Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/247/2015 z 19. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. januára 2016, sp. zn. 13Cob/247/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5914203750.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/247/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5914203750.1 | 2016-01-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 151 ods. 8 OSP, § 149 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd0ae90b-b230-495f-8e46-c7e3bb410e54 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5914203750.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/247/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914203750
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5914203750.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LMT, a.s., so
sídlom Za traťou 605/1, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 438 982, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, so sídlom W. Y. F. X, XXX XX F., proti žalovanému: Nociarová
Jaroslava - byty, s.r.o., so sídlom Bystrická cesta 60/1921, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 509 821,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom J. XXX, XXX XX N.
Y., v konaní o zaplatenie 6.887,13 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/22/2014-138 zo dňa 06.05.2015

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/22/2014-138 zo dňa 06.05.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia v sume 294,86 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Petra Jančiho, advokáta, so sídlom J. XXX, XXX XX N. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov
konania vo výške 488,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.757,77 Eur, ktoré je žalobca povinný
zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd poukázal na
skutkové vymedzenie nároku žalobcu, keď tento uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 29.12.2009
Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 11370/LMT/2010 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bola podľa
čl. II bod 1 zmluvy dodávka a odber tepla na vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody a dodávka, odber
vody na prípravu teplej úžitkovej vody zo zariadenia dodávateľa do odberného miesta odberateľa. Na
základe predmetnej zmluvy žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 301300784 splatnú dňa 15.04.2013
na sumu 3.323,04 Eur, faktúru č. 301300972 splatnú dňa 14.05.2013 na sumu 1.983,32 Eur, faktúru č.
301301162 splatnú dňa 13.06.2013 na sumu 1.384,60 Eur, faktúru č. 301301351 splatnú dňa 10.07.2013
na sumu 979,12 Eur, faktúru č. 301400345 splatnú dňa 17.03.2014 na sumu 689,48 Eur. Po čiastočných
úhradách dlh žalovaného voči žalobcovi podľa tvrdení žalobcu zodpovedal sume 6.887,13 Eur, čo tvorilo
predmet sporu, pričom žalobca poukázal na vedomosť žalovaného o jeho záväzku voči žalobcovi,
čo priznal čiastočnými úhradami na účet žalobcu a podpísaním odsúhlasenia pohľadávok na doklade
„inventarizácia pohľadávok - odberatelia“ zo dňa 17.02.2014, čím písomne uznal svoj záväzok voči
žalobcovi vo výške 11.507,18 Eur. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ žalovaný si svoj dlh nesplnil, tak
uplatnil voči nemu aj úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžných súm v súlade s článkom VII uzavretej zmluvy.

Okresný súd vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 14.12.2009 uzavrel žalovaný v právnom postavení
správcu s vlastníkom bytových a nebytových priestorov bytového domu na ulici Jánošíkovo nábrežie č.



1885/3, Liptovský Mikuláš, R. V. Zmluvu o výkone správy č. 57/2009 (ďalej len „zmluva o výkone správy“)
podľa § 8 a nasl. ust. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, predmetom
ktorej bolo komplexné zabezpečenie správy bytového domu súp. č. XXXX, orientačné č. 3 postaveného
na pozemku parcela - CKN č. 392/3 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. N. Y.. Predmetnú zmluvu okresný
súd považoval za platnú, keď z obsahového ako aj formálneho hľadiska spĺňala všetky podstatné
náležitosti právneho úkonu vyžadované zákonom č. 182/1993 Z.z.. K žalovaným spochybňovanému
vlastníctvu R. V. k predmetnému bytovému domu, a teda aj k platnosti právnych úkonov ním vykonaných
vrátane uzatvorenia uvedenej zmluvy, okresný súd poukázal na to, že z obsahu listinných dôkazov ako
aj tvrdenia účastníkov konania jednoznačne vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy o výkone správy,
t.j. dňa 14.12.2009 (ďalej len „rozhodné obdobie“) bol ako výlučný vlastník bytového domu zapísaný
na LV č. XXXX, k.ú. N. Y., R. V., C. XXX/XX, N. Y.. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s
poukazom na ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon, podľa ktorého sú údaje
katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, okresný súd nemal pochybnosti o tom, že v rozhodnom
období R. V. svedčalo vlastnícke právo k bytovému domu, a s tým súvisiace oprávnenie uzatvárať so
správcom zmluvu o výkone správy tohto bytového domu. Z pripojeného administratívneho spisu hoci
bolo okresnému súdu zrejmé, že v súčasnosti prebieha na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
3S/209/2011 konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky č. PO-6160/2011/SI zo dňa 15.09.2011, vydaného v správnom konaní, v rámci
ktorého bola posudzovaná aj otázka zápisu vlastníckeho práva R. V. k predmetnému bytovému domu,
však do dňa vydania rozhodnutia okresným súdom uvedené konanie nebolo právoplatne skončené, a
preto aj ich skutkové a právne závery nemohli mať význam pre posúdenie nároku žalobcu uplatneného
v tomto konaní.

