Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/292/2013 z 17. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. februára 2014, sp. zn. 24Sd/292/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013201042.1 Krajský súd Žilina | 24Sd/292/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5013201042.1 | 2014-02-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c12dfec-cbbb-42e3-a34a-470370551efc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013201042.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/292/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201042
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201042.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci
navrhovateľa: MUDr. V. I., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX G., Y. č. XXXX/XXA,
zast. advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Advokátska kancelária W. X, O., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní
o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 4.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa
14.11.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods.
2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 297,78
€ na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta so sídlom W. X, XXX XX O. X, číslo
bežného účtu: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v G. O. AG, pobočka zahraničnej banky, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.11.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z.
zamietla žiadosť navrhovateľa zo 7.8.2013 o priznanie starobného dôchodku od 1.6.2005.
V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia č.: VÚSZ:95677-5/2013 zo dňa 16.1.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 26
zákona NR SR č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný výsluhový dôchodok od
1.1.1999. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená
doba výkonu ZVS od 22.7.1957 do 21.7.1959 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba od 22.7.1959
do 14.7.1963 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 15.7.1963 do 31.12.1964 v I. kategórii
funkcií, od 1.1.1965 do 24.8.1965 v II. kategórii funkcií, od 25.8.1965 do 10.8.1972 v I. kategórii
funkcií, od 11.8.1972 do 27.12.1992 v II. kategórii funkcií a od 28.12.1992 do 31.12.1998 v I. kategórii
funkcií. Služobný pomer skončil dňa 31.12.1998. Odporkyňa poukázala na ust. § 259 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z., § 26a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v
znení neskorších predpisov a uviedla, že nakoľko navrhovateľ nespĺňa podmienku doby zamestnania
najmenej 10 rokov, nemá nárok na pomerný starobný dôchodok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho
preskúmania.



