{"guid": "baacac4e-b08d-4091-b5cb-9f8d42c413ff:e765768e-9372-46cc-9c7f-e5f34cb911b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1014201534.1", "spisova_znacka": "10Sža/35/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/35/2015 z 30. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2015, sp. zn. 10Sža/35/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1014201534.1", "identifikacne_cislo": "1014201534", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2015-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e765768e-9372-46cc-9c7f-e5f34cb911b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201534.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201534.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201534.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/35/2015\n1014201534\n30. 09. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:1014201534.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Q. K., narodený dňa XX.XX.XXXX,\niránskej štátnej príslušnosti, miesto pobytu S., zastúpený: Mgr. Jarmila Karak Vargová, advokátka,\nBrečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,\nPivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014\nzo dňa 08.08.2014, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n10Saz/3/2014-46 zo dňa 09.06.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Saz/3/2014-46 zo dňa\n9. júna 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS: MU-70-56/POŽ-2014 zo dňa 08.08.2014, ktorým nebol navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej\nlen „zákon o azyle“) udelený azyl a zároveň mu bola podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle a § 20\nods. 4 zákona o azyle poskytnutá doplnková ochrana na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti daného rozhodnutia.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov\nuvedených právnou zástupkyňou navrhovateľa a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa\nnie je dôvodný.\nKonštatoval, že vo veci nariadil ústne pojednávanie, v ktorom pokračoval bez účasti tlmočníka,\npretože s takýmto postupom vyslovila súhlas právna zástupkyňa navrhovateľa. Dodal, že základom\npre posudzovanie žiadosti navrhovateľa o azyl boli vyjadrenia navrhovateľa a podklady hodnotiace\nvnútropolitickú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa.\nMal za preukázané, že hlavnými dôvodmi navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky je jeho konvertovanie na kresťanstvo a samotná skutočnosť, že požiadal o azyl, čo je v Iráne\npovažované za politický prejav, a teda ako člen iránskej kultúrnej delegácie sa dopustil konania, ktoré\nnie je v súlade so zásadami reprezentácie krajiny pôvodu v zahraničí, pričom za takéto konanie by bol\nv prípade návratu do krajiny pôvodu vypočúvaný, mučený alebo potrestaný dlhoročným väzením alebo\naj smrťou.\n\nSúd prvého stupňa poukázal na tom, že postavenie a reálnu hrozbu prenasledovania konvertitov\nz Iránu posúdil azylový a imigračný tribunál Veľkej Británie vo svojich rozhodnutiach v roku 2004\na 2008 UKAIT00082 a UKIAT000303 s výsledkom, že obyčajný konvertita viac menej nebude čeliť\nprenasledovaniu, pretože iránske úrady nejdú po jednotlivých konvertitoch, ale po tých, ktorí organizujú\nstretnutia a obracajú na vieru.\nNakoľko z navrhovateľovej strany nedošlo k naplneniu podmienok na udelenie azylu obsiahnutých v\nustanoveniach § 8 a § 10 zákona o azyle, mal krajský súd za to, že odporca postupoval správne, keď\nrozhodol, že navrhovateľovi neudeľuje azyl a súčasne, zvážiac existenciu vážnych dôvodov vystavenia\nreálnej hrozbe vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, správne rozhodol o\nposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, ktorá podľa názoru súdu predstavuje dostatočnú ochranu\nnavrhovateľa. Súd prvého stupňa z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne\nsprávne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.\n\nII.\nOdvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa\nneúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nK námietke neúplného zistenia skutkového stavu uviedol, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový\nstav, pretože v odôvodnení rozhodnutia neuviedol ako sa vysporiadal s námietkami uvedenými v\nopravnom prostriedku, len stroho skonštatoval, že opravný prostriedok nie je dôvodný a navrhovateľ,\nako obyčajný konvertita, by viac menej prenasledovaniu nečelil. Takéto tvrdenia však navrhovateľ\npovažoval za nedostačujúce s poukazom na množstvo správ, ktoré uviedol v opravnom prostriedku,\nktoré potvrdzujú prenasledovanie konvertitov, ich zadržiavanie a mučenie ako aj, že akt opustenia islamu\nkvôli inému náboženstvu je trestným činom, trestateľným smrťou. K týmto sa súd nijako nevyjadril, čím\nneúplne zistil skutkový stav a ostatné námietky úplne odignoroval.\nNamietal, že sa súd nevenoval námietke neposudzovania hrozieb súvisiacich s vlastníctvom zakázaných\nkníh.\nNamietal neskúmanie podmienok vo väzniciach v súvislosti s hrozbou väzenia v prípade návratu\nnavrhovateľa do krajiny pôvodu z dôvodu jeho náboženského presvedčenia.\nNavrhovateľ súdu vytkol aj to, že sa nevyjadril k námietke zohľadnenia postavenia umelcov ako\npríslušníkov sociálnej skupiny, nakoľko navrhovateľ svoju vieru premieta aj do svojej umeleckej tvorby,\nčím prispieva k šíreniu svojej viery. Mal za to, že jeho sociálny profil, ktorý potvrdzuje, že sa snaží aj svoje\nokolie presviedčať a nabádať na vyznávanie svojej novej viery, súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil,\nčím spôsobil neúplné zistenie skutkového stavu.\nUviedol, že v opravnom prostriedku bola namietaná nepreskúmatelnosť rozhodnutia odporcu z dôvodu,\nže nebolo jasné, ako sa odporca vysporiadal s niektorými dôkazmi predloženými do konania a tvrdeniami\nnavrhovateľa. K tejto námietke však súd žiadne stanovisko nezaujal, preto nie je možné zistiť, akým\nspôsobom sa s námietkou vysporiadal.\nNa základe uvedeného dospel navrhovateľ k záveru, že súd sa vo svojom rozhodnutí, zaoberal, aj to\nneúplne, len jednou námietkou, a to postavením konvertitov. Ostatné námietky úplne odignoroval.\nK námietke nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že súd prvého\nstupňa v napadnutom rozsudku len veľmi stručne uviedol, že navrhovateľ nesplnil podmienky na\nudelenie azylu v zmysle § 8 a § 10 zákona o azyle, avšak podľa § 13 a § 20 ods. 4 zákona o azyle sa mu\nudelila doplnková ochrana, ktorá je podľa krajského súdu dostatočnou ochranou navrhovateľa. S týmto\n\ntvrdením súdu vyslovil navrhovateľ nesúhlas, pretože súd rovnako ako odporca nesprávne skonštatovali,\nže navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu.\nDôvodil tým, že navrhovateľ má v prípade návratu do krajiny pôvodu obavy pred prenasledovaním, ktoré\nspočíva v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych,\npolicajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným\nspôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému\npotrestaniu, pričom oprávnenosť týchto obáv majú preukazovať navrhovateľom predložené správy.\nPôvodcom prenasledovania, ako to vyplýva z predložených správ o krajine pôvodu, má byť podľa\nnavrhovateľa predovšetkým štát, pričom nemožno vylúčiť ani prenasledovanie zo strany neštátnych\nsubjektov.\nAko dôvod opodstatnených obáv z prenasledovania uviedol navrhovateľ dôvody náboženské a dôvody\nzastávania politických názorov a uplatňovania politických práv a slobôd s poukazom na skutočnosť, že\nnavrhovateľ bol v minulosti obeťou prenasledovania, ktoré spočívalo v diskriminačných opatreniach a\nviacerých opatreniach zo strany tajnej bezpečnostnej služby.\nNavrhovateľ upriamil pozornosť na to, že v prípade návratu do krajiny pôvodu existuje opodstatnená\nobava, že môže dôjsť k opakovaniu diskriminačných opatrení, k ich stupňovaniu, k použitia násilia a\nneprimeraného a diskriminačného trestu, preto mal za to, že krajský súd sa mal vo väčšej miere zaoberať\nhrozbou ďalšieho prenasledovania pri návrate do krajiny pôvodu.\nS poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/49/2014 zo dňa\n13.01.2015 zdôraznil, že konvertovanie na kresťanstvo je v krajine pôvodu považované za prejav\npolitického názoru a chápe sa ako zrieknutie sa islamskej jednoty, a preto je porovnávaná so zradou.\nVychádzajúc z uvedeného je podľa navrhovateľa potrebné považovať ho za osobu prenasledovanú\nnielen z náboženských, ale aj z politických dôvodov.\nV súvislosti s objektívnosťou obáv z prenasledovania odkazuje navrhovateľ na množstvo správ\nzaložených v administratívnom spise.\nDodal, že takéto osoby sú zatýkané, je im bránené v náboženských prejavoch, sú držané vo väzení bez\nsúdu, vo väzení, kam sa spravidla konvertiti umiestňujú, bežne dochádza k porušovaniu ich ľudských\npráv a pod.\nNavrhovateľ mal za to, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa nepostupoval v súlade\ns platnými predpismi a pri svojom konaní sa dopustil vyššie uvedených pochybení, preto žiadal, aby\nodvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, aby zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nK podanému odvolaniu sa vyjadril odporca s tým, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k opravnému\nprostriedku zo dňa 24.10.2014.\nĎalej uviedol, že po opätovnom posúdení napadnutého rozhodnutia ako aj celého konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu zastáva názor, že v predmetnom prípade došlo k rozhodnutiu vo veci\nna základe správneho právneho posúdenia, zistený stav bol komplexne opísaný, bolo uvedené z\nakých podkladov sa vychádzalo pri rozhodovaní a prečo sa navrhovateľovi neudelil azyl, resp. prečo\nsa poskytnutie doplnkovej ochrany považovalo za postačujúce. Z takto podrobne odôvodneného\nrozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností vychádzal odporca pri jeho vydaní a prečo rozhodol tak,\nako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.\nOdporca vyjadril názor, že v priebehu celého konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého\nrozhodnutia, dokonca ani v opravnom prostriedku, navrhovateľ neuviedol a nepreukázal žiadne\nskutočnosti oprávňujúce vydanie rozhodnutia o udelení azylu. Naopak skonštatoval, že odporca\nobjektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci, zistil, že\n\nnavrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako je ustanovené v § 8 a 10 zákona o azyle, preto považuje\nnapadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom o azyle a Ženevským dohovorom z r. 1951 o\nprávnom postavení utečencov.\nNavrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako\nvecne správny a zákonný.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nRozhodnutím ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 08.08.2014 Migračný úrad Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil navrhovateľovi azyl a súčasne\nnavrhovateľovi podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného\nroka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nRozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ bol na základe Dublinského dohovoru dňa 12.03.2014\nletecky vrátený na územie Slovenskej republiky z územia Švédska.\nNavrhovateľ pricestoval do Európy v júni roku 2012 za účelom účasti na medzinárodnom festivale\ndivadelných vysokých škôl v Bratislave - Istropolitan. Dňa 05.07.2012 vo Fínsku požiadal o udelenie\nazylu. Po zamietnutí jeho žiadosti a oznámení transferu naspäť na územie Slovenskej republiky, údajne\nopustil Európu. Dňa 06.06.2013 podal žiadosť o azyl vo Švédsku a počas jej vybavovania podal žiadosť\no azyl dňa 20.12.2013 vo Fínsku.\nNavrhovateľ vyhlásil, že v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, zadržaný bol iba raz ešte ako\nštudent v súvislosti so študentskou demonštráciou proti vládnemu režimu. Vyhlásil, že nebol členom\nžiadnej politickej strany, hnutia či inej organizácie, teda politicky sa neangažoval. Ďalšie dôvody\nneuviedol.\nKu konvertovaniu na kresťanstvo ako k primárnemu dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl odporca\nuviedol, že navrhovateľ sa narodil ako moslim s tým, že v priebehu príprav filmu o náboženstve\nkonvertoval v krajine pôvodu na arménsku cirkev. O tomto krste neexistuje žiaden dokument, nevedela\no tom ani navrhovateľova rodina, priatelia. Opätovne prijal krst vo Fínsku, čo preukázal potvrdením.\nOdporca skonštatoval, že hoci je konvertovanie od roku 2002 podľa islamského práva šaríja zakázané,\npo moratóriu vyhlásenom najvyššou autoritou iránskej justície ajatolláhom Sahrúdim, nie sú známe\nprípady trestu smrti za odpadlíctvo. Podľa iránskeho trestného práva nie je konvertovanie z islamu\n(odpadlíctvo) zakázané, a teda ani sankcionované. Napriek tomu, že konvertovanie je teoreticky možné\npotrestať smrťou, v praxi je len zriedka niekto obvinený z odpadlíctva.