{"guid": "b78bc99b-4597-4fa7-accc-9f1e08aaf225:205bd034-2e6a-4fc6-91ca-9e8534d71aeb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5010200758.4", "spisova_znacka": "29Sp/49/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/49/2010 z 16. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. mája 2013, sp. zn. 29Sp/49/2010, ECLI:SK:KSZA:2013:5010200758.4", "identifikacne_cislo": "5010200758", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2013-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/205bd034-2e6a-4fc6-91ca-9e8534d71aeb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5010200758.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5010200758.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5010200758.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/49/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5010200758
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5010200758.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci
navrhovateľov: 1/ ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so sídlom 027 44 Tvrdošín, IČO: 00 191 175, 2/
Ing. K. T., bytom I. č. XX, XXX XX D., 3/ Ing. E. J., bytom Q. R. č. X, XXX XX D., 4/ Ing. A. D., bytom J. R.
č. XX, XXX XX D., právne zast. Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom J. č. XXX, XXX XX U., proti
odporcovi: Správa katastra Tvrdošín, so sídlom Medvedzie č. 254, 027 44 Tvrdošín, za účasti vedľajších
účastníkov na strane odporcu: 1/ X. C., nar. XX. X. XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX T., 2/ N. I., nar. XX.
X. XXXX, bytom V. R. č. XXX/XX, XXX XX T., 3/ K. F., nar. X. X. XXXX, bytom C. č. XXX, XXX XX T., v
konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Tvrdošín č. V 2000/2006 zo dňa 19.5.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín č. V 2000/2006 zo dňa 19.5.2010 p o t v r
d z u j e .

Navrhovateľom v rade 1/ až 4/ a vedľajším účastníkom na strane odporcu Ing. X. C., N. I. a K. F. náhradu
trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva         do katastra
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13. 12. 2006 medzi účastníkmi -ŽIAREC,
poľnohospodárskym družstvom so sídlom v Tvrdošíne ako predávajúcim a navrhovateľkami v rade 2/
až 4/ ako kupujúcimi, týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k pozemku C-KN č. 12235/6 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 263m2, kat. úz. V., vytvorený geometrickým plánom č. 241-2-251-1237-79,
vyhotovený dňa 28. 8. 1979 z pozemku PKN parcela č. 7201, evidovaný pôvodne v PK vložke č.
287, kat. úz. C., v celosti v prospech navrhovateliek v rade 2/ až 4/ každej po 1/3-ine. V odôvodnení
uviedol, že pôvodne bolo návrhu na vklad vlastníckeho práva vyhovené a dňa 6.2.2007 správa katastra
povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Následne prokurátor Okresnej prokuratúry
v Námestove podal pod č. Pd 57/07-18 protest prokurátora proti tomuto rozhodnutiu. Správa katastra
Tvrdošín podanému protestu prokurátora nevyhovela a spolu so spisovým materiálom ho predložila
Katastrálnemu úradu v Žiline na ďalšie konanie. Katastrálny úrad v Žiline pod č. Vo-3/2008-Le(Pd)
zo dňa 12.3.2008 vyhovel protestu prokurátora a právoplatné rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín
č. V 2000/2006 zo dňa 6.2. 2007 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
zrušil a vec vrátil Správe katastra Tvrdošín na ďalšie konanie. Rozhodnutie Katastrálneho úradu v
Žiline potvrdil Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pod č. LPO-3218/2008 zo dňa
9.6. 2008 a odvolanie ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo zo dňa 14.4 2008 zamietol. Rozhodnutie
Katastrálneho úradu v Žiline nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2008. Správa katastra Tvrdošín dňa
15. 4. 2009 zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej
zmluvy V 2000/2006, proti ktorému sa odvolal účastník konania na strane predávajúceho. O odvolaní
rozhodol Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom pod č. k. 29Sp/22/2009 dňa 6. 11. 2009 rozhodnutie



Správy katastra Tvrdošín zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správa katastra
Tvrdošín opätovne vykonala dokazovanie vo veci návrhu na vklad, pričom je toho názoru, že na
bývalých urbárskych spolumajiteľov obce Tvrdošín sa nemohol vzťahovať zákonný článok X/1913 o
nedielnych spoločných pastvinách, neexistuje žiadny doklad, že Bývalí urbárski spolumajitelia obce
Tvrdošín vytvorili pasienkový útvar. Nakoľko v pozemkovej knihe č. 287 kat. úz. C. nie je zapísaná žiadna
poznámka v zmysle zákonného článku X/1913. Správa katastra Tvrdošín považuje za dokázané, že na
nehnuteľnosti uvedené v pozemkovej knihe č. 287 sa uvedený článok nevzťahoval. Ďalej správny orgán
zhodnotil Výmer č. 193/1957 z 20. 2. 1957, ktorým ONV v Trstenej schválil podľa § 5 ods. 2 zákona
č. 69/1949 Zb. ustanovenie JRD v Tvrdošíne. Vznik družstva, t.j. právneho predchodcu predávajúceho
nemá oporu v zákone č. 69/1949, pretože v tomto výmere nie je uvedený spôsob vzniku družstva
zákonným spôsobom tak, ako to ustanovuje citovaný zákon. Ak predávajúci odvodzuje svoje vlastnícke
právo zo zákona č. 81/1949 Zb., na tento majetok sa nevzťahoval tento zákon, pretože tento majetok je
zapísaný v pozemkovej knihe č. 287 tak, že sa naň nevzťahoval zákonný článok X/1913, teda následne
sa na uvedený majetok nevzťahoval ani zákon č. 81/1949 Zb.. Podľa zákona č. 2/1958 Zb. došlo len
k prevzatiu nehnuteľností do užívania družstva. Ani rozhodnutie č. Pôd. 520/1958 nie je titulom, na
základe ktorého prešlo vlastnícke právo na JRD. Vzhľadom na skutočnosť, že v pozemkovej knihe č.
287 je zapísaná poznámka v zmysle zákona č. 2/1958 Zb., správa katastra má preukázané, že na
nehnuteľnosti zapísané vo vyššie uvedenej pozemkovej sa nemal vzťahovať zákonný článok X/1913, ani
zákon č. 81/1949 Zb.. Podľa názoru správy katastra pasienky zo spoločného lesa, ktoré tvorili nedeliteľný
urbársky majetok bývalých urbárskych spolumajiteľov boli spravované zákonným článkom č. XIX/1898
ako je to upravené v § 3 zákona č. 2/1958 Zb. a boli len JRD odovzdané výkonným orgánom ONV do
obhospodarovania. Správa katastra sa ďalej zaoberala rozhodnutím Pozemkového úradu v Tvrdošíne
č. 98/00946-017 zo dňa 12. 6. 1998, podľa ktorého nebolo navrhovateľom podielnikom ako členom
Urbárskych spolumajiteľov Mesta Tvrdošín priznané vlastníctvo okrem iných aj k nehnuteľnosti zapísanej
v pozemkovej knihe kat. úz. C. protokol č. 287, a to k časti pozemku PKN parcela č. 7201/a pasienok,
výmera neuvedená z dôvodu, že nehnuteľnosti prešli len do užívania štátu alebo inej právnickej osoby,
pričom vlastnícke právo zostalo zachované.

