{"guid": "b9cff83f-65ca-493f-8ecd-7779c29e4faf:b36b0aa1-e12f-46dd-82cc-2d8cf6aaeed8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8213202157.2", "spisova_znacka": "5Co/37/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/37/2016 z 7. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. septembra 2016, sp. zn. 5Co/37/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8213202157.2", "identifikacne_cislo": "8213202157", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2016-09-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b36b0aa1-e12f-46dd-82cc-2d8cf6aaeed8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8213202157.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8213202157.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8213202157.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202157
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213202157.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so
sídlom K červenému dvoru 3269/25A, 130 00 Praha 3, P.O.Box: Nagano office Center, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej
F. A., X. V. XX, XXX XX D., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 212,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/14/2013-91 zo dňa 18.06.2015 a o čiastočnom späťvzatí
žaloby žalobcom takto

r o z h o d o l :

N e p r i p ú  š ť a späťvzatie žaloby.

P o t v r d z u j e     rozsudok.

Žiadna zo strán n e m á    p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva.

2. Konštatoval, že na rozhodnutie o podanom návrhu rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil
pojednávanie, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z účastníkov, keďže mal za to, že to je v tejto veci
potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1 nariadenia č. 861/2007 (za účelom zistenia spotrebiteľského
charakteru zmluvného vzťahu a posúdenia otázok ochrany spotrebiteľa).

3.  Z exekučného spisu 5Er/436/2010 súd zistil, že dňa 20.03.2009  uzavreli žalovaná ako dlžník a
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 ako veriteľ zmluvu o úvere č. 8055990 zo dňa 23.03.2009, na
základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 200 Eur, pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu
okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 144,- Eur, teda všetko vo výške 344,- Eur v 8 - och
mesačných splátkach po 43,- Eur, počnúc dňom 23.04.2009. Zmluva obsahovala na jednom liste papiera
dve strany, na prvej boli uvedené údaje o veriteľovi (obchodné meno, sídlo, IČO, zápis v obchodnom
registri, číslo oddielu a  vložky v OR, skutočnosť, že veriteľ je zastúpený mandatárom), číslo zmluvy a
číslo žiadosti o zmluvu, údaje o dlžníkovi (vyplnené boli meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo,
číslo OP, kolónka o trvalom pobyte), poskytnutý úver, výška poplatku, počet splátok, výšku mesačných
splátok, deň začiatku splatnosti a kolónka o to, že finančné prostriedky  sú použité na účel povolania.
Ďalej zmluva obsahuje dátum uzavretia, čas, meno a podpis mandatára, podpis dlžníka, dátum prevzatia
finančnej hotovosti a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti s podpisom dlžníka. Na druhej strane
zmluvy sa nachádzajú zmluvné podmienky.



4. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za to, že nie je možné priznať žalobcovi
navrhované plnenie a to v žiadnej časti a žalobu preto v celom rozsahu zamietol.

5. Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu
potreby komplexného posúdenia existencie resp. neexistencie pôvodného záväzkového vzťahu ako
spotrebiteľského, si súd v tomto konaní zabezpečil exekučný spis, vedený pod spisovou značkou
1Er/436/2011,   súvisiaci so zmluvou, ktorá bola uvedená na originály zmenky a ktorá bola uzavretá
medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého zistil takéto
postavenie predmetných subjektov.

6. Je preto na mieste záver, že súd musí poskytnúť ochranu spotrebiteľskému vzťahu aj v takom prípade,
ak sa uplatňuje právo z indosovanej zmenky.

7. Zmluvu o úvere medzi Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a prvým majiteľom zmenky a žalovanou ako
dlžníkom považoval súd prvej inštancie za absolútne neplatnú.

8. Právny predchodca žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli
dňa 23.03.2009 zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že veriteľ je
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom. Žalovaná je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim
zmluvu, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy,
pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktoré pri
jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade
bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a v článku 20 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo medzi účastníkmi dohodnuté,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vzhľadom k tomu, že
osobitným zákonom je v rámci nášho právneho poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských
úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný právny vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle
zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Spotrebiteľský úver poskytuje veriteľ, podnikateľ, ktorý má prebytočné finančné prostriedky,
ktorého predmetom činnosti je poskytovanie finančných prostriedkov nebankovým spôsobom a ktorý ich
poskytuje za úroky, na požiadanie dlžníka. Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami,
ktoré ich nepoužijú na podnikateľský účel, ani na výkon povolania resp. zamestnania, ide o spotrebiteľský
úverový vzťah. V uvedenom prípade bol veriteľom podnikateľ, právny predchodca žalobcu, ktorý mal
v predmete podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, ktorý poskytol úver na žiadosť
dlžníka, fyzickej osoby, nepodnikateľa, za úroky skryté pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru, pričom
obsah poplatku vyplýva z článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V uvedenej zmluve
je žalovanou označený ako účel poskytnutia úveru výkon povolania, avšak vzhľadom k obchodným
praktikám právneho predchodcu žalobcu je nepochybný obsah tohto záväzkového vzťahu.

9.  V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.01.2011,
sp.zn. 5MCdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení
Obchodného zákonníka (v danom prípade č.l. 17 všeobecných zmluvných podmienok). Platnosť
spotrebiteľskej zmluvy bola nevyhnutným predpokladom pre následne posudzovanie zabezpečovacej
zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej bolo predmetom tohto
konania. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie stotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
3Cdo/1201/2012 z 20.06.2013.

10. Zmluva, ktorou bol žalovanej  poskytnutý úver vo výške 200,- Eur obsahuje poplatok za uzavretie
zmluvy vo výške 144,- Eur, čo činí 72 % z požičanej sumy.  Čo obsahuje uvedený poplatok je bližšie
špecifikované v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že predmetný
poplatok je tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. V tejto súvislosti
poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/109/2011 zo dňa



21.11.2012 a čo do neprijateľnosti poplatkov aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
z 03.05.2010 č.k. AZ 17 U 192/2010.

11. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach
zmluvy, ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah zmluvy ale aj
samotný účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť,
že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal
súd prvej inštancie na výpoveď svedka X.F. čo do uvedených obchodných praktík, teda nutnosť prijatia
dohody o vyplnení zmenky a zabezpečenie úveru zmenkou.

12. Zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne
indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. K absolútnej neplatnosti súd prvej
inštancie prihliadol ex offo. V prípade spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný skúmať kauzu a to aj napriek
zneniu zákona č. 191/1950 Zb. Ak aj teda zmenka vyplnená bola, nie je možné na základe nej úspešne
sa domáhať akýchkoľvek práv. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp.zn. 4Obo 161/2007.  Navyše dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou
Všeobecných zmluvných podmienok vopred pripravených právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný
nemal možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky
predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, teda opäť
ďalšie dôvody jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok (napríklad § 53 ods.2,4
Občianskeho zákonníka).

13. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a
príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona,
ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania.

14. Vo vzťahu k sume uvedenej v zmenke (272,-  Eur) je nutné dodať, že súdu nie je jasné z čoho
pozostáva, t.j. z čoho vyplýva výška dlhu v tejto výške a naviac táto suma by sa zároveň každým
rokom neprimerane zvyšovala o 91,25 % tejto sumy (zmenkový úrok). Vydanie takéhoto absolútne
nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým
súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ (nález Ústavního soudu ČR sp. zn.
II. ÚS  3168/09 ze dne 05. 08. 2010 (N 158/58 SbNU 345). Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý
je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie (a to nielen v prípadoch,
kde vystupuje spotrebiteľ) musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé.

15. Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý
odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci
prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17
zákona č. 191/1950 Zbierky, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky
zákonov, kde zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmenky majiteľa
zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Navyše  odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky
regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov) a keďže sa jedná o kogentnú
úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že veriteľ a prvý majiteľ zmenky indosoval zmenku na žalobcu
následne potom, čo súd zastavil exekučné konanie vedené veriteľom na základe tej istej zmenky, na
základe ktorej uplatňuje žalobca svoj nárok v tomto konaní.

16. Žalobca teda indosoval splatnú zmenku, pričom sa jedná o vlastnú zmenku, zročnú na videnie
a uplatnil si v rozhodcovskom konaní aj príslušenstvo v zmysle § 48 zák. č. 191/1950 Zb.. Samotná
zročnosť zmenky nastala 28.09.2009, keďže žalobca (a predtým aj veriteľ) požadovali 0,25 % úroky v
zmysle § 48 zák. č. 191/1950 Zb.  od 28.09.2009, ako to vyplýva zo samotnej zmenky. Zmenka však
bola indosovaná až po uplynutí lehoty na protest v zmysle § 44  a § 21  a nasl.  zák. č. 191/1950 Zb.,



preto má indosament iba účinky obyčajného postúpenia, aj voči žalobcovi teda možno uplatniť všetky
námietky, ako proti prvému majiteľovi. V tomto prípade je teda vyvrátená domnienka, ustanovená v §
20 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., pretože bolo preukázané, že inodsament, ktorý je nedatovaný, bol
na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest. V dôsledku vyššie naznačeného postupu veriteľa v
rozpore s § 17 zák. č. 191/150 Zb. možno proti žalobcovi teda namietať aj námietky, ktoré by bolo možné
namietať voči prvému majiteľovi, teda to, že zmenka nebola vyplnená podľa dohody veriteľa a dlžníka
(§ 10 zák. č. 191/1950 Zb.). Keďže takáto dohoda o vyplnení zmenky (článok 14 VZP) je neplatná v
zmysle predchádzajúcich konštatovaní súdu a teda neexistuje,  je na mieste právny záver, že veriteľ
neoprávnene vyplnil zmenku  bez toho, aby existovala platná dohoda s dlžníkom o tom, ako ju vyplniť.

17. Pri spotrebiteľskom záväzku, z ktorého plynie titul vystavenia zmenky, neplatí všeobecná teória o
abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti. Práve naopak, konajúci súd musí v záujme naplnenia
noriem na ochranu spotrebiteľa a ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
a plneniami z nich naplniť kogentné ustanovenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady  93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zabezpečiť, aby spotrebiteľ neprijateľnými
zmluvnými podmienkami a plneniami z nich plynúcimi nebol vôbec viazaný. Vyplnením blankozmenky
a požadovaním ďalšieho neodôvodneného plnenia si veriteľ nesplnil zákonnú povinnosť počínať si tak,
aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Zákonná povinnosť pritom prirodzene zaťažuje aj ďalšieho majiteľa zmenky, a to bez ohľadu na
to, že  ide o indosáciu zmenky. Teda ani v tomto smere nemôže ísť o dobromyseľnosť veriteľa, ktorý mal
a musel v čase postúpenia vedieť o zákonnej povinnosti zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa podľa
zákona. Podľa názoru súdu sa jedná o účelové postúpenie práv zo zmenky na zahraničnú spoločnosť.

18. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že ak právna norma určité právo dovoľuje a iná za predpokladu,
že je takéto chovanie zneužívané zakazuje, je takéto správanie zdanlivo dovolené správanie sa nie
výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Súd prvej inštancie mal za to, že prvý majiteľ zmenky a
zároveň reminent konal vedome na škodu žalovanej ako dlžníka, pretože previedol na žalobcu zmenku
následne na to, čo exekučný súd nepriznal prvému majiteľovi zmenky plnenie a exekučné konanie
vedené na základe exekučného titulu, ktorým bola tá istá zmenka zastavil. Napriek tomu, že žalovaná v
konaní vyslovene nenamietala, že zmenka je neplatná, súd prvej inštancie skúmal jej platnosť, pretože
mal za to, že princíp „„vigilantibus iura sripta sunt\" (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára
2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012).

19.  Súd prvej inštancie zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 vo veci
Pohotovosť, s.r.o. C-76/10 a ďalej konštatoval, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení
do 31. 12. 2007 a od 01. 01. 2008. Posledná platná právna úprava v § 17 ods. 3 z. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo
k odčleneniu abstraktného vzťahu zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa, čím by došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takomto prípade by
zmluva mohla obsahovať viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by však súd nemohol skúmať,
čím by bolo spotrebiteľovi odopreté jeho právo na právnu ochranu.

20. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle článku 5 Nariadenia č. 861/2007 môže vytýčiť
pojednávanie aj v prípade, ak o to žiadny účastník nepožiada, ak to považuje za vhodné. Zároveň
poukázal na § 120 ods.1 tretiu vetu Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 s tým, že
súd môže výnimočne vykonávať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

21. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov
konania. V celom rozsahu úspešnému žalovanému súd rovnako náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu žiadne trovy nevznikli.



22. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca.  Namietal, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu
žalobnú odpoveď v súlade s článkom 5 ods.3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať
podľa článku 7 ods.3 Nariadenia, podľa ktorého, ak súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods.3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávku. Článok 7 Nariadenia upravuje procesný postup súdu pri skončení konania a
obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania
vždy, ak sa súdu nedoručila odpoveď žalovaného. V danej veci súd nariadil a vykonal pojednávanie,
čo legálne nemohol urobiť. Keďže v sporovom konaní je dokazovanie ovládané prejednávacou
zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhujú. Žalobca predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne náležitosti vyžadované
zákonom č. 191/1950 Zb. Zo zmenky vyplýva jasné, úplné a zrozumiteľné právo na zmenkovú sumu s
príslušenstvom. Preto súd mal vo veci rozhodnúť na základe predloženej vlastnej zmenky. Zmenka je
cenný papier, ktorý inkorporuje listiny ako také, samotné právo žalobcu. Odvolateľ poukazuje na to, že
podľa Nariadenia mohol žalovaný  vzniesť námietky proti zmenkovému záväzku, čo neurobil. Súd tak nie
je legitimovaný na to, aby vznášal námietky za účastníka - žalovaného. Súd poukázal na to, že vychádzal
z predchádzajúceho úverového vzťahu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ. Tieto skutočnosti účastníkmi
neboli tvrdené. Tieto skutočnosti súd vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Podľa § 120
ods. 3 O.s.p. však súd môže vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí
však ísť o tvrdenia účastníkov, nie fabulované tvrdenia súdom, ktoré nepotvrdil žiaden účastník.

23.  Odvolateľ poukázal na nesprávnu interpretáciu práva EÚ. Súd konštatoval neplatnosť dohody o
vyplnení zmenky a návrh zamietol. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej
povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Tu sa
poukazuje na ust. § 17 zmenkového zákona, kde žalovaný zo zmenky nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predchádzajúcim majiteľom,
okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak v sporovom
konaní nevykonal námietky žalovaného, tým menej tak môže činiť súd. Dôkazné bremeno spočíva na
žalovanom, nie na žalobcovi. Pri kauzálnych námietkach nie je možné preniesť dôkazné bremeno zo
žalovaného na žalobcu. Žalobca poukázal na porušenie Nariadenia, pokiaľ súd vykonal dokazovanie
bez návrhu. Naviac, kauzálne námietky po indosovaní sú v zásade neprípustné a zmluvný vzťah
medzi žalovaným  a remitentom je po indosovaní irelevantný. Naviac, žalobcovi nie je známy obsah
údajného zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy. Zmenkový záväzok je celkom samostatný, oddelený
od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Zmenkový záväzok je nezávislý na existencii
zaistenej pohľadávky. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku
nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto
zákonu odporuje. Zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti a je platnou zmenkou. Uplatnený
nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca preto navrhol rozsudok zmeniť, návrhu v celom
rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.

24. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania (§ 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, ďalej C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených
v ust.§ 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. V priebehu odvolacieho konania žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkového úroku v rozsahu nad
0,06 % denne.

26. Podľa ust.§ 370 ods.1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle
ods.2 uvedeného ustanovenia súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

27.  V danom prípade žalovaná nesúhlasila so späťvzatím žaloby. Uviedla, že sa domnieva, že
spoločnosť vymáha neprimerané vysoké úroky za pohľadávky zo zmenky. Je nezamestnaná, žije len z



dávok a príspevkov z hmotnej núdze, na splnenie dlhu jej nezostávajú žiadne peniaze. Preto navrhla
rozsudok potvrdiť.

28. Konštatovanie žalovanej odvolací súd považoval za vážne dôvody na základe ktorých nesúhlasila so
späťvzatím žaloby, zároveň zobral do úvahy, že svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby vyjadrila žalovaná
ešte dňa 09.05.2016 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, teda do 30.06.2016, keď nesúhlas so
späťvzatím žaloby mal za následok nepripustenie späťvzatia žaloby bez posudzovania vážnych dôvodov
nesúhlasu.

29. Preto odvolací súd vyslovil, že nepripúšťa späťvzatie žaloby.

30. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní
dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje
pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia
upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného
tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež
použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné
dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné
dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom
členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

31. V zmluve o úvere zo dňa 23.03.2009 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského
registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní je pritom známe,
že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného ako
živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným
identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu
vo vykonanom dokazovaní.

32. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z.z.. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

33. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie  obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybnosti všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanej
za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tejto účastníčky. S prihliadnutím



na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s
uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.
účinného do 30.06.2016 si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia
uvedený nebol. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol teda bez akýchkoľvek pochybností
preukázaný.

34. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa.  Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa.

35. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.



36. Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny
predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému
zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom
predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

37. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.  Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalovanej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa  treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

38. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto
cenného papiera, si žalovaná bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršila svoje zmluvné postavenie. Potreba
vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre žalovanú priamo vyplývala
zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého  zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu §
54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka.

39. Právne bezvýznamná je i námietka, podľa ktorej vo veci sa nevydalo žiadne rozhodnutie o
nariadení pojednávania a ani sa takéto rozhodnutie nedoručovalo stranám. Článok 5 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 priamo zakotvuje oprávnenie súdu alebo tribunálu
nariadiť ústne pojednávanie nielen vtedy, ak o to požiada niektorá zo strán, ale aj vtedy, ak to
považuje za potrebné. Akým spôsobom dochádza k nariadeniu pojednávania a aké sú jeho náležitosti
v tomto nariadení uvedené nie je. Na nariadenie pojednávania sa preto musí v súlade s čl. 19
Nariadenia č. 861/2007 aplikovať procesné právo Slovenskej republiky podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. V prejednávanej veci bolo pojednávanie bez akýchkoľvek
pochybností nariadené na deň 22.05.2015 o 08.30 hod. a 18.06.2015 o 08.00 hod. (odročené z
22.05.2015) a na tieto pojednávania boli predvolaní účastníci a právny zástupca žalobcu. Ustanovenie
§ 115 O.s.p.  účinného do 30.06.2016 ukladá súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie,
na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. V predvolaní na pojednávanie
bol bez akýchkoľvek pochybností obsiahnutý i údaj o nariadení pojednávania na konkrétny termín.
Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, aby nariadenie pojednávania muselo mať formu
samostatného rozhodnutia.

40.  Preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola
skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/14/2013", "guid": "a1ffa70f-417f-4402-bb84-29fe309daaa7:cf08f581-6e42-47c5-ae99-ef293aaac084", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9d4e36a3-56de-48a7-a86c-a9bc4be42540:0d6acf1c-b510-4eb6-96a3-554ddeaa79d3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1", "spisova_znacka": "18Co/109/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011 z 20. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1"}], "citovane_v": []}