Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/192/2016 z 25. 1. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. januára 2017, sp. zn. 7CoP/192/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7615206782.1 Krajský súd Košice | 7CoP/192/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7615206782.1 | 2017-01-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/472cfa38-6611-48b9-a47f-be43eb63d8a1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7615206782.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/192/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206782
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615206782.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. B.
nar. XX.XX.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves pracovisko Gelnica dieťaťa rodičov: A. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej
I. Č.. XXX/X W. a B. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho O. Č.. XX toho času Š. Č.. XX V. zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka s.r.o. M. Gorkého č. 8 Spišská Nová Ves o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 7.6.2016 č.k. 16P 114/2015-99 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves vo
výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. T. tak, že zveril mal. T. do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka a otec sú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého striedavo v týždenných intervaloch s dňom a hodinou striedania v nedeľu
toho-ktorého týždňa od 19.00 hod. počnúc od právoplatnosti rozsudku. Ten z rodičov, u ktorého končí
starostlivosť o maloletého v príslušnom týždni, odovzdá v stanovený čas a hodinu mal. T. druhému
rodičovi v mieste bydliska matky. Ako prvá po právoplatnosti rozsudku bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o mal. T. matka. Každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok. Výživné zo strany rodičov mal. T. neurčuje. Matka je oprávnená uplatniť si na mal. T. sociálne
dávky, prídavky na dieťa a daňový bonus. Styk rodičov s mal. T. neupravuje. Ukladá rodičom mal.
T. podrobiť sa polročnému odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za účelom zlepšenia komunikácie rodičov
pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti u maloletého a predchádzania problémov pri jej realizácii,
počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku s povinnosťou podať o tom správu úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny vždy raz za 40 dní. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Otca a matku zaviazal uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu v sume po 174,64
€ do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok a upravil styk otca s mal. T. každý párny víkend od soboty 10.00 hod. do
nedele 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 15.7. 18.00 hod. do 31.7. 18.00 hod., od 15.8.
18.00 hod. do 31.8. 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. 10.00 hod.
do 25.12. 18.00 hod.. Poukázala na to, že 7.11.2014 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené



a na rozvode sa dohodli napriek tomu, že mu predchádzali rôzne konflikty. Hlavnou príčinou nezhôd
bola finančná situácia, keďže otec dieťaťa musel splácať značné dlhy z čias mladosti a z nedostatku
financií pramenili aj ďalšie konflikty. V súčasnosti žije so svojimi krstnými rodičmi, má dve deti, ktoré sú
v blízkom veku a majú pekný súrodenecký vzťah. Problémy otca spôsobili to, že prestal platiť výživné
na maloletého určené súdnym rozhodnutím, pričom ona musí denne pracovať, aby vyživila svoje deti.
Preto bola nútená vymáhať dlžné výživné exekučne, pretože na stabilnú pomoc od otca sa nemohla
