Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/94/2013 z 19. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. februára 2014, sp. zn. 10CoP/94/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5713208762.1 Krajský súd Žilina | 10CoP/94/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5713208762.1 | 2014-02-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe88969f-6312-4c2d-bd1e-636c839b41ed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5713208762.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/94/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713208762
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713208762.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloletú U.
D., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, maloletej dcéry rodičov: matky - E. I., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom U., M. XXXXX/
X, poštová adresa pre doručenie: U. XXXX/X, U.-P., a otca - Ing. U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom U., M.
L. XX, v zastúpení právne - Mgr. Peter Arendacký, advokát so sídlom v V., I. X, o zmenu rozhodnutia o
výkone rodičovských práv a povinností k maloletej, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 21P/87/2013-131 zo dňa 6.8.2013 takto

r o z h o d o l :

. N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku zverenia maloletej U. D., nar. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti otca (výrok I.)

II. M e n í rozsudok okresného súdu v časti výroku určenia výživovacej povinnosti matky voči maloletej
U. D., nar. XX.X.XXXX (časť výroku I) a v časti výroku zamietnutia návrhu otca vo zvyšku (III) tak, že :

- určuje vyživovaciu povinnosť matky na maloletú U., nar. XX.X.XXXX od 1.6.2013 do 31.8.2013 v sume
60 eur mesačne;

- nedoplatok výživného za obdobie od 1.6.2013 do 31.8.2013 v sume 180 eur p o v o ľ u j e matke
splácať v splátkach po 60 eur mesačne k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom
straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky;

- návrh otca o určenie výživného na maloletú U. nad sumu 60 eur mesačne v období od 1.6.2013 do
31.8.2013 z a m i e t a .

III. M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku IV tak, že v otázke osobnej starostlivosti o maloletú U.,
nar. XX.X.XXXX sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 8C/248/2006 zo dňa 6.6.2007 a v
otázke určenia výživného na maloletú U. (za obdobie od 1.6.2013 do 31.8.2013) sa m e n í rozsudok
Okresného súdu Martin č.k. 12P/27/2008-311 zo dňa 5.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č.k. 7CoP/71/2009 zo dňa 25.3.2009.

IV. Z r u š u j e rozsudok vo zvyšnej časti výroku II - určenia výživného na maloletú U. od 1.9.2013,
v časti výroku III - zamietnutia návrhu otca vo zvyšku za obdobie od 1.9.2013, vo výroku o trovách
prvostupňového konania a v rozsahu tohto zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.



o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu otca a maloletú U. zveril do jeho osobnej
starostlivosti, zároveň ju bude otec zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I). Matke uložil povinnosť
platiť otcovi výživné na maloletú vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené
dieťa podľa osobitného predpisu, vždy vopred do 20-tého dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku (výrok II). Vo zvyšku návrh otca súd zamietol (výrok III). Súd v rozsahu tejto úpravy zároveň
zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 8C/248/2006 zo dňa 6.6.2007, rozsudok Okresného súdu
Martin č.k. 20P/297/2006-241 zo dňa 10.9.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
8CoP/71/2008-293 zo dňa 10.3.2009 a rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 12P/27/2008-311 zo dňa
5.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoP/71/2009-330 zo dňa 30.12.2010
v časti o úprave práv a povinnosti k maloletej U. D. (výrok IV). Žiadnemu z účastníkov okresný súd
nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok V).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletej boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu
Martin č.k. 8C/248/2006 zo dňa 6.6.2007, označeným rozsudkom maloletá U. (v tej dobe aj maloletá
M. a Z.) bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú
M. vo výške 2.500 Sk mesačne, na maloletého Z. vo výške 2.300 Sk, na maloletú U. vo výške 1.700
Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/297/2006-241 zo dňa 10.9.2008 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/71/2008-293 zo dňa 10.3.2009 zaviazal otca k platbe
výživného na maloletú M., Z. a U., ako mu bola uložená povinnosť v rozsudku OS Martin 8C/248/2006
zo dňa 6.6.2007, teda v prípade maloletej U. vo výške 1.700 Sk mesačne. Rozsudkom Okresného
súdu Martin č.k. 12P/27/2008-311 zo dňa 5.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
7CoP/71/2009-330 zo dňa 30.12.2010 bolo výživné na maloletú U. D. zvýšené na sumu 66,39 eur, s
tým že sa rodičia dňa 12.12.2011 písomne dohodli zvýšiť výživné na maloletú U. na 100 eur mesačne.
Túto sumu otec matke uhradzoval tak, že časť vo výške 85 eur mesačne poukazoval k jej rukám a 15
eur na vkladnú knižku maloletej.

Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané zmenené pomery, pretože od novembra 2012 po
roztržke s matkou maloletá U. od nej odišla, býva u svojho otca, ktorý sa o ňu riadne stará a zabezpečuje
jej potreby. Z jej výsluchu vyplynulo, že by chcela ostať v osobnej starostlivosti otca naďalej. Matka so
zmenou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a zverenia maloletej do osobnej starostlivosti
otca súhlasila. Okresný súd potom postupujúc podľa § 26 Zákona o rodine zmenil pôvodné rozhodnutia
o výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej U. ( čo do osobnej starostlivosti a určenia
výživného ).

Vzhľadom na zmenu osobnej starostlivosti o maloletú vyvstala nutnosť úpravy aj vyživovacej povinnosti
druhého rodiča - matky, pri riešení tejto právnej otázky okresný súd postupoval podľa § 62 ods. 1,2 a
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovaciu povinnosť matky určil vo výške tzv. minimálneho výživného
keď vychádzal z toho, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť už iba k maloletej U., matka do marca
2013 pracovala na čerpacej stanici pohonných hmôt u X. Z. s príjmom približne 400 eur v čistom
mesačne. Tento pracovný pomer ukončila zo zdravotných dôvodov, škodila jej klimatizácia interiéru
čerpacej stanice. V období od 1.4.2013 do 30.6.2013 pracovala v prevádzke Vinotéka Panel story ako
brigádnička na základe dohody o pracovnej činnosti, kde jej priemerný čistý mesačný príjem bol 79,67
eur, a od 1.7.2013 pracuje u tohto zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy, s čistým mesačným
príjmom približne 320 eur. U otca súd vychádzal z toho, že je poberateľom výsluhového dôchodku vo
výške 649,90 eur mesačne, je zamestnaný aj na dohodu o vykonaní práce v Univerzitnej nemocnici v
Martine s mesačným príjmom 56 eur a pracuje aj v spoločnosti ABAS SR Management, s.r.o., kde má
priemerný čistý mesačný príjem 46 eur. Maloletá v júni 2013 skončila základnú škodu, od septembra
2013 začne študovať na Strednej odbornej škole v Námestove, odbor čašník-servírka.

Pri určení vyživovacej povinnosti súd zohľadnil možnosti a schopnosti matky, ktorej schopnosť
dosahovať príjmy za obdobie od rokov 2010 až 2013 bola na nízkej úrovni, pritom má mimoriadne



vysoké náklady na platbu nájomného a inkasa za byt, tieto náklady vrátane elektriny, internetu a káblovej
televízie mesačne platí v sume 352,28 eur. Táto suma je vyššia než jej čistý mesačný príjem, avšak na
náklady súvisiace s bývaním jej prispieva dospelá dcéra M. sumou 150 eur mesačne. Na druhej strane
pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal aj z práva maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Vzhľadom na príjem otca a jeho majetkové pomery jej životná úroveň bude vyššia ako
v starostlivosti u matky. Z týchto dôvodov návrh otca o určenie výživného vyššou sumou (domáhal sa
určenia výživného 100 eur mesačne) súd prvého stupňa zamietol.

