Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/32/2015 z 21. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. marca 2016, sp. zn. 1S/32/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200823.2 Krajský súd Prešov | 1S/32/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8015200823.2 | 2016-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e095f6bf-6595-4887-8c4c-fd330fa838fe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200823.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/32/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200823
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200823.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek
senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu T. N., nar. XX.
T. XXXX, bývajúceho v O., Ul. P. č. XX/A, právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná č. 89, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu
Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, Pionierska ul. č. 33, Prešov, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.p.: KRPZ-PO-KDI3-49/2015-P zo dňa 05. júna 2015 na
základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.p.: KRPZ-PO-KDI3-49/2015-P zo dňa 05.júna 2015 a v r a c
i a vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm.c/ O.s.p..

Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania v sume 354,-- eur, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Martinovi Staroňovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 14.08.2015 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v
úvodnej časti rozsudku, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Prešove zo dňa 04.03.2015 č.p.: ORPZ-PO-
ODI2-844/2014-P.

Žalobca namietal, že rozhodnutia žalovaného považuje za nezákonné, vychádzajúce z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že bol uznaný za
vinného na tom skutkovom základe, že mal dňa 19.08.2014 o 13.10 hod. ako vodič motorového vozidla
zn. Hyundai Getz s ŠPZ: L.U viesť motorové vozidlo po ceste na Ul. Duklianska v Prešove, pričom pri
vedení motorového vozidla údajne mal držať v pravej ruke mobilný telefón, resp. jeho maketu, ktorý mal
zadnou stranou nasmerovať na vozidlo PZ, ako keby si vyhotovoval kamerový záznam, čím mal použiť
mobilný telefón inak ako telefonovaní so systémom „voľné ruky“, a teda mal vykonávať inú obdobnú
činnosť, ktorá nesúvisí s vedením motorového vozidla a následne mal pri odbočovaní na Ul. Bardejovskú
v Prešove k čerpacej stanici OMV cez otvorené okno vystrčiť z vozidla ruku, ktorou mal ukazovať hanlivé
gesto smerom k služobnému motorovému vozidlu Policajného zboru zn. Audi A6.

Žalobca uviedol, že nie je pravdou, že dňa 19.08.2014 viedol motorové vozidlo zn. Hyundai Gezt,
ŠPZ:.. po ceste na Ul. Duklianska v Prešove, ako sa to uvádza v skutkovej vete rozkazu. Logicky
to ani nie je možné, nakoľko by správny orgán porušil zákonnú lehotu v priestupkovom zákone na



objasňovanie priestupku. Poukázal tiež na to, že k veci podal vysvetlenie, kde uviedol, že mal v ruke
škrabku na ľad a v lete by určite škrabku na ľad v ruke nemal. Údajný incident sa teda mal stať niekedy
v mesiaci november 2014, teda namietal skutkovú vetu ohľadne dátumu údajného spáchania skutku.
Ak správny orgán trval na dátume spáchania skutku, žalobca navrhoval, aby správny orgán zistil, či
hliadka PZ, ktorá ho údajne videla, nečerpala v tom čase august 2014 dovolenku. Správny orgán jeho
návrh na vykonanie dokazovania vznesený v odpore ignoroval a v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na
ústnom pojednávaní nevzniesol žiadne námietky a návrhy, s čím žalobca nesúhlasí, pretože na ústnom
pojednávaní jednoznačne uviedol ako prvú vetu to, že „v celom rozsahu trvám na svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 15.01.2015“. V zmysle uvedeného odporu bolo jeho námietkou a návrhom aj vyššie
uvedený návrh na vykonanie dokazovania.

Poukázal ďalej na to, že je pravdou, že viedol motorové vozidlo zn. Hyundai Getz, ŠPZ... po ceste na
Ul. Duklianska v Prešove v novembri 2014, kedy ho začalo prenasledovať civilné motorové vozidlo zn.
AUDI A8, čiernej farby, ŠPZ: I.-XXX, ktoré je podľa jeho vedomostí pridelené PPÚ Prešov, o čom má
vedomosť, nakoľko jeho bratranec Y. N. je tam zamestnaný a od neho vie, že toto motorové vozidlo
patrí PPÚ Prešov. Žalobca má pritom dlhodobé osobné a právne problémy s jeho bratrancom Y. N.,
ktorý na neho podal trestné oznámenie za krivé obvinenie a krivú výpoveď, kde žalobca však bol súdom
prvého stupňa dnešného dňa (deň napísania žaloby) už právoplatne oslobodený spod obžaloby. Takto
Y. N. aj s jeho nadriadeným C. P. žalobcovi strpčujú život, a keďže žalobca vystupuje ako svedok v
trestných veciach proti ním ako zamestnancom PPÚ Prešov vo veciach nedovoleného odovzdávania
nábojov civilom, snažia sa mu takýmto spôsobom sťažovať bežný aj pracovný život.

Žalobca uviedol, že v daný deň zaregistroval, že ho obieha uvedené motorové vozidlo, ktoré viedol C.
P.. On svoje motorové vozidlo viedol v pravom pruhu. Uvedené motorové vozidlo ho obiehalo v ľavom
jazdnom pruhu, kde si všimol práve C. P.. Žalobca mu nič neukazoval, ani nedržal v ruke mobilný telefón,
ani si ho nenahrával na kamerový záznam, ani nefingoval žiadne natáčanie na kamerový záznam.
Neoznačené policajné motorové vozidlo ho obehlo a odbočilo smerom na Kúty k ich pracovisku PPÚ
Prešov, pričom žalobca odbočil až po nich doľava na čerpaciu stanicu OMV. Počas obiehania žalobca
neukázal policajtovi žiadne hanlivé gesto, ani pri odbočovaní mu neukázal žiadne hanlivé gesto. Žiadne
hanlivé gesto ani policajt nemohol vidieť, nakoľko odbočil smerom na Kúty ešte predtým, než žalobca
odbočil k čerpacej stanici OMV, a preto už žalobca nebol v jeho zornom uhle.

Žalobca ďalej uviedol, že namieta celý postup pri šetrení priestupku, keďže sa žiadneho priestupku
nedopustil, priestupok nebol žiadnym spôsobom zdokumentovaný priamo na mieste samom, ani nebol
zastavený hliadkou PZ, ani mu nebolo umožnené sa priamo na mieste vyjadriť.

Uviedol, že neštandardnosť postupu hliadky PZ spočíva v tom, že táto podľa odôvodnenia rozkazu o
uložení sankcie oznámila žalobcove údajné konanie na OO PZ Prešov - Sever, ktorý následne riešil
celú vec ako priestupok, pričom najprv vypátrali vlastníka motorového vozidla, za ktorým boli raz doma
a raz si ho predvolali a následne zistili, kto viedol motorové vozidlo zn. Hyundai Getz. Keď zistili, že to
bol žalobca, tak ho predvolali, pričom žalobca podal vysvetlenie asi mesiac po údajnom skutku. Všetko
žalobca podrobne vysvetlil a uviedol, že v ruke držal škrabku na ľad a nie mobilný telefón.

Ak hliadka PZ na mieste videla údajne žalobcove nezákonné konanie, mala ho hneď zastaviť, čo jej
Zákon o Policajnom zbore umožňuje, aj keď používala civilné osobné motorové vozidlo a bola pridelená
k PPÚ Prešov. Tento priestupok mala hliadka PZ na mieste zdokumentovať technickými prostriedkami a
dať možnosť žalobcovi vyjadriť sa. Postupom, akým hliadka PZ konala, môže v podstate každá hliadka
kedykoľvek na hocikoho podať oznámenie na OO PZ, že tam a tam viedol motorové vozidlo a telefonoval
alebo robil niečo iné, pričom môže ísť o vymyslené tvrdenia, ktoré musí následne obvinený vyvrátiť a
dokazovať svoju nevinu.

Žalobca akcentoval, že proti nemu neexistujú žiadne priame dôkazy, nemá vedomosť ani o tom, čo
uviedli vypočutí policajti hliadky PZ, ktorá ho údajne videla. V odôvodnení rozkazu sa len uvádza, že
boli vypočutí, avšak obsah ich výpovede nie je popísaný, z ktorého dôvodu je napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ďalej poukázal tiež na to, že rozhodnutie žalovaného v
odôvodnení neuvádza žiadne dôkazy proti žalobcovi, ani vyhodnotenie dôkazov ani úvahy, ktorým sa
správny orgán spravoval pri hodnotení dôkazov, len v podstate obsahuje popis skutku a všeobecné
odseky uvádzané v každom rozhodnutí ODI.



Žalovaný sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 13.10.2015. Navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že ako príslušný odvolací správny
orgán podľa § 58 ods. 1 Zákona o správnom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku,
ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove dňa
04.03.2015 pod č.p.: ORPZ-PO-ODI2-844/2014-P, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v
celom rozsahu. V odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie ODI v Prešove o priestupku, nakoľko nezistil
dôvody na jeho zmenu, alebo zrušenie. Je toho názoru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní
vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli
obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán
prvého stupňa ako aj odvolací správny orgán na dokazovanie použil prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnym predpismi. Postupoval v súlade so základnými
pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné
zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným
spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie
meritórneho rozhodnutia. V postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne procesno-právne
pochybenia.

Prvostupňový správny orgán po zhodnotení všetkých dôkazov, a to každého jednotlivo a všetkých vo
vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že T. N. porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. l/, m/
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

ODI v Prešove odôvodnil toto rozhodnutie tým, že T. N. dňa 19.08.2014 v čase o 13.10 hod. v Prešove,
na Ul. Prešovskej smerom do centra mesta a následne aj na Ul. Bardejovskej v Prešove viedol osobné
motorové vozidlo zn. Hyundai Getz, ev. č.: L., pričom počas vedenia vozidla držal v pravej ruke mobilný
telefón, resp. jeho maketu s nápisom na zadnej strane „škrabka na ľad“, ktorý jeho zadnou časťou
nasmeroval na vozidlo PZ (ako keby vyhotovoval kamerový záznam), čím počas vedenia používal
telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonával inú obdobnú
činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla a následne pri odbočovaní z Ul. Bardejovskej v Prešove
vľavo k ČS OMV, cez otvorené okno vystrčil z vozidla ruku, ktorou ukazoval hanlivé gesto smerom k
neoznačenému služobnému vozidlu Policajného zboru zn. Audi A6.

Žalovaný preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených nadobudol presvedčenie,
že T. N. spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia
o priestupku a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podanej žalobe neuvádza nové podstatné
skutočnosti vo vzťahu k uznaniu zodpovednosti za spáchaný priestupok, ako odvolací správny orgán
zaujíma menené stanovisko tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.p.: KRPZ-PO-
KDI3-49/2015-P zo dňa 05.06.2015.

So žalobnými námietkami sa vyrovnal tak, že zákonná lehota na objasňovanie priestupku je procesnou
lehotou, ktorej prípadné nedodržanie neznamená zánik zodpovednosti žalobcu za spáchaný priestupok
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sžd 14/2014 a prípadné nedodržanie lehoty na
objasňovanie priestupku nemôže a to ani okrajovo spochybniť dátum spáchania priestupku. K námietke
žalobcu, že priestupok nemohol spáchať dňa 19.08.2014, pretože mal v ruke škrabku na ľad a v lete
by škrabku na ľad určite nemal, toto tvrdenie žalobcu v žiadnom prípade nepovažuje za spôsobilé
spochybniť dátum spáchania priestupku. V súvislosti s námietkou, či hliadka PZ, ktorá ho videla,
nečerpala v tom čase dovolenku, žalovaný uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených na strane 7
rozhodnutia o odvolaní a síce, že v konaní o priestupku nepovažoval za potrebné zistiť, či policajti v daný
deň čerpali alebo nečerpali dovolenku a poukazuje na záznamy o podaní vysvetlenia policajtov a ich
tvrdenia, že dňa 19.08.2014 vykonávali služobnú činnosť, teda že nemohli čerpať dovolenku. Rovnako je
irelevantné, či policajti boli v službe, pretože vyjadrenie policajtov vníma ako vyjadrenie dvoch svedkov,
ktorí videli protiprávne konanie žalobcu a toto konanie oznámili na OO PZ Prešov - Sever za účelom jeho
objasnenia. Aj z tohto dôvodu žalovaný nepovažoval za potrebné v konaní o priestupku preukazovať
skutočnosť, či policajti boli v čase spáchania priestupku v službe alebo čerpali dovolenku.



V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k rozporom s Y. N. a jeho nadriadeným C. P. žalovaný
uviedol, že takéto chápanie oznámení žalobcom by potom znamenalo jeho úplnú nielen priestupkovú
imunitu minimálne na cestách v okrese Prešov, čo je neprípustné. Ďalej žalovaný poukázal na to,
že trvá na skutočnosti, že policajti v čase spáchania priestupku nedisponovali prostriedkami na
zastavenie vozidla, a preto vzhľadom na vzájomné postavenie vozidiel a ich smer zvolili vhodnejší,
najmä bezpečnejší postup, a teda podozrenie zo spáchania priestupku oznámili na OO PZ, kde uviedli
skutočnosti, ktoré počas jazdy vnímali.

V súvislosti s neštandardným postupom hliadky PZ podľa názoru žalobcu žalovaný uviedol, že policajti
nepodali oznámenie o spáchaní priestupku na konkrétnu osobu, ale na vodiča vozidla zn. Hyundai Getz,
ev. číslo: L. XXXEU, čo znamená, že žalobcove dlhoročné spory s jeho príbuzným neboli a nemohli byť
dôvodom tohto oznámenia. V súvislosti s námietkou, že spáchanie priestupku nebolo zdokumentované
na mieste samom, žalovaný uviedol, že v prípade, ak je zabránené alebo znemožnené podať oznámenie
na OO PZ s podozrením na spáchanie priestupku policajtom, potom by to znamenalo, že oznámenie
o spáchaní nielen priestupku je potrebné zabrániť každej osobe a pre prípadné oznámenie by bolo
potrebné predloženie výstupu z technického záznamového zariadenia zachytávajúceho priebeh skutku,
pričom takýto postup by viedol k absurdným záverom a je preto neprijateľný. Podanie oznámenia na
OO PZ odhliadnuc od osoby, ktorá oznámenie podáva, znamená, že osoba podávajúca oznámenie
opíše policajtovi v ňom vnímané okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že došlo k spáchaniu priestupku. Až
následne objasňovanie priestupku, súčasťou ktorého je aj vyjadrenie podozrivého, je rozhodujúce pre
komplexné posúdenie prípadného protiprávneho konania. Žalovaný uviedol, že si je vedomý skutočnosti,
že objasňovanie priestupku, resp. jeho prejednanie, by viedlo k odlišnému záveru, pravdepodobne
zastaveniu konania v prípade, ak by žalobca do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 03.11.2014
netrval na skutočnosti, že počas jazdy v ruke držal škrabku na ľad a navyše z vlastnej iniciatívy predložil
fotodokumentáciu predmetu nápadne pripomínajúceho mobilný telefónny prístroj s nápisom „škrabka na
ľad“ a ďalej poukázal na to, že dodatočné doplnenie nápisu na predmet nemôže zmeniť jeho vlastnosti a
funkcie, ktoré mu určil jeho výrobca. V tomto prípade nemôže nápis „škrabka na ľad“ zmeniť predmet z
mobilného telefónu na skutočnú škrabku na ľad. Sám žalobca teda priznal, že počas jazdy manipuloval
s predmetom, podľa jeho názoru škrabkou na ľad, čím de facto potvrdil podozrenie policajtov.