Okresný súd zistil, že podľa čl. III zmluvy o výkone správy, vlastník bytového domu splnomocnil
správcu - žalovaného na všetky právne úkony v jeho mene, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie
činností a povinností vrátane zabezpečenia služieb spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru
(dodávka tepla, teplej úžitkovej vody z verejného rozvodu podľa právnych noriem na odberné miesto
na päte domu, čl. II písm. b) zmluvy o výkone správy). Na základe predmetnej zmluvy bola dňa
29.12.2009 uzatvorená medzi žalobcom v právnom postavení dodávateľa a vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome na ul. Jánošíkovo nábrežie č. 1885, Liptovský Mikuláš v právnom
postavení odberateľa zastúpeným správcom bytového domu Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 11370/
LMT/2010. Predmetom zmluvy bola dodávka a odber tepla na vykurovanie, dodávka a odber tepla na
prípravu teplej úžitkovej vody a dodávka a odber vody na prípravu teplej úžitkovej vody zo zariadenia
dodávateľa do odberného zariadenie odberateľa. Za poskytnuté plnenie v súlade s predmetnou zmluvou
žalobca vyfakturoval vlastníkovi bytového domu zastúpenému správcom faktúrou č. 301300784 zo dňa
08.04.2013, splatnou dňa 15.04.2013 sumu 3.323,04 Eur, faktúrou č. 1137001304 zo dňa 07.05.2013,
splatnou dňa 14.05.2013 sumu 1.983,32 Eur, faktúrou č. 1137001305 zo dňa 06.06.2013, splatnou dňa
13.06.2013 sumu 1.384,60 Eur, faktúrou č. 1137001306 zo dňa 03.07.2013, splatnou dňa 10.07.2013
sumu 979,12 Eur, faktúrou č. 1137001313 zo dňa 03.03.2014, splatnou dňa 17.03.2014 sumu 689,48
Eur. Po čiastočných úhradách celková cena poskytnutého plnenia zodpovedala sume 6.887,13 Eur.
Dňa 25.07.2013 požiadal žalovaný na základe výmeny správcu v bytovom dome na ulici Jánošíkovo
nábrežie č. 1885/3 v Liptovskom Mikuláši žalobcu o ukončenie dodávky tepla a teplej vody pre uvedený
bytový dom. Dňa 17.02.2014 odsúhlasil žalovaný žalobcovi jeho pohľadávku v hodnote 11.507,18 Eur,
ktorá vznikla z čiastočného neuhradenia uvedených faktúr, s výnimkou vyúčtovacej faktúry a faktúry č.
301302479 zo dňa 08.01.2014, splatnej dňa 15.01.2014 na sumu 2.785,33 Eur a faktúry č. 301302480
zo dňa 08.01.2014, splatnej dňa 15.01.2014 na sumu 2.832,42 Eur. Faktúrou č. 301302575 zo dňa
19.01.2014 bola žalovanému dobropisovaná čiastka 308,22 Eur.

Okresný súd poukázal na rozhodné ustanovenia zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení
účinnom k 29.12.2009, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3, § 8b ods. 1-4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu 14.12.2009 v spojení s ust. § 323 ods. 1, § 407 ods.
1, 3 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Primárne
sa okresný súd zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie na strane účastníkov sporu.
Žalovaný v priebehu konania sa bránil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, preto okresný súd
prednostne skúmal, či žalovaný je vôbec nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v tomto konaní
ide. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6 Cdo 214/2011, keď vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotno-právnom
vzťahu niekedy aj v procesno-právnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo



neúspechu v konaní. V posudzovanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanému práva
na zaplatenie ceny dodaného tepla na základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 11370/LMT/2010 zo
dňa 29.12.2009 uzavretej medzi žalobcom a vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
na ulici Jánošíkovo nábrežie č. 1885, 031 01 Liptovský Mikuláš zastúpeným žalovaným - správcom.
Oprávnenie žalovaného - správcu zabezpečiť pre vlastníka bytov a nebytových priestorov od dodávateľa
vyššie uvedené služby vyplynulo z čl. III zmluvy o výkone správy č. 57/2009 zo dňa 14.12.2009, v
zmysle ktorého vlastník splnomocnil správcu na všetky právne úkony v jeho mene, ktoré sú nevyhnutné
k zabezpečeniu činností a povinností vyplývajúcich z predmetu zmluvy. Uvedenému spôsobu úpravy
vzájomných práv a povinností vznikajúcich pri zabezpečení prevádzky domu, správy spoločných častí
a zariadení domu tiež korešponduje ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o výkone správy, z ktorého vyplýva, že
správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom. Správca pri výkone správy predstavuje špecifický subjekt, ktorý samostatne vstupuje
do ďalších právnych vzťahov s inými subjektami (dodávateľ tepla, energie a pod.), zabezpečuje služby
pre vlastníkov a nesie zodpovednosť za úhradu týchto služieb (plnení), a to v súlade s obsahom
dohodnutých zmluvných podmienok. Právne úkony, ktoré robí správca pri výkone správy, na ktoré bol
v zmluve splnomocnený, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí na splnenie
prevzatého záväzku majú povinnosť poukazovať správcovi mesačné preddavky (čl. VI. bod 2 zmluvy
o výkone správy). Okresný súd uviedol, že práve výška týchto splatených preddavkových platieb bola
určujúca pri vymedzení rozsahu zodpovednosti správcu za úhradu služieb poskytnutých vlastníkovi, keď
podľa ust. § 8b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o výkone správy), správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy len do výšky splatených úhrad za plnenia
alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu
záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy,
nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo
úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi.