\nPodľa vedúcich predstaviteľov kostolov, majú bežní členovia len zriedka problémy s nájdením práce,\nzískaním povolenia na štúdium na univerzite alebo získaním cestovného pasu. Samotné konvertovanie\nv Iráne nemá vo všeobecnosti za následok individuálne prenasledovanie štátom. Situácia kresťanov v\nIráne je na tolerovanej úrovni, pokiaľ sa títo pridržiavajú všetkých zákonných obmedzení a nesnažia sa\nna svoju vieru obracať ďalších moslimov. Obyčajný konvertita viac-menej nebude čeliť prenasledovaniu.\nAktívny konvertita môže čeliť prenasledovaniu a rovnako tomu môže byť aj u obyčajného konvertitu s\nrizikovými faktormi. Iránske orgány primárne zaujímajú aktívni šíritelia kresťanstva a počet a frekvencia\nútokov na obyčajných konvertitov nie sú v takej miere, aby bolo dokázané, že ide o skutočné riziko\nvážneho neprimeraného zaobchádzania.\nIránski občania, ktorí konvertovali na kresťanstvo a nedávajú to najavo, nepriťahujú ani pozornosť\núradov. Aj podľa konkrétnych informácií od kresťanskej cirkvi v Iráne, neexistuje reálne riziko\nprenasledovania osôb po návrate do Iránu, ktoré uvádzali ako dôvod svojej žiadosti o azyl konvertovanie.\nJe teda zrejmé, že ani konvertovanie žiadateľa, nepredstavuje žiadnu prekážku jeho návratu do Iránu.\nOdpadlíctvo, ako akt opustenia alebo vzdania sa nejakého náboženstva, nie je kvalifikované ako trestný\nčin podľa iránskeho trestného zákona. Odpadlíctvo je možné trestať na základe práva šaríja. Civilné\nzákony Iránu nezakazujú konvertovanie z islamu a nepoznajú ani žiadne tresty za konvertovanie. V\n\ncivilnom práve teda nie je odpadlíctvo problémové, problémom je iba hanobenie islamu (rúhanie) a\nnahováranie na odpadlíctvo, čo nie je navrhovateľov prípad.\nOdporca pri posudzovaní navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu zdôraznil, že orgány krajiny pôvodu\nnedisponovali informáciami o konvertovaní navrhovateľa, z ktorých vychádza potenciálna hrozba\nprenasledovania. V krajine pôvodu navrhovateľa v poslednom období neboli zaznamenané žiadne\nzásadné udalosti alebo zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú\nochranu. Dodal, že skutočnosť, že navrhovateľ konvertoval v zahraničí na kresťanskú vieru, resp. konal\nproti zásadám islamu ešte neznamená, že automaticky splnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8\nzákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie alebo, že sa automaticky stáva utečencom „sur place“.\nPo komplexnom preskúmaní prípadu navrhovateľa a následnom vyhodnotení situácie v krajine pôvodu,\ndospel odporca k záveru, že v krajine pôvodu nehrozí konvertitom žiadna z foriem prenasledovania\nv zmysle zákona o azyle. Čeliť prípadným problémom v krajine pôvodu navrhovateľa môžu hlavne\nkonvertiti, ktorí pôsobia na vedúcich cirkevných pozíciách, dávajú sa vysvätiť za kňazov, prípadne\nvedome pôsobia na moslimov v snahe obrátiť ich na kresťanstvo.\nOdporca ešte vyjadril názor, že samotné konvertovanie navrhovateľa vyvoláva isté otázky, najmä či\nu neho došlo k tak veľkej zmene ideového presvedčenia a chápania sveta v porovnaní s kultúrnym\nprostredím, z ktorého pochádza a či je vôbec možné v tak krátkom čase v dostatočne hlbokej miere\npreniknúť do podstaty nového vierovyznania.\nVo vzťahu k zmyslu a účelu doplnkovej ochrany odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sža/77/2010 zo dňa 12.10.2010, podľa ktorého je zmyslom a účelom\ndoplnkovej ochrany poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej\nrepubliky tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z\ndôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať\nich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po\nprípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam, nastávajúcim\nv odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení či neudelení\ndoplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné\nvychádzať.