Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoPr/2/2013 z 9. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. februára 2014, sp. zn. 23CoPr/2/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2212212603.1 Krajský súd Trnava | 23CoPr/2/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2212212603.1 | 2014-02-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: § 155 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/32464d3d-7f85-4b2f-a989-a8c4348cc88f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2212212603.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoPr/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212212603
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212212603.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety
Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa AIR - TRANSPORT EUROPE,
spol. s r. o., Poprad, Na letisko, Letisko Poprad - Tatry, IČO: 00 697 516, zastúpeného JUDr. Dušanom
Mackom, advokátom, Poprad, Mnoheľova 840/8, proti odporcovi MUDr. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. K., Q. D. XXXX/XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou agner & partners, s. r. o., Bratislava,
Špitálska 10, o zaplatenie 4 128,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda z 18. februára 2013 č. k 12Cpr/2/2012-91, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 190,63
eur k rukám JUDr. Dušana Macka, advokáta, Poprad, Mnoheľova 840/8 do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom a napadnutým odvolaním uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 4 128,34 eur s 9% úrokom z omeškania z 1 032,09 eur od 17.7.2012 do zaplatenia, z
1 032,09 eur od 16.8.2012 do zaplatenia, z 1 032,09 od 18.9.2012 do zaplatenia a z 1 032,07 eur od
16.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 247,50 eur titulom ďalších trov a vo výške
1 377,56 eur titulom trov právneho zastúpenia.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 155 ods. 1, 2 a 3 a § 32 Zákonníka práce a ustanovením §
558 Občianskeho zákonníka a splnením podmienok prisúdenia požadovaného nároku navrhovateľovi
na zaplatenie nákladov spojených so štúdiom odporcu. Vychádzal z toho, že odporca nesplnil záväzok
vyplývajúci mu z dohody o zvýšení kvalifikácie z 23.12.2011 zotrvať u navrhovateľa v pracovnom pomere
tri roky od ukončenia výcviku a získania odbornej spôsobilosti, preto je povinným zaplatiť navrhovateľovi
zníženú povinnosť náhrady nákladov zo 75 % celkových nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie
v navrhovateľom uplatnenej výške 4 128,34 eur po zohľadnení už zaplatenej čiastky 1 032,40 eur.
Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca bol v pracovnoprávnom vzťahu s
navrhovateľom od 1.7.2011, ktorí sa dohodli na zvýšení jeho kvalifikácie. Z dohody o zvýšení kvalifikácie
vyplývajú nároky navrhovateľa, ktoré si uplatní proti odporcovi, pokiaľ nezotrvá v určenú dobu v
pracovnom pomere, suma nákladov za predmetný výcvik bola uvedená pevnou sumou 6 630 eur +
DPH a odporca potvrdil, že poznal obsah uvedenej dohody. Spísal aj list 13.6.2012 (ako v ňom uviedol
„po konzultácii s právnou poradňou“), že potvrdzuje obdržanie faktúry, ktorej obsah poznal, a teda
vedel o aké nároky v nej ide - náklady na zvýšenie kvalifikácie z dohody z 23.12.2012 a písomne sa
v liste zaviazal, že sumu z faktúry bude splácať. Z uvedeného vyvodil, že týmto úkonom jednoznačne



