Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/211/2013 z 29. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. januára 2014, sp. zn. 8Co/211/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4112217834.1 Krajský súd Nitra | 8Co/211/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4112217834.1 | 2014-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d36c2a91-4745-44ed-8ff0-60d71b3834bd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4112217834.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/211/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112217834
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112217834.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmanovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: PRESTO
Services Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Bulharská 70, IČO: 44 016 956, zastúpený JUDr. Jozefom
Pojdákom advokátom v Bratislave, Mokráň Záhon 2, proti odporkyni: O.. R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E., C. XXX, občan SR, zastúpená Mgr. Andrejom Šabíkom, advokátom v Bratislave, Staromestská 6/D,
o zaplatenie 9.562,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 12C/301/2012-88 zo dňa 20. februára 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 314,10
Eur, predstavujúcej trovy právneho zastúpenia, k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom (žalobou) zo dňa 31.5.2012 sa navrhovateľ (žalobca) domáhal vydania rozhodnutia súdu,
ktorým by bolo odporkyni (žalovanej) uložené zaplatiť mu dlžnú sumu (istinu) vo výške 9.562,56 Eur
spolu s požadovaným príslušenstvom, úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 9.562,56
Eur odo dňa 3.9.2010 až do zaplatenia a s náhradou trov konania. Skutkovo svoj nárok vymedzil
tak, že na základe Autorskej zmluvy uzatvorenej dňa 18.4.2008 medzi ním ako objednávateľom a
odporkyňou ako autorkou sa odporkyňa zaviazala uskutočňovať pre neho preklady elearningových
kurzov YDP Universal Curriculum pre základné a stredné školy z angličtiny do slovenčiny, keď predmet
zmluvy bol zadávaný na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi spoločnosťou AGEMSOFT, a.s. so
sídlom Bratislava, Panónska cesta 42 ako zadávateľom a spoločnosťou PRESTO - Překladatelské
centrum, s.r.o. so sídlom Praha, Na Příkope 988/31, ktorému sa on zaviazal zabezpečiť odborný preklad
projektu vo forme subdodávky, aj z hľadiska vzájomnej ekonomickej a personálnej prepojenosti jeho
a poskytovateľa. V septembri roku 2009 zadávateľ projektu (AGEMSOFT a.s. Bratislava) reklamoval
preklady projektu a v mesiacoch apríl až september roku 2009 vykonal pedagogickú kontrolu, na
základe čoho predložil „Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu Planéta vedomostí“ s vyčíslením
počtu chýb jednotlivých prekladateľov. Kontrolou boli zadávateľom zistené vady a nedostatky, čím tomuto
vznikla škoda v celkovej výške 213.992,88 Eur, ktorú znášal poskytovateľ ako priamy zmluvný partner
zadávateľa projektu a následne ich v pomernej časti 75.609,-Eur uplatnil voči nemu (navrhovateľovi) ako
objednávateľovi. V odovzdanom diele odporkyne bolo zistených celkovo 1.607 chýb, ktoré odporkyňa
pri odbornej a pedagogickej korektúre neodstránila, preto bolo nutné vykonať opravu týchto chýb,
pričom vzhľadom k tomu, že kvalita práce odporkyne nebola na požadovanej úrovni, bolo nutné tieto
preklady (lekcie) dodatočne opravovať a naviac vykonať ďalšie úpravy už zhotoveného diela. Na základe
zisteného počtu chýb, celkového počtu opravovaných chýb a celkovej vzniknutej škody pripadá na
odporkyňu škoda vo výške žalovanej istiny, suma zodpovedajúca oprave odporkyňou vykonaných



prekladov. Výzvou zo dňa 18.8.2010 oznámil odporkyni, že si voči nej uplatňuje náklady na opravu
dodaného prekladu v žalovanej sume z titulu náhrady škody, keďže porušila svoju zmluvnú povinnosť a
spôsobila mu škodu vo výške nákladov na opravu dodaných textov, a preto za takúto škodu zodpovedá
v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, keďže ak by nedošlo k dodaniu nekvalitných
a nesprávnych prekladov zo strany odporkyne, nevznikla by ani škoda. Odporkyňa svojím konaním
závažným spôsobom porušila autorskú zmluvu, kedy najmä nedodržala svoje zmluvné povinnosti, bol
nútený vykonať dodatočnú opravu dodaného diela, ktorú zabezpečil prostredníctvom iných subjektov,
ktorú opravu zabezpečil prostredníctvom iných subjektov z dôvodu časovej tiesne a urýchlenej opravy
a tieto subjekty predmetné dielo opravili za žalovanú sumu, keď on pri zabezpečení opravy prihliadal na
účelnosť a hospodárnosť svojho konania.

