Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/218/2015 z 6. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 6. marca 2016, sp. zn. 23Co/218/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2512214317.1 Krajský súd Trnava | 23Co/218/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2512214317.1 | 2016-03-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da2bc60c-c795-4925-bbea-9c9a575ef100 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2512214317.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/218/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512214317
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512214317.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ I. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Ľ. C. XXX/XX, C. J. a 2/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. C. XXX/XX, C. J., o zaplatenie 583,55
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch č. k.
5C/376/2012-46 zo dňa 16. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa s a p o t v r d z u j e.

Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol žalobu voči odporcovi 1/ a odporcovi 2/ v celom rozsahu. Odporcom
náhrada trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola
podaná dôvodne voči žiadnemu z odporcov. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom 1/ bola uzavretá platná nájomná zmluva, ktorá je súčasne spotrebiteľskou
zmluvou, keďže išlo o zmluvu formulárového typu, pripravenú vopred, ktorej obsah nemal možnosť
odporca 1/ ako spotrebiteľ ovplyvniť a do textu zasahovať, rovnako ako nemohol zasahovať do textu
VOP, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy a presadiť si v nich svoje individuálne požiadavky. Právne
vzťahy účastníkov teda treba posudzovať podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a v prípade,
že tento zákon neupravuje niektorú otázku, potom podľa Občianskeho zákonníka, ak táto úprava by
bola pre odporcu ako spotrebiteľa výhodnejšia. Z uzavretej zmluvy si mal odporca 1/ plniť povinnosť
splácať prenajatý spotrebný tovar v dohodnutých mesačných splátkach po 1.204,- Sk (39,97 eur) po
dobu 20 mesiacov od 20.05.2001 až do 20.12.2002 a spolu mal zaplatiť z predmetnej zmluvy 26.762,-
Sk (888,34 eur). Ako vyplýva z platobnej histórie odporca 1/ nesplácal splátky ako bolo dohodnuté a do
termínu splatnosti poslednej splátky uhradil iba 16,60 eur a to dňa 30.07.2002. Po uplynutí splatnosti
poslednej splátky zaplatil ešte 6 krát po 33,19 eur a to v mesiacoch apríl až október 2005, takže celkovo
uhradil 215,74 eur a spolu s akontáciou vo výške 2.682,- Sk (89,03 eur) sumu 304,77 eur, následne
bola pohľadávka postúpená na navrhovateľa, pričom v tom čase predstavovala žalovanú sumu. Zákon
č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 zaviedol doplnením ustanovenia § 5b v zákone o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. nové zásadné zmeny v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania
nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného
práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie
mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany povinného vznesená námietka premlčania), preto sa súd
prednostne zaoberal aj v súdenom prípade otázkou premlčania. V tomto prípade išlo totiž nesporne
o zmluvu spotrebiteľskú, v ktorom vzťahu odporca v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu a



preto súd prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi, resp.
na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované
plnenie. Ako bolo uvedené vyššie, premlčacia lehota je v uvedenom prípade trojročná s počiatkom
plynutia lehoty vždy v deň nasledujúci po uplynutí splatnosti každej splátky, kedy si veriteľ mohol po prvý
raz svoje právo uplatniť. Každá splátka sa teda premlčuje jednotlivo, keďže každej plynie samostatná
premlčacia lehota. Z dokazovania vyplynulo, že posledná dohodnutá splátka podľa Zmluvy o prenájme
bola splatná 20.12.2002, takže premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňa 21.12.2002 uplynula dňom
21.12.2005, preto v čase podania návrhu na súd dňa 21.11.2012 bol už premlčaný celý dlh. Z uvedeného
dôvodu súd návrh uplatnený navrhovateľom voči odporcovi 1/ ako dlžníkovi z predmetnej zmluvy,
zamietol. Navrhovateľ sa súčasne domáhal zaplatenia žalovanej sumy nielen od samotného dlžníka,
ktorým je odporca v 1/. rade, ale aj od odporca 2/ s poukazom na Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.04.2010 (ďalej len Dohoda), ktorou odporca 2/ pristúpil k vyššie
uvedenému záväzku pôvodného dlžníka - odporcu 1/ vo výške 583,55 eur, uznal ho v plnej výške a
zaviazal sa splatiť ho navrhovateľovi v mesačných splátkach po 20 eur. Pristúpenie k dlhu upravuje § 531
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom,
že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci
sú zaviazaní spoločne a nerozdielne (tzv. pasívna solidarita); ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku tohto zabezpečenia záväzku je
uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej
obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. V súdenom prípade síce
navrhovateľ predložil dohodu o pristúpení odporkyne 2/ k dlhu, avšak súd na túto dohodu neprihliadol,
keď ju posúdil ako absolútne neplatnú podľa § 7 ods. 1,2 písm. b), 4 a 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka Súd vyhodnotil Dohodu ako akcesorický
právny úkon, ktorý je závislý na Zmluve o prenájme zo dňa 24.04.2001, ktorú uzavrel odporca 1/. Aj
táto Dohoda je typickou formulárovou dohodu, ktorej obsah bol vopred pripravený a odporca 2/ ho
nemohol pred podpisom ovplyvniť. Odporca 2/ tak podpísal vopred predtlačený text dohody, nazvanej
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorou mal pristúpiť k záväzku a uznať čo do
právneho dôvodu a výšky záväzok, ktorý má odporca 1/ rade voči navrhovateľovi z predmetnej úverovej
zmluvy a to napriek tomu, že v čase podpisu Dohody bol dlh odporcu 1/ už premlčaný. Text dohody
vopred pripravil navrhovateľ tak, že odporca 2/ nielenže nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť
jej obsah, ale bola naformulovaná pre druhú stranu zavádzajúcim spôsobom, keď skrytou formou (v
názve sa hovorí o Dohode o uzavretí splátkového kalendára a pristúpenie k dlhu sa vôbec nespomína),
berúc na seba podobu dohody o splátkach, je podpisujúca osoba vmanipulovaná do pozície ďalšieho
dlžníka s tým, že súčasne bez výhrad uznáva tam vyčíslený dlh vrátane inkasných nákladov (nemajúcich
oporu vôbec v žiadnom zmluvnom dojednaní ani právnom predpise). Prehlásenie dlžníka o vedomosti
premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach, pričom navrhovateľovi išlo o to, aby
pod zámienkou ponuky splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty uznaním záväzku (aj pôvodným
dlžníkom - odporcom 1/, ktorý však Dohodu nepodpísal) a súčasne zabezpečiť si takúto pohľadávku
pristúpením ďalšieho dlžníka k pôvodnému dlžníkovi spolu s jej uznaním. Pri uzatváraní Dohody
však neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti ale navrhovateľ využil omyl a lesť, čo je treba
považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v platnom znení, a preto tento právny úkon je absolútne neplatný s poukazom na ust. § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Odporca 2/ teda z neplatného
právneho úkonu nie je v pozícii dlžníka voči navrhovateľovi ako veriteľovi a nie je v súdenom prípade
povinný mu nič plniť. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu voči odporcovi 2/ zamietol ako nedôvodnú.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v spore plne úspešní odporcovia by
mali nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, avšak nakoľko si žiadnu náhradu
trov konania neuplatnili ( a ako vyplýva zo spisu, ani im žiadne trovy konania nevznikli), súd rozhodol
tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, čo odôvodnil s
poukazom na ustanovenie §§ 387 ods. 1, 392 ods. 2 a 397 Obchodného zákonníka, pretože zastáva
názor, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby,
nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a
teda o absolútny obchodnoprávny vzťah. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 2 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011 a 6 M Cdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, ako aj na rozhodnutie



Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013 pod spisovou značkou 15 Co/132/2013 ako
aj zo dňa 30.10.2013 pod spisovou značkou 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave k 20.02.2014
pod spisovou značkou 9Co/138/2013 , 11CO/456/2012. S poukazom na tieto rozhodnutia je potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka keď aj podľa komentára k § 52 v občianskom zákonníka
k spotrebiteľským zmluvám od profesora JUDr. Petra Vojčíka je dôležité posúdiť akého charakteru
je spotrebiteľská zmluva, či ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru alebo obchodnoprávneho
charakteru, čo má zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Pokiaľ súd na daný prípad aplikoval
ustanovenie § 5b zákona číslo 250/2007 o ochrane spotrebiteľa tak navrhovateľ udáva, že nesúhlasí
s tým aby v danom prípade súd postupoval podľa tohto ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.
5. 2014. Poukázal na článok 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.05.1995, P L. ÚS 16/95 ako aj zo dňa 03.03.1996, P L. ÚS36/95, ako aj článok
125 ods. 1 písm. a) a článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Aplikáciou ustanovenia § 5b
citovaného zákona v dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa článku 11 ods. 1
a článku 1 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1
a 2 Ústavy slovenskej republiky a článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu práva
na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku
11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v článku 1 dodatkového protokolu o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa
článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku
6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov súdneho konania garantovanej v článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a článku 37
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.04.2014
umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením
námietky premlčania. Za účel zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada v § 5b citovaného
zákona v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných
ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného účinného režimu právnej
úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou ust. § 5b citovaného zákona na prebiehajúce súdne konaniu
bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého
právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zovretiu princípu právnej istoty ako
jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov
verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním § 5b súd porušil
zásadu stanovenú v článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej výklad a uplatňovanie
ústavných princípov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s ústavou
Slovenskej republiky. Navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom 09.04.2014, pričom
predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014 a navrhovateľ nemôže súhlasiť s
rozhodnutím súdu a právnym posúdeným veci. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie návrhu, respektíve
v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatňoval voči odporkyni náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom
i odvolacom konaní pričom trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného právneho úkonu právnej
služby vo výške 45,82 eur s DPH a režijného paušálu právnej služba vo výške 9,65 eur s DPH spolu
55,47 eur s DPH a to úkonu podanie odvolania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu
v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.. Odvolací
súd rozhodol vo veci pomerom hlasov 3 : 0.



Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím
na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky
pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku navrhovateľovi z dôvodu jeho premlčania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu navrhovateľovi.

Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou zákona č. 102/2014 Z.z., je možné podľa
navrhovateľa retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred
dňom 01.05.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno. Zodpovedanie
tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou
hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje
spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má
teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise.
Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti
novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že
právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil
osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj
pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto
právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol
po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol
účinnosť dňom 01.05.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 po novelizácii
zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Preto sa súd I. stupňa správne vysporiadal s otázkou premlčania ako poukázal, že každá splátka sa
premlčuje jednotlivo, keďže každej plynie samostatná premlčacia lehota. Z dokazovania vyplynulo, že
posledná dohodnutá splátka podľa Zmluvy o prenájme bola splatná 20.12.2002, takže premlčacia lehota,
ktorá začala plynúť dňa 21.12.2002 uplynula dňom 21.12.2005, preto v čase podania návrhu na súd
dňa 21.11.2012 bol už premlčaný celý dlh. Z uvedeného dôvodu preto správne prvostupňový súd návrh
uplatnený navrhovateľom voči odporcovi 1/ ako dlžníkovi z predmetnej zmluvy, zamietol.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
pretože úspešní odporcovia mali právo na náhradu trov konanie, no nežiadali si ju a žiadne im nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.