Otázku trov konania okresný súd riešil postupom podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec, čo do výroku o určení
výšky výživného a výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku. Vytýkal súdu opomenutie základnej zásady
platnej pre určenie výživného a to zásadu priority výživného pred inými výdavkami rodičov, keď pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Okresný súd opomenul zásadu o povinnosti rodičov
prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa svojich schopností, možností, opomenul zohľadniť aj
tie príjmy, ktoré by povinný rodič mohol mať, ale sa ich dobrovoľne vzdal. Súd sa nijako nezaoberal
skutočnosťou, že plnoletá dcéra je povinná prispievať matke vyššou sumou, než ktorou jej prispieva
na domácnosť. Z rozhodnutia nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s výdavkami matky (splátky úveru
na zariadenie bytu - 55,71 eur, na kreditnú kartu na súrne výdaje - 15 eur, poistné + sporenie pre
maloletú - 7,27 eur, poistné na úrazové poistenie matky - 9,37 eur, životné sporenie - 3,23 eur, splátky
na mimosúdne vyrovnanie - 20 eur, výdavky na telefón - 18 eur, poistné na auto - 5,70 eur, doplatok do
životného minima - 10 eur). Pred všetkými uvádzanými výdavkami má výživné prednosť. Tieto výdavky
otec označil za výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a nie sú prioritné pred plnením vyživovacej
povinnosti matky. Napokon matka používa aj motorové vozidlo, ktorého prevádzka sama o sebe stojí
nemalé finančné prostriedky. Má výdavky na telefón v neadekvátnej výške.

Súd poukazuje aj na to, že matka hradí nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu vo vysokej
sume, náklady bývania sa zvyšujú o úhrady za elektrinu, za káblovú TV, internet a tak ide o celkovú
sumu 352,28 eur, v tejto súvislosti otec zvýraznil, že matka býva v predmetnom byte spolu s plnoletou
a plne zárobkovo činnou dcérou, dcéra jej prispieva na domácnosť iba sumou 150 eur, čo nie je ani
polovica nákladov na bývanie, po zvýšení príspevku plnoletej dcéry čo i len do výšky polovice nákladov,
by mohla matka výživné na maloletú v podstate zdvojnásobiť.

Podľa odvolateľa matka nepreukázala v konaní, že by sa dobrovoľne nevzdala výhodnejšieho zárobku,
keď opustila pracovnú pozíciu s čistým príjmom 400 eur, čím si pohoršila o 80 eur v čistom mesačne.
Nepreukázala svoje tvrdenie o údajnej škodlivosti pracovného prostredia (klimatizácie) na jej zdravotný
stav. Nijako nezdokladovala, že sa čo i len pokúšala nájsť si prácu s vyšším ohodnotením, pritom je bez
problémov možné získať zamestnanie v textilnom priemysle na pozícii šičky s mesačným platom 500
až 600 eur, navyše matka maloletej má požadovanú kvalifikáciu a schopnosti pre túto pozíciu.

Otec vytýkal, že súd nedostatočne zohľadnil potreby maloletej, výdavky súvisiace s jej štúdiom na
strednej odbornej škole, tie nebudú minimálne, naopak oproti predchádzajúcim výdavkom na vzdelanie
sa podstatne zvýšili, napr. stravné predstavuje 53 eur mesačne, ubytovanie 13 eur mesačne, cestovné
40 eur mesačne, osobitne školou požadované ošatenie stálo 84,70 eur, ďalšie školské potreby a
oblečenie 170,62 eur. Z toho je zrejmé, že skutočné náklady na krytie potrieb maloletej sú podstatne
vyššie, než predpokladal v návrhu.

Z týchto dôvodov sa otec domáhal zmeny napadnutého rozsudku súdu vo výroku určenia vyživovacej
povinnosti matky, v rámci tejto zmeny žiadal jej uložiť povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 140
eur mesačne, alternatívne žiadal vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazovala na postoje otca v konaniach určenia výživného
na maloleté deti v minulosti, v ktorých uvádzal podľa nej veľa iných, nie nevyhnutných výdavkov.
Poznamenala, že i keď je otec v produktívnom veku a bez akýchkoľvek zdravotných obmedzení,
nevyužíva svoje schopnosti a možnosti sa zamestnať, vzdáva sa možných vyšších príjmov, ktoré chce
kompenzovať zvýšeným výživným. Matka poukazuje v osobitostiach na svoje výdajové položky, ktoré



vynakladá mesačne na nájom bytu, uvádza, že platí poistné + sporenie pre maloletú v sume 27,13 +
7,27, čo je 34,39 eur. Zvýraznila, že obaja rodičia majú sa podieľať na výživnom podľa svojich možnosti
a schopnosti. Aj pre prípad, že otec uhradí za dcéru U. mesačné náklady na školu 106 eur (náklady na
ošatné a ďalšie školské potreby a oblečenie - ide o jednorazový poplatok) a polovicu nájmu aj inkasa
približne 133,50 eur, stále mu ešte ostáva na jeho ďalšie osobné výdaje a stravu 272,50 eur, čo je takmer
celý jej mesačný plat. S deťmi žila vždy skromne, nemohla vyhovieť prehnaným nárokom maloletej. Na
základe uvedeného naďalej trvá na súdom určenej výške výživného so zohľadnením doplatku na platbu
poistného a sporenia do 18. roku veku dieťaťa, čo je spolu 34,39 eur.

