Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/9/2014 z 26. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. marca 2014, sp. zn. 21CoP/9/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8314201642.1 Krajský súd Prešov | 21CoP/9/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8314201642.1 | 2014-03-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: ZoR, § 37 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e16e3a9b-eecf-42f4-bcaa-cdfa447ed3a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8314201642.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/9/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201642
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8314201642.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X.
M., Y. XXX/XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov,
pracovisko Medzilaborce, za účasti rodičov: otca E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. M., Y. XXX/XX
a Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. M., Y. XXX/XX, o návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 10P/44/2013-4
zo dňa 14.02.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) predbežne umiestnil
maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX do Reedukačného centra V., H. XXX, V.. Otcovi maloletého a matke
maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou každému po 27,13 eur mesačne
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centra V. a to odo dňa umiestnenia
maloletého v tomto zariadení. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými
navrhovateľom v návrhu. Rodičia maloletého jeho výchovu nezvládajú a ani výchovné opatrenia zo
strany navrhovateľa nemali na maloletého žiadny účinok. Podľa názoru súdu iba nariadená starostlivosť
reedukačného zariadenia môže zamedziť maloletému v páchaní trestnej činnosti a vedení záhaľčivého
života. Súd pritom vychádzal z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom kolízny opatrovník
(ďalej aj „ÚPSVaR“) uviedol, že maloletý je zaevidovaný do evidencie detí z dôvodu páchania trestnej
činnosti. Maloletý nerešpektuje rodičov, užíva alkoholické nápoje, fajčí, je vulgárny, túla sa s kamarátmi.
Rozsudkom zo dňa 28.02.2013 bol právoplatne odsúdený pre spolupáchateľstvo prečinu krádeže,
dňa 15.09.2013 bolo kolíznemu opatrovníkovi oznámené spáchanie priestupku (požíval alkoholické
nápoje). Dňa 24.10.2013 bolo voči maloletému začaté trestné stíhanie pre prečin podielnictva a dňa
30.10.2013 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (dopustil
sa ublíženia na zdraví z nedbanlivosti). V období od 15.04.2013 do 30.11.2013 bol maloletý zapojený
do sociálneho skupinového programu, výchovného skupinového programu a rekreačného skupinového
programu. Dňa 03.02.2014 sa k navrhovateľovi dostavila matka maloletého, ktorá uviedla, že v správaní
jej syna pokračujú výchovné problémy, maloletý prestal chodiť do školy a 28.01.2014 ho zo školy vylúčili.
Neustále klame, domov chodí v neskorých nočných hodinách, rodičia nevedia, kde sa zdržiava, požíva
alkoholické nápoje, fajčí a údajne užíval aj marihuanu. Podľa vyjadrenia triednej učiteľky bola jeho
dochádzka nepravidelná, neplnil si svoje povinnosti, porušoval vnútorný poriadok školy, na pol roka
prepadol.



O povinnosti rodičov prispievať maloletému na jeho výživu sumou 27,13 eur mesačne rozhodol súd
s poukazom na to, že rodičia majú voči nemu vyživovaciu povinnosť a suma 27,13 eur predstavuje
minimálny rozsah vyživovacej povinnosti.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého. V odvolaní
uviedla, že s umiestnením maloletého do Reedukačného centra nesúhlasí a ani s tým nesúhlasila. Je
pravdou, že ÚPSVaR v Humennom spolupracovala, pretože v poslednom období správanie jej syna
nebolo v poriadku. Keď maloletého vylúčili zo školy, chcela dosiahnuť jeho opätovné zaradenie do
vyučovacieho procesu na učilišti, z ktorého bol vylúčený, pričom jej bolo riaditeľom učilišťa naznačené,
že by ho za istých podmienok mohli prijať späť. Na ÚPSVaR jej poradili, aby dala súhlas na to, aby na
ich návrh ho súd umiestil do školy a ona si myslela, že ide o školu, z ktorej bol vylúčený. S umiestnením
do školy mimo miesta jeho trvalého bydliska ale nesúhlasí ani ona a ani jej manžel. Nie je pravdou,
že by jeho výchovu nezvládali, to že sa dopustil protispoločenskej činnosti a bol aj trestne stíhaný
vyplýva z jeho veku, v ktorom sa mladí ľudia dopúšťajú podobných excesov. Matka maloletého taktiež
uviedla, že rozhodnutie nebolo doručené jej manželovi, pretože doručenku podpísal jej syn. Manžel
taktiež nesúhlasí s umiestnením maloletého do Reedukačného centra. O výchove maloletého by mali v
prvom rade rozhodovať rodičia. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky opätovne poukázal na dôvody svojho návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. Ďalej uviedol, že dňa 11.03.2014 vykonal návštevu maloletého
v Reedukačnom centre V., kde maloletý nastúpil v doprovode matky dňa 28.02.2014. Maloletý bol
zaradený do prvého ročníka Strednej odbornej školy dvojročného učebného odboru Poľnohospodárska
výroba a lesníctvo a v tomto odpore sa chce vyučiť. Vie, že tam do školy musí chodiť, pričom doma
k tomu nie je nútený. Predpokladá, že ak by sa vrátil domov, školu by neukončil a sám uvádza, že
sa postupne v zariadení adaptuje, pričom sa zapája aj do športových aktivít. Podľa názoru kolízneho
opatrovníka je predpoklad, že môže dôjsť k zlepšeniu jeho správania, ak sa eliminuje zlý vplyv partií.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) a zistil, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere; odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do
starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,



c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia
uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti
rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa §
45 alebo 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103,
osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu

a) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov,

b) pobyt v špecializovaných zariadeniach najdlhšie na šesť mesiacov,

c) pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých.

Predbežné opatrenie je zabezpečovacím civilno-procesným prostriedkom. Nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie
je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo
účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia sa nenadobúdajú práva, o ktorých bude
rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup, stanovený na
dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčiť, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Treba
prihliadať na to, že na každom súdnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, musí existovať právny záujem. Právny záujem na predbežnom
opatrení vo veci starostlivosti o maloleté deti sa vyvodzuje, okrem iného, aj zo skutočností, ktorých základ
spočíva v príslušných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku. Predbežné opatrenia sa podľa ich
obsahu nariaďujú v súlade s ustanovením § 75a, § 76 ods. 1 O.s.p., prípadne v súlade s iným zákonom.

Dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia môžu byť nasledovné skutočnosti:

1/ ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov

2/ ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie
odklad.

V danom prípade kolízny opatrovník osvedčil nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov tým, že poukázal
na to, že zo strany maloletého dochádzalo opätovne k protispoločenskej činnosti (páchaniu priestupkov
a trestnej činnosti). Maloletý bol právoplatne odsúdený za prečin krádeže v spolupáchateľstve, požíval
alkoholické nápoje a bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého
sa dopustil ublížením na zdraví z nedbanlivosti. Bolo voči nemu začaté trestné stíhanie pre prečin
podielnictva a aj keď z návrhu nie je zrejmé, že by bol za tento prečin právoplatne odsúdený, a preto na
túto skutočnosť pri rešpektovaní prezumpcie neviny nemožno prihliadať, dôvodnosť návrhu vyplýva aj
z iných skutočností. Z vyjadrenia samotnej matky maloletého vyplýva, že maloletý nerešpektuje svojich
rodičov, túla sa, fajčí, požíva alkoholické nápoje a údajne aj marihuanu a pre svoje správanie bol vylúčený
zo školy. Z vyjadrenia samotnej matky (ktorá sa dostavila na ÚPSVaR dňa 03.02.2014) vyplýva, že
výchovné problémy s maloletým pretrvávajú a to aj po tom, čo v období od 15.04.2013 do 30.11.2013



bol zapojený do sociálneho skupinového programu, výchovného skupinového programu a rekreačného
skupinového programu realizovanému akreditovaným subjektom.

Za tohto stavu sa nie je možné stotožniť s názorom matky maloletého, že ide len o excesy spojená s
vekom maloletého, ktorých sa mladí ľudia v jeho veku dopúšťajú. O exces by mohlo ísť, ak by išlo o
výnimočné vybočenie z noriem riadneho správania sa, z ktorých by sa maloletý vedel poučiť a uvedomil si
nesprávnosť svojho konania. Za exces však nemožno považovať opakované protispoločenské konanie
(páchanie priestupkov, trestná činnosť) a pretrvávajúce výchovné problémy (požívanie alkoholických
nápojov, fajčenie, túlanie sa), ktorý vyústili až do vylúčenia zo školy a to aj po absolvovaní sociálneho
skupinového programu, výchovného skupinového programu a rekreačného skupinového programu. V
tom smere považuje odvolací súd názor matky maloletého „o bežných excesoch“ za bagatelizovanie
problému, ktoré je ale pochopiteľné vzhľadom na prirodzený citový vzťah matky k vlastnému dieťaťu.

Odvolací súd taktiež rozumie nesúhlasu matky s umiestnením maloletého do reedukačného centra mimo
trvalé bydlisko maloletého, čo má nepochybne za následok väčšie odlúčenie maloletého od rodiny ako
v prípade, že by bol doma. Z vyjadrenie kolízneho opatrovníka vyplývajúceho z návštevy maloletého
v reedukačnom centre, je ale zrejmé, že maloletý v reedukačnom centre navštevuje učebný odbor, v
ktorom sa chce vyučiť a uvedomuje si, že tam do školy chodiť musí, pričom doma k tomu nie je nútený
a predpokladá, že ak by sa vrátil domov, školu by neukončil. Preto je potrebné si uvedomiť, že aj na
vzdory odlúčenia od rodiny umiestnenie maloletého v reedukačnom centre môže mať pozitívny vplyv
na správanie maloletého a jeho riadnu výchovu (zaradenie sa do vyučovacieho procesu, vyučenie sa
v odbore, uvedomovanie si miery zodpovednosti za svoje správanie a pod.). Aj keď je pravdou, že ide
len o informácie podané kolíznym opatrovníkom a nie priamo maloletým, ako je však vyššie uvedené,
v štádiu rozhodovania o predbežnom opatrení postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností a nie je
nevyhnutné ich preukázanie.

Zároveň je nutné opätovne poukázať na to, že ide len o dočasné opatrenie, pričom po vrátení veci bude
povinnosťou prvostupňového súdu, v prípade že nebude podaný návrh na začatie konania vo veci samej,
začať takéto konanie z úradnej moci. V rámci konania vo veci samej vykoná dokazovanie smerujúce k
zisteniu, či umiestnenie maloletého do reedukačného centra bolo a zostáva skutočne nevyhnutné. V
prvom rade posúdi na základe vykonaných dôkazov či je potrebné v záujme maloletého takéto výchovne
opatrenie, vyrovná sa náležitým spôsobom s účelnosťou požadovaného opatrenia a zváži prípadne iné
vhodné výchovne opatrenie tak aby sa zabránilo škodlivým vplyvom na jeho výchovu.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

Toto predbežné opatrenie bude trvať do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Vo vzťahu k námietke matky maloletého, že rozhodnutie nebolo doručené jej manželovi (otcovi
maloletého), odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého údaje uvedené
na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak. Z doručenky nachádzajúcej sa v spise na č.l. 7 vyplýva, že rozhodnutie bolo doručované otcovi
maloletého E. O., nar. XXXX, do vlastných rúk, pričom na doručenke sa nachádza čitateľný podpis „O.“ s
dátumom prevzatia písomnosti 20.02.2014. Matka maloletého nepredložila súdu žiaden dôkaz, z ktorého
by bolo zrejmé, že rozhodnutie prevzala iná osoba ako otec maloletého. Na základe len jej odvolania
vec bola prejedaná odvolacím súdom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.