Ku vkladovému konaniu bolo doložené aj potvrdenie obvodného pozemkového úradu zo dňa
12.12.2006, že časť PKN parc. č. 7201 bola na základe rozhodnutia bývalého Okresného úradu v
Tvrdošíne pod č. 98/00946-017 zo dňa 12.6.1998 vydaná a časť parcely nebola vrátená, nakoľko
pozemok je zastavaný rekreačnými chatami, na ktoré ešte v sedemdesiatych rokoch boli vydávané
rozhodnutia o prípustnosti stavby ONV odborom výstavby v Dolnom Kubíne. V zmysle zákona č.
229/1991 Zb. podľa § 11 ods. 1 písm. d) sa pozemky nevracali. V stanovisku bolo ďalej konštatované,
že prevádzaná parcela č. 12235/6 - pasienok o výmere 263 m2, teraz patriaca do novovytvoreného
katastrálneho územia v zmysle Geometrického plánu č. 241-2-2511237-79 zo dňa 28.8.1979 je súčasťou
pozemnoknižnej parcely č. 7201 z pozemnoknižného protokolu č. 287 v kat. úz. C.. Uvedené potvrdenie
však vzbudzuje v konaní pred správou katastra len pochybnosti, pretože ako je nižšie uvedené, výrok
právoplatného rozhodnutia musí byť zrozumiteľný a zároveň je rovnako dôležité, aby z výroku bolo
jasné, čo sa rozhodnutím zakladá, mení, resp. ruší. Taktiež sa zaoberal aj rozhodnutím Pozemkového
úradu v Dolnom Kubíne č. ROK 194-1-A1/1995 z 24. 1. 1995, ktoré bolo právoplatné dňa 15. 2.
1995, podľa ktorého oprávneným osobám povinné osoby vydajú okrem iných aj časť PKN parcely č.
7201, pričom toto rozhodnutie je vo svojej výrokovej časti nezrozumiteľné, neurčité, nakoľko predmet
dohody nie je konkrétne špecifikovaný, nakoľko pozemkový úrad si mal za týmto účelom vyhotoviť
geometrický plán na zameranie tých častí, ktoré budú predmetom dohody, aby rozhodnutie bolo určité
a zrozumiteľné. Uvedené rozhodnutie bolo zapísané na list vlastníctva č. XXX kat. úz. V., ktorý bol
predmetom mimoriadnej kontroly Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, pričom skonštatoval, že
zápis rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995 zo dňa 24. 1. 1995 je
evidovaný v katastri nehnuteľností pod č. Z 982/95 bol prevedený dňa 15. 5. 2001 - PVZ 90/01 v
rozpore s ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z. z. a vyhlášky   č. 79/1996 Z. z.. Pochybenie spočívalo
v nešpecifikácii pozemkov registra „E“ parcelným číslo v „A“ časti listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. C.,
ktoré boli predmetom vyššie uvedeného reštitučného rozhodnutia. Pozemky sú v súčasnosti vedené v
časti „A“ listu vlastníctva č. XXX kat. úz. V. v odkaze na PK vložku č. 287 kat. úz. C. (V.), pričom niektoré
z nich boli vydané len v časti bez vyhotovenia GP Pozemkový úradom v Dolnom Kubíne. Na základe
súčasného stavu bude potrebné pôvodné pozemnoknižné parcely uvedené v PKN vložke č. 287 na LV
v celosti tie, ktoré boli reštituentom vydané v celku, zostávajúce parcely, ktoré boli vydané reštituentom
len v častiach a nie je možné z rozhodnutia Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. ROK 194-1-
A1/1995 a pripojenej identifikácii určiť ich rozsah, budú evidované duplicitne, a to na jednej strane v



prospech oprávnených reštituentov a na druhej strane v prospech povinného PD ŽIAREC. Na duplicitne
evidované pozemky bude potrebné vyznačiť obmedzujúcu poznámku podľa § 39 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z. z.. Stav bude možné riešiť len prípadne novým rozhodnutím pozemkového úradu, ku
ktorému by boli vydané GP, dohodou duplicitných vlastníkov podľa § 585 Občianskeho zákonníka, alebo
súdnou cestou určovacími žalobami. Nakoľko nie je možné určiť aká časť pôvodných pozemkov prináleží
na jednej strane reštituentom a na druhej strane Poľnohospodárskemu družstvu ŽIAREC, prípadne
ich právnym nástupcom. Ďalej poukázal na to, že o zvyšnej časti PKN parcely č. 7201 evidovanej v
PKN protokole č. 287 kat. úz. C. nebolo do dnešných dní vydané žiadne právoplatné rozhodnutie, teda
o tej časti PKN  7201/a, o ktorej nerozhodol bývalý Okresný úrad v Tvrdošíne, odbor pozemkového,
poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva zo dňa 12. 6. 1998 pod  č. 98/00946-017. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, keďže predmet kúpnej zmluvy je zidentifikovaný práve z PK parcely 7201 a
vzhľadom k tomu, že nie je vydané zo strany pozemkového úradu žiadne právoplatné rozhodnutie,
z ktorého by bolo zrejmé, že predmetné parcely, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, resp. nebránia
poľnohospodárskemu, či lesnému využitiu z dôvodu, že sú zastavané, správa katastra návrh na vklad
zamietla s poukazom na § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona v nadväznosti na § 5 ods. 3 zákona č.
229/1991 Zb.. Oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťami bolo spochybnené a z výsledkov
dokazovania vo vkladovom konaní nebolo preukázané vlastnícke právo predávajúceho s poukazom na
§ 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., je oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie predávajúci ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo -
navrhovateľ v rade 1/ a aj navrhovatelia v rade 2/ až 4/ ako kupujúci prostredníctvom právneho zástupcu.
Súd konštatuje, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať ust. § 250m ods. 2 vetu tretiu O.s.p.
vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie odporcu neobsahovalo poučenie o opravnom prostriedku,
preto bolo možné  napadnúť rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín v lehote do šiestich mesiacov od
jeho doručenia, ktorá lehota bola zo strany navrhovateľov dodržaná.

Navrhovatelia v rade 1/ až 4/ žiadali preskúmať napadnuté rozhodnutie, žiadali rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť Správe katastra Tvrdošín na ďalšie konanie, v ktorom by správa katastra vklad vlastníckeho
práva z kúpnej zmluvy pod V 2000/2006 v prospech navrhovateľov v rade 2/ až 4/ povolila. V opravnom
prostriedku namietali, že pokiaľ Katastrálny úrad v Žiline v konaní svojim rozhodnutím pod č. VO-3/2008
zo dňa 12. 3. 2008 protestu vyhovel, ale v podstatne dlhšej dobe ako je 30 dňová zákonná lehota,
ktorá vyplýva z ust. § 26 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, a preto v súlade s § 27 ods.
3 toho istého zákona sa má za to, že protestu prokurátora  nebolo vyhovené aj v nadväznosti na ust.
§ 35 ods. 1 písm. b), § 249 a § 250b ods. 3 O.s.p.. Uvedená právna domnienka má tie isté účinky ako
nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto zdôvodnenie tejto kardinálnej
otázky zo strany správneho orgánu v predmetnom rozhodnutí v tom, že pokiaľ rozhodnutie nadriadeného
orgánu bolo potvrdené Úradom geodézie, kartografie a katastra SR pod č. LPO-3218/2008 zo dňa 9. 6.
2008 k uplatneniu uvedenej domnienky o nevyhovení protestu prokurátora nedošlo, čo je podľa názoru
navrhovateľov v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. Postup správy katastra v konaní
o zamietnutí návrhu na vklad na základe protestu prokurátora navrhovatelia považovali za nezákonný,
pretože neboli splnené podmienky pre vyhovenie tomuto protestu z dôvodov zákonných lehôt, a preto
mali za to, že pôvodné rozhodnutie o povolení vkladu v prospech kupujúcich V 2000/2006 je doteraz
právoplatným a zákonným rozhodnutím. Správa katastra sa nevysporiadala kvalifikovane s celým
dôkazným materiálom tvoriacim obsah spisu a nesprávne zhodnotila skutkový stav veci. Vlastnícke
právo k predávanej nehnuteľnosti PKN parcele č. 7201 na rozdiel od stanoviska prokurátora je zapísané
na LV č. XXXX kat. úz. T. v pozemnoknižnom stave a z tejto PKN parcely č. 7201 z protokolu č. 287
bola geometrickým plánom pod č. 241-2-251-1237-79 vyhotovený dňa 28. 8. 1979 vytvorená predávaná
nehnuteľnosť C-KN parcela č. 12235/6 ako zastavané plochy o výmere 263 m2. Tento list vlastníctva
bol zapísaný záznamovou listinou Z 819/1994 na základe rozhodnutia ONV Trstená č. Pôd. 520/1958
zo dňa 10. 3. 1958, ktoré podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 5Sž-o-KS 48/2006 zo dňa 13. 10.
2006 je platným a záväzným právnym aktom, pretože ho vydal orgán, ktorý podľa § 5 zákona č. 81/1949
Zb. mal právomoc takto rozhodovať a vydať takéto rozhodnutie. Pokaľ nedôjde k zrušeniu uvedeného
rozhodnutia zákonom alebo príslušným orgánom, rozhodnutie platí bez ohľadu na to, či je zákonné alebo
nie. Dôsledok nulity a nezákonnosť nie je totiž rovnaký. Ďalej uviedol, že podstatným pre konanie vo
veci je, že došlo k odňatiu postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. a bez náhrady, že teda vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam podľa dokladov nepatrí oprávnenej osobe. Podľa rozhodnutia
ONV Trstená v zmysle § 1, 2 zákona č. 81/1949 Zb. prikázal bezplatne previesť a zapísať v pozemkovej