(písomne) uznal svoj záväzok, ktorý je predmetom súdneho sporu. V liste je uvedený dôvod záväzku
(poukázal na to, že postačuje odkaz na listinu, z ktorej dôvod vzniku záväzku vyplýva), výšku záväzku,
aj prísľub odporcu peňažnú sumu zaplatiť. Obranu odporcu, že písomne uznal len záväzok zotrvať v
pracovnom pomere, vyhodnotil nedôvodnou, nakoľko v celom liste odporcu (a ani príslušnom odseku),
nie je zmienka o tomto záväzku odporcu, navyše uznávací prejav nemusí obsahovať práve slovo
uznávam, podmienkou je prísľub odporcu a ten je v liste v súvislosti s peňažným záväzkom uvedený.
Výrok rozsudku o prisúdení aj úrokov z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky číslo 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.1.2013, podľa
ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výrok rozsudku
o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnosťou
navrhovateľa v konaní, ktorému priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku
za návrh na začatie konania 247,50 eur a vo výške trov právneho zastúpenia navrhovateľa za 4 úkony
právnej služby (prevzatie a príprava veci, podanie návrhu a účasť na pojednávaniach : 7.1.2013
a 18.2.2013) po 151,05 eur, paušálne výdavky 2 krát po 7,63 eur (za úkony právnej služby vykonané v
roku 2012) a 2 krát 7,81 eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2013), cestovné spolu 96,57 eur a
náhradu straty času s prihliadnutím na vzdialenosť advokátskej kancelárie (Poprad) a sídla súdu prvého
stupňa (612 kilometrov) za 16 polhodín krát 13,01 eur krát 2 a DPH. Nepriznanie náhrady trov konania za
úkony podanie vo veci samej odôvodnil tým, že ide o písomné vyjadrenie k vyjadreniu odporcu k návrhu
a nebolo súdom vyžiadané, preto nebol účelný a za splnenie pokynu, kde išlo o dodatočné doručenie
rovnopisov predložených súdu protistrane, keď v zmysle § 42 ods. 3 O. s. p. je povinnosťou účastníka
predkladať podania aj prílohy v potrebnom počte rovnopisov, ktorú si navrhovateľ nesplnil, preto ju splnil
dodatočne, preto nešlo o žiadny úkon právnej služby.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku ( § 205 ods. 2 písm. a/), súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti (§ 205 ods. 2 písm. c/), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a) [§ 205 ods. 2 písm.
e)] a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o uznávací prejav odporcu nároku navrhovateľa, ktorý
uskutočnil v liste z 13.6.2012. Podľa odvolateľa, zo sporného listu nemožno dovodiť uznávací prejav
odporcu, ktorým by uznal nárok navrhovateľa. V uvedenom liste navrhovateľovi oznámil, že napriek
vymenovaných výhradám (výcvik nebol vykonaný z jeho vôle ale pre potreby zamestnávateľa, za týmto
účelom bol využitý vrtuľník, ktorý bol v tom čase v službe na stredisku a nie mimo siete, výcvik viedol
inštruktor, ktorý bol v tom čase v službe na uvedenom stredisku a nie mimo služby), v tom čase
uznával svoj záväzok vyplývajúci z dohody o zvýšení kvalifikácie, teda záväzok zotrvať po absolvovaní
zvýšenia kvalifikácie v pracovnom pomere u navrhovateľa po dohodnutú dobu troch rokov. Odporca
v tomto podaní ďalej potvrdil obdržanie faktúry zo 16. 5. 2012 číslo 22039 vystavenej na 5 162,74
euro s dátumom splatnosti do 31. 5. 2012 a zaviazal sa, že uplatnenú sumu navrhovateľovi uhradí v
splátkach. V žiadnom prípade však týmto vyjadrením neuznal svoj údajný platobný záväzok, ktorý bol
myslený len ako návrh splátkového kalendára, nakoľko už bol v tom čase v omeškaní so splatením
celej fakturovanej sumy a dôvodne sa obával, že si navrhovateľ bude túto svoju domnelú pohľadávku
uplatňovať na súde, prípadne neskôr v rámci exekúcie. Navyše odporca konal pod psychickým nátlakom
navrhovateľa, ktorý sa chcel vyhnúť svojej povinnosti vyplatiť mu mzdu za mesiac máj 2012 a 13.6.2012
žiadal podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej mal odporca súhlasiť s vykonaním zrážky
zo mzdy vo výške 1 711,04 eur, ktorou by sa čiastočne kompenzoval jeho údajný záväzok. Odporca
si myslel, že uhradením aspoň časti navrhovateľom žiadanej sumy ho presvedčí k výplate mzdy a
omeškaných cestovných náhrad a získa čas na to, aby mu navrhovateľ následne preukázal výpočet
náhrady, z ktorého dôvodu 15.6.2012 zaplatil navrhovateľovi 1 034,40 eur. Odvolateľ poukázal na
skutočnosť, že slovné spojenie „ v plnej miere uznávam“ použil na konci predposledného odseku prvej
strany predmetného dokumentu, ktorý sa však netýkal peňažného záväzku zaplatiť 5 162,74 eur, ale
týkal sa uznania hlavného záväzku vyplývajúceho z dohody o zvýšení kvalifikácie, t. j. záväzku zotrvať v
pracovnom pomere u navrhovateľa počas trvania nasledujúcich troch rokov. Sumu 5 162,74 eur odporca
v tomto liste použil až v poslednom odseku prvej strany v súvislosti s návrhom splátkového kalendára.
Namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým že 13.6.2012 adresoval navrhovateľovi list,



ktorého obsahom bola žiadosť o podrobné vyčíslenie nákladov na zvýšenie kvalifikácie. Z uvedeného
vyplýva, že nemohol uznať svoj dlh voči navrhovateľovi čo do dôvodu aj výšky, nakoľko zároveň s
dokumentom, v ktorom malo k tomuto jeho údajnému uznaniu prísť, zaslal aj písomné vyjadrenie,
v ktorom jeho nárok jednoznačne spochybňoval. Podľa odporcu súd prvého stupňa sa nezaoberal
tým, či absolvovaním školenia, ktorého sa odporca zúčastnil u navrhovateľa 22.12.2011 a 23.12.2011
prišlo k zvýšeniu jeho kvalifikácie. Podľa odvolateľa, súd prvého stupňa sa mal zaoberať tým, či
zvýšením kvalifikácie je školenie vykonávané u vlastného zamestnávateľa, riadené jeho vlastnými
zamestnancami počas ich pracovnej doby a predovšetkým tým, či v tomto prípade má navrhovateľ
oprávnenie (akreditáciu) v študijnom odbore „špeciálne záchranárske činnosti s využitím závesu a
podvesu vrtuľníka VZZS“ a či je školou v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky, t. j. výchovno-
vzdelávacou inštitúciou zriadenou podľa osobitného predpisu. Z odpovede Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky z 21.2.2013 vyplýva, že navrhovateľ nemá akreditáciu uvedeného ministerstva na
poskytovanie vzdelávania v žiadnom študijnom programe. Uvedený listinný dôkaz nemohol odporca
bez svojej viny predložiť do vyhlásenia rozsudku, nakoľko uvedený štátny orgán odpovedal až po
vyhlásení rozsudku. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa mal vyhodnotiť aj priebeh školenia, ktorého
sa odporca zúčastnil. Namietal, že súd prvého stupňa nevyhodnotil uzavretú dohodu 23.12.2011 z
hľadiska jej platnosti, keď školenie sa uskutočnilo 22.12.2011 a 23.12.2011. Poukázal na ustanovenie
§ 155 ods. 6 písm. d) Zákonníka práce a na skutočnosť, že od ukončenia školenia až do skončenia
pracovného pomeru u navrhovateľa odporca nevyužil ani raz špeciálne záchranné činnosti, ku ktorým
bol zamestnávateľom školený. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodnutie neodôvodnil v zmysle § 157
ods. 2 O. s. p., z ktorého dôvodu je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, ktorým postupom
mu odňal súd prvého stupňa možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti v zmysle § 219 O. s. p. potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške
190,63 eur. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca listom z 13.6.2012 uznal
svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi náklady školenia vo výške 5 178,74 eur a zaviazal sa ich zaplatiť.
Poukázal na faktické správanie odporcu po jeho písomnom uznaní záväzku listom z 13.6.2012, ktorý
zaplatil prvú splátku 15.6.2012. Uviedol, že tvrdenie odporcu o psychickom nátlaku navrhovateľa,
nezodpovedá, pretože sám odporca 18.2.2013 na pojednávaní potvrdil, že mu mzda bola riadne
vyplatená a žiadne zrážky zo mzdy mu neboli vykonané. Poukázal na skutočnosť, že písomné uznanie
dlhu odporcom má za následok podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka aj predpoklad, že
v čase uznania dlh existoval a je dôkazným bremenom odporcu preukázať opak a nie dôkazným
bremenom navrhovateľa preukázať existenciu dlhu. K námietke odporcu, týkajúcej sa dohody o zvýšení
kvalifikácie z 23.12.2011 uviedol, že absolvovanie predmetného výcviku a školenia odporcom je
zákonnou podmienkou k tomu, aby mohol odporca vykonávať funkciu lekára záchrannej zdravotnej
služby ako člen posádky vrtuľníka HEMS, preto musel takýto výcvik absolvovať a navrhovateľ mu
musel jeho absolvovanie zabezpečiť. Uvedené vyžaduje záväzný medzinárodný letecky predpis, ktorým
je Slovenská republika viazaná, ktorým je JAR-OPS3 (Jednotné letecké predpisy), keď článok 0 bod
3.988,3.995 ukladá prevádzkovateľovi povinnosť zabezpečiť, aby členovia posádky spĺňali požiadavky
na príslušnú kvalifikáciu a aby každý člen posádky mal dostatočné schopnosti na výkon svojich
povinností v súlade s postupmi predpísanými prevádzkovou príručkou a to zabezpečením výcviku aj
jeho udržiavaním. Okrem uvedeného, oprávnenie navrhovateľa na výkon takéhoto výcviku vyplýva aj
z predmetu jeho činnosti uvedenej v obchodnom registri - výcvik špecialistov pre leteckú záchranu.
Odporca v odvolacom argumente nesprávne vychádza z právneho predpisu č. 245/2008 Z. z., ktorý
upravuje nadobúdanie vzdelania v rámci všeobecného vzdelávacieho systému, o ktorý prípad v danej
veci nejde. Absolvovanie praktického výcviku aj teoretických testov odporcom vyplýva z listinných
dôkazov : Testy zo smernice pre činnosť leteckých záchrancov z 22.12.2011 vyplnených a podpísaných
odporcom, Pozvánky na praktický výcvik, Programu výcviku na ŠZČ metodikou podves, záves, navijak
a Prezenčnej listiny - téma ŠZČ - podves, záves, navijak podpísanej odporcom, školiteľmi a vedúcim
výcviku . Nepochybne od vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý je spôsobilý na právne úkony,
nemožno očakávať a predpokladať, že by podpísal niečo, čo nevykonal a to tým viac, že podpísanie
týchto listín aj ústne potvrdil na pojednávaní a po vykonaní školenia a výcviku a po svojom predčasnom
skončení pracovného pomeru aj písomne uznal svoj finančný záväzok uhradiť 75 % nákladov na
tento jeho výcvik a školenie. Bez absolvovania uvedeného výcviku a školenia by odporca nebol ako
člen posádky HEMS spôsobilý na príslušný výkon leteckej záchrannej zdravotnej služby, nemohol by
vykonávať funkciu lekára. Práve týmto prišlo k spomínanej kvalitatívnej zmene, ktorá sa následne