Žalovaný s námietkou v žalobe, že proti nemu neexistujú žiadne priame dôkazy, konštatoval, že skutočne
priamy dôkaz o jeho protiprávnom konaní neexistuje, t.j. neexistuje žiaden záznam z technického
prostriedku, ktorý by konanie žalobcu v čase jeho spáchania zachytil, čo však nepovažuje za prekážku
meritórneho rozhodnutia. Na základe tohto tvrdenia, avšak vo vzájomnej súvislosti s predchádzajúcou
námietkou žalobcu o neexistencii dokumentácie z technického prostriedku má žalovaný za to, že žalobca
si bol vedomý toho, že policajti jeho konanie nedokumentovali žiadnym technickým prostriedkom a na
základe jeho mylnej domnienky, že priestupok musí byť zadokumentovaný technickým prostriedkom,
konal tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia o priestupku.

Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.: 3S/61/2012, v ktorom bol vyslovený
názor, že z priestupkového zákona nevyplýva, že dôkazom v priestupkovom konaní môže byť len
dôkaz zabezpečený technickým prostriedkom, resp. nestrannou osobou a s týmto názorom sa žalovaný
stotožnil.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú
súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. Podľa ods. 2 - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam správnych orgánov v § 247 ods. 1 tak, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená



rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z administratívneho spisu predloženého žalobcom vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru,
Okresný dopravný inšpektorát Prešov dňa 04.03.2015 Č.s.: ORPZ-PO-ODI2-844/2014-P, VS 144901
ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 52 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov po
prejednaní priestupku podľa § 74 zákona rozhodol tak, že T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Ul. P.
č. XXXX/XXB, dňa 19.08.2014 v čase o 13.10 hod., v Prešove na Ul. Prešovskej smerom do centra
mesta a následne aj na Ul. Bardejovskej v Prešove, viedol osobné motorové vozidlo zn. Hyundai
Getz, ev. č.: L. XXXEU, pričom počas vedenia vozidla držal v pravej ruke mobilný telefón, resp. jeho
maketu s nápisom na zadnej strane „škrabka na ľad“, ktorý jeho zadnou stranou nasmeroval na vozidlo
PZ (ako keby vyhotovoval kamerový záznam), čím počas vedenia používal telefónny prístroj okrem
telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonával inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s
vedením vozidla a následne pri odbočovaní z Ul. Bardejovskej v Prešove vľavo k ČS OMV, cez otvorené
okno vystrčil z vozidla ruku, ktorou ukazoval hanlivé gesto smerom k neoznačenému služobnému vozidlu
Policajného zboru zn. Audi A6. Uvedeným konaním T. N. porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. l/ a
písm. m/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, za čo sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Za tento priestupok žalobcovi uložil pokutu vo výške 80,-- eur a zaviazal ho nahradiť trovy konania.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 05.06.2015 č.p.: KRPZ-
PO-KDI3-49/2015-P ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa § 58 ods. 1 Zákona o správnom
konaní na základe odvolania žalobcu tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil
podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, obsah odvolania a poukázal na to, že
preskúmal napadnuté rozhodnutie a to aj konanie, ktoré vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a nezistil
dôvody k jeho zmene ani k zrušeniu. Pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z predloženého spisového
materiálu a to správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 05.11.2014,
záznamu o podaní vysvetlenia pplk. T.. C. P. zo dňa 19.08.2014, záznamu podaní vysvetlenia mjr. T..
T. X. zo dňa 19.08.2014, záznamu o podaní vysvetlenia L. Y. zo dňa 09.09.2014, záznamu o podaní
vysvetlenia T. N. zo dňa 03.11.2014 a 10.11.2014, fotodokumentácie, výpisu z evidenčnej karty vodiča
T. N. zo dňa 05.11.2014, výpisu z evidenčnej karty vozidla ev. č.: L zo dňa 06.11.2014, fotokópie knihy
prevádzky dopravného prostriedku, rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 10.1ľ.2014, odporu
proti rozkazu zo dňa 15.01.2015, predvolania na ústne pojednávanie o priestupku zo dňa 06.02.2015,
zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 04.03.2015, rozhodnutia o priestupku zo dňa
04.03.2015, odvolania proti rozhodnutiu o priestupku, stanoviska prvostupňového správneho orgánu k
podanému odvolaniu zo dňa 20.04.2015 a ďalších písomnosti tvoriacich súčasť spisového materiálu.

Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán nadobudol
presvedčenie, že T. N. spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia o priestupku, t.j. že ako vodič motorového vozidla počas jeho vedenia vozidla používal
telefónny prístroj spôsobom, že vyhotovoval, resp. predstieral vyhotovovanie záznamu, čím vykonával
inú obdobnú činnosť s telefónnym prístrojom, ktorá nesúvisí s vedením vozidla a ako vodič použil voči
inému účastníkovi cestnej premávky hanlivé gesto.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia T.. P. zo dňa 19.08.2014 okrem iného vyplýva, že pri vedení
služobného motorového vozidla v smere od Sekčova do centra mesta popod viadukt, pri križovatke s Ul.
Nižnianskou pred nimi idúci vodič vozidla Hyundai Betz náhle zastavil pri krajnici, pričom menovaný so
svojim spolujazdcom - T.. X. spoločne pozerali do vozidla, ktoré náhle zastavilo. Menovaný ako vodiča
tohto vozidla opoznal T. N., ktorý v ruke držal mobilný telefón, ktorý mal zadnou časťou nasmerovaný
na služobné vozidlo. Tomuto konaniu T. N. menovaný nevenoval pozornosť a v jazde pokračoval na Ul.



Bardejovskú, v smere do centra mesta. Na uvedenej ulici viedol služobné vozidlo v pravom jazdnom
pruhu, pričom na úrovni ČS Lukoil ich T. N. jazdiaci s vozidlom Hyundai Getz v ľavom jazdnom pruhu
dostihol a jazdil vedľa služobného vozidla. Počas tejto jazdy si menovaný všimol, že T. N. má pravú ruku
natiahnutú smerom k služobnému vozidlu a v ruke držal mobilný telefón. Následne na Ul. Duklianskej
pred ČS Slovnaft menovaný odbočoval vpravo s vozidlom na útvar na Kúty a T. N. odbočil vľavo k ČS
OMV. Počas toho sa menovaný pozeral smerom k vozidlu vedenému T. N., pričom videl ako tento cez
otvorené okno vystrčil ruku a vztýčeným prostredníkom ukázal smerom k služobnému vozidlu.