knihe na JRD Tvrdošín okrem iného všetku poľnohospodársku pôdu vedenú v kat. úz. T. v záp. č. 1, 630,
939 a v kat. úz. C. (V.) záp. č. 287 podľa parcelných čísel, ktoré dosiaľ neboli spolkom scudzené alebo
vyvlastnené. Ďalej poukázal na to, že nehnuteľnosť C-KN parcelu č. 12235/6, ktorú družstvo odpredalo
kupujúcim kúpnou zmluvou, bola vytvorená z PKN vložky, resp. z PKN parcely č. 7201, ktorá je zapísaná
v protokole 287 kat. úz. C. s pomenovaním ako dom bez čísla, píla s dvorom a pastvinou, čo preukazuje,
že sa nejedná o les, ale skutočne o pasienok. Dôkazom toho je aj výpis z evidenčného listu č. 115 z 2.
7. 1974 a parcelný protokol obce Vitanová zo dňa 11. 4. 1928. Zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané
podľa zákona  č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam v
znení zákona č. 60/1994 Z. z. sa považujú za zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané podľa tohto
zákona, preto z týchto dôvodov považovali postup pri zápise LV č. XXXX  na rozdiel od názoru správy
katastra za zákonný. Predmetná PKN parcela č. 7201 bola v jej časti označená ako 7201/a, ktorá bol
obhospodarovaná ako les  podľa zákona č. XIX/1898. Zo všetkých pozemkov evidovaných v protokole č.
1 kat. úz T. a v protokole č. 287 kat. úz. C. zapísaných vo vlastníctve bývalých urbárnikov obce Tvrdošín
v počte 183 parciel, bolo vyčlenených 26 parciel ako lesy  a holiny pre hospodárenie podľa zákonného
čl. XIX. z roku 1898 a zbývajúce parcely tvorili poľnohospodársku pôdu prevažne ako pasienky, ostatné
plochy ako brehy potokov, zamokrené plochy a pod., ktoré boli spravované zákonným čl. XII. z roku 1894
o poľnom hospodárstve a poľnej polícii, ktorý bol neskôr dňa 12. apríla 1913 upravený zákonným čl. X. z
roku 1913 o nedeliteľných spoločných pastvinách, a to uvedeným dňom, kedy nadobudol tento zákonný
článok účinnosť. Pozemky bývalých urbárnikov obce Tvrdošín vedené v protokole č. 1 kat. úz. T. a č.
287 kat. úz. C. sa riadili dvoma právnymi režimami, a to časť prevažne lesných pozemkov zákonným
čl. XIX/1989 a zbývajúca časť prevažne pasienkov zákonným čl. X/1973, čo deklaroval aj Krajský súd
Žilina vo svojom rozsudku 5Co/162/98 zo dňa 10. decembra 1998. Keďže v Tvrdošíne nebolo založené
pasienkové spoločenstvo, pasienky neprešli do vlastníctva JRD Tvrdošín podľa § 2 ods. 2 ako uvádza
správa katastra, ale podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 81/1949 Zb., a to dňom vzniku družstva, preto
zdôvodnenie predmetného rozhodnutia pomenovaného ako dôkaz č. 1 a č. 2, považoval za účelové a
nepodložené tvrdenie. Poukázal aj na Ing. C. s manželkou v dohode zo dňa 14. 1. 1982 na pozemok
zastavaný chatou na tej istej PKN parcele č. 7201 o výmere 161 m2 je uvedené, že JRD v Tvrdošíne
je vlastníkom predmetného pozemku, pretože vlastníctvo podľa pozemkovej knihy v kat. úz. C. protokol
č. 287 doteraz zapísané Spolku bývalých urbarialistov obce Tvrdošín prešlo na JRD Tvrdošín podľa § 1
ods. 1 a § 2 zákona č. 81/1949 Zb..  Zároveň poukázal aj na obsah kúpnej zmluvy zatvorenej medzi JRD
Tvrdošín a Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami Žilina zo dňa 24. 4. 1972. Taktiež poukázal
na to, že družstvo bolo založené na ustanovujúcom valnom zhromaždení dňa 15. 2. 1957, ktorý je dňom
jeho vzniku, čo je v súlade s ust. § 7 nariadenia č. 75. Tento zápis nie je možné spochybniť, preto
zdôvodnenie zo strany správy katastra uvedená ako dôkaz č. 3, považovali za bezpredmetné a účelové
konanie a je jednoznačné, že družstvo bolo zriadené v súlade so zákonom č. 69/1949 Zb., ktorý platil od
15. 3. 1949 do 1. 10. 1959, to znamená, že aj za jeho účinnosti. Taktiež poukázal na § 132 Občianskeho
zákonníka v prípade, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, toto sa nadobúda dňom
v ňom určeným a a ak určený nie je, tak dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Z tohto dôvodu
právoplatnosť na predmetnom rozhodnutí nemusela byť vyznačená, čo uviedol aj najvyšší súd vo svojom
uznesení, pretože termín nadobudnutia vlastníctva je určený priamo zo zákona, a to dňom vzniku JRD.
Pasienkové plochy zo spoločného lesa zrušeného útvaru bolo treba vyčleniť a odovzdať doterajším
užívateľom pasienkov, lebo sa zistilo, že doteraz sa tieto plochy užívali ako pasienky. Prevedené v
roku 1957 aj pozemnoknižne na JRD Tvrdošín. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie č. 98/00946-017
zo dňa 12. 6. 1998 považuje správa katastra za také, ktorým boli vyčlenené lesy a holiny v PKN
stave z PKN protokolu č. 1 kat. úz. T. a protokol č. 287 kat. úz. C. a v ich častiach, na ktoré pre
ich spoločné užívanie sa vzťahoval zákonný čl. XIX. z roku 1898, na ktoré bolo pôvodné vlastníctvo
Bývalých urbárnikov obce Tvrdošín zachované.  Medzi takéto patrí aj časť PKN parcely č. 7201, ktorá
je označená ako parcela č. 7201/a. Nejedná sa teda o reštitučné rozhodnutie, ale o zdokumentovanie
PKN parciel z uvedených protokolov, ktoré boli obhospodarované v zmysle zákonného čl. XIX/1898 ako
lesy a holiny, ktoré boli súčasťou prvých prijatých stanov I. a II. pohraničnej oblasti, ktoré boli schválené
dňa 8. októbra 1906 na valnom zhromaždení urbarialistov obce Tvrdošín o celkovej výmere 3039,7
katastrálnych jutár, čo v prepočte činí 1749,20 ha. Poukazovanie správy katastra na to, že sa zaoberala
aj ďalším dôkazom, ktorý zabezpečila vlastnou činnosťou, a to rozhodnutím predmetným, vytvárala v
navrhovateľoch presvedčenie, že tento nezákonný stav, ktorý sa vytvoril zrušením predmetného vkladu
na základe protestu prokurátora možno nazvať, že ide o novodobé vyvlastnenie a odobratie vlastníctva
občanom v deviatich prípadoch. Aj keď výmera PKN parcely č. 7201/a v rozhodnutí zo dňa 12. 6. 1998 nie
je uvedená, túto si správa katastra mohla svojou vlastnou činnosťou podľa stavu katastra nehnuteľností
zabezpečiť, resp. zistiť. Tak isto bolo nenáležité aj poukazovanie na rozhodnutia bývalého Pozemkového