premietla do zvýšenia kvalifikačného stupňa, bez ktorého by zamestnanec - odporca takúto prácu
nemohol vykonávať. Všeobecné vysokoškolské medicínske štúdiom, ktoré absolvoval odporca, ho
na tieto letecké špecifiká nepripravilo, ale práve absolvovaný výcvik a školenie mu tak zvýšili jeho
všeobecnú medicínsku kvalifikáciu pre oblasť výkonu medicínskych činností za použitia leteckej techniky
a špeciálnej leteckej záchrannej techniky, t. j. tak ako je uvedené v dohode o zvýšení kvalifikácie
„zásah lekára s využitím závesu a podvesu vrtuľníka VZZS“. Uviedol, že po zákonnom poučení podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a skončení dokazovania je neprípustné poukazovať až v odvolacom
konaní na nové skutočnosti a dôkazy, navyše keď súdu pre rozhodnutie vo veci samej postačovalo
vypočutie osoby odporcu, ktorý potvrdil, že sa na školení zúčastnil, dohodu vlastnoručne podpísal, s
jej obsahom a závermi súhlasil a v celom štádiu predsúdneho konania platnosť tejto dohody nikdy
nenamietal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací
súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom konania je zaplatenie 4 128,34 eur s príslušenstvom titulom zvyšku nezaplatenej náhrady
zamestnancom zamestnávateľovi vo výške 75 % nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania z 31.7.2012 si uplatnil právo na zaplatenie 4 128,34
eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že s odporcom uzavreli 27.5.2011 pracovnú zmluvu na dobu
neurčitú a 23.12.2011 dohodu o zvýšení kvalifikácie. Odporca dal navrhovateľovi 15.5.2012 výpoveď,
ktorú navrhovateľ listom z 15.5.2012 akceptoval s poukazom na článok 4 dohody o zvýšení kvalifikácie,
v zmysle ktorej bol odporca povinný uhradiť 75 % nákladov na zvýšenie kvalifikácie. Z uvedeného
dôvodu vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru číslo 22039 so splatnosťou do 31.5.2012 na 5 162,74
eur. Odporca svoj dlh uznal a navrhol dlh uhradiť v piatich mesačných splátkach po 1 032,40 eur s tým,
že prvú splátku zaplatí 15.6.2012. Navrhovateľ súhlasil so splátkovým kalendárom, o čom informoval
odporcu. Odporca prvú splátku uhradil, čím v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka svoj dlh uznal. Po
zaplatení prvej splátky však odporca ďalšie splátky nezaplatil. Nárok na úrok z omeškania navrhovateľ
odôvodnil ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka.