Obdobné skutočnosti vyplývajú aj zo záznamu o podaní vysvetlenia T.. T. X. zo dňa 19.08.2014 -
spolujazdca T.. P. a síce, že počas jazdy v pravom jazdnom pruhu na Ul. Bardejovskej pri ČS Lukoil sa
na ich úroveň v ľavom jazdnom pruhu dostalo vozidlo Hyundai Getz, vedené T. N., ktorého jednoznačne
opoznal, pričom zreteľne videl ako má T. N. natiahnutú pravú ruku, v ktorej drží mobilný telefón, ktorý
má nasmerovaný na služobné vozidlo. Pri odbočovaní T. N. vľavo na Ul. Duklianskej k ČS OMV cez
otvorené okno vystrčil ruku a vztýčeným prostredníkom ukázal smerom k služobnému vozidlu.

Zo záznamov o podaní vysvetlenia T. P. a T.. X. zároveň vyplýva, že po zistení priestupku T. N.
nezastavovali z dôvodu, že plnili služobné úlohy v civilnom odeve a s vozidlom, ktoré nebolo označené
príslušnosťou k Policajnému zboru, pričom nedisponovali prostriedkami na zastavenie vozidla. Z
uvedeného dôvodu konanie T. N. oznámili na miestne príslušnom OO PZ.

K veci podal vysvetlenie aj L. Y. - vlastník vozidla Hyundai Getz, ktorý do záznamu o podaní vysvetlenia
zo dňa 09.09.2014 uviedol, že predmetné vozidlo zapožičal T. N., ktorý ho s jeho súhlasom užíva už
cca 3 roky.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia T. N. zo dňa 03.11.2014 okrem iného vyplýva, že dňa 19.08.2014 v
čase o 13.10 hod. viedol motorové vozidlo zn. Hyundai Getz, ev. č. L po Ul. Makarenkovej, následne K2,
Cintorínskej a Bardejovskej v Prešove, kde bol prenasledovaný vozidlom ev. č. I ktoré ozná a vie, že ide
o služobné vozidlo. Menovanému bolo podozrivé, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa.
Príslušníci PZ vo vozidle zle videli čo drží v ruke, nakoľko podľa jeho slov držal v ruke škrabku na ľad,
ktorú prikladá k spisu. Vyhláška hovorí o tom, že nesmie obsluhovať telefónny prístroj, pričom výkladový
slovník jasne hovorí o tom, čo je telefónny prístroj, preto k žiadnemu priestupku nedošlo.

Dňa 10.11.2014 T. N. doplnil svoje vyjadrenie zo dňa 03.11.2014, pričom uviedol, že si nepamätá na
žiadne hanlivé gesto, ktoré mal ukázať k služobnému vozidlu a žiadne hanlivé gestá neukazoval.

Spisový materiál zároveň obsahuje fotodokumentáciu predmetu, ktorý mal T. N. počas vedenia vozidla
držať v ruke. Zachytený predmet je nápadne podobný s telefónnym prístrojom. Predná strana predmetu
v hornej časti je označená značkou „Sony Ericsson“ a v spodnej časti „XPERIA“, medzi týmito nápismi
je plocha pripomínajúca display mobilného telefónneho prístroja s tromi ikonami na pracovnej ploche.
Zároveň plocha pripomínajúca display vykazuje známky poškodenia v ľavej časti predmetu a v ľavom
dolnom rohu. Zadná časť predmetu obsahuje tri časti kruhového tvaru pripomínajúce objektív kamery,
resp. fotoaparátu, blesk a logo firmy Sony Ericsson. Ďalej obsahuje časť obdĺžnikového tvaru s nápisom
„SKRABKA NA LAD“.

Na uvedenom základe správny orgán ODI v Prešove dňa 10.12.2014 vydal rozkaz o uložení sankcie za
priestupok, ktorým uznal T. N. vinným z prušenia § 4 ods. 2 písm. l/, m/ Zákona o cestnej premávke a
tým zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch. Zároveň menovanému
uložil sankciu a to pokutu vo výške 80,-- eur. Predmetný rozkaz T. N. osobne prezval dňa 30.12.2014 a v
súlade jeho poučením podal proti rozkazu odpor v zákonnej lehote. V podanom odpore uviedol obdobné
skutočnosti ako v už opísanom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku. Okrem iného navrhol správnemu
orgánu zistiť, či hliadka PZ, ktorá ho údajne videla, nemala v tom čase - august 2014 dovolenku.
Podaním odporcu sa rozkaz v zmysle § 87 ods. 4 Zákona o priestupkoch zrušil a správny orgán ODI
v Prešove pokračoval v konaní predvolaním účastníka konania na ústne pojednávanie o priestupku,
ktorého termín stanovil na deň 04.03.2015. V stanovenom termíne sa účastník konania osobne dostavil
na ústne pojednávanie, kde po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a zákonnom poučení
uviedol, že v celom rozsahu trvá na vyjadrení zo dňa 09.01.2015 (pozn. odpor proti rozkazu) a to je
všetko, čo chce k veci uviesť. Na nasledujúce otázky správneho orgánu odpovedal spôsobom, že všetko
už uviedol na OO PZ Prešov - Sever, resp. je to v spise.



Dôsledným posúdením obsahu spisového materiálu, jeho jednotlivých listinných dôkazov, ktoré ho tvoria
samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti odvolací správny orgán dospel k záveru, že vyjadrenia T. N.
zabezpečené v štádiu objasňovania priestupku a jeho vyjadrenia v podaných opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiu správneho orgánu ODI v Prešove si v podstatných častiach odporujú, nezhodujú a na
tomto základe ich hodnotí ako klamlivé, zavádzajúce a účelové.

V prvom rade žalovaný dôvodil vyjadrením účastníka konania obsiahnutom v podanom odvolaní, ako aj
v skôr podanom odpore a síce, že nie je pravdou, že dňa 19.08.204 viedol motorové vozidlo Hyundai
Getz, ev. č.: L po Ul. Duklianskej v Prešove a jeho vyjadrenie do záznamu o podaní vysvetlenia zo
dňa 03.11.2014, kde menovaný uviedol, že dňa 19.08.2014 v čase o 13.10 hod. bol „prenasledovaný“
vozidlom ev. č.: I ktoré dôverne pozná a ide o služobné vozidlo polície, okrem iného aj po Ul. Bardejovskej
v Prešove v smere do centra mesta Prešov. Odvolací správny orgán ďalej uvádza, že záznam o
podaní vysvetlenia T. N. na znak súhlasu vlastnoručne podpísal. Uvedený súhlas účastníka konania
so zaznamenaným časom vedenia vozidla v zázname o podaní jeho vysvetlenia je teda v rozpore so
skutočnosťou uvedenou v podaných opravných prostriedkoch. K uvedenému odvolací správny orgán
ďalej uvádza, že Ul. Duklianska v Prešove spolu s Ul. Bardejovskou tvoria jeden úsek dvojpruhovej cesty
a Ul. Bardejovská predchádza Ul. Duklianskej v smere do centra mesta Prešov.