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol a súčasne o trovách účastníkov voči sebe navzájom rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný
zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 2.619,17 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
do rúk právneho zástupcu odporkyne, pričom náhrada trov konania pozostáva zo sumy 2.045,67 Eur trov
právneho zastúpenia a zo sumy 573,50 Eur súdneho poplatku za odpor. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov - § 499, § 504 a § 510) tým, že návrh navrhovateľa považoval za
nedôvodný a v konaní úspešnej odporkyni podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP (Občianskeho súdneho
poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) priznal náhradu trov konania, jednak za
zaplatený súdny poplatok za odpor a tiež za trovy jej právneho zastúpenia advokátom podľa uvedeného
rozpisu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zaplatenia žalovanej sumy sa navrhovateľ
od odporkyne domáhal titulom nároku na náhradu škody vyplývajúcej z porušenia povinností odporkyne
z Autorskej zmluvy zo dňa 18.4.2008 vo výške žalovanej sumy predstavujúcej náklady na opravu
vykonaných prekladov, keď odporkyňa sa bránila námietkou premlčania s poukazom na ustanovenie §
106 ods. 1 OZ. Uviedla, že sám navrhovateľ v návrhu uvádza, že o škode vedel už v septembri 2009
a návrh na súd podal dňa 31.5.2012. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania a keby vec
právne posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, považoval by nárok
navrhovateľa za premlčaný z nasledovných dôvodov. Z podaného návrhu navrhovateľa vyplýva, že vady
boli reklamované zadávateľom projektu v septembri 2009 a aj keby pripustil tú skutočnosť, že v septembri
2009 navrhovateľ ešte nevedel o vzniknutej škode a o osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá,
nemohol prehliadnuť tú skutočnosť, že navrhovateľ udelil plnú moc na zastupovanie v konaní svojmu
právnemu zástupcu dňa 12.4.2010, v ktorej už bola uvedená výška náhrady škody v žalovanej sume a
teda navrhovateľ vedel o tom, že mu bola spôsobená škoda a kto mu ju spôsobil už v mesiaci apríl 2010 a
od tejto doby mu začala plynúť dvojročná premlčacia subjektívna doba na uplatnenie nároku na náhradu
škody, ktorá uplynula v mesiaci apríl 2012 (pred podaním žaloby); za nedôveryhodné a nepresvedčivé
považoval vyjadrenie zástupcu navrhovateľa o tom, že R-tím ukončil svoju činnosť v roku 2010 a (až)
vtedy sa navrhovateľ dozvedel o spôsobenej škode. Už v mesiaci september 2009 navrhovateľ vedel, že
mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú bolo možné objektívne vyjadriť v peniazoch,
pričom však nebolo potrebné, aby vedel rozsah a výšku škody špecifikovať presne, na podanie návrhu
na súde stačí aj orientačná, približná vedomosť o rozsahu výšky škody (rozhodnutie NS ČR sp. zn.
25Cdo/2656/2004).

Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s právnou
kvalifikáciou navrhovateľa a vec právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 499 a nasl. Občianskeho
zákonníka týkajúce sa zodpovednosti za vady a posúdil návrh navrhovateľa titulom jeho nároku zo
zodpovednosti za vady. Ustanovenie § 499 a nasl. všeobecne upravujú zodpovednosť za vady pri
všetkých záväzkových a právnych vzťahoch, keď to, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny
vzťah vyplýva z uzavretej Autorskej zmluvy medzi nimi a v konaní to sporné nebolo. Zodpovednosť
za vady ustanovená zákonom je donucovacej povahy, nemôže byť vylúčená alebo obmedzená ani
jednostranným úkonom účastníka, ani dohodou. Zodpovednosť za vady vzniká pri prenechaní veci
inému za odplatu. V tomto prípade odporkyňa vyhotovila pre navrhovateľa za odplatu preklady
anglických textov a zaviazala sa vykonávať plnenia podľa zmluvy v náležitej kvalite a v dohodnutých
termínoch. Zodpovednosť za vady nepredpokladá zavinenie, ide o objektívnu zodpovednosť vyplývajúcu
už zo skutočnosti, že plnenie je vadné. V danom prípade boli zistené chyby v prekladoch, keď s
poukazom na ustanovenie § 504 Občianskeho zákonníka predpokladom úspešného uplatnenia nároku
zo zodpovednosti za vady na súde je včasné vytknutie vady. Vady treba vytknúť bez zbytočného



odkladu, najneskôr do 6 mesiacov po tom, ako nadobúdateľ mal možnosť vec prezrieť. Lehota 6
mesiacov je prekluzívnou lehotou a jej uplynutím právo zanikne, na čo súd prihliada aj keď to nie
je namietané, pretože k zániku práva, ktoré nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza zo zákona
s poukazom na ustanovenie § 583 Občianskeho zákonníka. Výtka vady je jednostranným právnym
úkonom, ktorý sa môže urobiť akoukoľvek formou, vždy však výslovne a presným označením vady a tiež
uvedením práva, ktoré sa z tohto dôvodu uplatňuje. O vyskytujúcich sa vadách - chybách v prekladoch
navrhovateľ vedel už v septembri 2009, v konaní však nepreukázal, že by v prekluzívnej 6-mesačnej
lehote do marca 2010 vytkol odporkyni konkrétne vady a uplatnil si z nich konkrétny nárok. Prvá a jediná
výzva bola odporkyni adresovaná z 18.8.2010. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 25Cdo/1618/2001, kde súd vyslovil právny názor, že nárok na náhradu nákladov potrebných
k odstráneniu vady, teda k tomu, aby odporkyňa poskytla navrhovateľovi také plnenie, na aké bola
podľa zmluvy povinná, zodpovedá nároku zo zodpovednosti za vady, týchto nárokov, ktoré vyplývajú zo
zodpovednosti za vady a nie je možné sa ich domáhať z titulu náhrady škody. O vadu ide tam, kde ujma
spočíva vo vadnom vykonaní diela, škodou je ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia.
Zodpovednosť za vady sleduje cieľ, aby sa objednávateľovi dostalo plnenie bez akýchkoľvek vád. Ak
bolo dohodnuté plnenie vadné, nastupuje zodpovednosť za vady.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len navrhovateľ, domáhajúci sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal to, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza i z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V čase udelenia plnomocenstva - 12.4.2010 vychádzal iba z
predpokladu vzniku škody a predpokladu o tom, kto za škodu zodpovedá, keďže na projekte okrem
odporkyne pracoval viacero ďalších prekladateľov a korektorov, pričom po udelení plnej moci až do
podania žaloby boli ním vykonávané úkony smerujúce k spresneniu osoby a výšky škody, vykonávala
sa spätná kontrola jednotlivých faktúr. Účelom tejto kontroly bolo spresnenie žalovanej sumy a navyše
bol vytvorený takzvaný R-tím, ktorý eliminoval niektoré sporné reklamácie zákazníka, vďaka čomu sa
do veľkej miery znížil počet nutných opráv. Subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený skutočne dozvedel o škodcovi a
o vzniknutej škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nestačí iba predpoklad, či možnosť dozvedieť sa o škode a o osobe
zodpovednej za škodu. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína
plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode (R 38/1975 a R 9/1986). Obe podmienky sú
súčasne podmienkami uplatnenia práva na súde. Je teda potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti
poškodeného o vzniknutej škode (nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode), keď on sa
preukázateľne dozvedel o zodpovednostnom subjekte a celej škode až po skončení prác odborného
R-tímu a následne odporkyni zaslal oznámenie o odpočítaní nákladov na opravu a výzvu na náhradu
škody zo dňa 18.8.2010, teda až od tohto okamihu mu začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia
doba a v zmysle uvedeného mal túto lehotu pri podaní žaloby zachovanú. Súd prvého stupňa sa však
nestotožnil s jeho právnou argumentáciou - kvalifikáciou nároku a vec právne posúdil s poukazom na
ustanovenie § 499 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, keď závery súdu prvého stupňa považuje
za nesprávne a nestotožňuje sa s odôvodnením. Má za to, že v spore ide celkom jednoznačne o
právo na náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, keď odporkyňa
nedodržaním zmluvných povinností porušila autorskú zmluvu dodaním značne nekvalitných prekladov, v
dôsledku porušenia ktorej právnej povinnosti bol on nútený vykonať dodatočnú opravu dodaného diela,
ktorú zabezpečil prostredníctvom iných subjektov, keď z dôvodu časovej tiesne tieto subjekty predmetné
dielo opravili za sumu vo výške žalovanej istiny, ktorá zodpovedá nákladom na opravu odporkyňou
dodaných prekladov. Po pedagogickej korektúre vykonanej odporkyňou a technickej kompletizácii lekcií
nasledovala finálna korektúra. Má za to, že ak by bola odporkyňa pri korektúre dostatočne obozretná,
nedošlo by z jej strany k dodaniu nekvalitných, nesprávnych prekladov, a teda nevznikla by ani škoda,
ktorú on musel v pomernej časti znášať. Preto ak v súvislosti s prekladmi odporkyne, ktoré nie sú v
súlade s Autorskou zmluvou, on vynaložil náklady na zaplatenie škody poskytovateľovi, smerujúce k
odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov, odporkyňa zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny
a zároveň požadovala náhradu trov odvolacieho konania v sume 314,10 Eur k rukám jej právneho
zástupcu. Poukázala na to, že vo vzťahu k podstatnému argumentu prvostupňového súdu o nemožnosti



subsumovať návrh navrhovateľa pod inštitút zodpovednosti za škodu z dôvodu, že ide preukázateľne o
nárok zo zodpovednosti za vady, sa navrhovateľa bez bližšieho zdôvodnenia obmedzil len na vyjadrenie
svojho nesúhlasu s uvedeným záverom. Je presvedčená, že konajúci súd sa právne excelentne a
zároveň vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými aspektmi prejednávanej veci, a predovšetkým správne
právne posúdil sporný nárok navrhovateľa ako nárok zo zodpovednosti za vady a nie ako nárok zo
zodpovednosti za škodu. Následne správne ustálil, že nároku navrhovateľa nie je možné vyhovieť z
dôvodu jeho neuplatnenia v prekluzívnej lehote v zmysle ustanovenia § 504 Občianskeho zákonníka.
Z popisu skutkového stavu obsiahnutého v žalobe vyplýva, že navrhovateľ odvodzuje svoj uplatňovaný
nárok v tomto konaní od nekvalitne resp. vadne vykonanej jej práce ako pedagogickej korektorky,
ide teda jednoznačne o nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za vady, keď podľa ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu ujmu, ktorá spočíva vo vadnosti poskytnutého predmetu plnenia možno napraviť
len prostredníctvom zodpovednosti za vady, a nemožno ju napraviť prostredníctvom zodpovednosti za
škodu, v rámci ktorej sa hradí následná ujma, ktorá vznikla v dôsledku vadne poskytnutého plnenia
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1618/2001). V mesiaci február 2009
odovzdala posledné preložené texty, navrhovateľ jej prvýkrát vytkol vady diela až dňa 18. augusta
2010, úspešnému uplatneniu nároku navrhovateľa v tomto konaní preto preukázateľne bráni uplynutie
6-mesačnej prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej navrhovateľ opomenul jej vytknúť vady diela.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa a
prihliadajúc i na prípadné (ale nezistené) vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť a súčasne
v odvolacom konaní úspešnej odporkyni v zmysle ustanovenia § 224 a § 142 ods. 1 OSP priznať ňou
uplatňovanú náhradu trov právneho zastúpenia (náhradu trov konania) za 1 úkon právnej pomoci v sume
253,94 Eur + režijný paušál v sume 7,81 + 20 % DPH.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazných prostriedkov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a že zistený skutkový stav následne i správne právne posúdil, čo sa týka
dôvodov pre zamietnutie návrhu s poukazom na ustanovenie § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka,
a teda nie z dôvodu premlčania uplatňovaného nároku a odporkyňou dôvodne vznesenej námietky
premlčania.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že navrhovateľom uplatňovaná ujma, na
základe ním tvrdených skutočností (na preukázanie ktorých však čo do reálneho zaplatenia a teda
preukázania vzniku škôd dôkazné prostriedky nepredložil) predstavuje ujmu navrhovateľa spôsobenú
mu tvrdeným vadným plnením odporkyne z Autorskej zmluvy (vadnosť prekladov), teda ide o prípad
vadného plnenia a o ujmu vzniknutú ako primárny následok tohto vadného plnenia odporkyne, nejde teda
o ujmu vzniknutú až ako sekundárny následok vadného plnenia a predstavujúcu škodu. Navrhovateľom
uvádzané náklady predstavovali náklady na odstránenie vady prekladov, teda išlo právne o prípad
zodpovednosti za vady diela danú nedostatkami vlastného (zmluvného) plnenia odporkyne, keď
ujma spočívala vo vadnosti samotných prekladov (ako predmetu plnenia odporkyne). Škodou by bola
napríklad (až) prípadná navrhovateľom zaplatená sankcia za oneskorenie s plnením v dôsledku jemu
odporkyňou poskytnutého vadného plnenia, avšak náklady na odstránenie vadnosti samotného plnenia
sú svojou povahou nárokmi zo zodpovednosti za vady, ktoré sa musia vytknúť (uplatniť) v 6 mesačnej
zákonnej prkluzívnej lehote.

Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením (dôvodmi) napadnutého
rozhodnutia (dôvodmi pre zamietnutie žaloby) na správnosť týchto len poukazuje (aj ako na svoje) a
opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.