úradu Dolný Kubín a Okresného úradu Tvrdošín pod č. ROK 194-1-A1/1995 a č. ROK 194-1-C1/1995, že
v ich výrokovej časti sú pozemky nezrozumiteľné a neurčité vzhľadom k tomu, že za účelom odstránenia
ich pochybností  najmä vo výmerách PKN parciel sa dá vyhotoviť geometrický plán. Ďalej poukázal na
§ 11 zákona č. 229/1991 Zb., keďže uvedené pozemky sú zastavané a tieto sa nachádzajú v chatovej
osade, ktoré sa pôvodným vlastníkom pre zákonné prekážky nemôžu vydať, a preto nie je žiadnych
pochýb o tom, že prevod predmetného pozemku je v súlade so zákonom v náväznosti na platné ust.
§ 42a ods. 2  zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého, ak sa nehnuteľnosti nevydajú z iného dôvodu,
doterajšie vlastnícke právo zostáva zachované a podľa ich názoru nezávisle na tom, či bolo alebo
nebolo do času ich prevodu o nich v reštitučnom konaní rozhodnuté a navyše, keď vlastnícke právo
k nim je zapísané na LV v stave KN na liste vlastníctva č. 2542 v kat. úz. T. na družstvo na základe
záznamovej listiny Z 819/94 vyplývajúcej zo zákona č. 81/1949 Zb. a následného rozhodnutia ONV v
Trstenej pod č. Pôd. 520/1958, ale aj v náväznosti na ust. § 135 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého otázky, o
ktorých patrí rozhodovať inému orgánu, môže súd rozhodnúť sám. Správny orgán preskúmal predložený
spisový materiál, t. j. samotnú kúpnu zmluvu ako aj všetky doklady predložené ku vkladovému konaniu
V 2000/2006 a v nadväznosti na pozemkovú knihu č. 287 kat. úz. C., výmer č. 193/1957 zo dňa 20.
2. 1957, rozhodnutie č. Pôd. 520/1958 zo dňa 10. 3. 1958, rozhodnutie bývalého Okresného úradu v
Tvrdošíne, odboru pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva pod č.  98/00946-017
zo dňa 12. 6. 1998, rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995 zo
dňa 24. 1. 1995 a dospel k zisteniu, že oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou je spochybnené
a vo vkladovom konaní nebolo preukázané vlastnícke právo predávajúceho s poukazom na  § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona a § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.. Záverom Správa katastra Tvrdošín
mala  povinnosť odôvodniť, prečo zaujala iný právny názor, keď v predchádzajúcom konaní vklad
predmetnej zmluvy bol povolený. Správa katastra tiež opomenula vyhodnotiť predloženú identifikáciu
parciel v náväznosti na geometrický plán, ktorý tvoril technický podklad kúpnej zmluvy V 2000/2006,
bol Správou katastra Tvrdošín riadne overený, a preto je spôsobilým pokladom pre zápis do katastra
v zmysle ust. § 30 ods. 5 kúpnej zmluvy, preto z listinných dôkazov možno bez pochybnosti prijať
záver, že pozemok, ktorý bol predmetom prevodu medzi účastníkmi konania v konaní, nebol v zmysle
Reštitučného zákona vydaný pôvodným vlastníkom a že zostal vo vlastníctve predávajúceho. Poukázal
na zásadné pochybenia zákona č. 71/1967 Zb., a to konkrétne § 3 ods. 4, § 32 Správneho poriadku,
aj keď správny orgán mal k dispozícii niektoré rozhodnutia pozemkového úradu, resp. Dolný Kubín,
resp. Námestovo v rámci dokazovania opomenul vyhotoviť jednotlivé časti PKN parciel č. 7201, a to č.
7201/a a 7201/b v nadväznosti na ich identifikáciu parciel nových stanov hospodárskeho plánu lesa a
geometrického plánu, preto jeho stanoviska sú zjavne účelové v neprospech účastníkov zmluvy. Taktiež
neboli rešpektované ani ustanovenia Katastrálneho zákona, konkrétne § 22 ods. 5, § 30 ods. 5 a § 31
Katastrálneho zákona. Poukázal aj na rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/482/1997, že
pokiaľ žalobca spochybňoval skutočnosť, že bývalé JRD v Tvrdošíne vzniklo podľa zákona č. 69/1949
Zb., súd k tomu uvádza, že podľa zápisu do podnikového registra bývalého Ľudového súdu v Žiline z
22. 3. 1957, ktorý deň bol zároveň a dňom jeho vzniku, teda stalo sa tak nepochybne ešte za účinnosti
zákona č. 69/1949 Zb.. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 10S/78/01, kde v
odôvodnení je uvedené, že predmetné nehnuteľnosti boli urbarialistom odňaté na základe zákona č.
81/1949 Zb.. Na základe uvedeného zákona prešlo vlastníctvo zo zákon na príslušné JRD, a to prakticky
dňom založenia družstva v obci. Taktiež spomenul aj uznesenie najvyššieho súdu 5Sž-o-KS/48/2006, z
ktorého vyplynulo, že je nesporné, že všetky nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. 287 kat. úz. T. boli vo
vlastníctve tam uvedeného spoločenstva Urbárnikov obce Tvrdošín. Ohľadne obhospodarovania časti z
nich, konkrétne lesného majetku, boli v rokoch 1906 - 1911 v zmysle čl. XIX. zákona z roku 1898 prijaté
stanovy. O ktoré nehnuteľnosti ide, vyplýva z § 1 prijatých stanov. Ďalej je nesporné, že 8. apríla 1939
Krajský úrad v Bratislave schválil v zmysle zákonného čl. XIX/1989 ďalšie lesné hospodárske pravidlá
prijaté valným zhromaždením Bývalých urbárnikov v Tvrdošíne dňa 12. 9. 1937 a opravené dňa 18.
9. 1938. V zmysle týchto stanov pasienkové plochy nepatria medzi lesné plochy štátom spravované,
preto majú byť z pravidiel hospodárenia na lesnom majetku v nerozdelenom vlastníctve a v spoločnom
užívaní Bývalých urbárnikov  v Tvrdošíne vylúčené z § 1. V konaní predložený doklad - rozhodnutie
ONV vydané podľa § 5 zákona č. 81/1949 Zb. je platným a záväzným právnym aktom, pretože ho
vydal orgán, ktorý podľa uvedeného zákona mal právomoc takto rozhodovať a vydať akéto rozhodnutie.
Pokiaľ nedôjde k zrušeniu tohto rozhodnutia zákonom alebo príslušným orgánom, rozhodnutie platí.
Podľa uvedeného rozhodnutia Okresný národný výbor v Trstenej v zmysle zákona č. 81/1949 Zb.
§ 1, 2 prikázal bezplatne prevziať a zapísať v pozemkovej knihe na meno JRD v Tvrdošíne okrem
iného všetku poľnohospodársku pôdu vedenú v kat. úz. T. v záp. č. 1, 630, 935 v kat. úz. C.  (V.)
záp. č. 287 podľa parcelných čísel, ktoré dosiaľ neboli spolkom scudzené alebo vyvlastnené. Taktiež



poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. 7. 2009, ktorý sp. zn. 4S/131/2008
vychádza zo záveru, že rozhodnutie ONV č. Pôd. 520/1958 je nepochybne záväznou a platnou listinou,
preukazujúcou prevod majetku spolku bývalých urbarialistov mimo lesov v zmysle zákona č. 81/1949
Zb. na JRD Tvrdošín. O uznaní, že došlo k prechodu vlastníctva pasienkov na JRD Tvrdošín svedčia aj
jednotlivé právoplatné reštitučné rozhodnutia, v rámci ktorých došlo k jednoznačnému prijatiu záverov
zo strany konajúceho pozemkového úradu, že k odňatiu pozemkov vo vlastníctve Bývalých urbarialistov
obce Tvrdošín došlo postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. bez náhrady a v danom  prípade ide o
klasickú reštitúciu. Všetky vyššie označené rozhodnutia, a to aj vzhľadom na pozíciu orgánov, ktoré
ich publikovali, preukazujú, že vo vzťahu k posudzovaniu otázky vzniku JRD Tvrdošín a prechodu
majetku bývalých urbarialistov na JRD Tvrdošín je listinnými dôkazmi náležite preukázaný prechod
pasienkov Bývalých urbarialistov obce Tvrdošín na JRD Tvrdošín a následne na právneho nástupcu
ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín. Správa katastra nevzala do úvahy podstatný právny
záver, ktorý obsahuje uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 5Sž-o-KS 48/2006 zo dňa 13. 10. 2006 vo
vzťahu k uplatneniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. na daný stav ohľadne pasienkového
majetku Bývalých urbarialistov obce Tvrdošín. Pokiaľ nedôjde k zrušeniu tohto rozhodnutia zákonom
alebo príslušným orgánom, rozhodnutie platí bez ohľadu, či je zákonné, alebo nie je. Dôsledok nulity a
nezákonnosti nie je totiž rovnaký. Podľa záveru NS SR je nevyhnutné aplikovať tento postup ako klasickú
reštitúciu vždy, ak došlo k odňatiu majetku oprávnených osôb postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb.,
a to bez ohľadu na to, či išlo o zákonné alebo nezákonné rozhodnutie.

