{"guid": "ba676e75-32d8-48e2-b903-eeb4787e9a59:fe2a928c-a8d9-478d-b7b4-bbe97d872c74", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5015200429.1", "spisova_znacka": "29Sp/47/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/47/2015 z 13. 8. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. augusta 2015, sp. zn. 29Sp/47/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5015200429.1", "identifikacne_cislo": "5015200429", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2015-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe2a928c-a8d9-478d-b7b4-bbe97d872c74", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200429.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200429.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200429.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/47/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200429
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200429.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576, 022 01 Čadca, za účasti
účastníka konania: S. U., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX C. R. J. č. XXX, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. V 3224/2014 zo dňa 8. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. V 3224/2014 zo dňa 8. 10. 2014                                      p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a účastníkovi konania náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol tak, že návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva
do katastra nehnuteľností k špecifikovaným nehnuteľnostiam zamietol podľa §31 ods. 3 katastrálneho
zákona. Odporca po preskúmaní zmluvy a priloženého spisového materiálu zistil, že záložnú zmluvu
podpísalo za záložcu združenie ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o
splnomocnení. Odporca preskúmaním predloženého návrhu na vklad a jeho príloh zistil nedostatky, ktoré
bránili povoleniu vkladu. Poukázal na ust. § 28 ods. 1, § 30 ods. 5, § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona
a na ust. § 22 ods. 1, 2, § 39 a § 52, § 53 Občianskeho zákonníka. Okresný úrad tiež poukazoval na
Smernicu Rady č. 93/13/EHS, konkrétne na čl. 3 ods. 1 a ods. 2 predmetnej smernice. Poukázal na to, že
dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi záložcom a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená
riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 Občianskeho zákonníka a je ako celok
absolútne neplatná. Dohoda o splnomocnení je predtlačená - formulárová zmluva poskytnutá na tento
účel poskytovateľom úveru POHOTOVOSŤ, s. r. o., obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník
nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v jednom balíku s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred
určený zástupca záložcu bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná.
Nakoľko dohoda o splnomocnení je vpísaná to tzv. formulárovej dohody bola obmedzená možnosť, aby
si splnomocniteľ zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý
by skutočne hájil záujmy splnomocnenca, keďže tento už bol v tejto dohode o splnomocnení vopred
vpísaný. V zmluve sa taktiež nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka
výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľného majetku
v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, a tým sa
výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu, čo v konečnom dôsledku
ohrozuje dobré mravy.



Proti tomuto rozhodnutiu zo strany navrhovateľa bol podaný opravný prostriedok, v ktorom navrhovateľ
poukazuje na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, má za to, že správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Navrhovateľ zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne
v súlade s príslušnými ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpená a spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v
zmysle riadne uzatvorenej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci
pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp, združeniu občianskoprávnej pomoci
plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len
na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto právna úvaha
nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré
boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny
odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba
citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé,
aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretý medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval
jeho obsah. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa
splnomocnencom, teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a
teda sa na neho nevzťahujú ust. § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o
rozpor s dobrými mravmi nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru
alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Podotýka, že obsahom spisu správneho orgánu nie je
zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne
oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Správny orgán
teda nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav vec a vydal nezákonné rozhodnutie. Z tohto dôvodu
žiadal rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Účastník konania  sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadril.

Odporca sa písomne k opravnému prostriedku vyjadril, zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 14.8.2015. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastník konania.  Doručenie predvolania
mali vykázané riadnym spôsobom. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil vo
veci konať a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti. Odporca  a ani účastník konania neospravedlnili svoju
neúčasť na pojednávaní a ani nežiadali o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Súd  vec prejednal
a rozhodol aj v ich neprítomnosti pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné
potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.



Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom  práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného
práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené      v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
účastník konania).

Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva,            na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.  Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,



c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona  okresný úrad  na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a
minútu doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad  preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote           30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný
úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V
súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul
nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie odporcu, ako správneho
orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva
v katastri.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam.

Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s
návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania odporca ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporca  ako
správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne
skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu
alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné



zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,
ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou
o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno
považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny
vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom
(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii
právneho vzťahu zastúpenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú
splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra        na základe vkladu
práv k nehnuteľnostiam. Odporca je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce
zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá                 do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské
zmluvy) a do zákona č. 250/2007    Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).



V preskúmavanej veci súd zistil, že odporcovi bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného
práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpisovaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad
bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom -
navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania S. U. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení:
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom
záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva v podielovom spoluvlastníctve účastníka konania k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v záložnej zmluve.

Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného
práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o
úvere č. 501600600 zo dňa 26.9.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom
na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie
istiny úveru v sume 1.100,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a  ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom S. U. a splnomocnencom ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom
Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače
(formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastník konania predmetné
splnomocnenie podpísal dňa 26.9.2013 (v deň uzatvorenia úverovej zmluvy) a splnomocnenec uvedenú
dohodu o splnomocnení podpísal dňa 26.9.2013. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola
uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania S. U. so
spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 50600600 pričom splnomocniteľ udelil  združeniu
ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie
1. (bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v
tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp
splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa                 §
552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že teda dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne s
poukazom na to, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy čo sa týka výšky
úveru a jeho príslušenstva a  predmetom záložnej zmluvy, ktorý je v nepochybne ďaleko väčšej hodnote
ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy a tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného
(účastníka konania) bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú
dobré mravy.

Správne odporca  skúmal platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej zmluve, z
ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp nakladalo
s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania S. U.
ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom
v Bratislave bolo  potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1. úverovej zmluvy, 2. dohody
o splnomocnení a následne 3. uzatvorenia aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení
uzatvorenú medzi účastníkom konania a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom  kontexte s
tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom
a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením
ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení
ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú



zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi
navrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani
dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v
predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom
spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti
resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda
o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tzn. že v danom
prípade je potrebné skúmať, či aj  dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok
(§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody),  je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby
splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za
S. U.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné
hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu  o splnomocnení za individuálne dohodnutú,
nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi
konania pri uzatváraní úverovej zmluvy), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi
konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v
preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania ale z
vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú (nekalú) podmienku,  a teda  za neplatnú  podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov
uvedených v rozsudku  považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník
konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach                           (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu                            sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny                           a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}], "citovane_v": []}