Ďalej odvolací správny orgán posudzoval vyjadrenia účastníka konania vo vzťahu k predmetu, ktorý
držal v ruke, kde zistil, že v podaných opravných prostriedkoch uvádza, že v lete by určite škrabku
na ľad v ruke nemal, pričom v zázname o podaní vysvetlenia, ktorý pojednáva o jeho vedení vozidla
dňa 19.08.2014 v čase o 13.10 hod. účastník konania jednoznačne uvádza, že mal v ruke škrabku na
ľad. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania v podaných opravných prostriedkoch uvádza údaje,
resp. skutočnosti, ktoré nemožno hodnotiť ako pravdivé, práve naopak vzhľadom na ich nesúlad s
predchádzajúcimi vyjadreniami ich KDI v Prešove hodnotil v súlade s vyššie uvedeným ako účelové a
uvádzané v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.

Takýmto posúdením vyššie uvedeného konania T. N., najmä na záklde jeho vlastného vyjadrenia zo
dňa 03.11.2014 vo vzájomnej súvislosti s vyjadrením T.. P. a T.. X. odvolací správny orgán dospel
k jednoznačnému záveru, že menovaný dňa 19.08.2014 v čase o 13.10 hod. počas vedenia vozidla
držal v ruke predmet, ktorý nesúvisí s vedením vozidla a s týmto manipuloval. K otázke posúdenia
tohto predmetu odvolací správny orgán uvádza, že účastník konania sám predložil fotodokumentáciu
uvedeného predmetu, ktorý svojim tvarom pripomína mobilný telefónny prístroj. Zachytený predmet
obsahuje všetky náležitosti mobilného telefónneho prístroja od označenia jeho výrobcu, cez display s
ikonami po príslušenstvo k vyhotovovaniu záznamov. Odvolací správny orgán je toho názoru, že škrabka
na ľad je predmetom, ktorý je tvorený s charakteristickými časťami a síce častou na odstraňovanie ľadu
- úzka, plochý a pevná plastová línia a častou na odstraňovanie vody - väčšinou oproti časti na ľad, ktorá
je tvorená gumou, minimálne jednou z nich. Odvolací správny orgán preto pre absenciu vymenovaných
častí fotograficky zachytený predmet považuje za mobilný telefónny prístroj. Tento názor nemôže zmeniť
ani skutočnosť, že zachytený predmet obsahuje na zadnej strane nápis „SKRABKA NA LAD“, nakoľko
predložený predmet neposudzuje podľa nápisu, ale podľa možností jeho použitia.

Ďalej odvolací správny orgán posudzoval vyjadrenie T. N. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa
10.11.2014, ktoré má tvoriť doplnenie jeho vyjadrenia zo dňa 03.11.2014, kde uvádza, že: „...nepamätá
si žiadne hanlivé gestá, ktoré mal ukazovať k služobnému vozidlu a žiadne hanlivé gestá smerom k
služ. vozidlu neukazoval...“. Aj toto tvrdenie účastníka konania na znak súhlasu podpísal. K uvedenému
odvolací správny orgán uvádza, že obsahovo aj toto vyjadrenie účastníka konania považuje za rozporné
a to najmä z dôvodu, že účastník konania na jednej strane uvádza, že si nepamätá, aby hanlivé gestá
ako vodič vozidla ukazoval, teda predmetnú skutočnosť nemôže potvrdiť, ani vyvrátiť, avšak na strane
druhej jednoznačne popiera ukazovanie hanlivého gesta inému vodičovi, keď uvádza, že žiadne hanlivé
gestá neukazoval. Vzhľadom teda na vyššie uvedené tieto skutočnosti odvolací správny orgán hodnotí
ako zavádzajúce a účelové, a teda protiprávne konanie T. N. spočívajúce v porušení ustanovenia § 4
ods. 2 písm. m/ Zákona o cestnej premávke považuje za preukázané.

Takýmto posúdením konania T. N., či už vo vzťahu k porušeniu povinnosti vyplývajúcej ustanovenia §
4 ods. 2 písm. l/, resp. § 4 ods. 2 písm. m/ Zákona o cestnej premávke odvolací správny orgán nezistil
rozpor so záznamami o podaní vysvetlenia T.. P. a T.. X.. Menovaní - odhliadnuc od skutočnosti, že ide



o príslušníkov Policajného zboru, podrobne opísali nimi vnímané skutočnosti, ktoré sa v podstatných
častiach zhodujú s názorom odvolacieho správneho orgánu. KDI v Prešove nemá dôvod spochybňovať
zmyslové vnemy menovaných, nakoľko ako obaja zhodne uvádzajú, T. N. viedol vozidlo v ľavom jazdnom
pruhu a služobné vozidlo dostihol pri ČS Lukoil, pričom už tam si všimli, že vedie vozidlo spôsobom,
že má ruku natiahnutú k služobnému vozidlu a v nej drží mobilný telefónny prístroj. Toto jeho konanie
bolo predmetom ich vnímania počas dlhšej doby, t.j. nejednalo sa o chvíľkové vnímanie. S ohľadom na
vzájomnú vzdialenosť vozidiel - súbežná jazda vedľa seba a na skutočnosť, že konanie T. N. nespočívalo
v jednorazovom použití telefónneho prístroja, ale v jeho sústavnom používaní, a teda sa menovaní mali
možnosť presvedčiť o protiprávnosti jeho konania, možno vylúčiť subjektívne dôvody, ktoré by mohli
ovplyvniť vyhodnotenie ich vnímania.

Obdobne odvolací správny orgán posúdil aj vnímanie hanlivého gesta T. N. ako vodiča vozidla, nakoľko
má za preukázané, že jeho vedenie vozidla, t.j. spôsob jeho jazdy, ako aj jeho celkové konanie bolo
predmetom záujmu T.. P. a T.. X. od ČS Lukoil po križovatku Ul. Duklianskej s cestou vedúcou na Kúty,
čo predstavuje cca 800 m. Aj keď je nepochybné, že použitie hanlivého gesta je z časového hľadiska
neporovnateľne kratšie ako používanie telefónneho prístroja uvedené však podľa názoru KDI v Prešove
nepredstavuje prekážku jednoznačnosti vnímania pre menovaných policajtov. Navyše ako obaja zhodne
tvrdia, T. N. vystrčil ruku cez otvorené okno a ukázal im vztýčený prostredník. Uvedené gesto je špecifické
a tak nezameniteľné s iným i gestami. Aj tieto úvahy viedli odvolací správny orgán k tomu, že nijak
nepochybuje o vierohodnosti skutočností uvedených v záznamoch o podaní ich vysvetlenia.