Okresný súd vzhľadom k právnej úprave skúmal, či v danom prípade boli naplnené predpoklady vzniku
zodpovednosti správcu za záväzky vlastníka titulom nezaplatenia ceny dodaného tepla za obdobie
mesiacov apríl až júl 2013 (ďalej len „rozhodné obdobie“), ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č.
301300784 zo dňa 08.04.2013 na sumu 3.323,04 Eur, faktúrou č. 1137001304 zo dňa 07.05.2013 na
sumu 1.983,32 Eur, faktúrou č. 1137001305 zo dňa 06.06.2013 na sumu 1.384,60 Eur, faktúrou č.
1137001306 zo dňa 03.07.2013 na sumu 979,12 Eur a vyúčtovacou faktúrou č. 1137001313 zo dňa
03.03.2014, na sumu 689,48 Eur. Podľa výsledkov dokazovania nebolo sporné, že sa jednalo o záväzky
vlastníka, ktoré vznikli za obdobie, počas ktorého správu bytového domu vykonával práve žalovaný,
keď na základe výpovedí účastníkov bolo zrejmé, že žalovaný ukončil správu v júni 2013, pričom aj
vyúčtovacou faktúrou zo dňa 03.03.2014 bola žalovanému vyúčtovaná cena za teplo dodané ešte v
období 01.01 - 03.06.2013. Podľa predložených výpisov z analytického účtu žalovaného za obdobie
mesiacov apríl až august 2013 vedeného v Sberbank Slovensko, a.s (č.l. 106 - 114 spisu) mal okresný
súd preukázané, že celková výška preddavkových platieb, ktoré boli v tomto rozhodnom období na
účte pripísané, nepostačovala na úhradu uvedených faktúr v celom rozsahu, a to aj z dôvodu, že tieto
boli súčasne použité na úhradu služieb poskytnutých od iných dodávateľov (faktúra č. 301300784 bola
uhradená v časti 858,33 Eur, faktúra č. 301301351 bola uhradená v časti 614,10 Eur). S poukazom na
uvedené, pokiaľ záväzky vlastníka voči žalobcovi, neboli v celom rozsahu kryté úhradami za plnenia, čo
vyplývalo aj z konečného stavu účtu ku dňu 26.08.2013, ktorý predstavoval 0 Eur, dospel okresný súd k
záveru, že zodpovednosť za úhradu dlhu, ktorý je predmetom tohto konania, nesie podľa ust. § 8b ods. 4
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o výkone správy vlastník bytu a nebytového priestoru, nie žalovaný. Z týchto skutočností, z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, okresný súd rozhodol tak, že
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Okresný súd ďalej uviedol vo vzťahu k inventarizácii pohľadávok zo dňa 17.2.2014, že tento listinný
dôkaz bol posúdený len ako odsúhlasenie inventúrneho stavu pohľadávok, a nie ako uznanie dlhu zo
strany žalovaného podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo zhodného prejavu účastníkov konania
vyplynulo, že ho vypracoval žalobca a adresoval ho žalovanému. Žalovaný bol podľa § 29 a § 30 zákona
č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve požiadaný o odsúhlasenie ich pohľadávok ku dňu 31.12.2013 vo výške