Kolízny opatrovník k odvolaniu matky písomné vyjadrenie nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §
211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v časti výroku určenia vyživovacej povinnosti
matky voči maloletej U. (časť výroku I) a v časti výroku zamietnutia návrhu otca vo zvyšku (výrok III)
konkrétne v období od 1.6.2013 do 31.8.2013 zmenil podľa § 220 O.s.p. a v období od 1.9.2013 naďalej
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a v rozsahu tohto zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Nedotýkal sa výroku rozsudku (výrok I), ktorým maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti otca, tento výrok odvolaním napadnutý nebol.

Preskúmaním spisu odvolací súd konštatoval čiastočnú dôvodnosť odvolania otca a to vo vzťahu k
určenej výške výživného za obdobie od 1.6.2013 do 31.8.2013, krajský súd sa nestotožnil s názorom
súdu prvého stupňa o výške určeného výživného.

Vykonaným dokazovaním je nesporné preukázané, že od doby pôvodnej úpravy nastala zmena v
pomeroch účastníkov. Maloletá bezpochyby od novembra 2012 sa nachádza v osobnej starostlivosti
otca a otec podaným návrhom u súdu dňa 12.6.2013 sa domáhal zmeny úpravy rodičovských práv voči
maloletej. Je jednoznačné, že maloletá už v deň podania návrhu na začatie konania sa nachádzala
vo faktickej starostlivosti otca a preto je povinnosťou súdu určiť vyživovaciu povinnosť rodiča (v
starostlivosti ktorého maloletá sa už v dobe podania návrhu nenachádzala) od prvého dňa mesiaca,
v ktorom návrh na zmenu úpravy práv a povinnosti rodičov podaný u súdu bol. Nie je podstatné kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok konštatujúci zmenu osobnej starostlivosti, ale podstatná je faktická
starostlivosť o maloletú, jej osobná výchova, keď táto preukázateľne už v dobe podania návrhu sa
nachádzala v domácnosti otca a matka ani netvrdila, že by na dcéru výživné k rukám otca platila. Je
preto jednoznačné, že rozhodným obdobím pre určenie vyživovacej povinnosti je obdobie od 1.6.2013
naďalej.

Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností.
Vyživovacia povinnosť rodičov ku svojim deťom trvá do tej doby, pokiaľ nenadobudnú schopnosť sami
sa živiť.

U. je maloletá, nemá žiaden príjem, v júni 2013 navštevovala 9. ročník ZŠ, je odkázaná na výživné
nielen od svojho otca ale aj od svojej matky. Vyživovacia povinnosť matky sa odvíja od jej možnosti a
schopnosti. Nemožno sa ale stotožniť, že v období od 1.6.2013 do 31.8.2013 by bola splnená podmienka
určenia vyživovacej povinnosti matky iba vo výške tzv. minimálneho výživného. Ako je zrejmé v období
od 1.6.2013 matka už pracovala u zamestnávateľa s predpokladaným čistým mesačným príjmom 320
eur, z tohto príjmu bolo v jej možnostiach a schopnostiach prispievať výživným na maloletú v sume 60
eur mesačne. Táto suma primerane zohľadňuje uspokojenie odôvodnených potrieb maloletej v období
od 1.6.2013 do 31.8.2013. V osobe maloletej ide o dospievajúce mladé dievča, od 1. 9. 2013 pripravujúce
sa na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Je správne a spravodlivé, aby aj druhý rodič, do
starostlivosti ktorého maloletá zverená nebola, sa primerane participoval na zabezpečení aj zvýšených
odôvodnených potrieb dieťaťa. Správne otec v odvolaní zdôrazňuje prioritu vyživovacej povinnosti
matky a neprihliadať na jej výdaje, ktoré nemusí matka nevyhnutne vynaložiť. V tomto smere odvolací