Uviedol, že vojenskú službu vykonával od 22.7.1957 do 31.12.1998, z toho službu profesionálneho
vojaka od 15.7.1963 do 31.12.1998, čo činí spolu 35 rokov, 5 mesiacov a 16 dní. Dňom 1.1.1999
mu podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov bol priznaný výsluhový
dôchodok, ktorý je aj naďalej podľa ust. § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. považovaný
za výsluhový dôchodok. Pre nárok na priznanie výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba
poistenia viac ako 20 rokov v I. kategórii a 21 rokov v II. kategórii. Po odchode do výsluhového
dôchodku naďalej pracoval v civilnom sektore a ku dňu 1.6.2005 odpracoval 9 rokov a 103 dní. Spĺňa
podmienky priznania starobného dôchodku aj zo všeobecného systému sociálneho poistenia (fyzický
vek 60 rokov, požadovaný počet odpracovaných rokov v I. a II. kategórii a celková doba dôchodkového
poistenia viac ako 25 rokov), preto dňa 7.8.2013 podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku ku dňu
1.6.2005. Zamestnávatelia profesionálnych vojakov až do 30.4.1998 odvádzali odvody na dôchodkové
poistenia do Sociálnej poisťovne. Z toho jednoznačne vyplýva, že aj po dobu vojenskej služby bol v
Sociálnej poisťovni poistený a celková doba poistenia ďaleko prekračuje poisťovňou uvádzanú dobu
poistenia 9 rokov a 103 dní. Neuznanie celej doby poistenia, teda poistenia vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia i v osobitnom systéme sociálneho poistenia znamená diskrimináciu výsluhových
dôchodcov oproti ostatným dôchodcom účastným len vo všeobecnom systéme poistenia. Pri tomto
postupe Sociálnej poisťovne by sa doby poistenia vojenského dôchodcu v osobitnom systéme poistenia
stratili a neboli by v žiadnom systéme zohľadnené. Ďalej poukázal na Medzinárodný dohovor č.
128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhlásených v Zbierke zákonov pod č.
416/1991, z ktorého článku 19 jednoznačne vyplýva nárok na priznanie starobného dôchodku za
celú dobu trvania sociálnej udalosti, teda za dobu poistenia v osobitnom i všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia. Poukázal tiež na článok 39 ods. 1 Ústavy SR a odmieta argumentáciu, že
profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok
v zmysle § 25a ods. 2 nezapočítava profesionálna služba. Poukázal na rozsudky NS SR sp. zn.
4So/133/2009, 7So/138/2011 a 9So/138/2011. Z týchto právnych záverov vyplýva, že ustanovenia
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nebránia vzniku nároku na
starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl,
ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k
tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
Priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka nebolo
považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Aj keď nespĺňa
podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale
získal potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má poisťovňa povinnosť priznať
mu dôchodok po zohľadnení aj nižšej doby ako 10 rokov vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo
všeobecnom systéme. Domáha sa preto zmeny pôvodného rozhodnutia odporkyňou, priznania nároku
na starobný dôchodok za dobu poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, s uznaním doby
poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Vo vyjadrení zo dňa 13.1.2014 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Na pojednávaní konanom dňa 18.2.2014 navrhovateľ zotrval na svojom opravnom prostriedku a
doplnil, že do výsluhového dôchodku odchádzal po splnení vekovej hranice potrebnej na priznanie
výsluhového dôchodku. Jeho pracovný pomer trval od 11.1.1999 do 31.5.2005. Nárok si uplatnil
po ukončení pracovného pomeru ku dňu 1.6.2005, teda po roku 2004. Z toho dôvodu § 259 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. ako dôvod zamietnutia žiadosti nemôže byť použitý. Počet 9 rokov a 103 dní
vypočítaných poisťovňou ako dobu poistenia vo všeobecnom systéme nezodpovedá skutočnosti. Pri
výpočte doby poistenia vo všeobecnom systéme mu poisťovňa nezohľadnila dobu poistenia od
22.7.1957 do 31.12.1957 v celkovom počte 163 dní. Uvedená tzv. zbytková doba mu nebola
do doby výsluhového dôchodku započítaná, nakoľko v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia
v zmysle § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. sa pre výpočet nároku na výsluhový dôchodok hodnotia len
celé roky poistenia. Preto táto doba má byť podľa § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona č.
461/2003 Z.z. zohľadnená vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 4So/11/2009 uverejnený v Zbierke rozhodnutí NS SR č. 59/2011. Po zohľadnení tejto
zbytkovej doby poistenia vo všeobecnom systéme je doba poistenia 9 rokov, 8 mesiacov a 23 dní. Ďalej
mu odporkyňa nezohľadnila dobu poistenia vo všeobecnom systéme v trvaní 9 mesiacov za rok 2013,
kedy bol zamestnaný na dohodu a po ktorú zamestnávateľ odvádzal za neho dávky na dôchodkové
poistenie do všeobecného systému sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa pri zamietnutí jeho žiadosti