11.507,18 Eur. V závere bol predtlačený text v znení „vyššie uvedené pohľadávky v hodnote - dopísaná
suma 11.507,18 Eur - uznávame“. Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní pred okresným súdom žalovaný
uviedol, že podpísaním tejto listiny nikdy nemal úmysel predmetný záväzok uznať, okresný súd prijal
názor, že ak žalobca, ktorý vypracoval tento listinný dôkaz, a teda prvý použil výrazy v spornom listinnom
dôkaze, ktorý sám považuje za uznanie záväzku, avšak žalovaný ho za uznanie záväzku nepovažuje,
bolo potrebné pri výklade vôle žalovaného, ktorý prejavil pripojením pečiatky a podpisu na daný listinný
dôkaz, použiť interpretačné pravidlo podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého takýto
sporný prejav treba vykladať v neprospech osoby, ktorá tento výraz použila ako prvá, to znamená v
neprospech žalobcu. V tomto smere potom bolo potrebné podľa názoru okresného súdu postupovať aj
v prípade čiastočných úhrad jednotlivých faktúr, ktorými podľa žalobcu žalovaný uznal zvyšok svojho
záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní konanom pred
okresným súdom poprel akýkoľvek prejav vôle, ktorým by uznal dlh, bolo možné konštatovať, že v danej
veci čiastočnými úhradami dlhu neboli naplnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka. K rozsahu odôvodnenia okresný súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003. O trovách prvostupňového konania okresný
súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania bola
priznaná náhrada trov vo výške 488,50 Eur - súdny poplatok za podaný odpor a trov právneho zastúpenia
vo výške 1.757,77 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na druh svojej uplatnenej
pohľadávky v súdnom konaní, a to zaplatenie sumy 6.887,13 Eur spolu s príslušenstvom, keď právnym
dôvodom vzniku pohľadávky bola Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 11370/LMT/2010, ktorú žalobca
uzavrel so žalovaným. Podľa tejto zmluvy žalobca si splnil svoju povinnosť a predmetné teplo a
vodu žalovanému v súlade so zmluvou riadne a včas dodal, pričom žalovaný si svoju zmluvnú
povinnosť zaplatiť za dodané teplo a vodu nesplnil. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi uznal aj
čiastočnými úhradami ako aj invetarizáciou pohľadávok - odberatelia zo dňa 17.02.2014. Žalobca
namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, keďže okresný súd sa pri konštatovaní na strane 8
odôvodnenia rozsudku nezaoberal otázkou dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na účte a nezistil
skutočnosti, ktoré predchádzali vzniknutému stavu. Okresný súd nepreskúmal účtovníctvo žalovaného, a
preto nebolo možné vylúčiť skutočnosť, či žalovaný preddavkovými platbami nedisponoval na inom účte
alebo v akej celkovej výške preddavkové platby v účtovníctve účtoval. Žalobca poukázal na vyjadrenie
žalovaného na pojednávaní konanom dňa 06.05.2015, na ktorom uviedol, že v čase od februára 2013 až
júna 2013 vykonával správu bytového domu na Jánošíkovom nábreží č. 1885/3 v Liptovskom Mikuláši
a súčasne žalovaný priznal, že čiastočne plnil z uznania „inventarizácia pohľadávok - odberatelia“
podpísaného 17.02.2014. Podľa odôvodnenia rozsudku okresného súdu tento pri tomto listinnom dôkaze
použil výkladové pravidlá, a to ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Použitím tohto zákonného
ustanovenia podľa názoru žalobcu bola vec nesprávne právne posúdená. Žalovaný v zmysle § 8 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je ako správca právnickou osobou
založenou podľa Obchodného zákonníka. V právnom vzťahu so žalobcom nepožíva žiadnu zvláštnu
ochranu a ide o rovnocenných účastníkov. Ak inventarizáciu pohľadávok podpísal žalovaný, tak uvedené
v predmetnom listinnom dôkaze sa môže vykladať nie na ťarchu žalobcu, ale musí byť vyložené podľa
bežného významu v obchodnom styku, a preto akékoľvek ďalšie interpretačné pravidlá neboli potrebné.
Žalovaný sa počas konania uplatnenia § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka nedomáhal, naopak, uznal
svoj dlh formou čiastočných úhrad, a preto pokiaľ okresný súd použil ust. § 266 ods. 4 Obchodného
zákonníka, tak ho použil nesprávne. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť, resp. zmeniť tak,
že žalobe žalobcu bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že súd prvého stupňa
tak po skutkovej ako aj po právnej stránke riadne zistil predmetnú sporovú právnu vec a vo veci
správne rozhodol. Okresný súd uviedol, z akých zákonných ustanovení vychádzal, pričom žalovaný
sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že nebola založená pasívna vecná legitimácia žalovaného,
keďže zodpovednosť za úhradu dlhu, ktorý je predmetom sporu, nesie podľa § 8b ods. 4 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o výkone správy, vlastník bytu a nebytového priestoru, nie žalovaný. Pokiaľ sa aj žalobca odvolával
na inventarizáciu pohľadávok - odberatelia zo dňa 17.02.2014, tak predmetný listinný dôkaz správne
okresný súd posúdil len ako odsúhlasenie inventúrneho stavu pohľadávok a nie ako uznanie dlhu zo
strany žalovaného podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by aj okresný súd dospel k
záveru, že inventarizácia pohľadávok je uznaním záväzku zo strany žalovaného, tak táto skutočnosť by



