{"guid": "bc2ecff5-9ffb-476a-aedb-4703f0f65d9a:9f4b8767-149d-48f1-8504-e7bb5fe6becc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2115225826.1", "spisova_znacka": "24Co/222/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/222/2016 z 11. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. októbra 2016, sp. zn. 24Co/222/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2115225826.1", "identifikacne_cislo": "2115225826", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2016-10-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "nazov": "§ 62 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f4b8767-149d-48f1-8504-e7bb5fe6becc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2115225826.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2115225826.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2115225826.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/222/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225826
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115225826.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľky: P. X.,
narodená XX.X.XXXX, bytom O. X, X., právne zastúpená: JUDr: Adriena Vysudilová, advokátka, so
sídlom Paulínska 15/A, Trnava, proti povinnému: Ing. F. X., narodený XX.X.XXXX, bytom X. XX, X.,
právne zastúpený: JUDr. Róbert Spál, advokát, so sídlom Paulínska 24, Trnava, o zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.3.2016 č.
k. 16C/481/2015-61 vo vyhovujúcej časti a v časti zameškaného výživného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti zameškaného
výživného vo veci samej   p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade trov konania účastníkov   z r
u š u j e   a   v e c   mu v zrušenom rozsahu   v r a c i a   na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom 1. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo
dňa 17.06.2013 č. k. 15P/34/2012-101 tak, že vyživovacia povinnosť otca (povinného) na navrhovateľku
sa  zvyšuje zo sumy 120,00 eur mesačne na sumu 200,00 eur  s účinnosťou  od 1.11.2015, výrokom
2. vo zvyšku návrh zamietol, výrokom 3. zameškané výživné za obdobie od 1.11. 2015 do 17.3.2016
vo výške 400,00 eur  povolil odporcovi (povinnému) splácať v splátkach po 50,00 eur mesačne spolu
s bežným výživným pod stratou výhody splátok, výrokom 4. rozhodol, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 62 ods. 1, § 62 ods. 2 veta druhá, §
75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine,  § 150 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 17.6.2013 č. k. 15P/34/2012-101, keď výška výživného bola určená sumou 120
eur mesačne, matka dosahovala príjem 460 eur mesačne, otec dosahoval príjem 1.300 eur mesačne a
navrhovateľka navštevovala strednú školu. V súčasnej dobe matka navrhovateľky dosahuje príjem 460
eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére Q.. V konaní nebolo preukázané, že má
iný príjem  z prenájmu nehnuteľností, keď jednu (garáž) užívajú rodičia matky navrhovateľky a byt, ktorý
vlastní, je zaťažený úverom. Pokiaľ v konaní spisová značka 16P 77/2015 matka navrhovateľky uviedla
príjem 1.300 eur mesačne, malo sa jednať o príjem bez vyčíslenia nákladov, rozhodujúca je skutočnosť,
že príjem matky navrhovateľky je pre súd záväzný podľa daňového priznania a iný príjem v konaní
preukázaný nebol. Na jej strane je potrebné zohľadniť starostlivosť o navrhovateľku, i keď nie do takej
miery ako u maloletých detí. Matka navrhovateľky žije s deťmi sama, a teda znáša náklady na domácnosť



výlučne sama, zabezpečuje navrhovateľke bývanie, stravovanie. Odporca (povinný) sa s navrhovateľku
nestretáva a nad rámec bežného výživného na ňu pravidelne neprispieva, uhradil jej za ostatné obdobie
(nie rozhodné obdobie od podania návrhu) 200 eur na stužkovú a pri príležitostí sviatkov 100 eur, od
podania návrhu neprispel nad rámec bežného výživného žiadnou sumou. Odporca (povinný) poberá
mzdu 1.535  eur mesačne, vyživovacia povinnosť mu nepribudla, má takisto vyživovaciu povinnosť voči
maloletej dcére Q. v sume 170 eur mesačne určenej v konaní spisová značka 16P 77/15. Jeho manželka
má príjem 1.685 eur, má jednu vyživovaciu povinnosť, jej príjem je potrebné zohľadniť pri podieľaní
nákladoch na domácnosť, ktoré na rozdiel od matky otec neznáša sám. Navrhovateľka v súčasnosti
navštevuje 1. ročník vysokej školy - UCM Trnava, v dôsledku čoho sa zvýšili jej náklady na cestovné nie
samotným dochádzaním z miesta bydliska do školy, ale dochádzaním do viacerých miest výučby a s tým
súvisiacimi presunmi v sume 33 eur mesačne. Navrhovateľka na cestovanie používa osobné motorové
vozidlo, čím sa náklady zvyšujú, nemožno však hovoriť o nadštandardných nákladoch s prihliadnutím
na nerovnomerne rozvrhnutý vyučovací proces na vysokej škole a potrebu prepravy do miesta bydliska.
Navrhovateľke sa objektívne zvýšili náklady štúdiom na vysokej škole, s čím sú spojené náklady na
učebnice, pomôcky. Rovnako náklady na stravovanie sú vyššie nielen úhradou obedov, ale ďalšími
nákladmi v prípade trvania vyučovania do večerných hodín. Nepochybne už samotnou zmenou stupňa
školského vzdelania objektívne narastajú potreby navrhovateľky v súvislosti s jej ďalším vzdelávaním.
Štúdium na vysokej škole je spojené so zabezpečovaním všetkých učebných pomôcok, literatúry, neskôr
podkladov pre bakalársku, diplomovú prácu, absolvovaním praxe, rôznych výletov, exkurzií, pre ktoré
je takisto potrebné vynaložiť finančné prostriedky, zvýšené sú náklady pre počítačovú techniku, ktorá je
nevyhnutnou pre túto formu štúdia a obvyklé náklady sú i na spoločenský život. Pokiaľ navrhovateľka
príležitostne brigáduje, nemožno konštatovať, že dosahuje pravidelný príjem. S prihliadnutím na jej
právo na vzdelanie zaručené Ústavou SR nie je možné od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby
si náklady na štúdium hradila výlučne zo svojich prostriedkov, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov
trvá do doby, kým bude schopná samostatne sa živiť. Príjem z brigádnickej činnosti obvykle slúži
študentom na pokrytie tých nákladov, ktoré nie sú schopní rodičia pokryť, na vreckové, kultúrne, športové
podujatia a podobne. Je pritom prinajmenšom pravdepodobné, že navrhovateľka sa nemôže zamestnať
vzhľadom na štúdium na vysokej škole na trvalý pracovný pomer a brigádnicky pracuje v období, kedy je
možné štúdiu kombinovať s prácou. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného zohľadnil vyživovaciu
povinnosť odporcu (povinného) voči maloletej Q.. Príjem domácnosti odporcu (povinného) predstavuje
čiastku 3.220 eur, v domácnosti žije s manželkou a jej dcérou, ktorá poberá sirotský dôchodok 120 eur
mesačne a obaja manželia sa podieľajú na nákladoch domácnosti. Príjem jednej osoby v domácnosti
odporcu (povinného) je 1.073 eur mesačne, naviac v prospech maloletej sirotské dávky. Pokiaľ manželka
odporcu (povinného) spláca svoj úver, tento nie je úverom odporcu (povinného) a nedosahuje takú výšku,
aby splátky ohrozili životnú úroveň rodiny. Ním udávané náklady 13.000 eur na rekonštrukciu domu
nie sú kryté hypotekárnym úverom, jednalo sa o úspory odporcu (povinného) a jeho manželky, teda sa
jednalo o zhodnotenie a zlepšenie bývania a na druhej strane táto skutočnosť nasvedčuje majetkovým
pomerom odporcu (povinného) a jeho schopnosti tvoriť úspory. Matka navrhovateľky znáša náklady
na domácnosť sama, má príjem 460 eur mesačne, výživné na maloletú Q. 170 eur, na navrhovateľku
120 eur, spolu 750 eur, teda na jednu osobu pripadá priemerne 250 eur. Matka navrhovateľky pokrýva
náklady na bývanie, stravovanie a podobne i v prospech navrhovateľky. Je nepochybné, že životná
úroveň odporcu (povinného) je nepomerne vyššia a navrhovateľka má právo podieľať sa na tejto jeho
životnej úrovni. V zmysle ustálenej súdnej praxe výživné má tvoriť 25-30% príjmu povinnej osoby, čo
pri príjme odporcu (povinného) predstavuje cca 500 eur. U navrhovateľky nie je predpoklad ďalšieho
zvyšovania výživného vzhľadom na stupeň jej vzdelávania, tento je ale daný prípadne u maloletej Q.,
ku ktorej má odporca (povinný) vyživovaciu povinnosť, a teda súd určil výživné tak, aby v prípade, ak
nedôjde k zvýšeniu príjmu odporcu (povinného), bolo možné toto výživné zvýšiť v prípade pokračovania
v štúdiu. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu vyhovel v časti a vo zvyšku ako
nedôvodný návrh zamietol, keď určené výživné považoval za primerané potrebám navrhovateľky a
možnostiam odporcu (povinného). Zvýšenie výživného určil od podania návrhu, kedy nepochybne sú
dané dôvody na jeho zvýšenie (nástup na vysokú školu), keď určené výživné považoval za primerané
potrebám navrhovateľky a možnostiam odporcu (povinného). Napokon súd prvej inštancie rozhodol, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keďže navrhovateľka bola úspešná sčasti, odporca
(povinný) súhlasil sčasti so zvýšením výživného, a teda nie sú dané dôvody na priznanie náhrady trov
konania niektorému z účastníkov.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku 1., 3. podal odvolanie povinný z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej



inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa povinného
súd prvej inštancie  dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a skutkové a
právne závery súdu prvej inštancie nie sú podložené vykonaným dokazovaním. Podľa povinného
súd prvej inštancie  nesprávne posúdil majetkové pomery rodičov navrhovateľky, tieto neposúdil vo
vzájomnej korelácii, čím nerešpektoval ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Napriek argumentom
povinného, že matka navrhovateľky nedostatočne a neúplne preukázala svoj  príjem, ako aj svoje
majetkové pomery, súd prvej inštancie nepristúpil k dôslednému preskúmaniu ďalších príjmov matky
navrhovateľky v podobe príjmov z nájmu, vlastníctvu osobných motorových vozidiel, ako aj ďalších
nehnuteľností. Súd prvej inštancie považoval na účely zistenia skutočného príjmu matky navrhovateľky
za dostatočné predloženie daňového priznania za rok 2014 napriek skutočnosti, že majetkové pomery
mal zisťovať až odo dňa podania žalobného návrhu do vydania rozhodnutia. Povinný označil dôkazy,
ktoré by preukázali inú ako navrhovateľkou tvrdenú životnú úroveň matky navrhovateľky, keď uviedol
čísla listov vlastníctva, ktoré preukazujú existenciu vlastníckeho práva matky navrhovateľky k viacerým
nehnuteľnostiam a z ktorých by vyplynulo, že výdavky na bývanie, na ktorých sa má údajne podieľať
navrhovateľka nie sú nevyhnutné, keď riešenie bytovej otázky prostredníctvom prenájmu je výlučne na
vôli matky navrhovateľky a nemôže byť na ujmu navrhovateľky a v konečnom dôsledku aj povinného. Z
Listu vlastníctva č. XXXX vedeného katastrálnym odborom Okresného súdu Senica je zrejmé, že matka
navrhovateľky je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, ktorý podľa informácií povinného dlhodobo prenajíma.
V časti C - ťarchy listu vlastníctva je evidované záložné právo banky zo dňa 30.8.2010, avšak z obsahu
listu vlastníctva je zrejmé, že matka navrhovateľky si obstarala predmetný byt v roku 2006 na základe
kúpnej zmluvy, kde je súčasne evidovaný výmaz  záložného práva. K financovaniu predmetného bytu
malo dôjsť  z finančných prostriedkov, ktoré matka navrhovateľky získala od povinného pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako vyplatenie podielu na rodinnom dome v sume 45.000
eur. Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť, že matka navrhovateľky si obstarala nové motorové
vozidlo v hodnote približne 25.000 eur a súčasne je vlastníčkou motorového vozidla, ktoré využíva
navrhovateľka. Povinný má za to, že súd prvej inštancie sa komplexne nezaoberal posúdením životnej
úrovne a majetkových pomerov povinného, keď neprihliadol na skutočnosť, že tento nie je vlastníkom
žiadneho motorového vozidla a nehnuteľnosť, ktorú vlastní, si vyžaduje finančne náročné investície
do neodkladných opráv na zachovanie účelu nehnuteľností, a to bezpečné bývanie povinného a s
ním žijúcich osôb. Povinný nesúhlasí s tým, že príjem navrhovateľky nie je možné pri určení výšky
výživného zohľadňovať, nakoľko nejde o pravidelný príjem, keď povinný má vedomosť, že navrhovateľka
pravidelne a dlhodobo pracuje a dosahuje vlastný príjem. Súd prvej inštancie nesprávne posudzoval
výlučne príjem súčasnej manželky povinného bez ohľadu na vynakladané výdavky a zvýšené výdavky
náklady súvisiace so zlým zdravotným stavom jej dcéry. Navrhovateľka nešpecifikovala, o ktoré
konkrétne výdavky sa zvýšili je doterajšie náklady, keď svoj návrh odôvodnila zmenou pomerov na
svojej strane. Samotná zmena spočívajúca v prechode na iný stupeň školskej dochádzky v prípade
zmeny stredoškolského na vysokoškolské štúdium nemôže sama o sebe predstavovať zmenu pomerov
odôvodňujúcu zvýšenie výživného a je potrebné a nevyhnutné skúmať okolnosti a reálne zvýšenie
výdavkov na strane navrhovateľky v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Povinný má za to, že súd
prvej inštancie neprimerane zvýšil výživné na navrhovateľku.

5. K odvolaniu povinného sa navrhovateľka písomne vyjadrila prostredníctvom jej právnej zástupkyne.
Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a navrhuje
odvolanie povinného zamietnuť, súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými
relevantnými skutočnosťami, vrátane tých, ktoré sú opakovane uvádzané v odvolaní. Príjem matky
navrhovateľky je daný daňovým priznaním za rok 2014, pričom je logicky vysvetlené, že matka
navrhovateľky uviedla priemerný príjem bez vyčíslenia výdavkov. Rovnako je správne, že súd prvej
inštancie konštatuje, že matka navrhovateľky žiadny iný príjem nemá, tento preukázaný ani nijako nebol.
Pre rok 2015 bolo smerodajné daňové priznanie za rok 2014. Pokiaľ ide o vlastníctvo nehnuteľností
preukazované v tomto konaní patriace matke navrhovateľky, ide o tretinový podiel na garáži, ktorý
jej darovali rodičia, pričom táto garáž i naďalej zostala v užívaní je rodičov, nachádza sa v X. pri
nehnuteľnosti, v ktorej rodičia žijú. Druhou nehnuteľnosťou je byt, ktorý však nebol nehnuteľnosťou
prinášajúcou výnos matke navrhovateľky. Matka navrhovateľky prenechala tento byt do užívania tretej
osobe, nakoľko z dôvodu návštevy školy deťmi v Trnave nemohli využiť byt pre svoju potrebu. Osoby,
ktoré byt užívali, hradili len poplatky a išlo o výpôžičku na určitú dobu a preto nebol ani ako nájom
priznávaný v roku 2014. Povinný nebol schopný matku navrhovateľky vyplatiť z nehnuteľnosti v ich
podielovom spoluvlastníctve, a preto matka navrhovateľky odišla s deťmi bývať do X., kde si zakúpila