Odporca podal k opravnému prostriedku písomné vyjadrenie dňa 21. 10. 2010, stotožnil sa so skutkovým
a právnym stavom svojho rozhodnutia, žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pričom neskôr
podaním doručeným súdu dňa 9.2.2011vyjadril opačný názor na vec.

Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sp/49/2010-236 zo dňa 15. apríla 2011 boli pripustení do
konania na strane odporcu ako vedľajší účastníci Ing. X. C., N. I. a K. F.. Títo žiadali rozhodnutie
odporcu ako správne a zákonné potvrdiť okrem iného aj preto, že ŽIAREC, PD Tvrdošín nebol vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, pretože zákonom č. 49/1959 Zb. ex lege im ako fyzickým osobám vzhľadom
na to, že urbáre boli zrušené zákonom č. 2/1958 Zb. boli nehnuteľnosti vrátené dňom 1. 10. 1959 (ktoré
im predtým boli odňaté zákonom č. 81/1949 Zb.), t. j. Poľnohospodárske družstvo ŽIAREC nemôže
byť v danom konaní aktívne legitimovaný. V podaní zo dňa 14. 6. 2011 žiadali, aby za účastníkov
boli pojatí všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti podľa priloženého zoznamu k návrhu. Krajský
súd v Žiline oznámil vedľajším účastníkom na strane odporcu, že pokiaľ navrhujú vedľajší účastníci
konania na strane odporcu vstup všetkých spoluvlastníkov do predmetného konania s poukazom na §
93 ods. 3 O.s.p., pri podaní sa nenachádzalo splnomocnenie od ostatných spoluvlastníkov, ani zoznam
spoluvlastníkov, resp. takýto návrh od jednotlivých spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti. S poukazom
na ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. do konania vedľajší účastník
vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. V danom prípade táto procesná podmienka splnená nebola. Žiadna ďalšia fyzická osoba, okrem
pripustených vedľajších účastníkov, nedala podnet na to, aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník
a taktiež žiadne z účastníkov tohto súdneho konania nedal na takýto vstup podnet. Vedľajší účastníci
nepredložili plnomocenstvo, podľa ktorého by zastupovali konkrétne fyzické osoby pri návrhu na ich
vstup do konania. Podnet bol uvedený zo strany vedľajších účastníkov v ich mene, pričom títo nemajú
procesné oprávnenie na to, aby ovplyvňovali okruh účastníkov konania, a to ani okruh vedľajších
účastníkov v tomto konaní. Je pravdou, že v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Podľa názoru súdu však nemá procesné
právo meniť - zužovať alebo rozširovať okruh účastníkov konania (ani vedľajších účastníkov), pretože
toto oprávnenie má len účastník ako dominus litis. Z uvedeného dôvodu bol tento návrh právne
irelevantný (nevyvolával žiadne právne účinky) a súd naň nemohol prihliadnuť.

Krajský súd v Žiline uznesením pod č.k. 29/Sp/49/2010- 299 zo dňa 13.4.2012 prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 29Sp/43/2010 podľa
§ 109 ods. 2 pís. c) O.s.p. s poukazom na to, že v tejto veci išlo o obdobnú skutkovú a právnu
problematiku, ktorá bola rozhodujúcou aj pre posúdenie v rámci tohto konania. V konaní pod sp.
zn. 29Sp/43/2010 súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.9.2011, tak že rozhodnutie Správy katastra
Tvrdošín č. V 1609/2007 zo dňa 17.5.2010 potvrdil. Napadnutým rozhodnutím Správa katastra zamietla



návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy pod č. V
1609/2007 uzatvorenej dňa 20.9.2007, týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti - pozemku, parcely reg. C-
KN č. 12235/10 zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2, kat. územie V., z pozemku pozemno-
knižná parcela č. 7201, evidovaného pôvodne v PKV vložke č. 287, kat. územie C., v celosti, v prospech
navrhovateľov v rade 1 až 3 každému po 1/3. Krajský súd uzavrel, že Správa katastra Tvrdošín
postupovala v súlade so zákonom, keď zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva z predmetnej kúpnej
zmluvy s poukazom na ust. § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona a § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991
Zb.. Proti predmetnému rozsudku podali navrhovatelia odvolanie. Najvyšší súd SR rozsudkom pod č.k.
10Sžr/7/2012, zo dňa 25.1.2013 predmetný rozsudok KS Žilina potvrdil, stotožnil sa s názorom krajského
súdu, že z vykonaných dôkazov je nepochybné, že vo vzťahu k PKN pozemku č. 7201 z vložky č.
287 k.ú. C., z ktorého vznikol aj pozemok C-KN č. 12235/10, ktorý bol predmetom návrhu na vklad
kúpnopredajnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorému bol návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnutý, ktoré
rozhodnutie bolo predmetom prieskumu, vyplynulo, že vo vzťahu k tomuto PKN pozemku prebiehali
viaceré reštitučné konania, vyhodnotiac, že nie je právoplatne skončené reštitučné konanie vo vzťahu k
rozhodnutiu Pozemkového úradu Dolný Kubín 194-1-B1/1995 zo dňa 24.1.1995, keď toto bolo nakoniec
v mimoodvolacom konaní zrušené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2013. Vzhľadom na
uvedené súd pokračoval v prerušenom konaní a nariadil termín pojednávania na deň 17.5.2013.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v
zmysle ust. § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto ho podľa
§ 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil z nasledujúcich dôvodov:

Krajský súd v Žiline zistil, že Obvodným pozemkovým úradom, čo sa týka PK parcely č. 7201 v protokole
č. 287 kat. úz. C., z ktorého vznikol aj pozemok C-KN č. 12235/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere
263 m2 kat. úz. V., ktorý bol  predmetnom návrhu na vklad kúpnopredajnej zmluvy vo vzťahu, ku ktorému
bol návrh na vklad vlastníckeho práva z predmetnej kúpnej zmluvy zamietnutý, ktoré rozhodnutie je
predmetom prieskumu pred týmto súdom zistil, že ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia odporcu
boli vydané nasledovné reštitučné rozhodnutia: č. k. 194-1-A1/1995 zo dňa 24. 1. 1995, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.2.1995 na základe ktorého podľa § 9 ods. 2 zákona               č. 229/1991 Zb. bola
schválená dohoda o vydaní nehnuteľností  uzavretá dňa 8. 6. 1993       a 29. 12. 1993 medzi oprávnenými
osobami, a to podielnikmi spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín podľa pripojeného zoznamu a
povinnou osobou Poľnohospodárskym družstvom, so sídlom v Tvrdošíne a Odštepným lesným závodom
Námestovo, medzi inými predmetom konania resp. rozhodnutia bola aj parcela č. 7201 z protokolu č.
287, druh pozemku pasienok, výmera neuvedená, kat. úz. C..