Odporca navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť pre bezdôvodnosť. Potvrdil, že 23.12.2011 uzavreli
s navrhovateľom dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce, v zmysle ktorej sa
navrhovateľ zaviazal umožniť odporcovi ako zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie o druh kvalifikácie
"zásah lekára s využitím závesu a podvesu vrtuľníka vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby",
ktorý mal byť vykonaný akreditovanými inštruktormi leteckej školy navrhovateľa podľa schválenej
dokumentácie študijnému odboru a na druhej strane odporca ako zamestnanec sa zaviazal zotrvať
v pracovnom pomere u navrhovateľa počas troch rokov od ukončenia výcviku a získania odbornej
spôsobilosti. Pracovný pomer skončil 30.6.2012 na základe výpovede zamestnanca - odporcu. Odporca
poprel nárok navrhovateľa, nakoľko žiadny výcvik podľa uzavretej dohody neabsolvoval, o čom
navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz a nešpecifikoval náklady vzniknuté v súvislosti s údajným výcvikom
a odporca doposiaľ neobdržal žiadne potvrdenie, respektíve certifikát osvedčujúci absolvovanie
údajného školenia. Namietal, že k uznaniu nároku z jeho strany nikdy neprišlo, a keď pripustil, že svoj
záväzok z dohody uznal, mal na mysli záväzok odpracovať dohodnutý počet rokov u zamestnávateľa.
Pokiaľ prejavil vôľu zaplatiť navrhovateľovi sporné nároky, stalo sa tak len z dôvodu jeho neznalosti
práva.

Z pracovnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania 27.5.2011 vyplýva, že navrhovateľ s odporcom uzavreli
pracovnú zmluvu, podľa ktorej odporcovi ako zamestnancovi vznikol pracovný pomer od 1.7.2010 so



zaradením ako lekár ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) v Bratislave, ktorý
bol uzavretý na dobu neurčitú. Účastníci konania 23.12.2011 uzatvorili v zmysle § 155 Zákonníka
práce dohodu o zvýšení kvalifikácie, v zmysle ktorej mal podľa bodu 1 navrhovateľ ako zamestnávateľ
umožniť odporcovi zvýšenie kvalifikácie lekára strediska VZZS. Zvýšenie kvalifikácie bolo definované
ako zásah lekára s využitím závesu a podvesu vrtuľníka VZZS. Išlo o typový výcvik pre špeciálne
záchranárske činnosti s využitím závesu a podvesu vrtuľníka, vykonaný akreditovanými inštruktormi
leteckej školy navrhovateľa podľa schválenej dokumentácie k študijnému odboru. Zamestnávateľ sa
zaviazal zamestnancovi počas doby výcviku poskytnúť náhradu mzdy a nahradiť mu náklady spojené s
výcvikom a zamestnanec sa zaviazal zotrvať u zamestnávateľa počas doby troch rokov od ukončenia
výcviku a získania odbornej spôsobilosti. Podľa bodu 4 v prípade, ak zamestnanec nesplní záväzok
zotrvať v pracovnom pomere počas dohodnutej doby, je povinný nahradiť zamestnávateľovi 75 %
nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie pozostávajúcich z vyplatenej náhrady mzdy, nákladov
na výcvik vo výške 6 630 euro + DPH (zahŕňajúcich osobné náklady akreditovaných inštruktorov
podieľajúcich sa na výcviku, komerčnú cenu na lety vrtuľníkom, cenu teoretickej prípravy a pozemného
výcviku), vyplatených náhrad cestovných výdavkov s tým, že ak zamestnanec svoj záväzok splní iba
sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Listom zo 14.5.2012 odporca oznámil navrhovateľovi, že v zmysle § 67 Zákonníka práce dáva výpoveď
z pracovného pomeru a tým jeho pracovný pomer končí uplynutím jednomesačnej výpovednej doby
k 30.6.2012. Navrhovateľ na výpoveď odporcu reagoval listom z 15.5.2012 s upozornením na jeho
záväzok zotrvať v pracovnom pomere počas doby troch rokov od ukončenia výcviku v zmysle dohody o
zvýšení kvalifikácie a zároveň vyzval odporcu k úhrade pomernej časti nákladov spojených s výcvikom.
Pripojenou faktúrou číslo 22039 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi uvedené náklady vo výške 5 162,74 eur
so splatnosťou do 31.5.2012. Zo špecifikácie výšky záväzku odporcu vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil
75 % nákladov a z toho následne podľa počtu odpracovaných dní, náklady v rozsahu 83 %. Listom z
13.6.2012 odporca oznámil navrhovateľovi, okrem iného, že napriek výhradám o kvalite výcviku „svoj
záväzok v plnej miere uznáva“. Potvrdil doručenie faktúry číslo 22039 s tým, že v súčasnosti nedisponuje
potrebnou finančnou čiastkou na zaplatenie záväzku a zaväzuje sa riadne a včas splácať vyššie uvedenú
sumu + úroky z omeškania a to vždy k 15. dňu v mesiaci v piatich mesačných splátkach po 1 032,40
eur s tým, že prvú splátku zaplatí 15.6.2012.