na úver 2 - izbový byt. Až v roku 2013 dal povinný matke navrhovateľky 2 krát po 7.500 eur a táto mu
previedla svoju polovicu domu. Matka navrhovateľky tieto finančné prostriedky použila na vyplácanie
úveru na byt v X., zmeny v záložnom práve sú preto, že kúpa bola v roku 2006, ako aj prvé záložné
právo a v roku 2010 došlo k jeho výmazu, pretože matka navrhovateľky prefinancovávala pôvodný úver
za výhodnejší a bolo zapísané aktuálne záložné právo. Nie je pravdivé tvrdenie povinného, že matke
navrhovateľky vyplatil 45.000 eur, pri prevode v roku 2013 bola vyplatená suma 15.000 eur. Rovnako nie
je pravdivé tvrdenie povinného, že vozidlo matky navrhovateľky zn. Kia stálo 25.000 eur, ale dokladom
je kúpna zmluva, z ktorej je zrejmá reálna kúpna cena 17.300 eur s DPH. Vozidlo zn. Kia kupovala
matka navrhovateľky ako fyzická osoba podnikateľ, potrebuje ho pre výkon činnosti, ktorá ju živí a
aby ho získala, zobrala si spotrebiteľskú pôžičku v januári 2016 a túto vložila do svojho majetku ako
fyzickej osoby. Staré motorové vozidlo ponechala matka navrhovateľky na užívanie  navrhovateľke z
dôvodu, že zo X. cestuje do Trnavy do školy a v rámci rozvrhu nemôže využívať hromadnú dopravu.
Súd prvej inštancie objektívne zhodnotil majetkové pomery matky navrhovateľky, ktoré sú nepomerne
skromnejšie, vrátane príjmu a majetkových pomerov povinného, ktorý vlastní sám v celosti rodinný dom,
naviac spoločne žije s druhou manželkou, ktorá má príjem okolo 1.700 eur, teda príjem do domácnosti
spolu s príjmom povinného vo výške 1.400 eur mesačne je na 3 osoby viac ako trojnásobný v porovnaní
s ich domácnosťou. Pokiaľ ide o vyhodnotenie príjmu navrhovateľky, skutočne nie je jej povinnosťou
brigádovať, keďže sa pripravuje na budúce povolanie vysokoškolským štúdiom. Brigádu si našla preto,
že sa nemohla pozerať na to, ako sa obmedzuje a nad mieru pracuje jej matka. Z hľadiska právneho
sa nejedná o čiastočnú schopnosť živiť sa sama, ale ide o to, že chce mať životnú úroveň podobnú
rovesníkom. Pokiaľ povinný namieta, že je povinný znášať vo väčšej miere náklady na bývanie, toto nie
je zodpovedajúce, pretože pri príjme jeho manželky bez problémov musí ona zvládnuť splátku úveru vo
výške 170 eur mesačne. Zmena stupňa štúdia je u navrhovateľky jednoznačne spojená s oveľa vyššími
výdavkami a keďže ide o všeobecne známu skutočnosť, nie je potrebné preukazovať každú jednu kúpu
skrípt. Ku kritike povinného by navrhovateľka uviedla, že on mal doložiť doklady o svojich majetkových
pomerov, že vlastní v zastavanom území v k. ú. X. podiely na viacerých pozemkoch. Navrhovateľka má
za to, že dokazovanie bolo vykonané v takom rozsahu, aby bolo možné vydať objektívne rozhodnutie.

6. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu povinného sa povinný písomne vyjadril prostredníctvom
jeho právneho zástupcu. Vo vyjadrení k vyjadreniu k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie mal
v záujme spravodlivého rozhodnutia vo veci samej vykonať dokazovanie aj zisťovaním príjmu matky
navrhovateľky za rok 2015, keď rozhodnutie o nároku na zvýšenie výživného má vychádzať z reálnych
možností existujúcich v čase vydania predmetného rozhodnutia. Neexistencia daňového priznania
za rok 2015 dva týždne pred uplynutím termínu na jeho podanie neznamená, že navrhovateľka,
resp. jej matka, nemala vedomosť o svojom príjme za uplynulý rok. Povinný považuje za účelové
a skresľujúce tvrdenia navrhovateľky, že byt vo vlastníctve matky bol prenechaný do užívania iným
osobám iba za poplatky a bez nároku na nájomné, keďže žiadny vlastník, ktorý nehnuteľnosť financuje
prostredníctvom úveru, neodovzdá inému do užívania bezodplatne len z dôvodu, že údajne v danom
mieste ponuka prevažuje nad dopytom. Za spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, v ktorej v súčasnosti
žije povinný,  vyplatil matke navrhovateľky sumu spolu vo výške 45.000 eur, čo preukazuje výpisom z
bankového účtu. Využívanie matkinho osobného motorového vozidla výlučne pre potrebu navrhovateľky
v žiadnom prípade nekorešponduje so životnou úrovňou povinného, ktorý nie je vlastníkom žiadneho
motorového vozidla a nie je bežnou záležitosťou a štandardom, aby študenti vo veku navrhovateľky
mohli využívať na štúdium a prepravu do školského zariadenia osobné motorové vozidlo s argumentom,
že nemôžu využívať hromadnú dopravu. Nakoľko matka navrhovateľky už vlastnila jedno motorové
vozidlo, považuje povinný obstaranie ďalšieho motorového vozidla za výlučne účelové a smerujúce k
neprimeranému zvýšeniu výživného. Povinný vlastní nehnuteľnosti, na ktoré vlastníctvo poukazovala
navrhovateľka, v podiele 2/2853, čo je zjavne nepatrný spoluvlastnícky podiel a z toho nemá a ani v
budúcnosti neočakáva žiadne príjmy a úžitky, ktoré by mohli zvýšiť jeho životnú úroveň. Od začiatku
konania má povinný záujem na zvýšení výživného, avšak v primeranej výške a za týmto účelom žiada,
aby súd vykonal riadne dokazovanie vo veci a na základe zistených dôkazov vec spravodlivo rozhodol.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa



ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f)
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. f) a h)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je
vo výroku o zvýšení výživného a o zameškanom výživnom vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 Civilného sporového poriadku a v závislom výroku o
náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zvýšenie výživného na plnoletú navrhovateľku. Súd
prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného na navrhovateľku zo
sumy 120 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2015 (1. výrok), vo zvyšku návrh
zamietol (2. výrok), rozhodol o nedoplatku na výživnom za čas od jeho určenia do vyhlásenia rozsudku
(3. výrok) a napokon rozhodol o náhrade trov konania účastníkov (4. výrok). Odvolaním povinného bol
rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý vo vyhovujúcej časti vo veci samej (1. výrok) a vo výroku
o zameškanom výživnom (3. výrok). S poukazom na vyššie uvedené bolo úlohou odvolacieho súdu
posúdiť, či boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného povinného k plnoletej dcére, odkedy a v
akom rozsahu.

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky



povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine). Výživné
plnoletých detí upraví súd len na návrh (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine).

12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

13. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd
pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno
zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné.

14. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie
jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať
náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným
stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby
rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám.

15. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

16. Výživné na navrhovateľku bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.
15P/34/2012-101 zo dňa 17.6.2013 na sumu 120 eur mesačne. Navrhovateľka je toho času plnoletá,
avšak pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, teda nie je schopná sama sa živiť, preto vyživovacia



povinnosť rodičov k navrhovateľke trvá. Vzhľadom na to podala navrhovateľka návrh na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca ako povinného, ktoré výživné bolo možné navrhovateľke ako plnoletej
fyzickej osobe priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 veta druhá Zákona
o rodine), preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyživovaciu povinnosť zvýšil odo dňa
1.11.2015, pričom konanie v danej veci bolo začaté dňa 20.10.2015.

17. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie zvýšeného výživného v
prospech navrhovateľky. Navrhovateľka v čase podania návrhu, rovnako v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, bola študentkou 1. roka dennej formy štúdia na vysokej školy. Od poslednej úpravy
výživného, kedy bola navrhovateľka študentkou tretieho ročníka na strednej škole, uplynulo dlhé časové
obdobie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie to boli 2 roky a 8 mesiacov, teda už len samotným
uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, kedy prirodzene
vzrástli jej potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým v súvislosti s  prípravou na
budúce povolanie. S ukončením stredoškolského štúdia sú spojené notoricky známe výdavky na
stužkovú slávnosť, výdavky súvisiace s prípravou na maturitu, ale predovšetkým výdavky na prijímacie
pohovory na vysoké školy. Po ukončení strednej školy navrhovateľka ďalej pokračuje vo vysokoškolskom
štúdiu, s čím pochopiteľne vzrástli jej odôvodnené potreby vo všetkých oblastiach života. So začiatkom
vysokoškolského štúdia sú spojené jednorazové zvýšené výdaje súvisiace so zápisom na vysokú
školu, učebnými pomôckami, ako aj ďalšie novovznikajúce pravidelné náklady na cestovné a stravné.
Navrhovateľka má tiež výdavky spojené s jej mimoškolskými aktivitami a prípravou na budúcu prax.
Od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľky vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k
podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného, pričom odvolací súd má za to,
že
vstupné náklady vysokoškolského štúdia a následné trvalé náklady spojené s vysokoškolským štúdiom
sú nepochybne neporovanateľne vyššie ako náklady počas stredoškolského štúdia navrhovateľky.

18. Vykonaným dokazovaním, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bolo tiež
preukázané, že na strane povinných osôb voči navrhovateľke, sú dané dostatočné majetkové pomery
pre to, aby boli vyššie uvedené potreby navrhovateľky výživným pokryté.  Na strane matky navrhovateľky
nedošlo k zmene jej príjmu, keď v čase ostatnej úpravy výživného mala príjem 460 eur mesačne,
jej aktuálny príjem podľa daňového priznania za rok 2014 predstavuje sumu 461,36 eur. Na strane
povinného došlo k zvýšeniu príjmu od ostatnej úpravy výživného o sumu cca 235 eur, keď v čase
ostatnej úpravy výživného mal príjem 1.300 eur, aktuálne dosahuje príjem 1.535,29 eur. Pokiaľ povinný
v odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie nedostatočne vychádzal len z daňového priznania
matky navrhovateľky za rok 2014, hoci mal posúdiť aj jej majetkové pomery od podania návrhu do
vydania rozhodnutia, túto obranu povinného považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože vykonaným
dokazovaním boli dostatočne preukázané aj výdavky matky navrhovateľky na bývanie (nájomné 167,96
eur, fond údržby 13,28 eur, záloha na plyn 66 eur, záloha za elektrinu 31,12 eur), na domácnosť i na
samotnú navrhovateľku (ošatenie, obuv, strava, hygienické potreby, životná poistka, náklady súvisiace
s cestovaním do školy a ostatné náklady na štúdium, napr. nákup kníh, skrípt, kopírovanie a pod.) a
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou sa pri zisťovaní príjmov osôb podnikajúcich na základe
živnostenského oprávnenia štandardne vychádza z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny
rok, navyše keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nemala matka navrhovateľky ešte podané
daňové priznanie za rok 2015 (lehota na podanie tohto daňového priznania ešte ani neuplynula).
Pokiaľ povinný v odvolaní poukazoval na to, že životná úroveň matky navrhovateľky je vyššia ako
tvrdí navrhovateľka, a preto nesúhlasí so zvýšením výživného v takom rozsahu, ako rozhodol súd
prvej inštancie, túto odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za opodstatnenú. Pri určovaní výšky
výživného sú totiž predovšetkým rozhodujúce majetkové pomery osoby povinnej, voči ktorej je nárok
uplatnený a výška životnej úrovne druhej povinnej osoby, v prejednávanej veci matky navrhovateľky,
nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti povinného, voči ktorej je nárok uplatnený v tom smere, že
ak by boli majetkové pomery matky navrhovateľky vyššie ako majetkové pomery povinného, primerane
tomu by malo byť výživné povinného pre navrhovateľku určené v nižšej výške.

