{"guid": "b8ca46fd-a3f1-4dbf-a3eb-8deda868bc55:a67ec0e1-a84e-4a3d-9b7d-daf1216be236", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6713211302.1", "spisova_znacka": "6CoE/56/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 6CoE/56/2014 z 19. 8. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. augusta 2014, sp. zn. 6CoE/56/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6713211302.1", "identifikacne_cislo": "6713211302", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2014-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 zákona č. 40/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1961/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-4", "/SK/ZZ/1961/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a67ec0e1-a84e-4a3d-9b7d-daf1216be236", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713211302.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6713211302.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6713211302.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 6CoE/56/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6713211302\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713211302.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom\nPajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír,\ns.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: N. D., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX Q. E., vedenej pod sp. zn. EX 10856/13 súdnym exekútorom JUDr.\nRudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pre vymoženie pohľadávky\noprávneného vo výške 1.501,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného\nsúdu Zvolen č. k. 16Er/454/2013-15 zo dňa 01.10.2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu  z r u š u j e  a vec mu   v r a c i a  na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/  zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je\nvedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,\nzriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 05762/12\nzo dňa 29.11.2012. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na Základe zmluvy o splátkovom\núvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.08.2004. Uvedenú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu,\npreto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na\nSmernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na\njudikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom\nkonaní založiť legitimitu pre exekučný titul, je upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach,\nktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, pričom jej dojednanie je neprimeranou podmienkou, ktorá vo\nsvojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia\nSmernice a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ ňou nie je\nviazaný, a táto je s poukazom na ust. § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom\nprípade totiž spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy,\nnakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka\nsúčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa\nv prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Povaha zmluvy je teda adhézna,\nspotrebiteľ ju mohol prijať ako celok, alebo ju odmietnuť. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom\nindividuálne dojednaná, ide len o súčasť ustanovení formulárovej zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská\ndoložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom,\ns poukazom na uvedené skutočnosti preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie.\n\nProti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie. V odvolaní v podstate namietal,  že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\n\nposúdenia veci a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.\nPoukázal na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom\nkonaní) a ust. § 159 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Zdôraznil. že rozhodcovský rozsudok\nmá tie isté náležitosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho podľa oprávneného\nvyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na\nplnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie\nje príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný\nkonať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré\nzaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako\nsúd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej\ninštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje\ntakýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému\nrozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. c/\nZákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania,\nak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne\nnemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu tohto ustanovenia\ntreba mať podľa oprávneného na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je\npríslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti uloženej\npovinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia\nje v súlade s právom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.\nzn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Ďalej poukázal na rozhodnutie súdneho dvora C-40/08, kde\nsa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon\nspravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po\nvyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto\nopravných prostriedkov. Zdôraznil, že z európskeho práva za súčasného stavu nemožno vyvodzovať\nzáver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu\nspotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako podľa oprávneného\nz komunitárneho práva nevyplýva vnútroštátnemu súdu žiadna iná priama povinnosť preskúmavať\nvecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.\nZároveň dal do pozornosti, že v období do 31. 12. 2007 sa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka\nvzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho\nzákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená\nlen v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Z uvedeného\ndôvodu sa podľa oprávneného na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v\nprechodnom ustanovení § 879f ods. 3/ Občianskeho zákonníka. Uviedol, že novelizovaným ust. § 52\nods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani\nplatnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008, čo znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008\nbola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy\nposudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na dôvodovú správu k ust. § 53\nods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej podľa oprávneného vyplýva, že úvahy a postup súdu nie\nje správny, pretože cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.\nAk by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v\nrozhodcovskom konaní, tak navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však\nnemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi\nostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale\nspotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej\ndoložky, ale ak sa tak rozhodne i v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v\ntom bránila je v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Z toho vyplýva, že\nuvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Ďalej\nuviedol, že oprávnený, resp. jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy len plnil\nsvoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V závere odvolania\ntiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Mcdo 11/2010 zo dňa\n26.09.2011. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\nVyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.\n\nVo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na\nrozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni\nvyhovieť.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.\n§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p.  bez nariadenia pojednávania napadnuté\nuznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie.\n\nZo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného\ntitulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05762/12 zo dňa 29.11.2012. Právny\nvzťah medzi účastníkmi konania vznikol na Základe zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej\nkarty uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 25.08.2004.\n\nV zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je\nexekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného\ntitulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a\nto či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zák.\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre\nexekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný\nsúd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať\na rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku\nrozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.\n\nZ predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní\nzmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený\npri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Okresný súd preto postupoval správne,\nkeď na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce\nspotrebiteľské zmluvy a skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či\nnevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Exekučný súd následne napadnutým\nuznesením exekúciu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\ns poukazom na to, že rozhodcovská doložka- upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach,\nktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch\nviedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice a\nustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a táto\nje s poukazom na ust. § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka neplatná. Uvedené závery však krajský súd\npovažuje za predčasné a nezodpovedajúce obsahu spisu.\n\nZ odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o uzavretí\nsplátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej aj ako „Dohoda“). Účastníci konania sa v Dohode\ndohodli, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred\nStálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca\nzmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade bude rozhodcovské konanie\nvedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa\nvnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Ďalej je v rozhodcovskom rozsudku konštatované, že\nrozhodcovský súd sa prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uzatvorenej\nmedzi žalobcom a žalovaným dňa 29.12.2011, a teda jej platnosťou. Rozhodcovský súd mal za to, že\núčastníci konania uzatvorili rozhodcovskú doložku, v ktorej sa dohodli na troch subjektoch oprávnených\nriešiť ich prípadné vzájomné spory, a to dva Stále rozhodcovské súdy a príslušný všeobecný súd\nSlovenskej republiky, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. Z uvedeného podľa názoru\nodvolacieho súdu vyplýva, že rozhodcovský súd neodvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky\nuvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach, ale od rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť\núčastníkmi dohodnutá v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.\n\nS poukazom na vyššie uvedené preto z doposiaľ predložených listinných dôkazov nie je zrejmé,\nči rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko doposiaľ súd nemá dôkaz o\ntom, či vyššie uvedená rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu rozhodcovského rozsudku,\nv danom prípade vôbec bola medzi zmluvnými stranami dojednaná, keďže v spise absentuje\n\nDohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej má byť rozhodcovská doložka\nobsiahnutá. Ďalšími odvolacími dôvodmi sa potom odvolací súd osobitne nezaoberal, keďže existencia\nplatne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy je elementárnym, nevyhnutným predpokladom platnosti\nrozhodcovského rozsudku v akejkoľvek exekučnej veci, pokiaľ bol predložený ako exekučný titul.\n\nVychádzajúc z ustanovení § 4 ods. 1, 2/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní totiž\nrozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve\na musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská\nzmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených\nlistoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú\nzachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej\nformy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť len vyhlásením zmluvných strán za podmienok uvedených\nv odseku 2 uvedeného zákona.\n\nNakoľko okresný súd v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spise založený dôkaz o\nuzatvorení rozhodcovskej zmluvy, ktorá v danom prípade založila právomoc rozhodcovského súdu\nrozhodnúť spor medzi účastníkmi, odvolací súd považoval vyššie uvedené závery okresného súdu\nza predčasné, keďže skutkový stav veci nemohol súd pre absenciu samotnej rozhodcovskej zmluvy\nkvalifikovane zistiť. Napadnuté uznesenie preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2\ncitovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nV ďalšom konaní súd prvého stupňa od oprávneného vyžiada rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej si\nodvodil rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo\nzmluvy o úvere zo dňa 25.08.2004. Až následne môže súd prvého stupňa posúdiť, či bola rozhodcovská\nzmluva platne dohodnutá, a to nielen z hľadiska jej formy a obsahu, ako aj z hľadiska, či nevykazuje\nznaky neprijateľnej podmienky.\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom      hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/454/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}