Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoE/9/2014 z 27. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. februára 2014, sp. zn. 12CoE/9/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8805208396.1 Krajský súd Prešov | 12CoE/9/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8805208396.1 | 2014-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: EP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8eb76fe7-1eaf-465e-87bc-e83883193003 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8805208396.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/9/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8805208396
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8805208396.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č.25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421 proti
povinnému: O. L., nar. XX.X.XXXX, G. č. XXX, o vymoženie 501,89 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9 Er/570/2005 - 29 zo dňa 15. mája 2013,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu
dvoru Európskej únie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa § 57 ods.1
písm. g/ v spojení s § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
Exekučný poriadok. O trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie
a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods.1 písm. c/ a § 251 ods.4
O.s.p.. V dôvodoch rozhodnutia súd vychádzal z exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N
3641/2005, NZ 34220/2005, spísaná dňa 23.7.2005 JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom, na žiadosť
Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom - povinnou v Zmluve o úvere č. 8340378
zo dňa 24.3.2005, na vyhlásenie o uznaní právneho záväzku, o súhlase s vykonateľnosťou podľa 274
písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.. Súd poukázal na
širokú a všeobecnú koncepciu rozsahu splnomocnenia, udeleného povinným Mgr. Kušnírovi v zmluve o
úvere, čo spôsobuje pochybnosti o rozsahu oprávnenia Mgr. Kušníra konať v mene povinnej, na konanie
v rozpore so záujmami zastupovaného, spochybnený už predformulovanou zmluvou, ako aj upretím
práva na slobodnú voľbu pri výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným
spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú, čo má za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti
udeleného plnomocenstva. Ak plná moc v zmluve o úvere nie je platná, nespĺňa predmetná notárska
zápisnica materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu. Okresný súd dospel k záveru, že
sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, keďže predložený exekučný titul nie je spôsobilým
exekučným titulom.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v celom rozsahu odvolanie oprávnený písomným podaním zo
dňa 13.6.2013 z dôvodov podľa § 205 os.2 a/, b/, f/ a § 241 ods.2 písm. a/O.s.p.. Okresný súd rozhodol
nad rámec zverenej mu právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,
nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný súd neumožnil účastníkom, osobitne
oprávnenému, viesť kontradiktórne konanie. Nedal možnosť oprávnenému vyjadriť sa k nekalej povahe



zmluvnej podmienky, ktorú konštatoval ex offo, prípadne vyjadriť sa k stanovisku povinného. Exekučný
súd nemôže vylúčiť aplikáciu dotknutej podmienky, ak spotrebiteľ, po tom, čo je súdom upozornený,
nemá zámer dovolať sa nekalého a nezáväzného charakteru podmienky. Všeobecný súd, konajúci
v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom bude úplná nemožnosť vykonať právo pre
veriteľa. Poukázal na povinnosť štátnych notárov postupovať pri výkone svojej funkcie s náležitou
právnou starostlivosťou v kontexte zodpovednosti, zadefinovanej zákonom v § 40 Notárskeho poriadku.
Základná vlastnosť notárskej listiny je jej vierohodnosť podľa § 43 ods.1 Notárskeho poriadku a z toho
vyplývajúcu povinnosť exekučného súdu rešpektovať tieto nástroje právnej kontroly a zodpovednostné
mechanizmy ochrany práv subjektov, pričom ich nemôže nahrádzať vlastnou činnosťou. V opačnom
prípade dochádza k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok. Odvolávať sa na účely približovania sa k idei spravodlivosti,
však nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv, ustanovených zákonom, a
tým k nežiaducemu narušovaniu istoty v právnych vzťahoch. Spravodlivosť sa musí presadzovať za
pomoci ustanovených noriem, pravidiel a postupov. Inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu
nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať
vecnú správnosť, a teda skutkové a právne závery. Nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho správania sa účastníka
v konaní, v ktorom bol vydaný. Plnomocenstvo, udelené v zmluve o úvere, považuje oprávnený za
dostatočne určité a zrozumiteľné. Nie je ho možné považovať za neprijateľnú podmienku. Nie je
zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných podmienok v zmysle
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Udelenie plnomocenstva neznamená pre povinnú stratu
možnosti plnomocenstvo kedykoľvek odvolať a taktiež povinná mohla kedykoľvek uznať dlh sama
formou notárskej zápisnice. Odvolateľ požiadal odvolací súd, aby zrušil v celom rozsahu napadnuté
uznesenie a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konania, resp. alternatívne, aby konanie podľa § 109
ods.1 písm. b/ O.s.p. prerušil.

Oprávnený vo veci okrem odvolania podal aj návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oprávnený považoval za potrebné v záujme
maximalizácie ochrany svojich legitímnych práv doplniť k odvolaciemu dôvodu postavenému na tvrdení,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia notárskej zápisnice,
či splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je skutočne koncipované široko a všeobecne, či
zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej
jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už
vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu hovoriť, či
povinný, ktorý splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznal svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku
údajne nebolo možné predpokladať, sa tým skutočne vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný
záväzok a či zástupca povinného, ktorý určil lehotu, do kedy má byť dlh zaplatený, tak skutočne urobil bez
splnomocnenia povinným a tým dlžníka zaviazal k povinnosti, o ktorej skutočne nemohol mať vedomosť.
Oprávnený navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej
únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v tomto znení,
(1) či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť, kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy a (2) či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také
rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujú vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s
odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania,
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že
jeho odvolanie nie je dôvodné.



Súd prvého stupňa správne posúdil otázku platnosti, či neplatnosti splnomocnenia obsiahnutého pre
Mgr. Tomáša Kušníra priamo v zmluve o úvere. Zo strany povinnej nešlo o slobodný prejav vôle, ak vo
formulárovej zmluve je vopred uvedený jej zástupca bez toho, aby tohto poznala. Z textu splnomocnenia
vyplýva, že zastupovanie smeruje k urýchlenému vyhotoveniu exekučného titulu bez toho, aby v
prípade sporu muselo prebehnúť súdne konanie, teda nesmerovalo k obhajovaniu záujmov dlžníka
ako celku. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., zastupovať iného nemôže ten,
ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Splnomocnený zástupca dlžníka (povinnej)
nekonal v záujme zastúpenej, ale v záujme veriteľa, ak „účelom“ plnomocenstva bolo urýchlenie
vymoženia pohľadávky pre veriteľa (oprávneného). Splnomocnený zástupca konal pri podpisovaní
notárskej zápisnice ako osoba chrániaca ekonomické záujmy veriteľa, nie ako osoba chrániaca záujmy
dlžníka, keď podpisom notárskej zápisnice sa vylúčila možnosť súdneho konania o návrhu veriteľa.
Takúto dohodu o zastupovaní je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle §
37 Občianskeho zákonníka. Mgr. Tomáš Kušnír nemal oprávnenie urobiť vyhlásenie o uznaní právneho
záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a o tom, že súhlasí s exekúciou
podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., ako je uvedené v notárskej zápisnici, ktorá má byť exekučným
titulom. Z tohto dôvodu súd považuje notársku zápisnicu za takú, ktorá nie je exekučným titulom v zmysle
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Navyše, z predmetného spisu vyplýva aj nízka gramotnosť povinnej,
čo svedčí v neprospech dôvodov uvádzaných oprávneným o dostatočne prejavenej vôli povinnej pri
uzatváraní zmluvy o úvere. Podľa § 103 O.s.p. musí súd kedykoľvek skúmať podmienky konania, čo
v exekučnom konaní znamená skúmať existenciu exekučného titulu, jeho neexistencia musí viesť k
záverom, aké vyslovil súd prvého stupňa.

K námietke právomoci exekučného súdu preskúmavať vec v namietanom rozsahu, odvolací súd
dodáva, že zo stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR č.k.
425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného, resp.
exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných, i existencia relevantného exekučného titulu,
bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Pokiaľ išlo o námietku odvolateľa v súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti, porušením zásady
rovnosti účastníkov, dvojinštančnosti konania, tu odvolací súd poznamenáva, aj v súvislosti s novelou
Exekučného poriadku, že v čase, kedy súd prvého stupňa rozhodoval, rozhodol v súlade s ustanovením
§ 57 a § 58 Exekučného poriadku. Ak súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, iný výsledok ako zastavenie
exekúcie tu nie je možný.

Súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci a svojím postupom neodňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom. Exekučný súd dostatočne zistil skutkový stav a vychádzal aj zo správneho
právneho posúdenia. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti.

Odvolací súd v štádiu odvolacieho konania ďalej rozhodol o návrhu na prerušenie konania postupom
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak, že zamietol
návrh oprávneného na prerušenie konania, lebo nie sú naplnené podmienky ust. § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p.. Toto ustanovenie totiž vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol,
že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Takéto
rozhodnutie odvolací súd nevydal, a preto ani nie je tu dôvod na aplikáciu ust. § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p.. Odvolací súd je toho názoru, že nie je potrebné riešiť navrhnuté predbežné otázky. Pri svojom
rozhodovaní nevychádzal súd z toho, že neplatné plnomocenstvo je neprijateľnou podmienkou, ale z
toho, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinnou a zástupcom uvedeným v
úverovej zmluve, je neplatný, a to z dôvodov, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o odvolaní oprávneného.
Z toho istého dôvodu nie je aktuálne riešiť prejudiciálne aj druhú otázku. Notárska zápisnica predložená
ako exekučný titul, nespĺňa podmienky exekučného titulu, nie je exekučným titulom. Pre tento dôvod
bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, aplikujúce
vnútroštátne procesné a hmotnoprávne predpisy môžu viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že
označený exekučný titul nie je exekučným titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Na toto právne
rozhodnutie nevyžaduje sa predkladať vec Súdnemu dvoru EÚ. Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol



návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a predloženie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru EÚ.

S poukazom na § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o trovách konania opätovne rozhodne sudca,
nakoľko podaním odvolania zrušili sa výroky uznesenia o trovách exekúcie.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.