19. Vykonaním dokazovaním bolo nepochybne preukázané zvýšenie životných nákladov navrhovateľky
v súvislosti s nastúpením vyššej formy štúdia vyžadujúcich určenie vyššieho výživného. Pokiaľ
povinný poukazoval na skutočnosť, že matka navrhovateľky získala vyporiadaním ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželstva finančné prostriedky v sume 45.000 eur, čo navrhovateľka popierala a



tvrdila, že ich výška bola len 13.000 eur, táto skutočnosť neznamená zmenu majetkových pomerov
na strane matky navrhovateľky, pretože o túto sumu sa majetok matky nezväčšil, došlo iba k jeho
transformácii z formy nehnuteľného majetku na finančnú hotovosť, takže v tomto smere sa pomery matky
navrhovateľky nezmenili. Matka navrhovateľky naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť o dve deti z
manželstva s povinným a hoci navrhovateľka je už plnoletá a nie je odkázaná na osobnú starostlivosť
matky v rozsahu ako jej mladšia  maloletá sestra, navrhovateľka aj jej mladšia sestra bývajú naďalej
s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá musí za obe svoje deti hradiť poplatky súvisiace s bytom,
náklady na vodu, elektrinu, plyn, svojim deťom perie, nakupuje, varí, teda sa o plnoletú navrhovateľku
naďalej osobne stará, čo bolo nevyhnutné zohľadniť pri určení pomeru, ktorým sa má matka podieľať
na výživnom pre navrhovateľku. Zároveň sú obe deti od času pôvodného určenia výživného staršie,
navrhovateľka študuje na vysokej škole, jej sestra na strednej škole, čiže je zrejmé, že museli vzrásť ich
náklady a odôvodnené potreby, čo sa nevyhnutne muselo premietnuť aj do celkových nákladov matky
navrhovateľky zabezpečujúcich osobnú starostlivosť o obe deti. Navyše príjem matky navrhovateľky v
porovnaní s nárastom výdavkov na zabezpečenie starostlivosti o dve deti sa podstatným spôsobom
nezvýšil. Podiel matky na výživnom na dve deti vrátane navrhovateľky vo forme osobnej starostlivosti
sa teda postupne zvyšoval bez toho, aby počas pomerne dlhého obdobia viac ako 2,5 roka došlo k
zvýšeniu výživného plateného povinným na navrhovateľku, pričom treba zohľadniť aj tú skutočnosť,
že povinný okrem súdom určeného výživného navrhovateľke osobitne neprispieva, nepodieľa sa na
jej mimoriadnych výdavkov s výnimkou sumy 200 eur na stužkovú a dokonca jej v poslednom období
nedáva ani príležitostné darčeky. Hoci povinný v odvolaní poukazoval na to, že matka navrhovateľky
je majetná, keďže je výlučnou vlastníčkou bytu v X. a podielu na garáži v X., vlastní nové motorové
vozidlo zn. Kia a staršie ojazdené motorové vozidlo, uvedené je pravda, avšak odvolací súd má za
to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa majetkové pomery matky navrhovateľky od posledného
určenia výživného výrazne zmenili. Byt v X. nadobudla matka navrhovateľky z peňažných prostriedkov
získaných z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dofinancovala jeho kúpu z
prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý riadne spláca. Motorové vozidlo zn. Kia matka navrhovateľky
zakúpila z prostriedkov spotrebného úveru a jedná sa o majetok tvoriaci jej podnik a slúži na výkon jej
povolania, keďže výkonom povolania je nepochybne aj jej podnikanie ako fyzickej osoby na základe
živnostenského oprávnenia. Hoci tak matka navrhovateľky nadobudla hnuteľný a nehnuteľný majetok,
zároveň nadobudla záväzky z úverov. Matka navrhovateľky tiež získala darom tretinový podiel na garáži
v X. od jej rodičov, z tejto nehnuteľnosti však nemá žiaden úžitok, keďže ju naďalej využívajú jej rodičia.
Pokiaľ ide o odvolací argument povinného, že výdavky na bývanie vynakladané matkou navrhovateľky
formou prenájmu na byt v X. nie sú nevyhnutné, je potrebné uviesť, že matka navrhovateľky žije s
deťmi v trojizbovom prenajatom byte v X. z dôvodu, že tento byt je väčší ako dvojizbový byt v X., ktorý
vlastní, teda vyhovujúcejší pre tri osoby a navyše cestovanie detí zo X. do školy v Trnave je nepochybne
vyhovujúcejšie vzhľadom na vzdialenosť, ako cestovanie zo X. do Trnavy. Navyše náklady za byt v
X. sú hradené osobami, ktorým matka navrhovateľky odovzdala byt do užívania formou vypôžičky a
matka navrhovateľky platí len splátky hypotekárneho úveru a náklady za bývanie v byte v X., teda
nevynakladá vyššie náklady na bývanie, ako keby bývali v byte v X.. Preto nemožno konštatovať,
že náklady na bývanie vynakladané matkou navrhovateľky sú na ujmu povinnému. Nedošlo teda k
výraznému zlepšeniu jej majetkových pomerov, naopak vzhľadom na čoraz nákladnejšiu starostlivosť o
deti sa jej výdavky jednoznačne zvýšili.

