{"guid": "ba3ff4f0-bb66-41e9-938b-84c6dd7750b4:c8c4432f-8750-46d8-bb06-e7de175fa83c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3613202241.2", "spisova_znacka": "16Cob/249/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/249/2017 z 30. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. júla 2018, sp. zn. 16Cob/249/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3613202241.2", "identifikacne_cislo": "3613202241", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2018-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8c4432f-8750-46d8-bb06-e7de175fa83c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3613202241.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3613202241.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3613202241.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/249/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202241
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3613202241.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika,
IČ 264 29 705, proti žalovanému D. M., zom. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX,
XXX XX Q., dedičia po zomr. 1. J. M., 2. D. M., 3. J. O.,
4. Y. M., o zaplatenie sumy 385 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske č.k. 5Cb/45/2013-143 zo dňa 22. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   z r u š u j e    a  vec   v r a c i a   tomuto súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,06 % denne zo sumy 385 eur od 08.11.2009 do zaplatenia zamietol a žalovaného zaviazal k náhrade
trov konanía vo výške 100 %. Žalobca ako indosár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 09.04.2009, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne od 08.11.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „ na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená na sumu 385 eur, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok zaplatiť zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Vystaviteľ zmenky doposiaľ nič
nezaplatil ani na zmenkovú sumu ani na úroky.

2. Pred začatím konania vzal žalobca žalobu späť v časti zmenkového úroku 0,19% denne  podľa č.l.
126 spisu a súd rozhodol o zastavení konania  samostatným uznesením  zo dňa 29.04.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2016 a domáhal sa zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo
sumy 385 eur od 08.11.2009 do zaplatenia s tým, že
v ostatných častiach zostal žalobný petit nezmenený.

3. Predmetom konania je nárok  žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným
pôvodne ako blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zo zmluvy
o úvere. Úverová zmluva č.3601690 zo dňa 09.04.2009 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, ktorá je formulárovou
/typovou zmluvou/, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami je
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.  IČO: 35807598 a žalovaný  ako fyzická osoba nepodnikateľ, teda
žalovaný nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti je teda spotrebiteľom, na
základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 250  eur, pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu
okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 242 eur, všetko v 12-ich mesačných splátkach po 41eur
počnúc dňom 03.05.2009.  Podľa predmetnej zmluvy bol úver veriteľom poskytnutý dlžníkovi na výkon
povolania. Zmluva obsahovala na jednom liste papiera dve strany, na prvej boli uvedené údaje



o veriteľovi (obchodné meno, sídlo, IČO, zápis v obchodnom registri, číslo oddielu a  vložky v OR,
skutočnosť, že veriteľ je zastúpený mandatárom), číslo zmluvy 3601690, údaje
o dlžníkovi (vyplnené boli meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo, číslo OP, kolónka
o trvalom pobyte), poskytnutý úver, výška poplatku, počet splátok, výšku mesačných splátok, deň
začiatku splatnosti a kolónka o to, že finančné prostriedky  sú použité na účel povolania.  Ďalej zmluva
obsahuje dátum uzavretia, čas, meno a podpis mandatára, podpis dlžníka, dátum prevzatia finančnej
hotovosti a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti s podpisom dlžníka. Na druhej strane zmluvy sa
nachádzajú zmluvné podmienky. V danom prípade  bol úver poskytnutý na súkromný účel odporkyne
ako fyzickej osoby nepodnikateľa, teda  kolónka na  účel „ povolania“  bola vyplnená zamestnancom
spoločnosti POHOTOVOSŤ a bola vyplnená a predložená žalovanému ako spotrebiteľovi len na podpis
čo je známe súdu aj z jeho činnosti. V pochybnostiach má dôkazné bremeno veriteľ. Nespotrebiteľský
úver musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. V danom prípade sa javí
súdu za nesporné, že ide o úver na súkromný účel fyzickej osoby- nepodnikateľa a nie o úver pre výkon
povolania, tiež zmluva neobsahuje údaje o tom aký je výkon povolania, preto súd má
o samotnom účele spotrebiteľskej zmluvy pochybnosti a je toho názoru, že úver bol použitý na súkromný
účel fyzickej osoby nepodnikateľa, pričom kolónka o účele úveru mala slúžiť na obchádzanie predpisov
na ochranu spotrebiteľa. Nejedná sa o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, keďže zo
zmluvy vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom žalovanému odovzdané a prevzaté pri podpise
zmluvy, teda sa jedná o zmluvu o pôžičke.

