Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/106/2013 z 23. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. apríla 2013, sp. zn. 43CoE/106/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6706205435.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/106/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6706205435.1 | 2013-04-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, OZ, § 22 OZ, § 39 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/329bc06b-87c3-4f73-93d0-019e8e3c23e0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6706205435.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/106/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706205435
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6706205435.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému D. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. T. XX, XXX XX C., vedenej pod sp. zn. EX 384/2006 súdnym exekútorom
Ing. JUDr. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad so sídlom Jesenského 61, 965 97 Žiar nad Hronom,
pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 125,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2798/2006-18 zo dňa 24. marca 2011, o návrhu
oprávneného na prerušenie konania jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a mi e t a .

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2798/2006-18 zo dňa 24. marca 2011 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím, ktoré vydal vyšší súdny úradník, vyhlásil Okresný súd Zvolen ako súd
exekučný exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Zároveň rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora tak, že ho zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo aj
plnomocenstvo, ktorým povinný splnomocnil advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Advokát na základe tohto plnomocenstva podpísal pred notárom notársku zápisnicu, kde za
povinného konal a uznal jeho dlh vo vzťahu k oprávnenému v plnom rozsahu čo do základu aj výšky
uplatnenej pohľadávky a zároveň vyhlásil, že povinný tento dlh vrátane úrokov splatí v lehote do
05.03.2006, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Okresný súd poukázal na rozpor záujmov povinného a zástupcu, keď povinný už pri uzatváraní zmluvy o
úvere nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože v zmluve bola použitá predtlač, ktorá obsahovala
meno splnomocnenca E.. Q. P.. Pokiaľ teda už dopredu bola určitá osoba predurčená, že bude konať
za povinného, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec
bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca.
Zastúpenie na základe plnomocenstva v zmluve o úvere vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere,
teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase splnomocnenia
E.. Q. P. neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tomto čase nemohol realizovať
svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol splnomocniť E.. Q. P. na takéto právo. Na základe uvedených
skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že uznanie dlhu a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore so záujmami
povinného, tieto právne úkony svojim účelom odporujú zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné.



Keďže dohoda o plnomocenstve uzatvorená medzi povinným a E.. Q. P. podľa § 31 Občianskeho
zákonníka je absolútne neplatná, chýba tu jeden z predpokladov na to, aby uvedená notárska zápisnica
mohla byť spôsobilým exekučným titulom. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu
povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám
bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe tohto konania zástupcu bol potom
povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť,
že mu začala plynúť lehota, po uplynutí ktorej sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že napriek tomu, že exekúcia sa začala z dôvodu, že notársku
zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavil ju.

Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si trovy exekúcie neuplatnil.

Oprávnený podal proti výroku rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odvolanie,
v ktorom namietal najmä tú skutočnosť, že okresný súd posudzoval prejednávanú vec, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol a to potom, ako na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
poveril okresný súd exekútora vykonaním exekúcie, pretože nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo jeho návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Odvolateľ
má za to, že plnomocenstvo advokáta, ktoré mu udelil povinný preskúmal sám notár pri spisovaní
notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného
titulu so zákonom, keď následne vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Zdôraznil, že povinný udelil
plnomocenstvo E.. Q. P. dobrovoľne a bez výhrad, pričom ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení
zmluvy o úvere v roku 2005 udelené plnomocenstvo podľa § 33b Občianskeho zákonníka v platnom
znení odvolať, čo neurobil. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval
povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Namietal tiež, že
povinný ako dlžník sa udelením plnomocenstva nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril
možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na splnomocniteľa. Platné právne predpisy povinnému
ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška
záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa, pretože oprávnený ako veriteľ pravidelne povinného na
úhradu jeho záväzku vyzýval, pričom vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Z platnej právnej
úpravy podľa oprávneného nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku tohto záväzku presným
číselným vyjadrením. Oprávnený ďalej uviedol, že zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní
exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Notárska zápisnica predložená v exekučnom konaní je podľa oprávneného spôsobilým exekučným
titulom, zodpovedajúcim § 41 ods.2 Exekučného poriadku, nakoľko je urobená v písomnej forme
a obsahuje výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Takáto notárska
zápisnica je preto rovnako spôsobilým exekučným titulom ako vykonateľné súdne rozhodnutie. Zákon
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul
bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva bola preskúmaná v občianskom súdnom konaní a
rozhodnutá súdom. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie v rámci exekučného konania,
muselo by to byť podľa oprávneného v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie je nad
rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia a následnom zastavení exekúcie nastane situácia, kedy si oprávnený už
nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže jeho pohľadávka už bude premlčaná. Vzhľadom na
uvedené navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť.

Dňa 07.09.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie oprávneného zo dňa 03.09.2012, v ktorom
oprávnený doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu a zároveň podal návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EU. V podaní tvrdil, že
exekučný súd plnomocenstvo, ktoré je súčasťou zmluvy úvere považoval za neprijateľnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, a preto ho vyhodnotil za neplatné, pričom neprimeranosť videl v tom, že je založen
hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako
spotrebiteľa. Namietal, že súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady
93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve
plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na



spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať Súdny dvor Európskej únie
o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa
ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd z návrhu na prerušenie konania zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie
prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc
vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov
inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položi v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Súdny dvor v rozsudku zo zo 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bodoch 9 a 10 odôvodnenia
uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre
účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov
konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný
usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu
obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.

V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa
vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci
zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto
súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je
relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať
nijaký vplyv na vyriešenie sporu.

Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného
konania.



Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť
z dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, napr. § 107, § 109 ako aj
§ 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je
možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou
je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným
zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).

