{"guid": "b86efe76-a51b-4436-9ea6-74e497aeaec2:eee18cfa-cb4e-4a40-a825-2edb01afd60a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112234475.3", "spisova_znacka": "6Co/578/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/578/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. októbra 2015, sp. zn. 6Co/578/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5112234475.3", "identifikacne_cislo": "5112234475", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Yvetta Dzugasová", "sudca_id": 1330, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-yvetta-dzugasova-1330", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eee18cfa-cb4e-4a40-a825-2edb01afd60a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112234475.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5112234475.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5112234475.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 6Co/578/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5112234475\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112234475.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty\nDzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci\nnavrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,\nzastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:\n36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody\na náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.\n17C/311/2012-51 zo dňa 05. februára 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok  Okresného súdu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/311/2012-51 zo dňa        05. februára\n2014   p o t v r d z u j e .\nOdporkyni náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal\nuloženia povinnosti odporcovi zaplatiť škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú (tvrdeným) nesprávnym\núradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Žilina. Nesprávnosť postupu mala spočívať v\nokolnosti, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia  na vykonanie exekúcie až dňa\n21.04.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby\ns omeškaním viac ako 9 mesiacov. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol\nna pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali doručenie\npredvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané.\nV rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom\npripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 24Er/2866/2008, pričom zistil a ustálil nasledovný\nskutkový a právny stav:\nZ obsahu pripojeného exekučného spisu č. k. 24Er/2866/2008 mal súd preukázané, že navrhovateľ ako\noprávnený v exekučnom konaní doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 29.10.2008 žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný\nStálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom\nBratislava zo dňa 27.06.2008, sp. zn. SR 05491/08, právoplatný dňa 14.07.2008 a vykonateľný dňa\n17.07.2008. Exekučný súd vo veci vykonával procesné úkony (výzva zo dňa 04.02.2009, výzva zo dňa\n13.03.2009) na doručenie rozhodcovského spisu, zmluvy o úvere, keď v exekučnom konaní je exekučný\nsúd  zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať exekučný titul z hľadísk, ktoré sú vymedzené v\nustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a dňa 21.04.20009 vydal Poverenie súdneho exekútora\nJUDr. Rudolfa Krutého pod č. 5511049225*.\n\nZákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov (ďalej „zákon č. 514/2003 Z. z.“) vo svojich ustanoveniach taxatívne vymedzuje\npodmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, pri ktorých štát zodpovedá za škodu\nspôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny\núradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym\núradným postupom a vzniknutou škodou. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znenia\nzákona č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012.\nZ vykonaného dokazovania mal súd zistené, že navrhovateľ prostredníctvom exekútora podal žiadosť\no vydanie poverenia dňa 29.10.2008 a exekučný súd bol povinný v konaní 24Er/2866/2008 udeliť\npoverenie v lehote 15 dní  od doručenia žiadosti; napriek tomu súd vydal poverenie až dňa 21.04.2009,\npričom zo spisu je zrejmé, že súd vykonával úkony za účelom zabezpečovania podkladov pre\nrozhodnutie o žiadosti na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na\nzáklade spotrebiteľského vzťahu. V exekučnom konaní je však zo zákona súd oprávnený a povinný\npreskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z.\nz. o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.09.2011 sp. zn. 3MCdo 11/2010). Exekučný\nsúd v rámci predmetného exekučného konania takto postupoval v súlade so zákonom, keď vykonával\núkony za účelom zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie o žiadosti, čo je zrejmé z exekučného\nspisu. Oprávnenosť takéhoto skúmania exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci C40/08 Asturcon Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira.\nZo zákona nevyplýva, že kogentne musí súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Pokiaľ teda exekučný\nsúd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil, právne ich posudzoval, išlo o činnosť priamo\nsmerujúcu k vydaniu rozhodnutia, a preto takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup,\nktorý by bolo možné hodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny.\nV uvedenej súvislosti okresný súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdm 129/97 zo\ndňa 29.06.1999 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 24/04, tiež uznesenie Najvyššieho súdu\nČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.08.2009. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že posúdenie veci a\nvydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.\nPostup súdu sa prejavil v samotnom rozhodnutí súdu, v konkrétnej veci vydaním poverenia. Vzhľadom\nna to, že v čase doručenia žiadosti o udelenie poverenia pre takéto rozhodnutie súd nemal k dispozícii\nvšetky potrebné podklady a vzhľadom aj na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní\nzvýšenej ochrany spotrebiteľov nie je možné dodržanie zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty pre\nudelenie poverenia. Hoci je táto lehota daná zákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti, s poukazom\nna zvýšenú ochranu spotrebiteľa, prípadné jej nedodržanie nie je tak závažné, ako by závažné bolo\nporušenie ochrany spotrebiteľa. V uvedenej súvislosti súd poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR\nsp. zn. I ÚS 86/02, IV.ÚS 440/2012, v zmysle ktorej nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako\nzbytočný prieťah v konaní. V danom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní je významná\naj tá skutočnosť, na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie II. ÚS 520/2012, že navrhovateľ\npred okresným súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní, a teda v takýchto prípadoch\nje možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dĺžka konania od podania\nžiadosti na vydanie poverenia do vydania poverenia v trvaní cca 6 mesiacov (navrhovateľ nesprávne\nuvádzal viac ako 9 mesiacov), nemôže byť považovaná za neprimeranú, ktorú by vyhodnotil ako\nzbytočné prieťahy v konaní. Postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu\nspočívajúcom v prieťahoch v konaní a nakoľko tento základný predpoklad zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom - prieťahov v konaní, nebol naplnený, navrhovateľovi\nnevzniklo právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.\nV konaní navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy), vyúčtované režijné náklady\nnavrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú\npodnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v\npríčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Z dôvodu\nneunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadne majetkovej škody žalobný návrh zamietol, aj\nkeď nebola súdom dodržaná lehota.\nNavrhovateľ nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. na náhradu\nnemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil aká\nnemajetková (morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou\nosobou, závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Je nepochybné, že navrhovateľ naďalej vykonáva svoju\npodnikateľskú činnosť. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať\nna fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im\n\nnevzniká ujma priamo (30 Cdo 675/2011). Navrhovateľ naviac nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia\nexekučného súdu, bez tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nedošlo k vzniku tvrdenej škody.\nKeďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na\nnesplnenie základných podmienok, súd považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný.\nO trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní\núspešný ich náhradu nepriznal, keďže odporca ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania\nneuplatnil a zo spisu mu trovy nevyplývajú.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho\nzrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.\nOdvolateľ poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne\nkonanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa                   so všetkými predloženými\ndôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca navyše\nnebol poučený zo strany súdu v zmysle ust.               § 120 ods. 4 O.s.p., súd mu neoznámil, že\nhodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej a v dôsledku toho tento účastník nemal priestor navrhnúť\nalebo predložiť ďalšie dôkazy.             Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol\noboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému  dokazovaniu sa\nnemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa navrhovateľa\nnebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Navyše, v situácii, kedy bolo potrebné vo veci\nvykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise, mal súd umožniť\nnavrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným\nsúdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa               na základe dokazovania, ktorého\nobsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre\nnavrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore\na umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie\nje z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.\nZároveň navrhovateľ poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil\nsúd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie\na rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených\nskutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach\nverejnosti nemožno tohto sudcu považovať                 za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu\nbolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských súdoch v skutkovo a\nprávne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu\npre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Navrhovateľ zdôraznil, že podal\nústavnú sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie\nrozhodnutia krajského súdu. Navyše konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom vylúčeným sudcom\nneprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o\nzamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust.              § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.,\nproti ktorému legálne pripustil odvolanie. Rozhodnutie okresného súdu vo veci samej je tak predčasné.\nŽalobca tiež tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Okrem toho\nak žalovaný nereagoval na výzvu súdu a nepredložil písomné vyjadrenie k žalobe, mal okresný súd vo\nveci samej rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 153b O.s.p..\nVo vzťahu k nemajetkovej ujme súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že\ndošlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nčlánkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného\nčlánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a práva\nna rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Pritom sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté\nv zákonom stanovenom čase a preto túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden\nobjektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu,\nže zistil porušenie práva, nekonštatoval ho, a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní\nnemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Rozhodnutie je založené na skutkovej a právnej chybe súdu, čo nie\nje v právnom štáte udržateľné. Súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje okolnosti, ktoré s vecou\nvôbec nesúvisia, a tieto okolnosti vydáva za odôvodnenie svojho rozhodnutia. Irelevantné sú preto úvahy\nsúdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, rovnako o podstate a rozsahu\npodnikateľského rizika a taktiež o udržiavaní kontaktu súdneho exekútora, keď tento nemôže byť činný,\nkým nezíska poverenia na vykonanie exekúcie od súdu. Vo vzťahu k majetkovej škode sa súd zaoberal\nlen škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu,\nktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd však úplne ignoroval všetky\n\ntvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného\nsystému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií,                na publikačné\nvýdaje spojené s vyhotovením urgencií a tiež na poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto časti je\npreto rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je prejavom svojvôle súdu, a preto\nje ho potrebné ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd\ndospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. To isté je\nmožné povedať o nemajetkovej ujme.\n\nOdporca zostal v odvolacom konaní nečinný.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený\núčastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.)  v zákonom stanovenej lehote            (§ 204 ods. 1 O.s.p.),\npreskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho\npojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nVo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu súdu primárne odvolací súd poukazuje                 na zodpovednosť\nnavrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho\nsúdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V tejto súvislosti je zjavné,\nže (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na\nsúdy) hmotno-právne odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami,\nna ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. V odvolaní navrhovateľa niet jedinej zmienky (tobôž\nprotiargumentácie) vo vzťahu k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, že\nv exekučnom konaní sp. zn. 24Er/2866/2008 súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden\nz predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Navrhovateľ teda v konaní predovšetkým nepreukázal naplnenie\nprimárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny úradný postup. Odvolací súd nie je\noprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní\nvznesených námietok.\n\nPodstatná časť odvolacích námietok je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný\nsudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k.  5NcC/99/2013-19 zo dňa\n07.03.2013, že sudkyňa Okresného súdu Žilina JUDr. Anna Majeríková nie je vylúčená z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej aktuálne na tamojšom súde pod sp. zn. 17C/311/2012. Od vydania tohto\nrozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno\npovažovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo ku žiadnym novým\nskutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu, preto je argumentácia odvolateľa o\nkonaní vylúčeného sudcu bezpredmetná. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna\naplikačná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj\nobjektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj\npožiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku\nodstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom\nsudca vykonával svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie.\nJe nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad spravodlivého procesu\ncitlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť\nnázoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone\nrozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha\nsubjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu.\nPôsobenie sudcov                       na určitom súde je vždy objektívne dané, len samá táto skutočnosť nemôže\nbyť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak a priori stáli vo svetle\nspochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom\nzamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká\nosobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je\npri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa\nsvojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov,\nlen na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).\nNezávislosť sudcu je nevyhnutné vnímať aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého\nsúdneho systému, aj konkrétneho súdu na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je\n\npredpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Nc 86/2011 zo dňa 24.11.2011). Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný a\nprofesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je\nnesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci\nzákonný sudca nekonal a nerozhodoval v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému\npostupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonného sudcu JUDr.\nAnny Majeríkovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.\n\nOdvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť\noboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu\nkontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými\nzásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje\nprocesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný,\npričom o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom\npojednávaní. Termín pojednávania (05. februára 2014) prvostupňový súd nariadil dňa 21.01.2014 a\nprávnemu zástupcovi navrhovateľa bolo toto predvolanie doručené dňa 27. januára 2014, pričom svoju\nneprítomnosť na pojednávaní navrhovateľ ani jeho právny zástupca žiadnym spôsobom neospravedlnili\na pojednávania sa nezúčastnili.\nÚčasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v prejednávanej veci navrhovateľom a jeho právnym\nzástupcom nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný) dôležitý dôvod  na odročenie\npojednávania. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok\npredpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti\nsporového konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť\nnávrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov\nkonania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim\nprieťahom v konaní, ktorých (tvrdená) existencia je v konečnom dôsledku základom samotného nároku\nuplatňovaného navrhovateľom v žalobe.\nPísomné vyjadrenie odporcu vo veci samej bolo súdu doručené dňa 04.09.2013 a právny zástupca\nnavrhovateľa toto vyjadrenie prevzal dňa 27. januára 2014 o čom svedčí doručenka v súdnom spise\nna č. l. 44 p.v. spisu. Tým bola naplnená zákonná požiadavka vyplývajúca z ustanovenia § 114 ods. 2\nveta posledná O.s.p..\nBez akéhokoľvek racionálneho základu sú tvrdenia odvolateľa v tom smere, že súd si určil sám okruh a\nrozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané\ndokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je mimo rámca\nakýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo vykonané oboznámením listinnými dôkazmi\nnachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.\n24Er/2866/2008 - ktorý dôkaz výslovne (na str. 2 spisu) požadoval samotný navrhovateľ. Inú skutočnosť\nnie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n\nTaktiež nedôvodnou je aj námietka navrhovateľa o tom, že konečné meritórne rozhodnutie vo veci\nsúdu vylúčeným sudcom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom\nrozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.\nc) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je nepochybné,\nže okresný súd o prerušení konania napadnutým rozhodnutím nerozhodoval. Takýto procesný návrh\ntotiž navrhovateľ v súdenej veci nepodal.\nZároveň odvolací súd poznamená, že prvostupňový súd prípisom zo dňa 21.01.2014 v rámci predvolania\nna súdne pojednávanie doručil navrhovateľovi aj poučenie v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., a preto\ntvrdenie odvolateľa o opaku sa nezakladá na pravde. Predmetné poučenie prevzal právny zástupca\nnavrhovateľa dňa 27. januára 2014.\n\nVo vzťahu k samotnému meritórnemu posúdeniu prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť\nnavrhovateľa za obsahové vymedzenie odvolania a na viazanosť krajského súdu odvolacími dôvodmi (§\n212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (zrejme z dôvodu predkladania množstva\ntypových podaní na súdy) v odvolaní rezignoval na akúkoľvek úvahu vo vzťahu ku vecným dôvodom,\nktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Fakticky sa obmedzil len na všeobecné konštatovania\n(„nesprávny postup spočíva v niekoľkých skutočnostiach“, „konajúci súd sa musí vysporiadať so\n\nvšetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu“), ktoré sú len opakovaním tvrdení z\nnávrhu na začatie konania.\n\nV tejto spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom (kontradiktórnom konaní) nahrádzať\nnevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody,\nresp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených\nnámietok. Zároveň z uvedeného však vyplýva aj to, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd\nso závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení, že\nokresný súd pochybil „keď konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“,\nnekorešponduje s obsahom napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ nadväzne v odvolaní uvádza,\nže „v odôvodnení prezentované časové úseky (bez bližšej konkretizácie, o ktoré časové úseky sa má\njednať) nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu o dodržaní namietaných lehôt, (okrem vyššie\nuvedeného záveru, že napadnuté rozhodnutie takéto konštatovanie neobsahuje) platí, že časové\núdaje tak, ako ich uvádza prvostupňový súd, zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a vyplývajú z\npripojeného exekučného spisu.\n\nOdvolací súd odvolaciu námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Krajský súd konštatuje, že okresný súd primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania, vymedzil rozhodujúci skutkový stav, citoval\nprávne predpisy, ktoré aplikoval a z nich vyvodil konkrétne právne závery, ktoré primerane vysvetlil,\npričom dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal. Nadväzne je z pohľadu procesného ne/\núspechu výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k nosnému dôvodu, na ktorom okresný súd\nzaložil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek konkrétnu\nprotiargumentáciu.\n\nNa základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej\nveci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim\nkontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne\nzákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po\nvykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne\nrozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo\nodôvodnil.\n\nOdvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale            od rozhodnutia\nvo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1  O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi\ntrovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania\nneuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.)  a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva,\nodvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nToto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov              3 : 0 .\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie  n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/311/2012", "guid": "2b0b9e5c-246d-4b79-89b8-e3161447bd9b:0d3ff0ad-88d8-4934-8f1e-d1d7aad6fd14", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ddfce682-b588-43e5-b5ec-9163177f7aff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 520/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 520/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 826, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ddfce682-b588-43e5-b5ec-9163177f7aff"}, {"guid": "ussr:492b1757-eb43-4b80-af55-edfb0c489cfb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 440/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 440/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:492b1757-eb43-4b80-af55-edfb0c489cfb"}, {"guid": "ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 86/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/02 z 28. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-28", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b"}], "citovane_v": []}