4. Súd dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a tiež o zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho zmenka obsahuje zmenkový
úrok 0,25% denne čo je 91,25% ročne, čo znamená takmer 100% ročné navýšenie dlhu/ za obdobie
od 08.11.2009 do 08.11.2016 čo je 7 rokov x 91,25% ročne + 6% ročne čo je 96,25% ročne za 7 rokov
ide takmer o 700 %, pričom žalobca si uplatňuje tento nárok až do úplného zaplatenia. Konanie, ktorým
veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom je možné považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s
dobými mravmi stanovenými v § 3 ods. l Občianskeho zákonníka a pokiaľ by išlo o režim Obchodného
zákonníka v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré konanie nemôže požívať právnu
ochranu.

5. Zmluva, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 250 eur  obsahuje poplatok za uzavretie
zmluvy vo výške 242 eur, čo činí 96,80 % z požičanej sumy. Čo obsahuje uvedený poplatok je bližšie
špecifikované v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že predmetný
poplatok je tvorený z jednej tretiny
z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho
uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. V súvislosti s takto stanoveným poplatkom, súd
prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012 ako aj na Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu
v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za
spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Po oboznámení sa s predmetnou
zmluvou o úvere, vrátane všeobecných podmienok dospel
k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä, ale nielen
v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu a
pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol
dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť
a vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva
obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach - napr.
zmluvná pokuta 312 eur ( dohodnutá v článku 4 a 6 VPPÚ v prípade porušenia povinnosti iba dlžníka, v
prípade porušenia povinnosti veriteľom nebola dohodnutá žiadna sankcia pre veriteľa), zmluvné pokuty
vo výške 10 eur (v prípade omeškania sa
so splatnosťou viac ako 7 dní)  a 20 eur (v prípade omeškania sa so zaplatením 4 a viac splátok, alebo
ich častí) opäť dohodnuté ako povinnosť iba pre dlžníka, bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru, ďalej
samé práva a výhody veriteľa (zmenka, uznanie dlhu, dohoda
o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská doložka, súhlas  na sprístupnenie údajov zo sociálnej poisťovne,
súhlas na spracovanie osobných údajov), všetko povinnosti a okolnosti,  zaťažujúce iba dlžníka bez
akejkoľvek obdobnej zmluvnej povinnosti  na strane veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok
účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, ako aj na neprimerane vysoký



poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, výška
ktorého predstavuje 96,80 % z celého objemu úveru (pričom sa podľa názoru súdu jedná o skryté
úroky v celkovej výške 242 eur) , sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah
zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký
zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Neplatná
cela úverová zmluva, teda v rámci nej aj ustanovenie článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok
poskytnutia úveru ktorý upravuje dohodu o vyplnení zmenky. Predložená zmenka, aj keď obsahuje
všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru
medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným. Tu súd opäť poukazuje na skutočnosť, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný
skúmať kauzu a to aj napriek zneniu zákona č. 191/1950 Zb., ktorý je prekonaný nielen zmenou
spoločenských vzťahov, ale aj citovanými smernicami a judikatúrou súdov. Predložená zmenka, aj
keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z
poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným. Tu súd opäť poukazuje na skutočnosť, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný
skúmať kauzu a to aj napriek zneniu zákona č. 191/1950 Zb., ktorý je prekonaný nielen zmenou
spoločenských vzťahov, ale aj citovanými smernicami a judikatúrou súdov. Absolútna neplatnosť zmluvy
o úvere ako aj jej článku 17 ( ktorý je súčasťou zmluvy) a to dohody o zabezpečení zmenkou a vyplnení
blanco zmenky sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Súd sa už ďalej neplatnosťou zmenky
nezaoberal z dôvodu, že nárok zo zmenky bol už žalobcovi právoplatným súdnym rozhodnutím priznaný,
ale zaoberal sa len už neplatnosťou zmenkového úroku 0,25% denne.