Odvolací súd v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1
psím. c) O.s.p. dodáva, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa uvedeného ustanovenia s
tým, že súdu zároveň navrhuje otázky, ktoré majú byť Súdnemu dvoru Európskej únie ako predbežné
otázky predložené, je odvolací súd povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie vždy vtedy, ak
považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a keď je vyriešenie
uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade
postupuje ex officio, a teda nie je potrebný návrh zo strany účastníka. Odvolací súd považoval v
danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné
vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pretože ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah
na prebiehajúci spor. V predmetnom konaní súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku predovšetkým v ustanovení § 52 a
nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ani Smernici Rady 93/13/EHS.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal dôvod uvedený v § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p. pre prerušenie konania, a to ani podľa osobitného zákona, preto odvolací súd návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorú doručil súdny exekútor okresnému súdu dňa 01.06.2006 na vykonanie exekúcie
pre exekučný titul - notárska zápisnica č.k. N 355/2006, Nz 4327/2006, ktorú vydal JUDr. Ondrej
Ďuriač - notár dňa 05.02.2006, ako aj na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12.04.2006,
ktorým požiadal oprávnený voči povinnému o vymoženie príslušenstva pohľadávky, udelil okresný súd
exekútorovi poverenie č. 5611*009330 dňa 02.06.2006, a to podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z.z., ktoré mu bolo doručené 07.07.2006. Okresný súd napadnutým rozhodnutím vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju, pričom v odôvodnení poukázal na ustanovenia § 22 ods. 2 a § 31 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorých nemôže zastupovať iného ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide a ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Vzhľadom k tomu,
že oprávnený a povinný už v zmluve o úvere splnomocnili na zastupovanie povinného vopred určeného
advokáta v takom rozsahu, že tento bol oprávnený za povinného uznať v notárskej zápisnici jeho dlh,
nie je možné považovať takúto dohodu o plnomocenstve, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy za platný
právny úkon, pretože splnomocnenec nepresadzoval a nebránil záujmy povinného. Nevyplýva z neho
ani to, že by bol mohol pri udelení plnej moci advokátovi prejaviť svoju slobodnú vôľu. Z tohto dôvodu
považoval okresný súd dohodu o plnomocenstve obsiahnutú v úverovej zmluve za absolútne neplatný
právny úkon a notársku zápisnicu, ktorá je za splnenia zákonom stanovených podmienok exekučným
titulom za nespôsobilý exekučný titul, v dôsledku čoho nespĺňa zákonné predpoklady exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu 27.04.2005 zástupcom je ten, kto je
oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.



Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť,
len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho
zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí
sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne,
preto sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že splnomocnenie povinného ako dlžníka je súčasťou formulárového
typu zmluvy o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ a povinný ako dlžník v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Dlžník ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo v úverovej zmluve v súlade s § 31 a
nasl. Občianskeho zákonníka veriteľovi - oprávnenému ako splnomocnencovi na všetky právne úkony
nielen pre konanie v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, ale udelil plnomocenstvo aj priamo
advokátovi E.. Q. P. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda aby splnomocnený
advokát v mene dlžníka - povinného uznal jeho záväzok z úveru obsiahnutého v úverovej zmluve tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm.
e) O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2, písm. c) Exekučného poriadku na celý jeho majetok,
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je plnomocenstvo
podpísal dlžník - povinný dňa 27.04.2005.

Na základe takéhoto splnomocnenia následne E.. Q. P. vyhlásil pred notárom, že záväzok zo zmluvy o
úvere za povinného uznáva a že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e)
O.s.p., ako aj to, že súhlasí s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku.

Je treba uviesť, že ak zastupoval povinného advokát, ktorý je zároveň advokátom oprávneného, ide
nesporne o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v dôsledku čoho musí zákon
zastúpeného chrániť, a to aj proti jeho vôli. Rozpor sa nemusí týkať len právneho úkonu, ku ktorému mal
byť zástupca splnomocnený, ale stačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného. Základným
predpokladom však je, aby rozpor reálne existoval, preto nestačí len možnosť stretu záujmov, ale k stretu
záujmov musí aj fakticky dôjsť, čoho dôkazom je uznanie vykonané advokátom obsiahnuté v notárskej
zápisnici. Z plnomocenstva udeleného advokátovi oprávneného, ktorý súbežne zastupoval aj dlžníka -
povinného vyplýva, že povinný nemal na výber a nemohol konať slobodne a zvoliť si iného advokáta,
pretože meno a priezvisko advokáta už bolo obsiahnuté na formulári zmluvy o úvere, kde bol predtlačený
aj obsah splnomocnenia. Je len málo pravdepodobné, že by splnomocnenec konal za splnomocnenca
tak, že by presadzoval a bránil jeho záujem, ktorému postupu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že
splnomocnený advokát za povinného bez akýchkoľvek výhrad uznal pred notárom v notárskej zápisnici
jeho dlh a zároveň súhlasil aj s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. O tejto skutočnosti nemusel mať
povinný žiadnu vedomosť, preto sa na súhlas splnomocnenca s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
namiesto povinného musí nahliadať ako na právny úkon, ktorý nemohol spôsobiť platnosť notárskej
zápisnice ako exekučného titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 41 Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vykonať
exekúciu na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vyznačenej oprávnenej osoby,



aj keď je tam označená aj osoba povinná, vrátane právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, pretože
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným
advokátom, rovnako ako aj jeho vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne
úkony zástupcu, ktoré sú vykonané v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho sú podľa § 39 OZ
neplatné.

Keďže okresný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a nielen pri
rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to či už na návrh účastníka alebo bez neho, pretože
jedine spôsobilý exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní, rozhodol okresný
súd správne, keď pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou
pre výkon, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Je totiž neprípustné, aby sa niekto vzdal práva,
ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.