rozhodnutím zo 4.11.2013 nerešpektovala túto skutočnosť, hoci jej počet odpracovaných rokov z jej
záznamov ku dňu vydania zamietavého stanoviska musel byť známy. Predložil dohodu o pracovnej
činnosti uzatvorenú s SLK Rajecké Teplice, a. s. a dohodu o vykonaní práce uzatvorenú so Žilinskou
univerzitou spolu s potvrdeniami o zdaniteľných príjmoch fyzických osôb a o preddavkoch na daň.
Celková doba poistenia vo všeobecnom systéme po prepočítaní zbytkovej doby a doby poistenia v roku
2013 súhrnne teda činí 10 rokov, 5 mesiacov a 23 dní, čím podmienka doby poistenia vo všeobecnom
systéme pre nárok na výplatu pomerného starobného dôchodku je splnená. Odvolávanie sa odporkyne
na § 26a ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. má taktiež za následok znevýhodnenie starobného
zabezpečenia občana, ktorý vykonával službu v ozbrojených silách v porovnaní s občanmi, ktorí takúto
službu nevykonávali. Postup odporkyne odporuje čl. 12 Ústavy SR. Pokiaľ mu odporkyňa nezohľadňuje
dobu poistenia v obidvoch systémoch, je to v zmysle Ústavy SR znevýhodňovanie jeho osoby voči iným
osobám. Takýmto konaním poisťovne dochádza tiež k jeho diskriminácii oproti poberateľom starobných
dôchodkov, čo je v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní. Odporkyňa
má priznať nárok na výplatu starobného dôchodku aj v prípade, kedy výsluhový dôchodca nezískal dobu
poistenia 10 rokov vo všeobecnom systéme. Poukázal na dve stanoviská odporkyne, k téme
výsluhové dôchodky zo dňa 26.11.2013, uverejnené na internetovej stránke. Do výsluhového dôchodku
odchádzal po splnení vekovej hranice potrebnej pre priznanie výsluhového dôchodku podľa § 26
zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov. Za dobu vojenskej služby mu Vojenským
úradom sociálneho zabezpečenia bola zhodnotená doba 20 rokov a 148 dní v I. kategórii a 21
rokov a 9 dní v II. kategórii funkcií. Ku dňu podania žiadosti o výplatu pomerného starobného dôchodku
dosiahol fyzický vek 73 rokov, po dobu služby vojaka z povolania odpracoval viac ako 35 rokov a
v civilnom zamestnaní viac ako 10 rokov, čo je spolu viac ak 45 rokov. Splnil aj požadovanú dobu
poistenia vo všeobecnom systéme poistenia viac ako 10 rokov, takže zo strany odporkyne nie je dôvod
na zamietnutie jeho žiadosti. Ak mu odporkyňa zamietla priznať nárok na výplatu pomerného starobného
dôchodku, koná podľa jeho mienky protiprávne, vedome, s cieľom prieťahmi oddialiť povinnosť priznať
nárok na výplatu dôchodku a šetriť tak finančné prostriedky v prospech SP. Navrhol preto, aby súd zrušil
napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že odporkyňa je povinná
priznať mu právo na výplatu starobného dôchodku a stanoviť jej povinnosť pri výpočte doby poistenia vo
všeobecnom systéme zohľadniť dobu, ktorá mu nebola započítaná pri priznávaní nároku na výsluhový
dôchodok v trvaní 163 dní a zohľadniť dobu poistenia za rok 2013 v trvaní 9 mesiacov. Domáha sa tiež
vrátenia finančných prostriedkov protiprávne odvedených do fondu nezamestnanosti za dobu poistenia
vo všeobecnom systéme poistenia.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní okrem iného uviedol, že § 26a ods. 1 a 2 31.12.1998
nebol v platnosti. Zákon č. 100/1988 Zb. platil až do roku 2003 a navrhovateľ nemôže za to, že sa tento
predpis menil ďalšími novelami, medzi ktorými bolo zrejme aj ustanovenie nového § 26a, ktorý použila
odporkyňa. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a v prípade úspechu žiadal nahradiť trovy konania.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie
odporkyne zo dňa 13.1.2014 a s poukazom naň navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne. Doba od 1.9.1954 až do 21.7.1957, t. j. doba štúdia bola navrhovateľovi zhodnotená a
od 22.2.1957 bola započítaná pre účely výsluhového dôchodku. Dobu poistenia, ktorú navrhovateľ
vykonával v roku 2013, nie je možné hodnotiť pre účely dôchodku z toho dôvodu, lebo žiadateľ žiadosťou
zo dňa 7.8.2013 žiadal dôchodok priznať od 1.6.2005, t. j. za dobu po vzniku nároku na dôchodok sa
môže jedine navýšiť dôchodok, ale nemôže sa brať pre výpočet dôchodku.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 7.8.2013, doručenou odporkyni dňa 12.8.2013, požiadal o priznanie
starobného dôchodku od 1.6.2005.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom
poistení) obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho
vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný



výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 31.12.2007)
poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred
1.1.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú
len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu
poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských dôchodkov a
vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom
zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len
na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo
všeobecnom systéme. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti
zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s
výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), ale nie v časti, upravujúcej nárok
na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

Postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú
dávku všetky doby poistenia, právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274
zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní
do zvýhodnených pracovných kategórií.

Odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok
výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najskôr vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (pri
zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom
systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a
až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného
systému a nebude poškodzovať odporkyňu.
Z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci
ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali
službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového
poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však
nemôže mať za následok ich nižšie dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného
dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1.1.1999 priznaný výsluhový dôchodok
podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý sa od 1.7.2002
nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 125 ods. 11
naďalej považuje a vypláca ako výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia zo dňa 25.1.2013, pre nárok a výšku tohto dôchodku bola zhodnotená doba výkonu ZVS
od 22.7.1957 do 21.7.1959 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba vo vojenskej škole od 22.7.1959



do 14.7.1963 v I. kategórii funkcií, doba služby dôstojníka z povolania od 15.7.1963 do 31.12.1964,
od 25.8.1965 do 10.8.1972 a od 28.12.1992 do 31.12.1998 v I. kategórii funkcií a doba služby dôstojníka
z povolania od 1.1.1965 do 24.8.1965 a od 11.8.1972 do 27.12.1992 v II. kategórii funkcií. Za
toto obdobie nepatrí navrhovateľovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok,
ak by celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Zhodnotenie doby poistenia v I. kategórii funkcií odôvodňuje skorší odchod poistenca do dôchodku.
Navrhovateľ teda odpracoval viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom v I. kategórii funkcií, a preto
sa na neho vzťahuje § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, čo znamená, že ak vo
zvýhodnenom zaradení v zamestnaní zo zvýhodnenej pracovnej kategórie splnil podmienky pre vznik
nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku, potom v súlade s § 21 ods. 1 písm. c) zákona
o sociálnom zabezpečení v spojení s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má nárok na skorší
odchod do dôchodku. Podľa názoru súdu aj vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania
viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu
po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s
prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po
zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo
všeobecnom systéme.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 14.11.2013 bolo vydané v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Pretože vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôkazov, súd ho v
súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a), písm. d) O.s.p. s v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2
O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na starobný
dôchodok od 1.6.2005 po zohľadnení civilného zamestnania a určiť jeho výšku po vykonaní výpočtu
dôchodku, zodpovedajúcemu dobe zabezpečenia (poistenia) vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia a v rámci rozhodovania sa vysporiadať aj so všetkými námietkami
navrhovateľa. Keďže navrhovateľovi bol od 1.1.1999 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok,
ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného
systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, odporkyňa bude musieť
postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., pričom starobný dôchodok navrhovateľa
môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka,
rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.

Podľa § 250j ods. 7 správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Navrhovateľ bol v predmetnom konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. §
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil
prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zo dňa 18.2.2014, prijatom na
tunajšom súde dňa 21.2.2014, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 442,08
€ vyčíslených podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 11 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p.. V
dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach
preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13
výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 61,85 €.
Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za
1) prevzatie a príprava veci dňa 12.2.2014 v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 61,85 €,
2) účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 18.2.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky
vo výške 61,85 €,
3) režijný paušál za dva úkony právnej služby v súlade s ust. § 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky vo
výške 16,08 € (2 x 8,04 €),



4) náhrada za stratu času spolu vo výške 134 € v súlade s § 15 písm. b) vyhlášky (10 polhodín x
13,40 €),
5) cestovné vlakom zo Žiliny a späť spolu vo výške 24 € v súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky,
čo spolu predstavuje sumu 297,78 €.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že nejde priamo o dávkovú vec
v zmysle ust. § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky, a preto ním požadovanú základnú sadzbu tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby vo výške 134 € neakceptoval.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 297,78 € na
účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta so sídlom W. X, XXX XX. O. X, číslo
bežného účtu: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v G. O. AG, pobočka zahraničnej banky,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 18. februára 2014



JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková