Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/204/2015 z 30. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. mája 2016, sp. zn. 7CoE/204/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4314222606.2 Krajský súd Nitra | 7CoE/204/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4314222606.2 | 2016-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d4ab6e8-a7ff-452a-90c3-ca9a30267b19 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4314222606.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/204/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314222606
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314222606.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava,
Martinčekova 13, proti povinnej: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U., D. G. XX, o vymoženie sumy
436,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice, č.k.
1Er/1160/2014-12 zo dňa 26. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 04.11.2014, doručená súdu dňa 12.11.2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41
ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm.
a), b), § 3 ods. 2 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2007), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 a príloha
písm. q) smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným
titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok č.k. PC-B/0313/0237 zo dňa 14.02.2014, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Bratislava,
ktorým bola povinná zaviazaná uhradiť sumu 436,39 eura s príslušenstvom. Za preukázané považoval,
že dňa 25.04.2006 právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinná uzatvorili zmluvu
o úvere č. 7656601106, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 995,82 eura a povinná
sa zaviazal úver splatiť v 60 mesačných splátkach po 28,12 eura. Súd prvého stupňa predmetnú
zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného ako dodávateľ
a povinná ako spotrebiteľ. V danom prípade právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená
rozhodcovskou doložkou, ktorá je súčasťou VOP a to v bode 9.2, v zmysle ktorého sa banka a
klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou,
pričom v prípade nedosiahnutia dohody bude spor bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský
súd zriadený pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. s tým, že toto
rozhodnutie bude konečné a záväzné a miestom konania bude Bratislava. Súd preskúmal rozhodcovskú
doložku na základe kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a skúmal,
či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka



neplatná. Dôvodil tým, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť, keďže jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy
je teda adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Zároveň vyslovil pochybnosť o tom, či spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Podľa názoru
súdu dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odoprená ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Z uvedených dôvodov súd žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal,
že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr.
zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvého stupňa nie je oprávnený vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať
skutkový stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol
povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s.
postupovala v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvého stupňa bol porušený princíp rovnosti
účastníkov konania, keďže bez toho, aby bola povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej. Záverom
dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 219 ods.
1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou
predchodkyňou oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinnou bola dňa
25.04.2006 uzavretá zmluva o úvere. K zmluve boli pripojené Obchodné podmienky (verzia 2/2005),
ktoré v článku 9.2 obsahujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou, s tým, že v prípade nedosiahnutia
dohody, klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo
súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad v rozhodcovskom konaní
rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
s.r.o., s tým, že rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a
tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené
právnym predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá
už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár)
obchodné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 9.2. Odvolací súd sa
stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvého stupňa odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej
doložky.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd tak zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť
vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého
stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
ako celok.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného (Poštová
banka a.s.) povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať
návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež
zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ
takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého
stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.



Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní,
pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.