6. Súd prvej inštancie považoval zmenkový  úrok 0,25% denne zo sumy 385 eur od 08.11.2009 do
zaplatenia za neprimerane vysoký v rozpore s dobrými mravmi. Ide
o absolútne neplatný úrok, lebo táto suma  by sa zároveň každým rokom neprimerane zvyšovala
o 91,25% tejto sumy + o 6% úrokov z omeškania z tejto sumy. Vydanie takéhoto absolútne
nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým
súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ (nález Ústavního soudu ČR sp. zn.
II. ÚS  3168/09 ze dne 05. 08. 2010 (N 158/58 SbNU 345/. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ  sú síce
formálne v rovnom postavení, ale faktická situácia môže byť odlišná a v tomto prípade aj odlišná bola,
kedy na jednej strane vystupoval profesionálny podnikateľ  a na druhej strane neinformovaný dlžník.
Navyše často dochádza
k situáciám, kedy je zmenka využívaná vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať
hlbšie povedomie o zmenkovom práve.  Ústavný súdu Českej republiky  vo svojom náleze z 16.10.2012
sp. zn. Pl 16/12 konštatoval, že súčasné napätie, spojené so zmenkami je spôsobené najmä ich
zneužívaním hlavne voči subjektom, po ktorých nie je možné požadovať špecifické znalosti a značnú
rigiditu zmenkových vzťahov spravodlivo požadovať. Vo všeobecnej rovine možno súhlasiť s názorom,
zdôrazňujúcim význam autonómie vôle
v oblasti záväzkových vzťahov.  Napriek tomu však ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam,
kde existuje iné základné právo jednotlivca, alebo dokonca ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný
verejný záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. Rozsudok ústavného súdu
ČR : IV.ÚS 457/10. Indosatárovi teda možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie
NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“ konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej
nedbanlivosti, pričom
v spojení s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou
k dobromyseľnosti v občianskom práve. Dobromyseľnosť nadobúdateľa posúdiť s prihliadnutím na
všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje
určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak  vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol
spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.
Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka
v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so
spisom). Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi
číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení,
možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to,
že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky
konal na škodu dlžníka právny predchodca žalobcu tým, že vyplnil zmenku na zmenkový úrok vo výške



0,25% denne. Súd preto žalobu žalobcu v zmenkovom úroku 0,06% denne aj po čiastočnom späťvzatí
vo výške 0,19% denne ako nedôvodnú zamietol, lebo celý tento úrok je neprimerane vysoký a ako taký
je absolútne neplatný vo výške určenej v zmenke. V spotrebiteľskej veci možno priznať len zákonný úrok
z omeškania a ostatné sankcie sú nedôvodné a sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, preto súd
zmenkový úrok ako celok pre rozpor
s dobrými mravmi zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 c/.

8. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 2 písm.
d/ CSP), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi
prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími dôkazmi, ktoré strany sporu nenavrhli. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností
tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Ustanovenie § 120
ods. 1 O.s.p. umožňovalo súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli strany sporu,
avšak tento postup je možný len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky. Súd musí k otázke vykonania iných ako stranami sporu
navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup musí náležite odôvodniť.
V danom konaní súd prvej inštancie svoj postup nezdôvodnil. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine samo právo  žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe
čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal,
pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju fakticky uznal. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil
v konaní žalovanú. Konanie súdu prvej inštancie predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý
proces garantovaný v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú,
ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani
podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvej inštancie sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Keďže tak v sporom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie
je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené
námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený
žalovaného na ne ani upozorniť. V danom konaní následkom bolo nesprávne rozhodnutie veci. Súd
prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., keď porušil ustanovenia
o vykonávaní jednotlivých dôkazov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia  vykonaného bez návrhu.
Odvolacie dôvody žalobca oprel o názory a závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002,
sp.zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.09.2013, sp.zn. 10Co/79/2013
a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013.



9. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Od 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

12. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu podľa § 359 CSP, včas v zákonnej
lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť z dôvodov podľa
§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389
ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej
inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv                    a základných slobôd.

16. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalovaný D. M. nar. XX.XX.XXXX
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie pojednával a rozhodol vo veci dňa 22.11.2016. Podľa §
161 ods. 1 CSP súd skúma splnenie procesných podmienok, splnenie ktorých je potrebné pre konanie a
rozhodnutie vo veci. Ustanovenia § 63 CSP stanovuje postup súdu ak strana sporu zomrie skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí.  Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie konal vo veci so žalovaným,
ktorý úmrtím stratil spôsobilosť byť stranou sporu a nepostupoval v zmysle § 63 ods. 1 a 2 CSP.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nemal splnené procesné podmienky na konanie a
rozhodnutie v predmetnej veci. Táto skutočnosť je dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

18. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, odvolací súd sa vecnými
námietkami žalobcu nezaoberal.

19. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k
meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o
veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/45/2013", "guid": "05c8f3ba-11d3-44c9-9bed-798c9b556a82:b9a5a0a3-a5ab-43bf-a9ef-8a3e5af2eded", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ba3ff4f0-bb66-41e9-938b-84c6dd7750b4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3613202241.2", "spisova_znacka": "16Cob/249/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/249/2017 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3613202241.2"}, {"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}, {"guid": "9d4e36a3-56de-48a7-a86c-a9bc4be42540:0d6acf1c-b510-4eb6-96a3-554ddeaa79d3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1", "spisova_znacka": "18Co/109/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011 z 20. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1"}], "citovane_v": []}