Z rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo dňa 24. 1995 súd zistil, že
pozemkový úrad rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. tak, že podielnikom spoločnosti
urbárskych spolumajiteľov  uvedených v zozname oprávnených osôb uviedol, že spĺňajú podmienky
zákona uvedené v § 6. V bode 2. výroku oprávneným osobám nepriznal vlastnícke právo k pozemkom,
ktoré sú tu špecifikované v PK stave medzi inými aj k časti pozemku 7201 z protokolu č. 287, druh
pozemku pasienok, výmera 6704 m2, kat. úz. C. z dôvodu, že pozemky sú zastavané a stavby bránia
poľnohospodárskemu využitiu pozemkov.

Z rozhodnutia Krajského úradu Žilina, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
Žilina č. j.: 97/11498/150-15C zo dňa 23. 12. 1997 súd zistil, že tento správny orgán podľa § 65 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. zrušil rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995
zo dňa 24. 1. 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 2. 1995 v celom rozsahu a vec vrátil na
nové konanie Okresnému úradu Tvrdošín, odbor PPLH, ktorý je príslušným správnym orgánom v zmysle
zákona č. 222/1996 Z. z..

Z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 zo dňa 5. 2. 1998 súd zistil,
že Ministerstvo pôdohospodárstva SR podľa § 59 ods. 2 rozhodnutie Krajského úradu Žilina č.
97/11498/150-15C zo dňa 23. 12. 1997 potvrdilo a odvolanie zamietlo. Uvedené rozhodnutie podľa
potvrdenia Ministerstva pôdohospodárstva SR nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 2. 1998.



Z rozhodnutia Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor pozemkový, poľnohospodárskeho a lesného
hospodárstva č. 98/00946-018 zo dňa 12. júna 1998 v spojení s opravou rozhodnutia zo dňa 30. júna
1998 súd zistil, že podľa zákona č. 229/1991 Zb. podielnikom v spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov
Tvrdošín nebolo priznané vlastnícke právo, medzi inými aj k PK pozemku č. 7201 z protokolu č. 287,
druh pozemku pasienok o výmere 6704 m2. Zároveň z rozsudku KS v Žiline č. k. 10S 105/98 zo dňa
22. 12. 2005 bolo zistené, že krajský súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu
na ďalšie konanie.

Na základe vykonaného dokazovania, ktoré vykonal Krajský súd v Žiline v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. mal súd za to, že rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad
kúpnopredajnej zmluvy medzi navrhovateľom v rade 1/ a navrhovateľkou v rade 2/, že toto rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom, a teda je vecne správne z týchto dôvodov:

Podľa ust. § 28 zákona č. 162/1995 Z. z. (účinného do 31. 8. 2009) práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv
uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:

a)zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,

b)verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na list vlastníctva.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Ak sú podmienky na vklad splnené len z časti návrhu, ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť
len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 8 Katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým
účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe
katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Podľa § 79i Katastrálneho zákona na konanie o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode
nehnuteľností uzavreté do 31. augusta 2009 sa vzťahujú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31.
augusta 2009.



Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov povinná osoba je povinná s
nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára
odo dňa účinnosti tohto zákona. Nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva
iného. Takéto právne úkony sú neplatné. Právo           na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí
oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ust. § 28 nedotknuté.

Je možné konštatovať, že odporca správne postupoval, keď v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
skúmal, či predávajúci má právo nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na to, že ak vlastnícke právo predávajúceho nie je zapísané na liste
vlastníctva, v zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona,  prílohou k návrhu na vklad je verejná listina
alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti. Zo správneho spisu vyplýva, že PK parcela č.
7201 je zapísaná v PK protokole č. 287 (z ktorej bola vytvorená aj C-KN parcela, ktorá je predmetom
kúpnej zmluvy). V súčasnej dobe nie je identifikovaná v C-KN v stave, t. j. nie je na túto nehnuteľnosť
založený list vlastníctva. Existujú však tzv. hluché listy vlastníctva bez vymedzenia majetkovej podstaty,
ktoré v poznámke uvádzajú protokol č. 287. List vlastníctva č. XXXX v poznámke uvádza pozemky v kat.
úz. T. zapísané na LV pod Z 819/1994, okrem iného aj v PK vložke 287 pre navrhovateľa v rade 1/ a LV
č. XXX kat. úz. V. uvádza v časti B tzv. hluchého listu vlastníctva pozemky zapísané v pozemnoknižnej
vložke 287 kat. úz. C. okrem iného i časť radového čísla 17. Tento LV je založený na jednotlivé fyzické
osoby - podielnikov pozemkového spoločenstva. Neexistuje teda list vlastníctva, ktorý by nehnuteľnosť
špecifikovanú v C-KN stave viedol pre konkrétneho vlastníka. Ak teda navrhovateľ v rade 1/ previedol
časť takejto nehnuteľnosti, bolo potrebné, aby priložil k návrhu na vklad prevodnej zmluvy listinu, ktorá
iným spôsobom preukazuje jeho vlastnícke právo k tejto parcele. Nepochybne takouto listinou by bolo
právoplatné rozhodnutie v reštitučnom konaní o tom, že táto nehnuteľnosť špecifikovaná v C-KN stave
(oddelená geometrickým plánom od pozemnoknižnej parcely) nebola vydaná reštituentom na základe
konkrétnych zákonných prekážok, a preto zostala vo vlastníctve povinnej osoby, ktorou je navrhovateľ
v rade 1/. Správne preto správa katastra skúmala, či takéto rozhodnutie existuje.

