Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžnz/1/2015 z 25. 11. 2015 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2015, sp. zn. 7Sžnz/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:9015898775.1 Najvyšší súd | 7Sžnz/1/2015 | ECLI:SK:NSSR:2015:9015898775.1 | 2015-11-25 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Nečinnosti orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: § 193 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9954f4a6-e63d-46bf-92a5-e2ec16c7870f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9015898775.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžnz/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015898775
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9015898775.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: H. U., nar. XX.XX.XXXX, občan SR,
bytom H., zastúpená JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, Podjavorinskej č. 3, Prievidza, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o návrhu v konaní proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa navrhovateľka domáhala, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) uložil odporkyni povinnosť doručiť navrhovateľke
rozhodnutie vo veci priznania náhrady za bolesť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia; zároveň si
uplatnila náhradu trov konania vo výške 218,76 eur.

Uviedla, že nečinnosť odporkyne spočíva v tom, že nerozhodla o žiadosti navrhovateľky zo dňa 24.
februára 2014 o vyplatenie bolestného v lehote 60 dní plus 60 dní podľa § 210 ods. 2 v spojení s §
193 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
o sociálnom poistení“), pričom toto konanie prerušila rozhodnutím zo dňa 22. mája 2014 z dôvodu
konania o predbežnej otázke do doručenia právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Nitre vo veci
č. k. 15C/174/2013 v konaní o zaplatenie náhrady škody odporkyne, ktorá jej vznikla výplatou dávok v
dôsledku zavineného protiprávneho konania.

V dôvodoch svojho návrhu namietala nesprávnosť postupu odporkyne v súvislosti s rozhodnutím o
prerušení konania o vyplatenie bolestného z dôvodu konania o predbežnej otázke. Podľa jej názoru v
konaní, v ktorom nevystupuje ako účastník konania a teda nemá žiadny vplyv na jeho priebeh, nie je
mysliteľným, aby sa v ňom riešila predbežná otázka, ktorá by mohla mať vplyv na vyplatenie jej nároku
na bolestné. V uvedenom konaní vystupuje ako svedok a je jej známe, že odporkyňa vedie konanie o
náhradu škody vo výške 10 061,40 eur z dôvodu jej vyplateného úrazového príplatku.

Ďalej uviedla, že odporkyni adresovala list zo dňa 4. septembra 2014, z ktorého obsahu je zrejmé, že
ide o sťažnosť proti postupu odporkyne v konaní o náhradu za bolesť. Odporkyňa odpovedala listom č.
47801-6/2014-Ba zo dňa 1. októbra 2014, v ktorom informovala navrhovateľku o nariadení znaleckého
dokazovania. Tento postup považovala za nepochopiteľný, pretože je podľa jej názoru objektívnym
faktom, že pri úraze -autonehode utrpela viaceré závažné zranenia, na následky ktorých bola jeden a
pol roka práceneschopná, musela podstúpiť operáciu a pri liečení jej ochorení boli zainteresovaní viacerí
lekári, preto akékoľvek pochybnosti o objektívnosti a správnosti posudzovania jej zdravotného stavu sú
vylúčené.



Ďalej dodala, že závažnosť jej zdravotného stavu potvrdila aj sama odporkyňa, ktorá jej svojimi
rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. októbra 2013 priznala invalidný dôchodok a
rovnako Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ktorý jej rozhodnutím č. PD1/OPČ/
SOC/2014/39295-03/201108 HEJ/VAL zo dňa 28. januára 2014 priznal štatút fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím.

Záverom zdôraznila, že vzhľadom na koncepciu zákona o sociálnom poistení nemá žiadny iný spôsob
okrem konania podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p., ktorým sa môže domáhať svojho nároku, pretože
proti rozhodnutiu o prerušení nie je prípustný opravný prostriedok, čím jej odporkyňa bráni využiť právo
na súdnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a z § 3 O.s.p.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 20. júla 2015 žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
návrh navrhovateľky zamietol a nepriznal jej náhradu trov právneho zastúpenia.

Poukázala na to, že rozhodnutím č. 14795-40/2014-PD z 22. mája 2014 podľa § 193 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. prerušila konane vo veci nároku navrhovateľky na náhradu za bolesť, ktorý
si uplatnila z dôvodu poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpela 9. augusta 2014.
Dôvodom na prerušenie konania bolo prebiehajúce súdne konanie pod sp. zn. 15C/174/2013, v ktorom
odporkyňa, ako aj vedľajší účastník spochybňujú charakter a rozsah zranení navrhovateľky a to tak
vo vzťahu k primeranosti dĺžky pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovným úrazom, ako aj vo
vzťahu k následkom, ktoré mali vzniknúť navrhovateľke v súvislosti s týmto pracovným úrazom. Podľa
odporkyne výsledky súdneho konania aj vzhľadom na navrhované vykonanie znaleckého dokazovania
znalcom z odboru traumatológie môžu mať podstatný vplyv na rozhodovanie o uplatnených nárokoch
navrhovateľky.