spoľahnúť. Uviedla, že to, že otec má dobrý citový vzťah k mal. T. ešte neznamená, že sa vie o maloletého
postarať. Maloletý T. napriek tomu, že bol zverený do jej osobnej starostlivosti a styk s otcom upravený
nebol, stretával sa so svojím otcom pravidelne, v dôsledku čoho má vytvorený pozitívny citový vzťah k
otcovi, pretože od nej nebol negatívne vedený voči otcovi napriek tomu, že dohody ohľadom styku otec
nerešpektoval. Konštatovala, že otec bol pracovne vyťažený, program sa mu často menil na poslednú
chvíľu a keďže styk nebol presne upravený, tak začal ju cez dieťa šikanovať. Konštatovala, že pracuje na
pravidelné zmeny, jej pracovný čas je pravidelný, napriek tomu však o dieťa je stále postarané, pretože
keď maloletého nemôže vybrať zo škôlky, tak jej vypomôžu rodičia. Z uvedeného dôvodu podala návrh,
aby bol styk otca s maloletým presne určený, aby aj ona si mohla organizovať svoj voľný čas a spoločné
chvíle stráviť s maloletým. Uviedla, že otec sa začal brániť tým, že podal návrh na striedavú starostlivosť
a ju začal vykresľovať ako osobu, ktorá by nemala citový záujem a vyslovila názor, že požiadavka otca na
striedavú starostlivosť je motivovaná snahou neplatiť výživné. Citovala čl. 4 Civilného mimosporového
poriadku, že súd ak aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme, najmä s prihliadnutím na trvalo
zodpovedný prístup oboch rodičov, trvale udržateľné materiálne a emocionálne zázemie a prostredie,
ktoré by čo najviac umožnilo riadny vývoj dieťaťa. Uviedla, že nevýhodou striedavej starostlivosti je, že
výchova môže rýchlo nadobudnúť dvojkoľajné smerovanie, najmä ak si čo len jeden z rodičov bude cez
dieťa riešiť svoje frustrácie a dieťa v útlom veku môže byť veľmi ľahko zmätené, kto vlastne je, kde vlastne
patrí a kde je vlastne doma. V tomto prípade po rozhodnutí súdu maloletý sa vrátil z pobytu od otca s
tým, že bude chodiť do dvoch škôlok napriek tomu, že ona nesúhlasí s tým, aby bolo dieťa vytrhávané
z kolektívu kamarátov v predškolskom zariadení a nesúhlasí s tým, aby 4-ročný chlapec fungoval
medzi dvoma predškolskými zariadeniami. Nesúhlasila s tým, aby právo zastupovať maloleté dieťa
mali obaja rodičia, keďže nie je dohoda medzi nimi ani v tom, ktoré predškolské zariadenie bude dieťa
navštevovať a pri protichodných rozhodnutiach sa vytvorí zmätok v základných záležitostiach dieťaťa,
preto takéto rozhodnutie nepovažuje za rozhodnutie v najlepšom záujme dieťaťa. Vytkla konajúcemu
súdu, že neúplne zistil skutočný stav, pokiaľ sa jedná o spôsobilosť otca zotrvať vo svojom zamestnaní
každý druhý týždeň, pretože je zjavné, že otec našiel zamestnanie u ďalšieho drobného živnostníka,
ktorého prevádzkové možnosti neumožňujú žiadnu flexibilitu pre otca a ani dlhodobé plánovanie zo
strany zamestnávateľa. Uviedla, že ani jednému z účastníkov nevyhovuje deň odovzdávania v nedeľu
o 19.00 hod. a nespolupráca rodičov týkajúca sa maloletého nie je na takej úrovni, aby bola daná
odôvodnenosť striedavej starostlivosti. Výrok o podrobení sa polročnému odbornému poradenstvu
považuje za zneužitie právomoci súdu, pretože podľa nej sa to javí skôr ako prostriedok snahy o jej
ďalšiu šikanu, než prostriedkom prospechu pre dieťa. Považuje za porušenie právomoci súdu uloženie
podrobenia sa psychologickému odbornému poradenstvu, pretože nie je možné pri rozhodovaní o
starostlivosti o dieťa v tomto konaní rozhodovať o uložení výchovných opatrení.

3. Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedol, že má záujem vychovávať
maloletého, pretože nechce, aby mu v jeho živote chýbal mužský vzor. Potrebuje mať vytvorené
materiálne podmienky aj časový priestor na to, aby mohlo dieťa skutočne plnohodnotne vychovávať.
Odmieta tvrdenia matky, že by medzi nimi panovali nezhody a najmä o jeho nezodpovednosti voči synovi,
pretože vo svojej podstate striedavá starostlivosť prebiehala pred samotným podaním návrhu, ešte aj
počas pojednávaní, o čom svedčí predložený kalendár s vyznačenými obdobiami, keď mal dieťa u seba,
čo v podstate preukazuje jeho spôsobilosť riadne zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Ohradzovanie
sa matky voči jeho nezodpovednosti sa javí byť účelové a ničím nepodložené tvrdenie, najmä ak sa
matka bojí nemožnosti zorganizovania svojho voľného času, tak určením striedavej starostlivosti už
sa nemusí báť o svoj voľný čas. Poprel, že by nechcel nechať maloletého v škôlke, ktoré doposiaľ
navštevuje, pretože už na pojednávaní sa vyjadril a nezmenil stanovisko, pretože si uvedomuje záujem
maloletého zotrvať v predškolskom zariadení v Jaklovciach, ktoré doposiaľ navštevuje a jemu nerobí
problém voziť syna do škôlky v Jaklovciach, pretože A. R. je vzdialený od Jakloviec pár kilometrov, cesta
nebude zaťažovať ani jeho ani dieťa. Jeho režim práce a zárobkové pomery boli súdom prvej inštancie
zisťované, on má v prenájme 3-izbový byt, ktorý umožňuje riadnu starostlivosť o maloletého, pričom
vzájomné citové väzby a potreby maloletého boli zisťované znaleckým dokazovaním. Konštatoval, že



maloletý má kladný citový vzťah k obom rodičom, režim striedania starostlivosti prebiehal medzi rodičmi
od rozvodu manželstva. Na vhodnosť režimu striedavej starostlivosti v predmetnej veci poukazuje
vykonané znalecké dokazovanie, v závere ktorého znalkyňa odporúča striedavú osobnú starostlivosť,
nakoľko prispeje k pozitívnemu rozvoju osobnosti maloletého dieťaťa a je najvhodnejšou formou úpravy
styku s rodičmi. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania 80,50 € (jeden úkon v zmysle
ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vyjadrenie k odvolaniu 66 €, 1x režijný paušál 8,58 €, spolu
bez DPH 74,58 €, zvýšené o 20 % DPH 14,92 €, t.j. spolu 89,50 €).

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny,
nakoľko striedavá osobná starostlivosť prispeje k pozitívnemu rozvoju osobnosti dieťaťa. Maloletý má
vytvorený kladný citový vzťah k obom rodičom, má ich rád a nie je pre neho problém byť s ktorýmkoľvek
z rodičov. U oboch rodičov sú vytvorené vhodné sociálne pomery pre všestranný rast a vývin maloletého
dieťaťa.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca konštatovala, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie nezistila
žiadne prešetrovanie pomerov účastníkov zo strany kolízneho opatrovníka napriek tomu, že tento orgán
by mal byť predovšetkým na ochranu záujmov dieťaťa. Kolízny opatrovník nepreveril prísľuby otca do
budúcnosti v tom smere, že sa bude osobne starať o maloletého a ani údajný prísľub otca vhodnej
úpravy pracovného času. Z toho dôvodu nadobudla presvedčenie, že tento orgán postupoval tendenčne
a neštandardne. Tvrdenia otca považuje len za prísľuby do budúcnosti. V minulosti otec riešil svoje stavy
a nemožnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletého tak, že jednoducho dieťa jej doniesol domov,
prípadne do práce v rozpore s tým, čo bolo dohodnuté a to bolo hlavnou príčinou ich konfliktov. Uviedla,
že maloletý je v útlom veku, potrebuje stabilitu domova. Uviedla, že má vedomosť o tom, že po rozhodnutí
súdu prvej inštancie sa stávalo, že otec pravidelne na niekoľko dní maloletého odniesol k svojim rodičom,
ktorí sú toho času aktívne pracujúci a svoju životnú rutinu neprispôsobujú potrebám maloletého dieťaťa
a nepripravujú pre neho žiadne osobitné aktivity. Preto nesúhlasí s tým, aby maloletý v útlom veku
bol vychovávaný starými rodičmi v prostredí v zásade sedením na sedačke a sledovaním telenoviel,
najmä preto, že má maloletý vekovo blízku sestru, s ktorou vie doma plnohodnotne tráviť svoj detský
čas. Poukázala na to, že otec maloletého mal naposledy 5.9.2016 a zavolal až 26.9.2016 z Anglicka,
pričom jej neoznámil, či tam pracuje alebo má tam pobyt a oznámil jej, že chce maloletého prevziať