podľa názoru žalovaného nemala vplyv na posúdenie vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Žalovaný
ani raz v priebehu konania nespochybnil existenciu žalovaného nároku z titulu dodávky tepla a teplej
úžitkovej vody. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že žalovaný podľa § 8b ods. 4 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nemôže za záväzky vlastníkov zodpovedať,
pokiaľ tieto nie sú kryté úhradami za plnenia zo strany vlastníkov. Ak by aj žalovaný výslovne uznal
pohľadávku žalobcu, išlo by o pohľadávku, ktorú má žalobca voči vlastníkom bytov, pričom správca len
zodpovedá za to, že za podmienok stanovených zákonom bude táto pohľadávka riadne a včas splatená.
Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho
konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkon právnej služby písomné vyjadrenie k odvolaniu spolu s
náhradou hotových výdavkov a 20 % DPH, teda celkom trovy odvolacieho konania uplatnené žalovaným
zodpovedali sume 294,86 Eur.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku
krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 13Cob/247/2015-170 zo dňa 30.11.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásenia
rozhodnutia účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156
ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 12.01.2016 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne krajský súd uvádza, že pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v
písomnom podaní zo dňa 12.06.2015 vo vzťahu k prijatým záverom okresným súdom v napadnutom
rozsudku sa vychádzalo zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorým bol krajský súd
viazaný v zmysle § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebol preukázaný žiaden dôvod výnimky vyplývajúci z
odsekov 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Z priebehu konania vedeného pred okresným súdom, z obsahu
Zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.5.2015 vyplynulo, že tak žalobca ako aj žalovaný boli poučení podľa §
120 ods. 4 O.s.p., pričom po poučení zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Za tohto vyhlásenia zo strany sporových strán okresný súd ukončil dokazovanie. Z titulu princípu
neúplnej apelácie a poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. tak žalobca ako aj žalovaný boli povinní uvádzať
skutočnosti, tvrdenia, označovať a predkladať dôkazy do vyhlásenia uznesenia okresným súdom, ktorým
sa skončilo dokazovanie, pretože na neskôr uvedené skutočnosti, označené dôkazy nie je možné
až v rámci odvolacieho konania prihliadať, pokiaľ nebol preukázaný niektorý z taxatívnych dôvodov
vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Krajský súd zistil, že žalobca až v podanom odvolaní namietal
to, že okresný súd neskúmal dôvod nedostatku finančných prostriedkov na účte a neskúmal skutočnosti,
ktoré predchádzali vzniknutému stavu. Žalobca až v odvolaní namietal, že okresný súd neskúmal
účtovníctvo žalovaného. Tieto skutočnosti žalobca nenamietal v konaní pred súdom prvého stupňa a
uvádzal ich až v písomne podanom odvolaní. Žalobca v konaní pred okresným súdom nenavrhoval
dôkazy k týmto novým tvrdeniam, preto na žalobcom použitú odvolaciu argumentáciu v tomto smere až
v ním podanom odvolaní nebolo možné zo strany krajského súdu prihliadať, keďže išlo o novo uvádzané
tvrdenia, skutočnosti bez preukázania niektorého z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods.
1 O.s.p..

V ďalšom postupe pre vyhodnotenie odvolacích dôvodov žalobcu vo väzbe k záverom prijatým okresným
súdom v napadnutom rozsudku bolo podstatné poukázať na predmet žalovanej pohľadávky. Žalobca
žalovanú istinu 6.887,13 Eur spolu s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou odvodzoval od uzavretej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, a to Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 11370/LMT/2010 zo dňa
29.12.2009 (ďalej len „zmluva“). Podľa tejto zmluvy žalobca uviedol, že plnil svoj zmluvný záväzok v
dodávke tepla a vody, na základe čoho jednotlivými faktúrami č. 301300784, č. 301300972, č.
301301162, č. 301301351, č. 301400345 vyúčtoval sumu zrealizovanej dodávky žalovanému, ktorý
ako správca zastupoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. Jánošíkovo
nábrežie 1885, 031 01 Liptovský Mikuláš. Žalobca mal zmluvu uzavretú so žalovaným, ktorý ako