Navrhovateľ listom z 10.7.2012 vystavil odporcovi splátkový kalendár na päť splátok od júna 2012
(splátky už uhradenej) do októbra 2012 s tým, že prípadné úroky z omeškania budú vyúčtované po
úhrade poslednej splátky. Listom z 25.7.2012 odporca vyzval navrhovateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1 034,40 eur z dôvodu, že náhradu nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie
považuje neopodstatnenou, pretože odporca doposiaľ neobdržal žiadne potvrdenie, respektíve certifikát
osvedčujúce absolvovanie predmetného školenia a zvýšenie jeho kvalifikácie.

Z pripojeného textu teoretických testov a zo smerníc pre činnosť leteckých záchrancov vyplýva jeho
vykonanie odporcom 22.12.2011. Test je opatrený podpisom odporcu, čo vo svojej výpovedi aj odporca
potvrdil. Účasť odporcu na výcviku v akreditovanom stredisku pre výcvik leteckých záchrancov vyplýva
aj z prezenčnej listiny z 22.12.2011 a 23.12.2011. Navrhovateľ uviedol že náklady výcviku boli uvedené
v dohode o zvýšení kvalifikácie a tvrdil, že odporca záväzok uznal tým, že zaplatil prvú splátku.
Listom z 13.6.2012 a jeho akceptáciou zo strany navrhovateľa, prišlo podľa navrhovateľa, v zmysle
§ 32 Zákonníka práce k dohode o sporných nárokoch medzi zmluvnými stranami. Poukázal na to,
že odporca bol navrhovateľom prijatý ako lekár leteckej zdravotnej služby, v zmysle čoho mohol
absolvovať let vrtuľníkom a pracovať s pacientom po naložení (respektíve vyložení) pacienta. Na
základe zvýšenej kvalifikácie sa naučil odporca pracovať na lane a dávať pilotovi signály na pristátie a
podobne. Navrhovateľ má k výkonu školenia vybudované akreditované stredisko a k tomu aj schválenú
dokumentáciu.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhovateľovi uznal iba záväzok zotrvať u neho pracovať tri
roky. K obsahu školenia uviedol, že prvý deň bola teoretická príprava a na druhý deň mala byť príprava
praktická. Mal byť preškolený na záves a podves, avšak podves nikdy predtým na školení nevidel a
školenie sa navyše uskutočnilo na palubnom navijaku, čo nie je podľa neho záves. Potvrdil, že dohodu



o zvýšení kvalifikácie podpísal, a na nej doplnil dátum podpisu a s jej obsahom sa oboznámil. Potvrdil,
že list z 13.6.2012 spísal aj podpísal, vedel o tom, čo obsahuje faktúra číslo 22039.

Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ môže so zamestnancom
uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie
poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a
zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere
alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer
pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie a
spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje
zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude
zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom
pomere počas dohodnutej doby.

Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie
prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa
pomerne zníži.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že dohoda o zvýšení kvalifikácie je typickým dvojstranným právnym
úkonom a vzťahujú sa na ňu všetky ustanovenia upravujúce problematiku právnych úkonov, a to tak
ustanovenia Zákonníka práce (§ 15 až 19), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 34 až 51 OZ),
ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak (§ 1 ods. 4 ZP). Obsah dohody o zvýšení kvalifikácie
tvoria navzájom si korešpondujúce práva a povinnosti jej účastníkov. To znamená, že záväzok jedného
z účastníkov zakladá oprávnenie druhého z nich a naopak, oprávnenie jedného sa podmieňuje
záväzkom druhého účastníka dohody. Záväzok zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi počas
ďalšieho vzdelávania pracovné voľno a počas neho prípadne aj náhradu mzdy a súvisiacich nákladov
korešponduje s povinnosťou zamestnávateľa v istom období využívať po určitý čas získanú kvalifikáciu
zamestnanca, nesplnenie ktorej môže mať za následok zbavenie sa povinnosti zamestnanca splniť
svoje záväzky podľa dohody, ako aj so záväzkom na strane zamestnanca vykonávať u zamestnávateľa
po určitý čas prácu zodpovedajúcu nadobudnutej kvalifikácii, alebo vrátiť zamestnávateľovi náklady
ním vynaložené na zvýšenie kvalifikácie, resp. podľa pomeru odpracovaného času a času, ktorý
sa zaviazal odpracovať, zodpovedajúcu časť týchto nákladov. Povinnosť zamestnanca zotrvať u
zamestnávateľa po určitý čas v pracovnom pomere alebo v prípade nedodržania tohto záväzku vrátiť
náklady vynaložené na zvýšenie kvalifikácie, resp. ich časť, sa kompenzuje záväzkom zamestnávateľa
jednak poskytovať zamestnancovi počas ďalšieho vzdelávania pracovné voľno, prípadne aj náhradu
mzdy a náhradu súvisiacich nákladov, a jednak záväzkom po úspešnom skončení ďalšieho vzdelávania
využívať nadobudnutú kvalifikáciu zamestnanca. Dohodou o zvýšení kvalifikácie zamestnanec na seba
preberá záväzok zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po absolvovaní štúdia (po nadobudnutí
kvalifikácie) určitý, v dohode uvedený čas, čím zamestnávateľovi v podstate vracia ním vynaložené
náklady súvisiace so zvýšením kvalifikácie. Doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie presiahnuť päť
rokov. Prevzatím záväzku zotrvať po nadobudnutí kvalifikácie u zamestnávateľa v pracovnom pomere
po určitý čas sa zamestnanec zároveň nezbavuje možnosti skončiť pracovný pomer pred uplynutím
dohodnutej doby. Právnym následkom nesplnenia záväzku je vznik povinnosti zamestnanca uhradiť
zamestnávateľovi náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s jeho štúdiom (zvýšením kvalifikácie). V dohode
uvedená suma, ktorú v prípade čo aj len čiastočného nesplnenia záväzku zamestnanca zotrvať u
zamestnávateľa v pracovnom pomere je zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ako jedna
z podstatných náležitostí dohody (essentialia negotii) podľa § 155 ods. 2 písm. d) nesmie presiahnuť
tri štvrtiny celkových nákladov súvisiacich so štúdiom. Podľa § 155 ods. 3 druhá a tretia veta je
zamestnávateľ oprávnený požadovať od zamestnanca úhradu vo výške najviac troch štvrtín skutočne
vynaložených nákladov, ak zamestnanec nesplnil záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere celkom,
alebo pomernú časť z tejto sumy (t. j. najviac z troch štvrtín celkových nákladov), ak zamestnanec svoj
záväzok nesplnil iba čiastočne.



Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre
právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k
zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne
plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v
čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval,
alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.