súd poukazuje napr. na výdavky telefónu, internetu a pod. Pokiaľ matka svoju nízku ekonomickú a
životnú úroveň odôvodňuje vysokou nákladovosťou za užívanie bytu, tu odvolací súd dodáva, že s
matkou v spoločnej domácnosti býva aj jej plnoletá dcéra M., ktorá je zamestnaná, podľa tvrdenia
matky bývala s ňou v období od 1.6.2013 do 31.8.2013 v spoločnej domácnosti, nič nebránilo podľa
odvolacieho súdu aby úhradu nákladov na bývanie a za služby spojené s bývaním v adekvátnej sume
znášala aj ona. Vzhľadom na rozsah vykonaných dôkazov, ale aj na odôvodnené potreby maloletej
a napokon aj na existujúcu vyživovaciu povinnosť otca (odvolací súd nepochybuje o tom, že otec zo
svojho príjmu prispieva na odôvodnené potreby maloletej v adekvátnej výške), je na mieste konštatovať
určenie vyživovacej povinnosti matky na maloletú U. primeranou sumou 60 eur mesačne. V období od
1.6.2013 do 31.8.2013 nedoplatok výživného v sume 180 eur (matka preukázateľne za toto obdobie
výživné neplatila) povolil jej odvolací súd splácať v splátkach po 60 eur mesačne k rukám otca počnúc
právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
Návrh otca o určenie výživného na maloletú U. presahujúcu sumu 60 eur mesačne v období od 1.6.2013
do 31.8.2013 krajský súd zamietol.

Od 1.9.2013 je nepochybnou novou skutočnosťou, že maloletá U. nastúpila na strednú školu, pokračuje
vo svojich štúdiách, čo znamená aj zvýšené náklady spojené s jej štúdiom. Túto skutočnosť rozhodnutie
okresného súdu vôbec nezohľadňuje a v osobitostiach nerozoberá. Preto je opodstatnené odvolanie
otca v otázke určenia výživného na maloletú v období od 1.9.2013 naďalej. Krajský súd však
nedisponoval skutkovými zisteniami na rozhodujúce otázky potrebné pre ustálenie výšky výživného v
období od 1.9.2013 naďalej, či už vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej, ako aj vo vzťahu
k možnostiam a schopnostiam matky, otca, tým nemohol prijať objektívny záver o určení primeranej
výšky výživného za obdobie od 1.9.2013 naďalej. Skutkové zistenia na rozhodujúce otázky presahujú
rámec odvolacieho konania, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu v časti určenia výživného na
maloletú U. a v časti zamietnutia návrhu otca vo zvyšku v období od 1.9.2013 zrušiť a v rozsahu tohto
zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z dôvodu čiastočného zrušenia rozsudku
krajský súd musel pristúpiť k zrušeniu rozsudku i v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového
konania.

V ďalšom konaní okresný súd preskúma pomery rodičov (príjmové, osobné, majetkové), rozsah
odôvodnených potrieb maloletej v období od 1.9.2013 a až následne po ustálení podstatných skutkových
okolností bude môcť pristúpiť k určeniu výživného na maloletú v objektívnej sume za obdobie od 1.9.2013
naďalej. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o prípadnom zameškanom výživnom ( ak
sa preukáže, že matka výživné v období od 1.9.2013 neplatila, resp. platila v nepostačujúcej výške ) a
rozhodne aj o trovách konania (prvostupňové a odvolacie).

Zmenené pomery majú dopad aj na zmenu súvisiacich rozsudkov (pôvodné rozhodnutia) vo vzťahu
k výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej U.. Zodpovedajúco týmto zmeneným pomerom
konštatoval krajský súd i zmenu rozsudku v otázke osobnej starostlivosti o maloletú U. v časti rozsudku
OS Martin 8C/248/2006 zo dňa 6.6.2007 (v časti osobnej starostlivosti o maloletú) a za obdobie od
1.6.2013 do 31.8.2013 aj vo výroku pôvodnej úpravy výživného naposledy rozsudkom OS Martin č.k.
12P/27/2008-311 zo dňa 5.10.2009 v spojení s rozsudkom KS v Žiline 7CoP/71/2009 zo dňa 25.3.2009.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .