 z 16. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. decembra 2013, sp. zn. 8Co/371/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1512217506.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/371/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1512217506.1 | 2013-12-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/97fa6685-87af-4d9a-830f-e87fa027bf90 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512217506.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/371/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512217506
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512217506.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa: W.Ý. A. N., V..Z..,
P. X.. Č.. X, N., zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 9-
C1, Bratislava, proti odporkyni: O. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. Ž. X, N., H..Č.. na D. O., R.A. P. W. A., R.
Okresného Z. N. S., P. R. XX,XX I., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku OkresnÉ. Z. N. S., Č..G..
XXC XX/XXXX-XX R. W. XX. V.U. XXXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal voči
odporkyni zaplatenia sumy XX,XX I. a náhrady trov konania; keď vykonaným dokazovaním zistil, že
odporkyňa cestovala dňa XX.XX.XXXX U. Č.. XX O. C. W. S. N. a pri prepravnej kontrole vykonanej
revízorom sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej
stránke podľa § 108 a § 760 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), § 9 písm. b/, §
11 písm. d/, § 12 ods. 4, 5 zákona č. 168/1996 Z.z. o dráhach (ďalej len „zákona č. 168/1996 Z.z.“)
a prihliadnuc na námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou odporkyne, konštatoval, že jednoročná
premlčacia lehota; v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy; začala v danej veci plynúť dňom, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. dňom XX.XX.XXXX; kedy odporkyňa cestovala v dopravnom
prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, ktorým dňom navrhovateľovi vznikla možnosť
podať návrh na začatie konania na súd titulom porušenia jeho Prepravného poriadku. Keďže navrhovateľ
uplatnil svoje právo v súdnom konaní až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po uplynutí jednoročnej premlčacej
lehoty, opatrovníčka odporcu dôvodne vzniesla námietku premlčania, a preto súd prvého stupňa návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnej odporkyni nepriznal právo na ich náhradu, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Dôvodil, že povinnosť cestujúceho; ktorý sa na vyzvanie
nepreukázal platným cestovným lístkom; zaplatiť dopravcovi cestovné (0,50 Eur) a úhradu vo výške
stonásobku základného cestovného vznikla cestujúcemu v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/ v spojení s §
14 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, ktorá úhrada
za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ.
V tejto súvislosti poukázal na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou
premlčacou lehotou; keď táto sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym



zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia lehota; a keďže zákon č. 56/2012 Z.z. o
cestnej doprave neustanovuje premlčaciu lehotu na zaplatenie predmetnej úhrady, mal za to, že je v
danej veci na mieste použiť § 101 Obč. zák., tzn., že pohľadávka vo výške XX,XX I. nebola v čase
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (XX.XX.XXXX) premlčaná. Záverom si uplatnil náhradu
trov konania.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1
O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie
uplatňovanej istiny so zreteľom na opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods.
1 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnemu
právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť
správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov
výslovne v ňom uvedených (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené
také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov,
na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyšli najavo ani také
vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z.z., podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a
veci v cestnej doprave upravuje Prepravný poriadok.

Podľa § 9 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z.z., dopravca prostredníctvom vodiča, alebo iného člena osádky
autobusu alebo revízora môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže cestovným lístkom, zaplatiť
cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo môže žiadať od cestujúceho, aby sa preukázal osobnými údajmi
potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu
totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa oslabuje tým, že v
prípade vznesenia námietky premlčania zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí prihliadnuť
na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať. Jeho
úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu
premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k uplatňovaniu



si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú
dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade oslabenia ich
dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým odstupom. Inštitút premlčania
takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať si potrebu ochrany
svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim
povinnostiam.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa odporkyne platným
cestovným lístkom v zmysle § 12 ods. 4, § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z. a podľa Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy S. N..

Správne súd prvého stupňa ustálil splatnosť záväzku odporkyne; ktorá cestovala v mestskom
hromadnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka; zaplatiť navrhovateľovi cestovné a prirážku
k cestovnému počnúc dňom, kedy došlo k porušeniu jej povinnosti mať zakúpený cestovný lístok, t.j.
dňom XX.XX.XXXX v súlade s ust. § 563 Obč. zák.. Týmto dňom potom začala plynúť navrhovateľovi
jednoročná premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy
o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým,
že odporkyňa nastúpila do dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpila na
podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok
uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave,
a preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné;
nárok na zaplatenie tejto úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie
cestovného. Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u
oboch nárokov začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák.. Nárok na
zaplatenie tejto prirážky preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto sa pre
posúdenie včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania nemôže aplikovať § 101 Obč. zák., ktorého
použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia G. Z. S. N.,
tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.

S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
navrhovateľ založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol, vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania odporkyňou, rozhodol vecne
správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc s týmto jeho právnym
záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s §
142 ods.1 O.s.p., a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal
a návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania podľa
§ 151 ods. 1 vety prvej O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.