20. Povinný na druhej strane žije s manželkou a s jej maloletou dcérou v  rodinnom dome v X.. Nepribudli
mu žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti a dosahuje príjem 1.535,29 eur, jeho manželka dosahuje  príjem
1.685,56 eur. Dokonca povinný v nedávnej dobe investoval peňažné prostriedky v sume 13.000 eur
na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý užíva s manželkou a s jej maloletou dcérou, bez akéhokoľvek
úverového zaťaženia, čo znamená, že mal ním uvádzané peňažné prostriedky k dispozícii v hotovosti.
Povinný je tiež vlastníkom podielu na pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území X.. Pokiaľ
povinný argumentuje tým, že je nútený znášať vo väčšej miere náklady súvisiace s bežným chodom
domácnosti a bývaním, nakoľko jeho manželka má zvýšené výdavky súvisiace so zlým zdravotným
stavom jej dcéry a vynakladá výdavky na splátky úveru, je potrebné uviesť, že povinný tieto výdavky
manželky žiadnym spôsobom nedefinoval a ani ich nepreukázal. Navyše aj v prípade ich preukázania
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že povinný nemá vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére jeho
manželky a nie ja ani povinným z úverového vzťahu jeho manželky a deklarovaný príjem jeho manželky
sa javí nadštandardným a práve preto aj dostačujúcim, aby sa jeho manželka podieľala na nákladoch
na domácnosť a bývanie v rozsahu 2/3-ín (za ňu a jej maloletú dcéru z troch osôb žijúcich v spoločnej
domácnosti). Zo skutočností zistených ohľadom majetkových pomerov povinného súdom prvej inštancie



a tiež uvedených povinným v odvolaní je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery
povinného sú dostatočné  na to, aby povinný bol schopný platiť mesačné výživné na navrhovateľku v
súdom prvej inštancie určenej sume 200 eur, pri správnom zohľadnení pomeru matky navrhovateľky
na výživnom. Matka navrhovateľky má príjem 460 eur, zvýšené výživné na navrhovateľku predstavuje
sumu 200 eur a výživné na maloletú sestru navrhovateľky predstavuje sumu 170 eur, čo predstavuje
spolu sumu 830 eur a po vydelení počtom troch osôb v jednej domácnosti pripadá na jednu osobu
suma 276,67 eur. Povinný má príjem 1.535,29 eur, jeho manželka má  príjem 1.685,56 eur, čo spolu
predstavuje sumu 3.220,85 eur a po odrátaní zvýšeného výživného na navrhovateľku v sume 200 eur a
výživného na maloletú sestru navrhovateľky v sume 170 eur to je suma 2.850,85 eur, keď po vydelení
počtom troch osôb v jednej domácnosti pripadá na jednu osobu suma 950,28 eur. Pokiaľ ide o argument
povinného, že navrhovateľka dlhodobo pracuje a sama dosahuje vlastný príjem, je odvolací súd toho
názoru, že príjem z brigádnickej práce študenta nie je príjmom z výkonu jej povolania, navrhovateľka
naďalej pokračuje v príprave na výkon povolania štúdiom na vysokej škole a preto nie je jej povinnosťou
zabezpečovať si uspokojovanie svojich potrieb vlastnou prácou vo voľnom čase počas je štúdia, kedy
by sa mohla venovať iným voľno časovým aktivitám adekvátnym jej veku a statusu študenta. Možno
hodnotiť len pozitívne, že navrhovateľka sa snaží touto brigádnickou prácou z časti pokryť svoje výdavky
a uľahčiť tak svojej matke neľahkú finančnú situáciu bez toho, aby to bolo možné v zmysle zákona
od nej spravodlivo požadovať. Navyše s týmto príjmom navrhovateľky z brigád nie je možné s istotou
počítať do budúcnosti, keď sama navrhovateľka uviedla, že nevie, či bude schopná naďalej vykonávať
túto brigádu s ohľadom na potrebný čas na absolvovanie skúšok na vysokej škole. Rodič má povinnosť
prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Nemožno pritom
súhlasiť s vyjadrením povinného, že výživné na navrhovateľku bolo zvýšené neprimerane a na jeho ujmu,
pretože v danom prípade boli preukázané zvýšené životné náklady navrhovateľky a v posudzovanom
prípade treba zdôrazniť aj zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, preto
stanovené výživné odráža životnú úroveň povinného. U povinného je jeho životná úroveň s ohľadom na
jeho majetkovú situáciu jednoznačne vyššia ako u matky navrhovateľky a táto životná úroveň povinného
sa musí prejaviť jeho dávkami výživného pre navrhovateľku.

21. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná
úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc
vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľke, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre
stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľke
správne. Výživné v sume 200 eur mesačne  od 1.11.2015 je vzhľadom na vek navrhovateľky, aktuálne
životné náklady a tendenciu zvyšovania jej životných nákladov v budúcnosti primerané. Odvolací súd
považuje  výživné v sume 200 eur od povinného spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky
navrhovateľky za postačujúce pre pokrytie potrieb vysokoškoláčky, jej záujmov, pri rešpektovaní ďalšej
vyživovacej povinnosti oboch rodičov.

22. Rovnako aj zameškané výživné za obdobie od 1.11.2015 do 17.3.2016 vo výške 400 eur určil
súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil jeho zaplatenie v splátkach vo
výške 50 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Odvolací súd vychádzal
z nasledujúceho.

23. Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania rozsudku, ak súd uložil
v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť
dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a
podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

24. Citované ustanovenie upravovalo všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd
vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovovalo podmienky
vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručovalo jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých,
ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Citované ustanovenie tiež obsahovalo pravidlá pre počítanie
príslušných lehôt na plnenie rozsudku, a to rozdielne podľa možného obsahu prisúdeného plnenia.
Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku bola pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak,
že vykonateľnosť nastávala v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol
právoplatnosť. Len u rozsudkov predbežne vykonateľných začínala lehota na plnenie plynúť už od



doručenia v zmysle § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania rozsudku,
podľa ktorého pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynula lehota na plnenie od ich doručenia, ku
ktorým v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia patrili aj rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného
(predbežne vykonateľné boli  rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny
za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie,
ako aj povolenie splátok, patrilo medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveroval do jeho voľnej
úvahy, pretože ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania
rozsudku patrilo v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu bolo tak umožnené, aby
sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom
na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladala, na výšku prisúdenej čiastky alebo na
iné okolnosti prípadu.

25. Dlh na zameškanom výživnom vzniknutý spätným zvýšením výživného pre navrhovateľku a platením
výživného povinným za rozhodné obdobie od 1.11.2015 do 17.3.2016 predstavoval sumu 400 eur, keďže
povinný mal v uvedenom období zaplatiť výživné v sume 1.000 eur (výživné v sume 200 eur mesačne
x 5 mesiacov), od ktorej sumy 1.000 eur odrátal súd prvej inštancie sumu 600 eur, ktorú sumu povinný
v  uvedenom období zaplatil (výživné v sume 120 eur mesačne x 5 mesiacov). Zameškané výživné
celkom v sume 400 eur povolil súd prvej inštancii povinnému zaplatiť v mesačných splátkach spolu s
bežným výživným po 50 eur pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase vydania rozsudku a § 565 Občianskeho zákonníka účinného v čase
vydania rozsudku, podľa ktorého môže povinný v prípade neplnenia dlhu povinným v splátkach, požiadať
o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie zameškaného
výživného povolil súd prvej inštancie vzhľadom na výšku dlhu 400 eur správne zaplatiť v splátkach po
50 eur mesačne vzhľadom na správanie sa povinného, ktorý výživné určené podľa predchádzajúceho
rozhodnutia má vyrovnané a vzhľadom k jeho možnostiam platenia zameškaného výživného z príjmu
1.535,29 eur tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov.

26. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

27. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku
o zvýšení výživného a o zameškanom výživnom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

28. Podľa ustanovenia § 389 písm. b) Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 391  ods. 1
Civilného sporového poriadku však musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade
trov konania účastníkov a v takejto časti vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V tejto časti odôvodnenia rozsudku odvolací súd musí konštatovať, že toto je v rozpore s
ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania rozsudku, preto sa
rozhodnutie v tejto časti stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, čo je dôvodom na zrušenie
rozsudku v napadnutej časti pre jeho nezrozumiteľnosť. Z odôvodnenia rozsudku v tejto časti len
odkazom na zákonné ustanovenie a konštatovaním čiastočnej úspešnosti navrhovateľky a súhlasu
povinného s čiastočným zvýšením výživného, nie je možné zistiť, v čom videl súd prvej inštancie dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo veci prevažne úspešnej navrhovateľke
nepriznal, resp. prečo neaplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku  účinného
v čase vydania rozsudku. Aplikácia ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
vydania rozsudku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznal. Muselo



však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
mohla spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa bolo potrebné prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie NS SR sp. zn. Mcdo 14/99). Odôvodnenie
rozhodnutia, v ktorom bolo ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania
rozsudku aplikované, by malo byť precízne, pričom sa ex lége vyžaduje, aby v tomto konaní boli
bezpečne preukázané skutočnosti, na základe ktorých bolo toto ustanovenie aplikované (nález ÚS SR
sp. zn. I. ÚS 248/2010 zo dňa 21.10.2010).

29. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne o náhrade trov konania účastníkov rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancii tiež o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nakoľko nesprávne rozhodnutie s
nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho
konania.

30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/481/2015", "guid": "9bf4158b-8d5d-4195-86b2-c32a87131c16:6a4c730f-5bce-4f26-a7e3-600056bad437", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:87e17f5c-b756-46dd-b5a9-8fbaa6f6ee0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 248/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87e17f5c-b756-46dd-b5a9-8fbaa6f6ee0c"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}