Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/90/2016 z 27. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2017, sp. zn. 6CoP/90/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3512210109.3 Krajský súd Trenčín | 6CoP/90/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3512210109.3 | 2017-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fef55c9-ab6c-4931-bd4d-349f6479101d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3512210109.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/90/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210109
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3512210109.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov Mgr. Ivana
Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o t.č. plnoleté dieťa Y. U., nar. XX.XX.XXXX
zastúpené JUDr. H. X. ml., advokátom v W., J. M. a otca R. U., bytom X. Y. X A G. G., XXXX Q., O.,
zastúpeného JUDr. J., advokátkou v Novom Meste nad Váhom, ul. R. XX, o zvýšenie výživného, na
odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. marca 2016,
č. k. 8P/115/2013-423, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že znie:

„Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 21.09.2012 do 31.03.2016 vo výške 1.942,75 Eur je
otec povinný zaplatiť dieťaťu Y. v splátkach po 30,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k Y.,
nar.XX.XX.XXXX zo sumy 43,15 Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 21.09.2012
do 30.06.2015 a na sumu 140,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2015. Nedoplatok na splatnom
výživnom za obdobie od 21.09.2012 do 31.03.2016 vo výške 1.652,20 Eur výrokom II. povolil otcovi
splácať v 30,- Eur mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto podľa výroku II.
zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.07.2005č.k. 14C/44/04-59. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že zvýšenie vyživovacej
povinnosti od poslednej úpravy výživného je dôvodné vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane
Y.. K výraznej zmene pomerov došlo najmä na strane mal. Y., ktorá toho času navštevuje maturitný ročník
Športového gymnázia v W.. Výživné platené zo strany otca. bolo naposledy určené v roku 2005, v tom
čase mala maloletá cca 7 rokov. Matka má spojené zvýšené výdavky, pokiaľ ide o mal. najmä v súvislosti
so školou, ktorú mal. navštevuje. Matka v konaní predložila potvrdenie tejto školy, podľa ktorého výdavky
na športovú prípravu mal. za rok 2012 boli 795,- Eur a za rok 2013 829,- Eur, ide o výdavky spojené so
sústredeniami, ktorých sa mal. zúčastňuje viackrát do roka a to i v zahraničí, vrátane výdavkov spojených
s členským príspevkom, ktorý predstavuje ročne sumu 280 Eur. Výdavky na športovú výbavu matka
vyčíslila sumou 941,- Eur, v ktorej sú zahrnuté náklady na športové plavky, vodné okuliare, plaveckú
čiapku a uterák a to štvormo, ako aj ďalšiu športovú výbavu, a to tričká, botasky, korčule, a lyžiarsku
výbavu. Vzhľadom na to, že maloletá sa zúčastňuje, resp. v roku 2012 a 2013 sa zúčastnila štyroch



lyžiarskych sústredení a je zrejmé, že trénuje aj v škole, výdavky uvedené matkou na športovú výbavu
sa súdu nejavia ako neprimerané. Je samozrejmé, že matka má spojené ďalšie výdavky, pokiaľ ide o
maloletú a to bežné výdavky na stravu a oblečenie, cestovné, stravné v škole, internet a kredit na telefón.
Z výsluchu matky vyplynulo, že výdavky na maloletú sa následne v podstatnej miere nezmenili. Matka
mala do leta 2015 ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Y., ktorá navštevovala W. univerzitu v
W., kde bola ubytovaná (zmluva o nájme), inak s ňou býva v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na to, že
matka na výzvu súdu nepredložila súdom žiadané doklady (podklady na zhodnotenie jej majetkových
pomerov), v súlade s § 63 Zákona o rodine sa predpokladá, že príjem matky je dvadsaťnásobok sumy
životného minima. Výška životného minima bola za obdobie od 01.07.2012 do 30.06.2013 v sume
194,58 Eur, za obdobie od 01.07.2013 do 30.06.2016 je v nezmenenej výške 198,09 Eur. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otec je od 23.03.2012 nezamestnaný, predložil potvrdenie ohľadne evidencie
nezamestnaných, taktiež záznamy o pravidelnom hlásení sa na cyperskom úrade práce (tak ako je
konštatované i v uznesení krajského súdu). Taktiež je potrebné zohľadniť, že otcovi pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť k mal. R. J. U., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým ako aj so svojou priateľkou G. H. býva
v prenajatom byte s nákladmu 350,- Eur mesačne nájomné plus platby za energie. Pri určení zvýšeného
výživného pre mal. Y. súd zohľadnil, že príjem otca v Y. republike za rok 2012 bol vo výške 2.655,21 Eur,
čo mesačne predstavuje 221,27 Eur, ako i výšku poberanej podpory v nezamestnanosti za obdobie od
23.03.2012 do 26.09.2012, celkovo vo výške 3.843,43 Eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo,
že otec za rok 2013 a za rok 2014 nemal žiadny príjem (potvrdenia cyperských úradov). Priateľka otca je
zamestnaná, dosahovala príjem cca 900,- Eur mesačne, jej aktuálny príjem otec nepredložil. Z výpisu z
účtu otca v banke na O. (U. of O.) za rok 2012, vyplynul otcom tvrdený pokles jeho príjmových pomerov,
keď na začiatku výpisového obdobia mal zostatok na účte vo výške 8.037,35 Eur a na konci bol zostatok
na jeho účte vo výške 1.448,06 Eur, za rok 2013 bol zostatok na účte vo výške 0,18 Eur, za rok 2014 vo
výške 0 Eur a tak isto v roku 2015 vo výške 0 Eur. Pri určení výšky zvýšeného výživného súd prihliadol i k
ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ktorú mal k plnoletej Y., a ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/275/2012-88 zo dňa 29.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/31/2013-104 zo dňa 23.10.2013 a to vo výške 100,- Eur mesačne, pričom
táto vyživovacia povinnosť otca k maloletej zanikla koncom školského roka 2014/2015, teda ku koncu
júna 2015. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že stav finančných prostriedkov na účte číslo
XXXXXXXXXX/XXXX v A., a.s. v Y. republike, bol ku dňu 31.12.2012 vo výške 19.579,65 Eur, ku dňu
31.12.2013 vo výške 10.023,34 Eur, ku dňu 31.12.2014 vo výške 10.328,70 Eur a ku dňu 19.11.2015
vo výške 8.821,08 Eur (potvrdenie banky a výpis z účtu). Otec nepredložil v konaní relevantné dôkazy o
tom, že finančné prostriedky na tomto účte nie sú jeho vlastníctvo, napriek takejto konštatácii krajského
súdu vo vyššie uvedenom uznesení otec žiadne iné dôkazy, okrem čestného prehlásenia jeho matky
nepredložil. Vzhľadom na to, že s poukazom na § 708 a nasl. Obchodného zákonníka je otec považovaný
za majiteľa uvedených finančných prostriedkov, bolo úlohou otca, pokiaľ tvrdil, že to tak nie je, tieto
skutočnosti preukázať. Z tohto dôvodu súd pri určení zvýšeného výživného na mal. Y. zohľadnil i finančné
prostriedky na uvedenom účte. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú bolo potrebné brať ohľad je skutočnosť,
že výdavky maloletej Y. sú, resp. boli nižšie, ako výdavky plnoletej Y., na ktorú bola určená vyživovacia
povinnosť otca vo výške 100,- Eur mesačne, resp. výdavky, ktoré by odôvodňovali vyššie ako určené
výživné z dokazovania nevyplynuli. Pokiaľ matka mal. namietala vlastníctvo viacerých nehnuteľností
otcom, tu je potrebné uviesť, že z vyššie uvedených výpisov z listov vlastníctva vyplynulo, že otec má
v spoluvlastníctve nehnuteľnosti evidované, ako parcely registra „E“ a to v podiele 1/3 resp. 1/18, z
čoho vyplýva, že z týchto nemôže mať výraznejší príjem. Ďalej má otec v podielovom spoluvlastníctve
v 1 rodinný dom vrátane pozemku s tým, že k týmto nehnuteľnostiam je zriadené právo bezplatného
doživotného bývania v prospech oprávneného - matky otca M. U.. Dom sa nachádza v obci J. - S.. Taktiež
nie je toho času možné, aby otec z predmetnej nehnuteľnosti získal akýkoľvek príjem. Z výpisu z účtu
matky a otca, ako aj peňažného denníka matky, súd nezistil také skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že
matka alebo otec majú iné nadštandardné príjmy, ktoré by mali vplyv na určenie inej výšky výživného,
ako bolo určené v tomto konaní. Z vyššie uvedených dôvodov súd zvýšil výživné na mal. Y. zo sumy
43,15 Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 21.09.2012 do 30.06.2015 a na sumu
140,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2015. Dňom 01.07.2015 otcovi zanikla vyživovacia povinnosť
k plnoletej Y..

2. Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného od 21.09.2012 do 31.03.2016, vznikol otcovi
nedoplatok na splatnom výživnom za 10 dní mesiaca september 2012 vo výške 15,60 Eur (90,- Eur
mínus 43,15 Eur = 46,85 Eur; 46,85 Eur:30 dní=1,56 Eur x 10 dní mesiaca september), za mesiac
október až december 2012 vo výške 140,55 (3 mesiace x 46,85 Eur), január až december 2013 vo výške



562,20 Eur (12 mesiacov x 46,85 Eur) a január až december 2014 vo výške 562,20 Eur (12 mesiacov
x 46,85 Eur), január až jún 2015 vo výške 281,10 Eur (6 mesiacov x 46,85 Eur), júl až september 2015
vo výške 290,55 Eur (140,- Eur mínus 43,15 Eur = 96,85 Eur x 3). Z dokazovania vyplynulo, že od
októbra 2015 otec prispieva na výživu mal. Y. sumou 140,- Eur mesačne. Takto vyčíslený nedoplatok
predstavuje sumu spolu vo výške 1.852,20 Eur. Od tohto je potrebné odpočítať sumu 150,- Eur, ktorú
otec poukázal dňa 20.12.2012 spolu vo výške 300,- Eur, pričom z výpovede plnoletej Y. U. v konaní sp.
zn. 5P/275/2012 vyplynulo, že z tejto sumy bolo určených 150,- Eur pre mal. Y.. Ďalej bolo potrebné
zohľadniť sumu 50,- Eur, ktorú otec poukázal nad rámec určeného výživného dňa 25.02.2013. Ďalšie
platby otca nie je možné zohľadniť v nedoplatku výživného na mal. Y. tak, ako sa otec domáhal, pretože v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/275/2012 otec jednoznačne uviedol (i prostredníctvom
právnej zástupkyne), že trvalým príkazom až do 13.07.2013 poukazoval sumu 140,- Eur na účet matky
s tým, že suma 100,- Eur bola na výživné plnoletej dcéry Y.. Nie je preto podľa jeho názoru možné, aby
otec v tomto konaní tvrdil, že táto suma bola platená na výživné mal. Y. (v predmetnom konaní žiadal
zohľadniť sumu 96,85 Eur od septembra 2012 do júna 2013, teda za 10 mesiacov vo výške 968,50
Eur), nič na tom nemení skutočnosť, že súd pri určení výšky výživného pre plnoletú dcéru Y. v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/275/2012 mu uvedenú sumu na nedoplatok na výživnom
na plnoletú dcéru Y. nezohľadnil. Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez
návrhu, preto súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie
mohlo začať i bez návrhu. Z týchto dôvodov nie je možné priznať náhradu trov konania matke a otcovi.
Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine.

3. Proti tomuto rozsudku do výrokov I., II., III. podala včas odvolanie matka, s ktorým súhlasila i t.č.
plnoletá Y.. Uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za právne i vecne nesprávne, pretože je v
rozpore s objektívnym skutkovým stavom a nie je v záujme maloletej. Domáhala sa určenia výživného
od podania návrhu, čo v konaní riadne odôvodnila. Nie je jej jasné, z čoho súd prvej inštancie vychádzal,
keď jej návrh vo zvyšnej časti zamietol a nerozhodol o zameškanom výživnom spätne s účinnosťou od
podania návrhu. Žiadosť o zvýšenie výživného pre mal. Y. U. podala dňa XX.XX.XXXX. Otec mal. Y.
žije dlhodobo na O., kde je priemerná mesačná mzda okolo 1.800 eur. Priemerný mesačný príjem otca
za prvé tri mesiace roku 2012 predstavoval cca 2.200 eur mesačne. Z rozsudku a jeho odôvodnenia
nevie, ako sa súd vysporiadal s tým, že otec disponoval na účtoch sumou 45.204,00 eur v roku
2012. Až po podaní návrhu začal otec vedome vyprázdňovať tak cyperský, ako aj slovenský účet.
Ignorovali sa príjmové položky na tomto výpise, ktoré preukazujú majetkové pomery otca a teda, že
je a bolo v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné od podania návrhu. Teda v roku
2012 mal otec na svojich účtoch minimálne čiastku 45.234,28 eur. Dňa 25.06.2012 si previedol otec z
cyperského účtu sumu 20.000 eur. Súd správne vyhodnotil a ustálil, že vlastníkom slovenského účtu
A. je otec. Podrobnejšie už ale neuviedol, ako vyhodnotil finančné prostriedky, s ktorými otec od roku
2012 disponoval. Z jednotlivých obratov na účte je vidieť, že sa snažil prostriedky z tohto účtu ukryť,
previesť na iný účet. Na cyperskom účte je vedieť prevody na iný účet otca XXXXXXXXXX, o ktorom
povedal, že nevie, čo je to za účet. Z účtu v A. platí otec výživné pre mal. Y., a nie jeho priateľka, ako to
tvrdí. Otec uvádza, že je nezamestnaný, a pritom žije na O.. Na Y. je niekoľko pracovných ponúk, kde by
sa otec vedel uplatniť. Staršia dcéra nemala žiadneho právneho zástupcu, zastupovala sa sama, bola
neskúsená a nenavrhla sama žiadne dokazovanie vo veci zvýšenia výživného pre seba. Verila, že sa s
otcom na pojednávaní dohodne. Podotkla, že otec požadoval od staršej dcéry uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 1.233,45 eur, čoho sa dcéra zľakla a rozsudok bol vyhlásený na druhom pojednávaní.
Súd prvej inštancie nepostupoval správne ani v prípade stanovenia nedoplatku výživného. Na strane
8 odôvodnenia je uvedené, že otec prispieva od októbra 2015 sumou 140 eur mesačne. Uvedené sa
nezakladá na pravde. Otec zaplatil jednorazovo sumu 300 eur v decembri ako doplatok výživného za
mesiac október, november a december. Od januára 2016 platí otec výživné 43,15 eur. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
nesprávny a nespravodlivý v časti určenia výživného vo výške 90 eur za obdobie od 21.09.2012
do 30.06.2015. Žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného pre
dcéru Y. za obdobie od 21.09.2012 do 30.06.2015 zamietne. Uviedol, že k výraznej zmene pomerov
nedošlo iba na strane Y., ale i na jeho strane a to tým, že sa stal nezamestnaným bez svojho zavinenia,
teda bez akéhokoľvek príjmu, taktiež jeho výdavky sa vzhľadom na rast cien zvýšili a navyše mu



vznikla vyživovacia povinnosť voči synovi R. J.. Zvýšené výživné preto nebolo v jeho možnostiach a
schopnostiach platiť. Keďže matka nepredložila súdom žiadané doklady, v súlade § 65 Zákona o rodine
sa predpokladá, že príjem matky je dvadsaťnásobok sumy životného minima tak, ako to uvádza i súd
vo svojom odôvodnení. Jej správanie dokazuje, že má určite vyšší príjem, než je predpokladaný príjem
podľa § 53 Zákona o rodine. To isté platí u jej manžela. I naďalej nemôže súhlasiť s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že, keďže je vedený ako majiteľ účtu, je i vlastníkom finančných prostriedkov na
tomto účte. I keď je účet vedený na jeho meno, spoludisponentkou účtu je jeho matka a je i vlastníčkou
finančných prostriedkov na ňom. Okrem čestného prehlásenia jeho matky to dokazuje i skutočnosť, že
prevody a výbery za celé rozhodné obdobie robí výlučne jeho matka, žiadnu operáciu na účte neurobil.
Peniaze boli vybrané z účtu v A.B 23.01.2013 so súhlasom jeho matky, ktorá mu ich opätovne požičala.
Suma 20.000 eur bola poslaná na účet v A. 25.06.2012, bol to vrátený dlh jeho matky, ktorá mu v minulosti
požičala svoje celoživotné úspory. Podotkol, že sa tak stalo 3 mesiace pred podaním návrhu matkou
na zvýšenie výživného na Y. a Y.. Dňom XX.XX.XXXX mu zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletej
dcére Y.. Tak je ochotný platiť výživné vo výške 140 eur na dcéru Y. už od tejto doby. I v súčasnosti je
stále nezamestnaný a jeho jediným príjmom sú sociálne dávky, ktoré mu boli schválené od 01.10.2015.
Výživné stanovené vo výške 90 eur je vyššie než je 30% životného minima. Namietal, že výška výživného
vzhľadom na jeho pomery nesmie mať likvidačný charakter.

5. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že matka podala návrh na súd 21.09.2012 a od tohto
dátumu žiadala i zvýšenie výživného, preto aj súd správne vo svojom rozsudku o výživnom rozhodol s
účinnosťou od 21.09.2012 ako i nedoplatku od tohto termínu, nevie preto, čo je matke a jej zástupcovi
nezrozumiteľné. Pri určovaní výšky výživného sa v zmysle Zákona o rodine berie do úvahy nielen záujem
dieťaťa, ale i možnosti a schopnosti tak otca ako i možnosti a schopnosti matky. Dcéra, hoci bola v čase
konania maloletá, je už plnoletá, takže na ňu od plnoletosti nemožno aplikovať ustanovenia týkajúce sa
maloletých. Žiadne finančné prostriedky sa nesnažil pred súdom zatajovať, čo dokazujú i výpisy z účtov
nachádzajúce sa v spise. Je pravda, že dlhodobo žije na O., nevie, aká je tu priemerná mesačná mzda
a nerozumie, čo tým chcel zástupca matky povedať. Na strane 2 odvolania zástupca matky uvádza, že
priemerná mesačná mzda na O. je okolo 1.800 eur a na str. 4 zasa uvádza, že je tu minimálna mzda
1.800 eur. To jednoznačne svedčí o jeho nevedomosti. On na rozdiel od matky riadne doložil súdu všetky
požadované výpisy z účtu v O.. Z účtu v A. výpisy nepredložil preto, že mu ich jeho matka odmietla
vydať, pretože finančné prostriedky na účte sú jej vlastníctvom. Z tohto účtu odchádzajú peniaze iba na
výživné, na čom sa s ňou dohodol. Peniaze na výživné, od kedy je nezamestnaný, má buď od matky z
jej účtu alebo od priateľky, ktorá ich vložila na tento účet 5.01.2012, 13.03.2014. Pokiaľ zástupca matky
poukazuje, že manipuloval s cyperským účtom, a poukazuje na chýbajúce transakcie od 19.06.2012 do
29.06.2012, načo by bol s ním úmyselne manipuloval, keď v tom období vôbec nemal tušenie, že tak
staršia dcéra ako i matka podajú návrh na zvýšenie výživného. Výbery v hotovosti v banke sa na účte
nezobrazovali, zobrazovali sa iba výbery cez bankomat. V tomto období platil naraz nájom vo výške
1.400 eur v hotovosti, platil zvýšené náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom jeho priateľky. Žiadny
iný účet na O. nemal a ani nemá. Vyzýval zástupcu matky, že, ak má dôkaz o iných jeho účtoch, nech to
doloží. Taktiež je klamstvom tvrdenie zástupcu matky v odvolaní, že disponoval na účtoch sumou 45.204
eur v roku 2012 /pričom zástupca nižšie zase uvádza sumu 45.234,28 eur/ a ďalšie príjmy za tento rok
tvorili sumu 15.486,77 eur. Poukazuje na to, že v tom čase bol nezamestnaný, nemohol mať iné príjmy,
preto v odvolaní matky uvádzané príjmy sú iba vykonštruované príjmy. Za rok 2012 nad rámec výživného
poslal z cyperského účtu dcéram Y. a Y. sumu 1.240 eur, pretože v tom čase ešte mal z čoho, lebo mu v
tom období prichádzala podpora, do marca 2012 robil a dostal i odstupné. Od októbra 2012 do októbra
2015 bol jeho príjem 0. Od októbra 2015 má schválené sociálne dávky na O. vo výške 39 eur, z toho 140
eur na syna, od 15.02.2016 mu boli dávky znížené na sumu 319 eur. Keby bol majetný, tak by mu neboli
zo strany cyperského štátu schválené žiadne sociálne dávky. Hoci nemal na platenie určeného výživného
staršej dcére, neodvolal sa na svoj úkor, pretože to bral, že peniaze idú na dcéru. Nie on nepredložil súdu
požadované doklady, práve naopak požadované doklady nepredložila matka. Je pravda, že jednorazovo
zaplatil sumu 300 eur v decembri ako doplatok výživného za mesiace október, november a december
2015. Bol ochotný platiť i naďalej o 100 eur vyššie výživné, keďže mu zanikla vyživovacia povinnosť k
staršej dcére, avšak, keď matka s jeho návrhom na takúto výšku výživného nesúhlasila, od januára 2016
začal opäť platiť doteraz určené výživné 43,15 eur, ktoré bude zatiaľ platiť do právoplatného rozhodnutia
súdu. Následne zaslal súdu podanie zo dňa 17.08.2016, v ktorom oznamoval, že jeho priateľka prišla
o prácu a od 18.07.2016 je evidovaná na cyperskom úrade práce ako nezamestnaná a žiadal, aby súd
zvážil výšku výživného.