K skutočnosti uvedenej účastníkom konania a síce, že správny orgán odignoroval jeho návrh na
dokazovanie vznesený v odpore k zisteniu, či policajti T.. P. a T.. X. nečerpali v tom čase dovolenku,
odvolací správny orgán uvádza, že v priestupkovom konaní a v čase rozhodovania o priestupku nie je
správny orgán konajúci vo veci viazaný návrhmi účastníkov konania, najmä z dôvodu, aby nedochádzalo
k preukazovaniu už preukázaných vecí, resp. vecí zjavne nadbytočných alebo vecí, ktoré nesúvisia s
konaním o priestupku. Uvedený predpoklad úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania,
ktorá je zakotvená v ustanovení § 3 ods. 3 Zákona o správnom konaní a spočíva v povinnosti správneho
orgánu každú vec vybaviť včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré
vedú k správnemu vybaveniu veci. Návrh účastníka konania odvolací správny orgán nepovažuje za
taký, ktorý by mohol prispieť k lepšiemu zisteniu skutkového stavu veci, práve naopak vykonaním
požadovaného úkony, by správny orgán ODI v Prešove preukazoval skutočnosť, ktorá jednoznačne
vyplýva zo záznamov o podaní vysvetlenia T.. P. a T.. X.. Z týchto záznamov okrem iného vyplýva, že
obaja menovaní dňa 19.08.2014 vykonávali služobnú činnosť na úseku svojho služobného zaradenia,
teda že v uvedený deň nečerpali dovolenku. O plnení služobný povinností zároveň svedčí aj fotokópia
knihy prevádzky služobného motorového vozidla, z ktorej je zrejmé, že dňa 19.08.2014 bol vodičom
služobného vozidla C. P., pričom v kolónke č. 13 - Iné záznamy je zmienka o zmene vodiča, ktorým
bol T.. X..

K skutočnosti uvedenej v podanom odvolaní, ktorou účastník konania popisuje neštandardnosť postupu
hliadky PZ a síce, že najprv zistili majiteľa vozidla, následne zistili, kto vozidlo viedol a on podal
vysvetlenie až asi jeden mesiac po údajnom skutku, odvolací správny orgán uvádza, že takto popísaný
postup orgánu objasňujúceho priestupok nepovažuje za neštandardný, práve naopak. Ďalej uvádza, že
práve týmto postupom sa potvrdili vyjadrenia T.. P. a T.. X. minimálne o totožnosti vodiča - T. N..

K skutočnosti, že skutok nebol žiadnym spôsobom zadokumentovaný priamo na mieste, ani nebol
zastavený hliadkou PZ, odvolací správny orgán uvádza, že zo záznamov o podaní vysvetlenia T.. P.
a T.. X. jednoznačne vyplýva, že v čase zistenia priestupku menovaní nedisponovali prostriedkami na
zastavenie vozidla, t.j. v čase zistenia priestupku vykonávali službu v civilnom odeve a na vozidle bez
označenia príslušnosti k Policajnému zboru. Vzhľadom na tieto skutočnosti KDI v Prešove zastáva názor,
že menovaní policajti s ohľadom na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky zvolili vhodnejší postup
tým, že T. N. nezastavovali. K skutočnosti, že sa nemal možnosť vyjadriť priamo na mieste, odvolací
správny orgán uvádza, že orgán oprávnený objasňovať priestupky vypočul T. N. a to dňa 03.11.2014 a
10.11.2014, kde zo záznamov o podaní jeho vysvetlenia vyplýva, že v nich uviedol všetky skutočnosti,
ktoré považoval za potrebné. Z uvedeného dôvodu preto jeho nevyjadrenie sa na mieste neznamená
porušenie jeho práva v zmysle § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní.



K tvrdeniu účastníka konania, že proti jeho osobe neexistujú žiadne priame dôkazy, nemá vedomosť
o tom, čo uviedli vypočutí policajti hliadky PZ, odvolací správny orgán uvádza, že protiprávne konanie
T. N. nie je zaznamenané technickým prostriedkom. Správna úvaha odvolacieho správneho orgánu,
na základe ktorej dospel k záveru, že T. N. sa priestupku dopustil, vychádza predovšetkým z toho,
že vyjadrenia účastníka konania v čase objasňovania veci sa v podstatných častiach nezhodujú s
jeho vyjadreniami v podaných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu a navyše príslušníci PZ spáchanie priestupku bezprostredne videli, (súbežná jazda vozidiel vedľa
seba). Aj keď je nepochybné, že povinnosťou správneho orgánu spáchanie skutku T. N. preukázať
neznamená to, že takýmto dôkazom je len dôkaz zabezpečený technickým zariadením, alebo inou
nestrannou osobou, pretože to zo Zákona o priestupkoch nevyplýva. Každú vec je potrebné posudzovať
individuálne a podľa konkrétnych okolností. K skutočnosti uvedenom v podanom odvolaní a síce, že
účastník konania nemá vedomosť, čo uviedli policajti odvolací správny orgán uvádza, že zo zápisnice
z ústneho pojednávania jednoznačne vyplýva, že na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 04.03.2015
účastník konania prehlásil, že: „...Pri prejednávaní mi bol poskytnutý dostatočný čas na oboznámenie
sa so spisovým materiálom...“. Vzhľadom k tomu, že záznamy o podaní vysvetlenia jednotlivých
policajtov tvoria obsah spisového materiálu, je zrejmé, že toto vyjadrenie účastníka konania je klamlivé
a zavádzajúce. S týmito vyjadreniami policajtov sa mal ako účastník konania možnosť oboznámiť
minimálne na ústnom pojednávaní o priestupku a mal sa možnosť k týmto záznamom vyjadriť, čo
neurobil, ako to vyplýva z jeho odpovedí na ústnom pojednávaní.

Odvolací správny orgán preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu
sankcie a jej výmery. Zistil tak, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie
prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný a síce, že ku skutku došlo úmyselným konaním, nakoľko T. N. na Ul. Prešovskej, následne
na Ul. Bardejovskej v Prešove, ktoré sú frekventované ulice so zhustenou premávkou v meste Prešov,
úmyselne používal mobilný telefónny prístroj, čím vykonával inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s
vedením vozidla, pričom nešlo o jeho jednorázové konanie, ale o dlhšie trvajúce konanie, čím mohla
byť ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Zároveň prihliadal na skutočnosť, že T. N.
svojim konaním porušil viacero povinností vyplývajúcich pre neho ako vodiča motorového vozidla zo
Zákona o cestnej premávke. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie ďalej prihliadol na výpis
z evidenčnej karty T. N., z ktorej vyplýva, že menovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku
1992, pričom za obdobie posledných dvoch rokov bol za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sankcionovaný celkom päťkrát, z toho dňa 10.06.2013 za porušenie ustanovenia § 4 ods.
2 písm. / Zákona o cestnej premávke. Odvolací správny orgán považuje za potrebné poukázať na
skutočnosť, že T. N. sa od roku 2004 dopustil celkovo 17-tich priestupkov na úseku bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, čo nepriamo svedčí o skutočnosti, že T. N. nezodpovedne pristupuje k
dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán mu
uložil sankciu, pokutu vo výške 80,-- eur. Za priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona
o priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu do 100,-- eur. Odvolací správny orgán uvedeného
hodnotenie považuje za náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodneniu uloženej sankcie v jej druhu
a výmere.

Zároveň žalovaný konštatoval, že určenie druhu a výšky sankcie je založené výlučne na úvahe a
posúdení prvostupňového správneho orgánu za podmienok rešpektovania jednak rozpätia sankčného
pásma pri konkrétnom priestupku a zároveň všetkých zákonných zásad pri ukladaní sankcie
za konkrétny priestupok. Odvolací správny orgán ďalej uvádza, že obvinený si následky svojho
nesprávneho konania mal uvedomiť v čase spáchania uvedeného priestupku a to vzhľadom k
následkom, ktoré mu s poukázaním na porušenie právneho predpisu a jeho následné kvalifikovanie
ako priestupok hrozili. Odvolací správny orgán tak nemá dôvod meniť uloženú sankciu, nakoľko táto
bola uložená v súlade so zákonom, a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu tak, ako
to prvostupňový orgán dostatočne uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí, pričom sa má zato, že
uložená sankcia bude na T. N. pôsobiť dostatočne preventívne a výchovne tak, aby sa v budúcnosti
nedopustil obdobného skutku, alebo aby ho v budúcnosti odvrátila od protiprávneho konania.

K ostatným skutočnostiam uvedeným v podanom odvolaní a síce o jeho vzťahoch s útvarom PPÚ v
Prešove sa odvolací správny orgán nevyjadruje, pretože tieto samotné nemajú súvis s prejednávanou
vecou.



Z predloženého administratívneho spisu vyplýva postup správnych orgánov tak, ako je popísaný
samotným žalobcom ale aj žalovaným vo vyjadrení k žalobe a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Žalobca v žalobe namieta, že správne orgány vo veci rozhodli na základe nedostatočne zisteného stavu
veci a nebolo mu preukázané, že naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.

Predmetné ustanovenie upravuje, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa
dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písm. a/ až k/, poruší všeobecne záväzný právny predpis
o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ správny orgán prvého stupňa
odôvodnil porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. l/ a písm. m/ zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. l/ sú povinnosti vodiča upravené tak, že vodič nesmie počas vedenia vozidla
používať telefónny prístroj, okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať
inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených
síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených
zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských
jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby,
Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh.

Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ používať hanlivé gestá voči ostatným účastníkom cestnej premávky,
vyhadzovať z vozidla predmety a obťažovať ostatných účastníkov cestnej premávky ani iné osoby, najmä
nadmerným hlukom, prachom, znečisťovaním ovzdušia, rozstrekovaním kaluží, blata alebo zbytočným
ponechávaním motora stojaceho vozidla v chode.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca do záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods.
2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov dňa 03.11.2014 č.p.: ORPZ-PO-
OPP3-292/2014-P na Obvodnom oddelení Policajného zboru Prešov - Sever uviedol, že po zákonnom
poučení, ktoré mu v plnej miere porozumel, k veci uvádza, že dňa 19.08.2014 v čase o 13.10 hod. viedol
osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Getz, ev. č.: L ktoré užíva so súhlasom majiteľa vozidla L. Y. v
O., po Ul. T., vozidla I je služobné auto Ministerstva vnútra, ktoré dôverne pozná a niekoľkokrát sa v
tomto takisto viezol. Menovaný ďalej uviedol, že keď vozidlo zbadal na Ul. Makarenkovej a vedel, o aké
vozidlo sa jedná, bolo mu podozrivé, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, nakoľko takéto
vozidlo má slúžiť pri akciách voči najzávažnejším kriminálnym živlom a prevoz chránených svedkov a
nie na prevoz stavebného materiálu... . T. N. ďalej uviedol, že bol týmto vozidlom prenasledovaný po
Ul. Makarenkovej smerom na Ul. K2, následne bol vozidlom prenasledovaný k Ul. Cintorínskej po Ul.
Bardejovskej smerom do Prešova. Príslušníci v aute zrejme nadmerným užívaním anabolík a steroidov
zle videli, čo T. N. drží v ruke, nakoľko podľa slov T. N. držal v ruke škrabku na ľad, ktorú menovaný
prikladá k spisu. T. N. ďalej uviedol, že vyhláška hovorí o tom, že vodič nesmie obsluhovať telefónny
prístroj, pričom výkladový slovník jasne hovorí o tom, čo je telefónny prístroj, preto k žiadnemu priestupku
podľa slov T. N. nedošlo. T. N. ďalej uviedol, že túto vec treba odstúpiť na SKIS KE pre podozrenie zo
zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť príslušník PPÚ Prešov tým, že svojvoľne
používal toto auto pre súkromnú potrebu... .

Tento záznam je opatrený textom T. N., nečitateľný podpis.

Žalobca v priebehu priestupkového konania nepoprel, že tento záznam o podaní vysvetlenia podpísal,
až následne začal tvrdiť, že porušenia povinnosti vodiča podľa § 4 ods.2 písm. l/ nedošlo v uvedený
deň, a že išlo o neskoršie obdobie. Tieto námietky žalobcu súd považuje za účelové, irelevantné, a je
toho názoru, že v súlade so zákonom postupovali správne orgány, ak dospeli k záveru, že v konaní bolo
nepochybne preukázané, že žalobca porušil povinnosť upravenú v § 4 ods. 2 písm. l/, pretože počas
vedenia vozidla vykonával inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla, teda držal podľa
jeho názoru škrabku na ľad a nevenoval sa dostatočne vedeniu osobného motorového vozidla. Pre
posúdenie naplnenia skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 2 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o



priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s § 4 ods. 2 písm. l/ je nepodstatné, či žalobca držal
v ruke mobilný telefón alebo jeho maketu, o ktorej tvrdí, že ide o škrabku na ľad. O spáchaní priestupku
jednoznačne svedčí obsah záznamu o podaní vysvetlenia žalobcom dňa 03.11.2014.

V súvislosti s dokázaním, že žalobca porušil povinnosti vodiča upravené v § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke, je potrebné poukázať na to, že podľa súdnej judikatúry a to na základe
rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva je zdôrazňované, že vo veciach priestupkov ide o veci
trestného charakteru bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých veciach trestného charakteru
musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 Dohovoru, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžo 87/2008 zo dňa 29.04.2008.

Medzi základné princípy trestného práva patrí aj princíp in dubio pro reo, teda v pochybnostiach
v prospech obvineného, ktorá platí aj pre administratívne trestanie a ďalej právo na odôvodnenie
rozhodnutia, ktorým sa ukladá správna sankcia. Ďalej platí princíp, že dôkazné bremeno v konaní
spočíva na správnom orgáne.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva a táto skutočnosť je medzi účastníkmi konania
sporná, že žalobca použil hanlivé gestá vo vzťahu k inému účastníkovi cestnej premávky, vyplýva z
obsahov záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 59 ods. 3 Zákona o priestupkoch zo dňa 19.08.2014
č.p.: ORPZ-PO-OPPS-292/2014-P L.. T.. C. P., ktorý záznam okrem iného uvádza, že počas toho sa
pplk. T.. P. spoločne s T.. T.. X. pozreli smerom k vozidlu, ktoré viedol T. N., kde tento cez otvorené okno
vystrčil ruku a vztýčeným prostredníkom ukázal smerom k služobnému vozidlu. Rovnaký údaj vyplýva
aj zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 19.08.2014 T.. T.. T. X..

Z uvedeného teda vyplýva, že je tu tvrdenie proti tvrdeniu, keď žalobca popiera, žeby bol vo vzťahu k
posádke osobného motorového vozidla príslušníkom Policajného zboru použil hanlivé gesto a tvrdeniam
príslušníkov Policajného zboru.

Je všeobecne známe, že bremeno dôkazu v konaniach, v ktorých sa vyvodzuje administratívnoprávna
zodpovednosť, zaťažuje správny orgán a dokazovanie je fakticky podstatou konania o správnom delikte.
Orgány verejnej správy v jeho priebehu sú povinné overovať a hodnotiť otázky vzniku zodpovednosti
za správny delikt a následne na základe vykonaného dokazovania vyvodiť závery o zodpovednosti
osoby obvinenej zo správneho deliktu. Dokazovanie je teda súborom procesných úkonov a vyjadruje
vzťah medzi hmotnoprávnou zásadou zákonného vymedzenia správnych deliktov a správnych sankcií
a procesnoprávnym pravidlom stíhania obvineného zo správneho deliktu len zo zákonných dôvodov a
ide teda o stav, v ktorom orgán verejnej správy skúma pravdivosť svojho subjektívneho presvedčenia o
vine obvineného, ale súčasne je pri realizácii všetkých úkonov viazaný právom.

Pri vyvodzovaní zodpovednosti za správny delikt musí správny orgán túto zodpovednosť vyvodiť
zákonom ustanoveným spôsobom a nemôže v rámci dokazovania zabudnúť ani na princíp prezumpcie
neviny administratívne stíhaného subjektu. Pri povinnosti dokazovania preto primárne platia princípy
viazanosti právom a zákonnosti a pravidlá prezumpcie neviny a tieto záruky vytvárajú obsah práva na
spravodlivý proces.

Tak, ako je zrejmé, iné dôkazy o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 2 písm. l/
v spojení s § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 8/2009 Z.z. okrem výpovede svedkov neexistujú, a preto
súd vychádzal z právneho názoru uvedeného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 10Sžd 7/2013 zo dňa 26.06.2013, ktorý uviedol, že (citácia): „Dôkazy - obsah výpovede žalobcu
a opakované tvrdenia o jeho nevine majú totiž pre odvolací súd rovnakú dôkaznú silu ako tvrdenia
príslušníkov polície o tom, že videli žalobcu prejsť a nerešpektovať značku „Stoj, daj prednosť v
jazde“. Napriek nedostatku finančných prostriedkov Policajného zboru na nákup techniky, napr. kamier,
nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu v priestupkovom konaní, aby dve skupiny
rovnocenných dôkazov boli hodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz produkovaný orgánom
objasňujúcim priestupok, ktorý z titulu postavenia v pozícii orgánu štátu musí byť považovaný za
neomylný a nespochybniteľný.“

Z uvedeného rozsudku teda vyplýva, že hodnota výpovede policajta je rovnaká ako výpoveď
akéhokoľvek iného svedka, resp. priestupcu. Ďalej z tohto rozsudku vyplýva, že policajti musia pri



objasňovaní dopravného priestupku zaobstarať dôkazy, ktoré prispejú k zisteniu skutočného stavu veci,
pričom obvinený nemusí uvádzať dôkazy.

Zhodnotením výpovedí policajtov súd poukazuje aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 1Sžd 39/2012 zo dňa 20.02.2014, ktorý uviedol, že Najvyšší súd sa taktiež domnieva,
že pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou
dôkazov, či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo
dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov
nemožno očakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave bez výpovede, či výpovedí
zakročujúcich príslušníkov polície, ktorí sú zo Zákona o Policajnom zbore nielen zakročujúcim orgánom
voči priestupcom, ale podľa § 35 Zákona o Policajnom zbore i svedkami páchania priestupkov. Ich
vylúčenie z konania ako úradných osôb prítomných pri páchaní priestupku pre neobjektívnosť však
žiadny zákon neumožňuje automaticky len preto, že pri páchaní priestupku zakročovali, ale objektívnosť
a obsah ich výpovede hodnotí správny orgán rozhodujúci o priestupku v prvom i druhom stupni rovnako
ako ostatné dôkazy, pokiaľ boli vo veci zabezpečené. Výpovede príslušníkov polície nemajú žiadne
zvláštne postavenie medzi ostatnými dôkazmi v priestupkovom konaní. Vzhľadom na to, že sú však
často jediné, musia byť hodnotené veľmi dôsledne. Najvyšší súd ďalej uviedol, že pokiaľ správne orgány
bez akýchkoľvek pochybností nepreukážu, že sa skutok stal a spáchal ho obvinený z priestupku a
zároveň je priestupkom, nemožno založiť výrok o vine len z jediného zdroja pochádzajúcich tvrdení
navyše rozpornom, obsiahnutom vo výpovedi policajtov a v správe o výsledku objasňovania, ktoré mu
dá správny orgán prednosť pred rovnocenným vyjadrením účastníka konania.

Z citovaného rozsudku teda vyplýva, že výpoveď policajta má takú istú váhu ako výpoveď obvineného z
dopravného prostriedku. Za stavu, ak existuje výpoveď policajtov a výpoveď obvineného, ktorý tvrdí, že
priestupok nespáchal, tieto majú rovnakú váhu, a teda pri neexistencii iných dôkazov vzniká dôkazná
núdza.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na námietky žalobcu vo vzťahu k zaujatosti príslušníka Policajného
zboru Ondreja Vašičkanina sa žalovaný s odvolacími námietkami dostatočne a presvedčivo nevyrovnal
a skutkový stav nebol zistený dostatočne.

Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a
preto podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný v ďalšom konaní je povinný vykonať dokazovanie na preukázanie naplnenia obsahu porušenia
povinnosti vodiča žalobcom podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a
pokiaľ nespochybniteľne porušenie tejto povinnosti žalobcom nebude preukázané, môže žalobca byť
postihnutý iba za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l/ iba v spojení s ustanovením § 4 ods. 2 písm.
l/ Zákona o cestnej premávke.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi,
ktorý mal úspech v konaní, priznal náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu trovy konania vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 23.02.2016 a žiadal priznať
trovy právneho zastúpenia žalobcu, kde podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri zastupovaní
podľa 5. časti O.s.p. je odmena za úkon právnej služby o veciach preskúmavania rozhodnutia o
priestupkoch vo výške 1/13 z výpočtového základu, t.j. 1/13 z 839,-- eur = 64,53 eur (rok 2015) a 1/13
z 858,-- eur = 66,-- eur (rok 2016) a to:

2x úkon právnej služby 2x 64,53 eur = 129,06 eur (rok 2015)
t.j. - prevzatie a príprava právneho zastúpenia
- podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia

2x úkon právnej služby 2x 66,-- eur = 132,-- eur (rok 2016)
t.j. - porada s klientom dňa 21.03.2016 (porada potrebná
pred pojednávaním dňa 22.03.2016)



- účasť na pojednávaní dňa 22.03.2016

2x režijný paušál 2x 8,39 eur = 16,78 eur
2x režijný paušál 2x 8,58 eur = 17,16 eur

Spolu: 295,-- eur
DPH 20% 59,-- eur
SPOLU S DPH: 354,-- eur

S poukazom na uvedené právny zástupca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť advokátskej
kancelárii ako právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastupovania žalobcu v súdnom konaní
vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.: 1S/32/2015 v celkovej výške 354,-- eur, a to na
bankový účet JUDr. Martina Staroňa, advokáta, č.: U vedený v D. X. S. G. and U. a.s., pobočka L.
Súd preskúmal predložené vyčíslenie trov konania a dospel k záveru, že je v súlade s ustanoveniami
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/ - d/, § 15, a preto zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 354,-- eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
žalobcu na bankový účet JUDr. Martina Staroňa, advokáta, č.: U. vedený v D., do 10 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.