\nVo vzťahu k uloženiu trestu smrti alebo jeho výkonu odporca konštatoval, že tieto v prípade navrhovateľa\nmožno vylúčiť, keďže v krajine pôvodu nevykonával žiadnu činnosť, za ktorú by hrozilo vážne bezprávie\nv podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Konvertovanie nie je podľa iránskeho trestného\npráva zakázaný a teda ani sankcionovaný, zakázané je, ako už bolo spomínané, len podľa islamského\npráva šaríja. V skutočnosti však kresťanskí konvertiti môžu praktizovať svoju vieru. Dokonca aj z\npraxe vyplynulo, že samotné konvertovanie v Iráne nemá vo všeobecnosti za následok individuálne\nprenasledovanie štátom.\nV súvislosti s mučením alebo neľudským, alebo ponižujúcim zaobchádzaním, alebo trestom odporca\nkonštatoval, vychádzajúc z informácii získaných Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce\nmigračného úradu, že vláda v krajine pôvodu navrhovateľa udržiava kontrolu kín, hudby, divadla a\numenia, v rámci čoho sú kultúrni tvorcovia pri svojej tvorbe nútený vykonávať „autocenzúru“. Ľudia\npracujúci vo filmovom priemysle boli svojvoľne zatknutí na základe vágnych obvinení spojených s\nhrozbou pre bezpečnosť štátu a boli podrobení zlému zaobchádzaniu s tým, že na ich pohyb a schopnosť\npracovať boli uvalené závažné obmedzenia.\nS poukazom na rozšírené informácie o kontrole občanov krajiny pôvodu navrhovateľa zo strany vládneho\nrežimu, a to aj v zahraničí, považoval odporca za dôveryhodné vyjadrenia navrhovateľa o kontrole\nvystúpenia iránskych umelcov v Bratislave ako aj vyjadrenie, že v jeho byte bola vykonaná prehliadka\ntajnou službou.\nOdporca vyjadril názor, že nakoľko navrhovateľ, ako vedúci iránskej delegácie vyslaný na Slovensko na\nfilmový festival sa včas nevrátil do krajiny pôvodu, môžu z toho iránske štátne orgány vyvodiť, že zostal\nnelegálne v zahraničí a požiadal o azyl, čo môžu považovať za uškodenie povesti Iránu. Na základe\n\nuvedeného sú potom takéto osoby po návrate do krajiny pôvodu zatknuté, vyšetrované a v mnohých\nprípadoch aj odsúdené.\nZ dostupných informácií mal odporca za preukázané, že v súčasnosti neprebieha v krajine pôvodu\nnavrhovateľa žiaden ozbrojený konflikt, teda nedochádza tam k ohrozeniam obyvateľov na základe\nneselektívneho násilia, preto konštatoval, že navrhovateľovi z objektívnych dôvodov nehrozí v\nprípade jeho návratu do krajiny pôvodu ani hrozba vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu ako jedna z foriem vážneho bezprávia.\nBerúc do úvahy celkovú situáciu v krajine pôvodu a princíp individuálneho posudzovania potreby\nposkytnutia ochrany dospel odporca k záveru, že s dostatočnou istotou nemožno vylúčiť vystavenie\nnavrhovateľa reálnej hrozbe vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, preto\nnavrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky.\nOdporca poukázal na zdroje a informácie, z ktorých vychádzal pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa\no udelenie azylu.\nS poukazom na ustanovenia zákona o azyle, ktoré v rozhodnutí citoval uviedol, že navrhovateľ nesplnil\npodmienky na udelenie azylu, avšak v jeho prípade existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol\nv prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, preto mu bola\nposkytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky na dobu jedného roka.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť,\nnakoľko konanie krajského súdu trpí vadami, ktoré mohli mať vplyv na jeho vecnú správnosť, a preto\nrozhodol podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. tak, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozhodnutie bolo verejne vyhlásené dňa 30.09.2015 (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O.s.p.).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\n\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (ods.\n1).\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak,\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a/ do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov (ods. 1).\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok, ktorým\nkrajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 08.08.2014, ktorým nebol\nnavrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle udelený azyl a zároveň mu bola podľa\nustanovenia § 13a zákona o azyle a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytnutá doplnková ochrana na dobu\njedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia, preto primárne v medziach\nodvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami\nnavrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť\na správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\n\nPodľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tretej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPodľa § 212 ods. 4 O.s.p. odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje\nzmena, a naopak.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nOdvolací súd má za preukázané, že v preskúmavanom prípade súd prvého stupňa napadnutým\nrozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne, pričom v\nodôvodnení rozsudku sa obmedzil iba na konštatovanie, že mal za preukázané, že hlavnými dôvodmi\nnavrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je jeho konvertovanie na\nkresťanstvo a samotná skutočnosť, že požiadal o azyl s tým, že ako obyčajný konvertita viac menej\nnebude čeliť prenasledovaniu. Ešte dodal, že z navrhovateľovej strany nedošlo k naplneniu podmienok\nna udelenie azylu obsiahnutých v ustanoveniach § 8 a § 10 zákona o azyle, no súčasne odporca\nsprávne rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, ktorá podľa názoru súdu predstavuje\ndostatočnú ochranu navrhovateľa.\nOdvolací súd má za to, že vlastné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je nedostatočné s\ntým, že vlastný právny názor súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje, čo\nnezodpovedá zákonným limitom odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Za\ntohto stavu je napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.\nNavyše, rozhodnutím a postupom súdu prvého stupňa bolo obmedzené právo navrhovateľa na\nspravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím\ndôvodom, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi\nodňala možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok umožňuje, a to\nnajmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť vypočutý ako účastník, robiť podania, podávať opravné\nprostriedky a pod.\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré poskytuje záruku, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.\nÚčastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a\nzrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ide o predpoklad\núčinného uplatňovania práva na opravné prostriedky stranami v konaní. Navyše, odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\nUvedené vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení\nrozhodnutia uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\nprípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za\npreukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri\nhodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súčasťou práva\n\nna riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami\núčastníka konania, pretože nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia. Iba také rozhodnutie, ktoré je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2\nO.s.p. je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu prvého stupňa.\nÚstavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\nZ ústavnoprávneho hľadiska, preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého\nodvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\nPretože napadnuté rozhodnutie krajského súdu nedáva odpoveď na otázky nastolené navrhovateľom,\npričom odvolací súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať, pretože takýmto\npostupom súdu by sa odňala možnosť konať pred súdom, dospel odvolací súd k potrebe zrušenia\nrozsudku krajského súdu.\nVzhľadom k tomu, že krajský súd sa námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku\nnezaoberal, odňal navrhovateľovi možnosť konať o uplatnených námietkach pred súdom.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods.\n1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu postupovať vo vyššie načrtnutej línii,\nprejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami\nnavrhovateľa, vrátane odvolacích námietok, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a\npresvedčivo odôvodniť.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}