Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoP/17/2016 z 22. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 22. marca 2016, sp. zn. 25CoP/17/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4116201312.1 Krajský súd Nitra | 25CoP/17/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4116201312.1 | 2016-03-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 102 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6df50243-deeb-4ee2-b848-b914c8507cb5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4116201312.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/17/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116201312
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4116201312.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky,
zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, pracovisko Zlaté Moravce,
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka: K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, otec: A.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. o zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa a o návrhu otca dieťaťa na
nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 01. marca 2016 č.k. 11P/15/2016-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
zveril do jeho osobnej starostlivosti maloletého B., zároveň upravil vyživovaciu povinnosť matky k
maloletému B. spočívajúcu v prispievaní na jeho výživu sumou 150 eur mesačne a tiež aby upravil
styk matky s maloletým B. tak, že matka sa bude s maloletým stretávať iba v prítomnosti otca dieťaťa
v mieste trvalého bydliska otca dieťaťa každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. V
tomto znení sa domáhal i zmeny zverenia maloletého dieťaťa v konaní vo veci samej. V samotnom
návrhu tak na začatie konania, ako aj na nariadenie predbežného opatrenia poukázal otec dieťaťa
na stav doterajšej úpravy, vytýkal matke nedostatočnú starostlivosť o maloletého B. spočívajúcu v
nevhodnom obliekaní dieťaťa do školy, v bránení styku dieťaťa s otcom, v nepripravení dieťaťa na styk
s otcom, vo vytváraní hrubého nátlaku na maloleté dieťa spočívajúcom aj v psychickom nátlaku na
dieťa vyhadzovaním hračiek a vecí, ktoré mu on zakúpil, v hrubom až agresívnom správaní matky voči
nemu, v nevytvorení vhodného prostredia pre maloletého B., ktorý podľa neho žije u matky v neustálom
strese a klamstve, je často trestaný. Súd prvého stupňa vyžiadal z Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce správy o prešetrení pomerov tak na strane otca, matky ako aj
o vykonaní pohovoru s maloletým B., ako aj zo základnej školy, ktorú maloletý navštevuje. Po právnej
stránke napadnuté uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 2, ods. 6, ods. 8
Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“).
Z doposiaľ predložených listinných dôkazov, správ kolízneho opatrovníka, základnej školy, dospel k
záveru o neopodstatnenosti návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia.
Dôvodil tým, že o zmene umiestnenia maloletého dieťaťa možno rozhodnúť až rozhodnutím vo veci
samej. Z predložených listinných dôkazov zistil, že vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú na takej úrovni,
ktorá neprospieva zdravému vývoju dieťaťa a výchova dieťaťa je jednoznačne týmito vzťahmi negatívne
poznačená. Konštatoval, že ani správa kolízneho opatrovníka ani správa základnej školy neuvádza
skutočnosti, ktoré by signalizovali vážne problémy na strane maloletého dieťaťa, poukázal na spoluprácu
rodičov so školou, v ktorej má aktívnejšiu pozíciu matka dieťaťa. Zo samotného návrhu otca na zmenu
umiestnenia maloletého dieťaťa, ako aj z pripojených správ vyvodil záver, že problémom v danej
právnej veci nie je správanie sa maloletého dieťaťa, ale práve správanie sa a tiež konanie i nekonanie
rodičov dieťaťa, napätie v ich vzťahoch a neochota riešiť dôsledky ich rozpadnutého manželstva tak,



aby sa čo najmenej dotýkali ich maloletého syna. Skúmanie predpokladov rodičov dieťaťa pre ďalší
proces osobnej starostlivosti vyžaduje vykonanie rozsiahleho dokazovania, ktoré nemožno vykonať pri
rozhodovaní o predbežnom opatrení a preto nemožno v zásade o otázke, ktorú je potrebné riešiť v
konaní vo veci samej, rozhodnúť predbežným opatrením.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol odvolaním otec maloletého B. vytýkajúc súdu prvého stupňa,
že nebral do úvahy psychologický posudok, z ktorého vyplýva, že dieťa je manipulované matkou, ktorá
mu spôsobuje psychické utrpenie, emocionálne ho vydiera, obmedzuje jeho osobnú slobodu, upiera
mu lásku otca, bloku pocit bezpečia a istoty dieťaťa. Uviedol, že súd bral do úvahy iba diletantsky
urobený výsluch pracovníčky kurately a nevie, či súd mal takýto výsluch vôbec brať do úvahy. Súd
psychologický posudok vôbec nebral do úvahy, neuviedol ho v napadnutom rozhodnutí napriek tomu,
že obsahuje závažné zistenia, ktoré hraničia s poškodením psychického zdravia dieťaťa a preto jeho
odvolanie považuje za dôvodné. Nekonaním súdu by v tejto veci mohlo dôjsť len k zhoršeniu stavu.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa (§ 205 ods. 1, ods. 2
OSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ OSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého B. nie je dôvodné a
preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Zároveň postupoval podľa ustanovenia § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 102 ods. 1 OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Nariadiť predbežné opatrenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa potvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú
dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný
stav. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu, aby sa neskúmali iné záujmy na
vydanie takéhoto rozhodnutia súdu.

Predbežným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez návrhu) môže odovzdať dieťa do starostlivosti
druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho určí, ak je zistí, že je tu existencia potreby dočasnej
úpravy. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia, je inštitútom procesného práva,
ktorého úprava obsahuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení, preto odovzdanie
maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov je v skutočnosti faktické opatrenie, ktoré zásadne
neovplyvňuje otázku budúcej výchovy.

V danom prípade sa otec maloletého B. domáha zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu a to v časti jeho zverenia do osobnej starostlivosti. Maloletý B. bol zverený do osobnej
starostlivosti matky, otec vzhľadom na ním uvádzané nedostatky v starostlivosti matky, žiada, aby
maloletý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň spolu s návrhom na začatie konania vo veci
samej predložil súdu i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiada, aby do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadi, aby maloletý B.
bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa na základe predložených listinných
dôkazov, správ kolízneho opatrovníka, základnej školy, psychologickej správy, návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol dôvodiac, že zmenu rozhodnutia o umiestnení maloletého dieťaťa
môže súd vykonať iba v rozhodnutí vo veci samej, nakoľko nemal. Odvolací súd sa s týmto záverom
súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil, preto podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil. V danej veci je nesporné, že k zmene umiestnenia maloletého dieťaťa
je potrebné vykonať pomerne rozsiahle dokazovanie, je potrebné brať do úvahy všetky skutočnosti a
okolnosti zistené v priebehu konania, taktiež je nesporné, že v danej veci zo správy z psychologického
vyšetrenia maloletého B. E. vyplýva záver, o ktorom sa zmienil i otec dieťaťa v podanom odvolaní, ktoré
skutočnosti a okolnosti musia byť predmetom skúmania v konaní vo veci samej. Na druhej strane zo
správ kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal priamo šetrenie v rodine matky dieťaťa, vykonal pohovor s



maloletým dieťaťom, ako aj zo správy zo základnej školy (ktorá taktiež žiadne negatívne skutočnosti
o nedostatočnej starostlivosti matky neuviedla), nevyplývajú skutočnosti, ktoré by bezprostredne
ohrozovali riadny výkon starostlivosti zo strany matky o maloleté dieťa.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je správne a dostatočne odôvodnené, nepovažuje preto vo svojom rozhodnutí
za potrebné, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP, opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré
sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Odvolací súd na doplnenie iba dodáva, že zmeniť
výchovné prostredie maloletého dieťaťa predbežným opatrením je možné iba v prípade, ak by bol
bezprostredne ohrozený zdravý fyzický a psychický vývoj dieťaťa a jednoznačne tento úkon musí byť
v záujme maloletého dieťaťa. V danom prípade však z doteraz predložených dôkazov, ani zo správy
kolízneho opatrovníka nevyplýva bezprostredné ohrozenie života a zdravia dieťaťa, či nedostatočná
starostlivosť matky o maloleté dieťa. Keďže tieto okolnosti doteraz preukázané neboli, neboli preto
splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého B. do osobnej
starostlivosti otca do právoplatného skončenia konania vo veci samej a teda nebola zistená potreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
maloletému dieťaťu. Odvolací súd dodáva, že v prípade predbežného opatrenia môže ísť iba o dočasnú
úpravu pomerov, pričom v danej veci prebieha aj riadne konanie o zverenie maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti otca, v rámci ktorého súd bude zisťovať všetky podstatné skutočnosti a okolnosti
pre úpravu týchto práv tak, aby boli predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Aj v priebehu konania
vo veci samej bude povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými podstatnými okolnosťami a skutočnosťami,
ktoré vyplynú z vykonaného dokazovania a teda aj z psychologickej správy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.