K návrhu navrhovateľky na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy odporkyňa
argumentovala, že navrhovateľka nevyčerpala prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis,
keď neaplikovala postup podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, čo v zmysle § 250t ods. 1 O.s.p.
samo o sebe znamená zákonnú neprípustnosť ňou podaného návrhu.

V tejto súvislosti sa odvolávala na stanovisko NS SR, ktoré zaujal v uznesení sp. zn. 9Sžnč/2/2014-25 z
23. júla 2014, „keď podľa jeho názoru list právneho zástupcu navrhovateľa, v ktorom žiadal odporkyňu,
aby podľa ust. § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. vydala a doručila v predmetnej veci rozhodnutie
navrhovateľovi, ako aj ďalší list, v ktorom konštatoval, že rozhodnutie o prerušení konania je nezákonné
a jej postup nemožno hodnotiť inak ako bezdôvodné prieťahy v konaní, pričom žiadal o vydanie a
doručenie rozhodnutia, neboli podľa názoru odvolacieho súdu sťažnosťami a mali charakter vyjadrenia,
názoru resp. žiadosti podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o sťažnostiach, preto dospel k záveru, že
navrhovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis.“ Na základe uvedeného z
obsahu podania navrhovateľky zo dňa 4. septembra 2014, na ktorý sa odvolávala vo svojom návrhu, je
podľa odporkyne zrejmé, že navrhovateľka nevyčerpala pred podaním návrhu podľa štvrtej hlavy piatej
časti O.s.p. správne prostriedky právnej ochrany.

Odporkyňa konštatovala, že považuje právoplatné rozhodnutie č. 14795-40/2014-PD z 22. mája 2014,
ktorým prerušila konanie o nároku navrhovateľky na náhradu za bolesť za zákonné a dôvodné, a to
najmä s poukazom na výsledok znaleckého dokazovania v konaní pred orgánmi činnými v trestnom
konaní a s poukazom na navrhované znalecké dokazovanie v konaní pred Okresným súdom v Nitre
sp. zn. 15C/174/2013, ktorého výsledkom by podľa jej názoru mohli byť skutočnosti majúce vplyv na
posúdenie nároku navrhovateľky nielen na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu
za bolesť, ale aj posúdenie nároku navrhovateľky na úrazovú rentu v konaní, ktoré bolo rozhodnutím
č. 44077-3/2014-BA z 11. augusta 2014 tiež prerušené.

Navrhovateľka na vyjadrenie odporkyne odpovedala podaním z 27. augusta 2015, v ktorom uviedla, že
jej list zo 4. septembra 2014 je potrebné nesporne považovať za sťažnosť, pričom aj sama odporkyňa
ho podľa jej názoru za sťažnosť považovala. Napriek uvedenému mala navrhovateľka za to, že
predchádzajúce podanie sťažnosti nie je nevyhnutným predpokladom návrhu na začatie konania podľa
štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. Ďalej uviedla, že sú jej známe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v
obdobných veciach, podľa ktorých je potrebné najprv podať sťažnosť, avšak tieto rozhodnutia sú v



absolútnom rozpore s dlhodobou praxou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej podanie sťažnosti nie je
podmienkou úspešnosti návrhu o uloženie povinnosti vydať rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta
prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.