6. Matka i dieťa sa k odvolaniu otca vyjadrili. Obe sa odvolávali na znenie odvolania, ktoré podala matka
v čase maloletosti dieťaťa. Namietali najmä rozdelenie výživného zo súčasných 43,15 eur na sumu 90
eur mesačne s účinnosťou od 21.09.2012 do 30.06.2015 a na sumu 140 eur mesačne s účinnosťou od
01.07.2015, a teda výroku I. rozsudku. Domnievajú sa, že bolo v možnostiach otca prispievať na výživné
od podania návrhu v sume minimálne 200 eur. Pokiaľ ide o účet v A. banke, je jednoznačne preukázané,
že tento je vedený na meno otca, sám na tento účet zasielal finančné prostriedky, sám z neho hradil
výživné, a teda je jediným vlastníkom účtu, poukazovali na vyjadrenie bankového ombudsmana zo dňa
20.05.2016. Poukazovaním na chybu v písaní pri odvolaní sa snaží otec odvracať pozornosť od iných
podstatných faktov a vykresľovať seba ako otca v lepšom svetle. Žiadali priznať náhradu trov konania
v zmysle § 55 CMP z dôvodu, že dĺžka konania bola spôsobená vinou otca a s ohľadom na okolnosti
je takéto rozhodnutie spravodlivé.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. vo výrokoch
I. , II. a IV. a vo výroku II. zmeniť podľa § 388 C.s.p. z nasledovných dôvodov:

8. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho
skutkového a právneho záveru, je odôvodnený riadne a správne, preto sa odvolací súd plne stotožňuje
s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a v celom rozsahu na ne odkazuje.

9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je novým rozhodnutím, ktoré súd prvej inštancie vydal v
ďalšom konaní potom, čo Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 29.12.2014 č.k. 6 Cop/63/2014-238
predchádzajúci rozsudok zo dňa 04.06.2014 č.k. 8P/115/2013-221, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca k mal. Y. zo sumy 43,15 Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne s účinnosťou od 21.09.2012,
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplnil dokazovanie v zmysle
pokynov odvolacieho súdu a zistené skutočnosti správne posúdil.

10. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal s dôvodmi podaných odvolaní, ktoré dôvody
účastníci prezentovali už počas konania pred súdom prvej inštancie.

11. Námietka matky v odvolaní, že súd prvej inštancie nerozhodol o výživnom spätne s účinnosťou
od podania návrhu, je nepravdivá. Z výrokov I. a II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je
zrejmé, ako konštatoval aj otec vo svojom vyjadrení, že súd určil výživné spätne od podania návrhu t.j.
od 21.09.2012.

12. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj otázku vlastníctva finančných prostriedkov na účte v A..,
ktorého je otec zapísaným majiteľom. Otcovi sa nepodarilo relevantným dôkazom preukázať, že finančné
prostriedky na jeho účte nie sú jeho vlastníctvom. Na vyvrátenie tejto skutočnosti nepostačuje písomné
potvrdenie jeho matky, ako konštatoval odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 29.12.2014
č.k. 6Cop/63/2014-238. Umožnil tak otcovi preukázať riadne toto svoje tvrdenie napr. preukázaním
pôvodu finančných prostriedkov na účte v A. (preukázanie pôžičky od matky v minulosti) , čo však otec
nevyužil a nevykonal tak.

13. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením matky v odvolaní, že sa súd s finančnými prostriedkami na
slovenskom účte otca nevysporiadal. Súd prvej inštancie veľmi podrobne na str. 7, 8 odôvodnenia
v zmysle rozhodných ustanovení obchodnoprávnych predpisov hodnotil a posudzoval uvedenú
skutočnosť a výslovne uviedol, že „pri určení zvýšeného výživného pre mal. Y. zohľadnil i finančné
prostriedky na uvedenom účte“.

14. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd zohľadňoval nielen zárobkové, ale i majetkové
pomery otca (zistenie a v odôvodnení rozhodnutia konštatovanie finančných prostriedkov otca na jeho
slovenských i zahraničných účtoch). Ak by totiž vychádzal len z vykázaného príjmu otca (schválené
sociálne dávky vo výške 394,- Eur) a zistených výdavkoch otca (nájomné, ďalšie vyživovacie povinnosti
atď.) neurčil by zvýšené výživné pre Y. vo výške 90,- Eur resp. 140,- Eur mesačne.



15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil rozhodné skutočnosti správne a v
potrebnom rozsahu, rovnako správne ich vyhodnotil a zvýšené výživné bolo určené vo výške, ktorá
zodpovedá zákonným kritériám stanoveným v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

16. Odvolateľmi uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené.

17. Súd prvej inštancie správne zvýšil otcovi rozsah jeho vyživovacej povinnosti s účinnosťou od podania
návrhu a jej výšku správne rozčlenil na obdobie do a po zániku vyživovacej povinnosti otca k druhej
dcére Y..

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil výroky I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
20. Odvolací súd zmenil výrok II. rozsudku napadnutý matkou (so súhlasom dieťaťa). Matka namietla
konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že otec prispieva od októbra 2015 sumou
140 eur mesačne. Uviedla, že otec zaplatil jednorazovo sumu 300 eur v decembri ako doplatok výživného
za mesiac október, november a december. Od januára 2016 platí otec výživné 43,15 eur. Túto skutočnosť
otec vo vyjadrení potvrdil. Uviedol, že jednorazovo zaplatil sumu 300 eur v decembri ako doplatok
výživného za mesiace október, november a december 2015 a od januára 2016 začal opäť platiť doteraz
určené výživné 43,15 eur.

21. Keďže sa účastníci zhodli, že suma 300,- Eur predstavovala doplatok zameškaného splatného
výživného za október, november, december 2015, odvolací súd osobitne nezohľadňoval sumu rozdielu
(minimálnu) zaplateného výživného v tomto období nad rámec určeného zvýšeného výživného, a v tejto
časti výšky nedoplatku považoval rozsudok, ktorý vychádzal zo skutočnosti, že otec od októbra 2015
prispieva sumou 140,- Eur, a nedoplatok nevyčísľoval, za správny.

22. Za obdobie od 01.01.2016 do 31.03.2016 však otec prispieval len sumou 43,15 Eur, preto vznikol
otcovi ďalší nedoplatok vo výške 290,55 Eur (/140 Eur - 43,15 Eur/ x 3 mesiace), spolu tak nedoplatok
otca na splatnom výživnom za obdobie od 21.09.2012 do 31.03.2016 je vo výške 1.942,75 Eur, a nie
1.652,20 Eur, ako určil súd prvej inštancie.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa Y. nadobudla po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie
plnoletosť, uložil odvolací súd otcovi plniť nedoplatok na výživnom priamo jej. Plnenie dávok výživného,
ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po
nadobudnutí plnoletosti, uloží súd povinnej osobe priamo voči dieťaťu; to sa týka aj nedoplatkov
výživného za čas pred plnoletosťou (porovnaj napr. R 67/1967, R 2/1985, Zborník III, str. 308 a pod.).

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok II. napadnutého rozsudku zmenil podľa § 388 C.s.p. tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový
poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

26. Z ustanovenia § 55 CMP vyplýva výnimka z uvedenej zásady, a ponecháva na zváženie súdu,
či vzhľadom na konkrétne okolnosti konania, okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, ako aj celkový
postoj účastníkov možno mať spravodlivo za to, že je dôvodné uložiť povinnosť procesne neúspešnému
účastníkovi znášať trovy procesne úspešného účastníka. V konkrétnej veci odvolací súd nevidel dôvody
hodné pre priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov resp., v zmysle novej právnej úpravy
v konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania
podľa ustanovenia § 55 CMP. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 :0.



Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.