V danom prípade z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že odporca bol v
pracovnoprávnom vzťahu s navrhovateľom na základe pracovnej zmluvy z 27.5.2011 od 1.7.2011 na
dobu neurčitú, ktorí účastníci sa dohodli na zvýšení kvalifikácie odporcu a 23.12.2011 uzatvorili s
poukazom na § 155 Zákonníka práce dohodu o zvýšení kvalifikácie odporcu. Z dohody o zvýšení
kvalifikácie vyplýva nárok, ktorý si navrhovateľ voči odporcovi uplatní, pokiaľ odporca nezotrvá po určenú
dobu troch rokov od ukončenia výcviku v pracovnom pomere, ktorý bol v dohode uvedený pevnou výškou
6 630 eur s DPH (bod 4). Odporca potvrdil, že poznal obsah dohody a sám spísal aj list z 13.6.2012 o
tom, že potvrdzuje obdržanie faktúry, ktorej obsah poznal a teda vedel o aké nároky z nej ide - náklady
na zvýšenie kvalifikácie z dohody z 23.12.2011 a písomne sa v liste zaviazal, vzhľadom k tomu, že
nedisponuje celou sumou potrebnou na splatenie jeho záväzku, že sumu z faktúry bude splácať vždy k
15. dňu v mesiaci v piatich mesačných splátkach vo výške 1 032,40 eur mesačne + úroky z omeškania,
pričom prvú splátku sa zaviazal zaplatiť 15.6.2012. Týmto úkonom jednoznačne písomne uznal svoj
záväzok, ktorý je predmetom súdneho sporu. K uvedenému záveru odvolací súd dospel zhodne so
súdom prvého stupňa, vychádzajúc z toho, že v uvedenom liste je uvedený dôvod vzniku záväzku,
pričom súd prvého stupňa správne poukázal na to, že postačuje odkaz na listinu, z ktorej dôvod vzniku
záväzku vyplýva, výška záväzku, aj prísľub odporcu peňažnú sumu navrhovateľovi zaplatiť. Odvolací súd
obranu odporcu o tom, že uvedeným listom výslovne uznal len záväzok zotrvať v pracovnom pomere,
vyhodnotil nedôvodnou, nakoľko v celom liste (ani danom odseku) nie je zmienka o tomto záväzku
odporcu, navyše uznávací prejav nemusí obsahovať výslovne slovo uznávam, podmienkou je prísľub
odporcu, ktorý je v uvedenom liste v súvislosti s peňažným záväzkom výslovne uvedený. Keďže odporca
nepreukázal, že dlh v čase uznania neexistoval (alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak), súd
prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi prisúdil právo na zaplatenie ním uplatnenej istiny
4 128,34 eur.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže účastníci konania sa dohodli na splátkovom kalendári s tým, že nasledujúca splátka po splátke
zaplatenej 15.6.2012 vo výške 1 034,40 eur, mala byť zaplatená vo výške 1 032,09 eur 16.7.2012,
ďalšia vo výške 1 032,09 eur 15.8.2012, ďalšia vo výške 1 032,09 eur 17.9.2012 a posledná vo výške 1
032,07 eur 15.10.2012, správne súd prvého stupňa stanovil počiatky omeškania jednotlivých splátok od
nasledujúceho dňa po dni ich splatnosti, t. j. od 17.7.2012, od 16.8.2012, od 18.9.2012 a od 16.10.2012
a výšky úroku z omeškania 9%, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší než základná úroková sadzba
ECB platnej k prvému dňu omeškania vo výške 1%.



K odvolacej námietke odporcu odvolací súd uvádza, že ďalšie vzdelávanie spočívajúce v získaní
predpokladov ustanovených právnym predpisom alebo v splnení požiadaviek nevyhnutných na riadny
výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, v zásade napĺňa kritériá zvýšenia kvalifikácie. Z uvedeného
možno dospieť k záveru, že absolvovanie typového výcviku pre špeciálne záchranárske činnosti s
využitím závesu a podvesu vrtuľníka VZZS odporcom spĺňa uvedené náležitosti získania predpokladov
ustanovených právnym predpisom pre výkon pracovnej činnosti lekára ambulancie vrtuľníkovej
zdravotnej služby. Pokiaľ aj uvedený výcvik vykonal sám navrhovateľ, niet dôvodu spochybniť jeho
akreditáciu na uvedenú činnosť, nakoľko oprávnenie prevádzkovať leteckú školu za účelom výcviku
leteckého personálu vyplýva priamo z predmetu jeho činnosti zapísanej v obchodnom registri Okresného
súdu Prešov. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko boli uplatnené až
po poučení účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. a po vyhlásení súdom prvého stupňa dokazovania
skončeným, v ktorom prípade v zmysle § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len vtedy, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 (písm. c/), o ktorý
prípad v danej veci nejde alebo ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa (písm. d/), nakoľko odporca neuviedol, objektívny dôvod, pre ktorý
nemohol predložiť ním v odvolaní uvádzané dôkazy.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil z dôvodu
jeho vecnej správnosti, keď správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách prvostupňového konania
v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania titulom
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 247,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo
výške 1 377,56 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 142 ods.
1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
titulom jeho právneho zastúpenia advokátom za jeden úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm.
c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
za písomné podanie vyjadrenia k odvolaniu odporcu 28.5.2013 vo výške tarifnej odmeny z predmetu
konania 4 128,34 eur podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky (41,49 eur + 11 x 9,96 eur) 151,05 eur spolu
s náhradou výdavkov podľa § 15 písm. a) a § 16 citovanej vyhlášky vo výške 7,81 eur s 20% DPH podľa
§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, spolu 190,63 eur (150,05 eur + 7,81 eur + 31,77 eur).

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.