Účel ochrany práv v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v úmysle zákonodarcu
zabezpečiť ochranu práv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej správy nekoná bez
vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný
tak, že sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej
správy konať a rozhodnúť. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby
súdom v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho
dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, tým, že je v konaní nečinný a jeho
nečinnosťou by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby,
domáhajúcej sa takejto ochrany návrhom, porušené alebo inak dotknuté. Súčasne zákonodarca určuje
ako ďalšiu zákonnú podmienku podmieňujúcu prípustnosť domáhať sa ochrany proti nečinnosti orgánu
verejnej správy využitie prostriedkov, ktorých použitie ustanovuje osobitný predpis, ktorých využitie
zákonodarca predpokladá pred podaním žaloby proti žalovanému správnemu orgánu, ktorou sa domáha
začatia konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za preukázané, že navrhovateľka dňa 9. augusta 2011 utrpela
pracovný úraz, keď na trase z Nitry do miesta bydliska zastavila pred kruhovým objazdom v kolóne áut v
obci Dolné Lefantovce, v tej chvíli do služobného vozidla zozadu narazilo ďalšie vozidlo, ktoré viedol H. J.
a týmto nárazom bolo auto navrhovateľky natlačené do vozidla, ktoré stálo v kolóne pred navrhovateľkou.
Navrhovateľka utrpela zranenia, na následky ktorých bola od 10. augusta 2011 do 28. februára 2013
dočasne práceneschopná. Svojím konaním sa pán H. J. dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Odporkyňa s odvolaním sa na ust. § 238 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého má
voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania, sa na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 15C/174/2013 žalobou domáhala
zaplatenia náhrady škody, ktorá je vznikla výplatou dávok v dôsledku protiprávneho konania, pričom v
konaní ako odporca vystupuje zamestnávateľ pána H. J..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zistil, že navrhovateľka dňa 24. februára 2014 podala v
zmysle § 99 zákona o sociálnom poistení žiadosť o priznanie náhrady za bolesť. Odporkyňa listom č.
14795-33/2014-PD zo dňa 22. apríla 2014 predĺžila lehotu na vydanie rozhodnutia zo 60 dní o ďalších 60
dní z dôvodu došetrenia nároku na náhradu za bolesť. S odvolaním sa na vzniknutý pracovný úraz a na
prebiehajúce súdne konanie začaté na základe návrhu odporkyne vedenom na Okresnom súde v Nitre
pod sp. zn. 15C/174/2013 o zaplatenie náhrady škody, ktorá odporkyni vznikla výplatou dávok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania, vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza ako vecne príslušná
organizačná zložka odporkyne rozhodnutie č. 14795-40/2014-PD z 22. mája 2014, ktorým podľa § 193
ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prerušila konanie z dôvodu začatia
konania o predbežnej otázke. V uvedenom konaní sú v zmysle odôvodnenia rozhodnutia o prerušení
konania riešené otázky charakteru a rozsahu zranení navrhovateľky a to vo vzťahu k primeranosti dĺžky
pracovnej neschopnosti, spôsobených pracovným úrazom a tiež aj následky, ktoré mali navrhovateľke



vzniknúť v súvislosti s pracovným úrazom, ktoré aj vzhľadom na navrhované znalecké dokazovanie
znalcom z odboru traumatológie, môžu mať podstatní vplyv pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na
náhradu za bolesť.

Najvyšší súd konštatuje, že stav prerušenia administratívneho konania podľa § 193 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, za účelom vyriešenia predbežnej otázky v konaní pred
Okresným súdom v Nitre pod sp. zn. 15C/174/2013 nie je možné hodnotiť ako nečinnosť odporkyne.
Vyriešenie otázok ktoré sú podstatné pre posudzovanie uplatneného nároku na náhradu za bolesť akými
sú posúdenie charakteru a rozsahu zranení a to najmä k primeranosti dĺžky pracovnej neschopnosti,
ako aj následky pracovného úrazu, majú bez akýchkoľvek pochybností charakter predbežnej otázky vo
vzťahu ku konaniu, predmetom ktorého je nárok na náhradu za bolesť z titulu pracovného úrazu.

Ustanovenie § 250t ods. 1 O.s.p. upravuje podmienku prípustnosti návrhu na konanie proti nečinnosti
orgánu verejnej správy. Ide o vyčerpanie dostupných prostriedkov podaných s cieľom nápravy
vzniknutého stavu. Za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje
judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej
republiky predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (predtým zákona
č. 152/1998 Z.z.). Nezastupiteľná úloha sťažnosti spočíva najmä v tom, že nielen navrhovateľ, ale aj
samotný orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o existencii situácie, ktorú
navrhovateľ podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia klasifikuje ako nečinnosť, a to preto, aby bol
nielen informovaný o dôvodoch, ktoré vedú navrhovateľa k hodnoteniu tejto situácie ako nečinnosti, ale
najmä, aby sa mohol k týmto dôvodom nielen vyjadriť, ale pokiaľ sa s nimi stotožní, mohol aj tento stav
bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. V danom prípade má súdna
pomoc poskytovaná v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj podľa § 250v ods. 1
O.s.p. subsidiárny charakter a je možné sa jej domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania prostriedkov.

Navrhovateľka listom zo dňa 4. septembra 2014, na ktorý poukázala v návrhu, žiadala odporkyňu
o realizáciu kontroly, či postup Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza, v súvislosti s prerušením
konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, je v súlade so zákonom. Uvedené podanie
nie je možné podľa názoru najvyššieho súdu hodnotiť ako sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o
sťažnostiach; má charakter žiadosti (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Vzhľadom
na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že navrhovateľka nevyčerpala všetky prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, a preto jej návrh aj z tohto dôvodu považoval za neprípustný.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval návrh za dôvodný a preto ho zamietol podľa § 250t
ods. 4 O.s.p.

O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že
navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.