správca zastupoval odberateľa pri dodávke a odbere tepla, a to vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome na ulici Jánošíkovo nábrežie 1885, 031 01 Liptovský Mikuláš. V zmysle zmluvy,
podľa ktorej žalobca uplatnil svoju pohľadávku, ako odberateľ vystupovali vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome na ulici Jánošíkovo nábrežie 1885, 031 01 Liptovský Mikuláš, zastúpení
žalovaným ako správcom. Predmet žalobcovho nároku tak ako správne uviedol okresný súd, bolo
potrebné posúdiť v zmysle uzavretej Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 11370/LMT/2010 zo dňa
29.12.2009 a zákonného ustanovenia § 8b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, podľa ktorého správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do
výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov
voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo
úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi. Krajský súd v zhode so záverom
okresného súdu konštatuje, že pasívna legitimácia žalovaného ako správcu v súvislosti s uplatnenou
pohľadávkou žalobcu vyplýva z hmotno-právneho ustanovenia § 8b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pre zaviazanosť žalovaného ako správcu v súvislosti s
uplatnenou pohľadávkou žalobcu, ktorá súvisela s dodávkou a odberom tepla podľa uzavretej zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným ako správcom, ktorý zastupoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome na ulici Jánošíkovo nábrežie 1885, 031 01 Liptovský Mikuláš, sa vyžadovalo naplnenie
podmienok vyplývajúcich z ust. § 8b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Znamená to, že pre zaviazanosť, pasívnu legitimáciu žalovaného ako správcu, bolo potrebné
v sporovom konaní zodpovedať, či zistený skutkový stav za dôkaznej povinnosti sporových strán
zakladal zodpovednosť žalovaného ako správcu, a tým aj jeho pasívnu legitimáciu v zmysle ust. § 8b ods.
4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Výsledky dokazovania a zistený
skutkový stav, ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p., preukázal, že záväzky
vlastníkov bytov a nebytových priestorov neboli kryté úhradami za plnenia zo strany vlastníkov, ak v
rámci dokazovania vykonaného pred okresným súdom bolo zistené, že celková výška preddavkových
platieb, ktoré boli v rozhodnom období na účet pripísané, nepostačovala na úhradu faktúr, t.j. záväzky
vlastníka voči žalobcovi neboli kryté úhradami za plnenia, čo vyplynulo z konečného stavu účtu ku
dňu 26.08.2013, ktorý predstavoval 0 Eur. Okresný súd správne zodpovedal, že pasívna legitimácia
žalovaného, t.j. jeho zaviazanosť mohla byť konštatovaná len za splnenia, resp. naplnenia zákonného
ustanovenia § 8b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ak výsledky
dokazovania nepreukázali zodpovednosť žalovaného ako správcu v zmysle ust. § 8b ods. 4 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tak vecne správne postupoval okresný súd,
ak žalobu žalobcu zamietol.

Vo vzťahu k listinnému dôkazu zo dňa 28.1.2014 (č.l. 21 spisu) označenému ako Inventarizácia
pohľadávok - odberatelia krajský súd uvádza, že pokiaľ by aj tento listinný dôkaz predstavoval uznanie
pohľadávky žalovaným, tak je potrebné poukázať na to, že uznanie obsahuje v zhode so zákonnou
úpravou podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka možnosť vyvrátenia existencie uznaného
záväzku, k čomu dokazovaním pred okresným súdom došlo, pretože podľa ust. § 8b ods. 4 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neboli splnené zákonné podmienky k
tomu, aby bol zaviazaný žalovaný vo vzťahu k žalobcovi. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný
nie je nositeľom pasívnej legitimácie, t.j. nie je nositeľom záväzku voči žalobcovi. Ani ďalším konaním
žalovaného nebolo možné usudzovať uznanie uplatnenej pohľadávky žalobcu cez ust. § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka, keďže plnením žalovaného bez ďalšieho nebolo možné vyvodiť to, že by
žalovaný uznal aj zvyšok záväzku, ktorý tvoril predmet súdneho konania. Vzhľadom k vyššie uvedeným
zhodnoteniam Krajský súd v Žiline ako súd odvolací vo vyvolanom odvolacom konaní napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože za
uvedeného nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Bolo zrejmé, že odvolaním žalobca
osobitne nenapadol výrok o trovách prvostupňového konania, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci
samej bol rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

O trovách spojených s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola
priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania spočívajúca v trovách právneho zastúpenia
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu 1 x 237,34 Eur, 1 x
8,39 Eur režijný paušál + 20 % DPH = 49,15 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania zodpovedali



sume uplatnenej žalovaným vo výške 294,86 Eur. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný
priznané trovy odvolacieho konania zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.