10.10.2016. Na základe toho nevie jednoznačne posúdiť zámer otca ohľadne striedavej starostlivosti
maloletého, pretože znalkyňa ohľadne vhodnosti striedavej starostlivosti sa vyjadrila nie jednoznačne
v prospech striedavej starostlivosti a len v prípade, ak by otec neuprednostňoval pred synom svoje
pracovné povinnosti, čo však kolízny opatrovník nezisťoval, ale uspokojil sa so sľubmi otca.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že vyjadrenie matky je účelové najmä v tom
smere, že si nevie zabezpečiť pracovný čas tak, aby vedel sa o maloletého postarať v režime striedavej
starostlivosti. Po vyhlásení rozsudku prejavoval záujem o syna a v mesiacoch júl a august mal v
každom z týchto týždňov mal. T. neustále počas troch týždňov vo svojej opatere, v mesiaci september
bol u neho jeden týždeň a v mesiaci október dva týždne. Nakoľko rozsudok nie je právoplatný, musí
a ak chce vidieť syna, tak musí čeliť vrtochom matky, pracuje v dvojtýždňových intervaloch, t.j. dva
týždne v práci a dva týždne doma a je spôsobilý, len čo nadobudne rozsudok právoplatnosť upraviť
svoj pracovný čas v súlade s rozsudkom. Uviedol, že maloletého v letných prázdninách musel zveriť
krátkodobo do starostlivosti svojich rodičov z dôvodu ľahostajnosti matky, ktorá o neho neprejavila v
týchto mesiacoch záujem a v čase, keď musel v dvojtýždňovom voľne nastúpiť do práce a maloletého
neprevzala. Uviedol, že maloletý má u neho vytvorené všetky podmienky na zabezpečenie striedavej
osobnej starostlivosti. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie a po príchode domov je výlučne v
jeho starostlivosti. Počas pobytu u neho sa stretáva s jeho rodinnými príslušníkmi, navštevuje svoju
sestru, svojich rodičov, T. starých rodičov a tieto návštevy nevybočujú z bežných a ide o krátkodobé
návštevy. Uviedol, že o maloletého sa stará aj v čase, keď ho nemá v osobnej starostlivosti, avšak má
problém s matkou komunikovať, preto pri nekomunikácii matky problémy rieši o stave maloletého tak,
že požiada o odpoveď riaditeľku materskej školy. Čo sa týka časového obdobia v mesiaci september,
vtedy zaúčal nového šoféra u svojho zamestnávateľa, musel zostať v práci o týždeň dlhšie ako zvyčajne
a matka sa už po týždni začala dopytovať dennodenne, kedy po syna príde, preto nie je pravdou, že by
o syna sa nezaujímal. Pokiaľ poukazuje matka na stanovisko znalkyne ohľadne striedavej starostlivosti,
konštatoval, že v žiadnom prípade neuprednostňuje svoje záujmy pred záujmami mal. T., ale rieši
situáciu tak, aby zabezpečil živobytie sebe aj maloletému a aby mal dostatok času pre syna a navrhol
potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.



7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že
konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere
tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o
návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie
súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho
vyhlásenia. Keďže rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré
zanikne splnením jednorazovej povinnosti, musí zákon umožniť, aby toto rozhodnutie bolo zmeniteľné
do budúcna, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení
rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla Občianskeho práva
procesného nazvanou clausula rebus sic stantibus a táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky aj bez
návrhu, ak sa súd dozvie, že sa podstatným spôsobom zmenili skutočnosti, z ktorých vychádzalo
pôvodné rozhodnutie. Zákon nevylučuje, aby sa konanie začalo aj na návrh účastníka, avšak nie je
petitom viazaný. Pokiaľ sa konanie týka výchovy maloletých detí, hmotnoprávnym základom pre zmenu
je ust. § 26 Zákona o rodine. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akokoľvek
opodstatnená zmena oproti času, keď súd rozhodoval o výchove dieťaťa. Na to, aby súd mohol viesť
dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne,
či došlo k takej zmene pomerov, ktorú môžeme chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam.
Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností so súčasnými pomermi došiel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po dôslednom
vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval,
že došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zásah do právoplatného rozhodnutia
súdu. Zmena pomerov je v posudzovanom prípade daná záujmom mal. T. na tom, aby sa na jeho
výchove podieľal vo väčšom rozsahu aj otec - teda mužský prvok, ktorý je ochotný a schopný napomáhať
pri jeho výchove. Odvolací súd je toho presvedčenia, že zvereniu maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti nebráni vek maloletého ani domnienka narušenia jeho stabilného výchovného prostredia
tak, ako to tvrdí matka, pretože zo súdnej a psychologickej praxe vyplýva, že prekážka nízkeho veku



maloletých detí zaniká v dobe, kedy začnú navštevovať predškolské zariadenie, nakoľko sa tým viac
osamostatnia a odpútajú od matky, s ktorou boli úzko späté (porovnaj napr. nález Ústavného súdu
ČR z 23.2.2010 sp.zn. III.ÚS 1206/2009). Tomuto konštatovaniu zodpovedá aj reálne zistenie, že
otec sa s maloletým bez problémov stretával aj nad rámec súdnej úpravy styku. V posudzovanom
prípade má mal. T. 4 roky, bydliská rodičov sú vzdialené 5 km, teda maloletý nemusí meniť predškolské
zariadenie ani okruh kamarátov. Maloletý je na sústavnú starostlivosť oboch rodičov zvyknutý, má oboch
rodičov veľmi rád a obaja sa o neho dobre starajú. Výchovné schopnosti rodičov neboli spochybnené
v priebehu konania, naopak bolo zistené, že obaja rodičia majú predpoklady pre riadnu výchovu mal.
T.. Odvolací súd poznamenáva, že záujmom mal. T. nepochybne je, aby bol v starostlivosti oboch
rodičov, nakoľko to prispeje k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti. Ohľadne odvolacej námietky matky
o nevyhovení jej návrhu na úpravu styku odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne
porovnával pomery na strane účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností so súčasnými pomermi a posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k
predmetu odvolacieho konania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,
ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti.
Výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa
odvolací súd stotožnil, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám
logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť
napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože striedavá osobná starostlivosť prispeje k pozitívnemu
rozvoju osobnosti mal. T.Á., ktorý má vytvorený kladný citový vzťah k obom rodičom, má ich rád a nie je
problém pre neho byť s ktorýmkoľvek z rodičov. Na strane oboch rodičov sú vytvorené vhodné sociálne
pomery pre všestranný rast a vývin maloletého dieťaťa, čo sa zhoduje aj so závermi znaleckého posudku,
z ktorých vyplýva, že mal. T. potrebuje mať styk s oboma rodičmi, pretože sú obaja pre neho citovo
významní, má voči obom rodičom silné emočné a pozitívne nastavené väzby. Maloletý je voči rodičom
komunikačne otvorený a prirodzený. Znalkyňa zistila záujem oboch rodičov o maloletého a ani u jedného
z nich nezistila predstieraný záujem. Maloletý T. potrebuje mať už v predškolskom období častejší vzťah
s otcom a výchovný vplyv otca pre jeho budúci vývin ako muža je dôležitý. Maloletý T. nemá negatívny
vzťah ani k jednému z rodičov, naopak oboch má rád a má k nim silný citový vzťah, preto podľa názoru
znalkyne striedavá osobná starostlivosť prispeje k pozitívnemu rozvoju osobnosti maloletého. Maloletý
T. je po psychologickej stránke schopný a pripravený zvládnuť striedavú osobnú starostlivosť a interval
striedania by mal byť po týždni, pretože dlhší interval môže spôsobiť to, že mu bude clivo a smutno za
druhým rodičom, čo ho môže emočne labilizovať. Odvolací súd sa v plnom rozsahu zhoduje so záverom
znalkyne, súčasný zistený skutkový stav, správne považoval súd prvej inštancie za zmenu pomerov do
takej miery, že bolo potrebné zmeniť posledné súdne rozhodnutie o výchove mal. T. a konštatuje, že sa
v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v záujme maloletého nevyhnutná
zmena komunikácie medzi rodičmi pri realizácii nariadenej striedavej osobnej starostlivosti a najmä
predchádzania problémov pri jej realizácii, preto vyslovil názor, že súd prvej inštancie správne rozhodol
a najmä v záujme mal. T.. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k
rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie a keďže matka v odvolaní neuviedla žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd rozsudok podľa §
387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach
podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše
ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania
v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,



ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).