Po oboznámení sa s rozsiahlym spisovým materiálom správneho orgánu a taktiež po pripojení si ďalších
listinných dôkazov krajský súd uvádza, že bolo zistené, že takéto rozhodnutie nebolo doposiaľ vydané v
rámci reštitučných konaní. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na reštitučné konania, ktoré ohľadne
aj tejto pozemnoknižnej parcely boli a sú vedené na Obvodnom pozemkovom úrade Námestovo a v
minulosti na Pozemkovom úrade Dolný Kubín a Okresnom úrade Tvrdošín. Bolo nesporne preukázané,
že jednotlivými spoluvlastníkmi Pozemkového spoločenstva Tvrdošín bol uplatnený reštitučný nárok
aj na vydanie PK pozemku parcela č. 7201. Vo vzťahu k tejto parcele, z ktorej časti bol vytvorený
aj pozemok parcela C-KN 12235/6, doposiaľ nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa
ukončilo toto reštitučné konanie. Rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. 194-1-B1/1995 zo
dňa 24. 1. 1995 bolo zrušené rozhodnutím Krajského úradu v Žiline č. k. 97/11498/150-15C z 23.
12. 1997, pričom toto rozhodnutie krajského úradu bolo Ministerstvom poľnohospodárstva SR č. k.
598/98-430/2 potvrdené. Obvodný pozemkový úrad v Námestove vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 4.
2011 uviedol, že rozhodnutie Krajského úradu v Žiline a následne Ministerstva pôdohospodárstva SR,
ktorými bolo zrušené právoplatné rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995,
sú vydané nad rámec kompetencie týchto orgánov a sú teda aktami nulitnými a zmätočnými, keďže
zákonodarca zveril rozhodovanie v reštitučných konaniach o opravných prostriedkoch súdom a nie
nadriadeným orgánom v správnom konaní. Krajský súd uvádza, že tento názor nie je správny (k týmto
skutočnostiam sa napokon vyjadril aj NS SR v rozsudku č.k. 10Sžr/7/2012, zo dňa 25.1.2013). Je
pravda, že § 9 zákona č. 229/1991 Zb. zveruje právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam vydaných podľa zákona č. 229/1991 Zb. súdom. V danom prípade však nebol opravný
prostriedok podaný. Bolo preukázané, že k zrušeniu a potvrdeniu zrušujúceho rozhodnutia došlo v rámci
tzv. mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu Krajského úradu v Žiline v zmysle § 65 - § 68
Správneho poriadku, t. j. v žiadnom prípade sa nejednalo o opravný prostriedok proti neprávoplatnému
rozhodnutiu správneho orgánu, ako to má na mysli § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 9 ods. 4 Zákona o
pôde. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o pôde nevylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom
konaní, t. j. Správneho poriadku, ak Zákon o pôde neustanovuje inak. Preto nie je vylúčené, aby aj
právoplatné rozhodnutia vydané podľa Zákona o pôde boli predmetom preskúmania mimo odvolacieho
konania, ako tomu bolo v danom prípade. V danom konaní rozhodujú príslušné správne orgány v zmysle



Správneho poriadku a ich rozhodnutia sú vydané v rámci ich kompetencií a sú záväzné pre všetky
orgány. Preto aj súd musí v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať z takéhoto rozhodnutia vydaného
príslušným orgánom a je ním viazaný.

V danom prípade podľa názoru súdu, keďže v čase vydania napadnutého rozhodnutia neexistovali
právoplatné reštitučné rozhodnutia vo  vzťahu k pozemku PKN č. 7201 z vložky č. 287 - pasienok
o výmere 6704 m2 kat. úz. C., na ktorý bol uplatnený reštitučný nárok ( rozhodnutia pozemkových
úradov č. ROK 194-B1/1995 zo dňa 24.1.1995 a aj rozhodnutie č. 98/00946- 018 zo dňa 12.6.1998
boli zrušené ), a ktorý pozemok v danom prípade C-KN pozemok č. 12235/6 o výmere 263 m2 kat. úz.
V. mal vzniknúť práve z tohto pozemku, bude potrebné, aby Obvodný pozemkový úrad v Námestove
o tomto pozemku ( resp. aj o iných ), rozhodol opätovne. V čase vydania napadnutého rozhodnutia
nebolo teda rozhodnuté o tej časti PK parcely č. 7201 zapísanej v protokole č. 287 kat. úz. T., na
ktorú bol uplatnený reštitučný nárok, ktorá je zastavaná. To znamená, že stále prebieha reštitučné
konanie v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, okrem iného i podľa § 5 ods.
3 citovaného zákona, podľa ktorého povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania
oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona
nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Takéto právne úkony
sú neplatné. V tomto reštitučnom konaní sú oprávnenými osobami jednotlivé fyzické osoby bývalého
spolumajiteľstva urbarialistov Mesta Tvrdošín a povinnou osobou je ŽIAREC, poľnohospodárske
družstvo. Žiarec, Poľnohospodárske družstvo teda do ukončenia reštitučného konania právoplatným
rozhodnutím nemôže disponovať s predmetom reštitučného konania a každý prevod vlastníckeho práva
uskutočnený v priebehu reštitučného konania je absolútne neplatným právnym úkonom. Ak teda v tomto
časovom úseku uskutočnili prevod povinná osoba (navrhovateľ v rade 1/) a tretie osoby (účastníčka
konania), takýto právny úkon je neplatný. To znamená, že v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho  zákona,
prevodca nie je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, resp. nehnuteľnosťou a zmluva súčasne
odporuje zákonu, konkrétne § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. (§ 39 Občianskeho zákonníka), preto
odporca rozhodol vecne správne, keď návrh na vklad vlastníckeho práva podľa absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy zamietol. Z tohto dôvodu bolo jeho rozhodnutie potvrdené.

Súd poukazuje na to, že predmetné rozhodnutie, Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-
B1/1995 zo dňa 24. 1. 1995, okrem toho, že bolo zrušené vyššie uvedeným postupom, rozhodnutie podľa
názoru súdu malo aj tzv. vecné nedostatky. Vzhľadom k tomu, že predmetné rozhodnutie obsahovalo
výrokovú časť vo vzťahu k PK pozemkom, konkrétne aj k PK pozemku č. 7201(podobne tomu bolo
aj v rozhodnutí  Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995, zo dňa 24. 1. 1995, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 2. 1995) bez toho, aby do výrokovej časti rozhodnutia bola premietnutá
identifikácia parciel do stavu KN, tzn. je toto rozhodnutie aj v rozpore s vtedy platným Katastrálnym
zákonom  a to zákonom č. 265/1992 Zb. (§ 17), ktorý platil do 31. 12. 1995 a aj s vykonávacou
vyhláškou č. 594/92 Zb., konkrétne § 39, § 58 ods. 1 a 2, t. j. bez identifikácie, resp. bez vypracovania
geometrického plánu na znázornenie vydávaných, resp. nevydávaných nehnuteľností, ktoré vznikli
rozdelením pôvodných PK parciel a parciel, ktoré sa nevydali. Toto je v rozpore s § 6 vyhlášky č. 594/1992
Zb. a aj § 58 ods. 3 predmetnej vyhlášky.

Krajský súd uvádza, že kým nebude právoplatne rozhodnuté o reštitučnom nároku oprávnených osôb
podielnikov Pozemkového spoločenstva Mesta Tvrdošín ohľadne celej pôvodnej PK parcely č. 7201,
nebude môcť ani jedna strana reštitučného konania, t. j. ani povinná osoba ani oprávnené osoby
túto nehnuteľnosť prevádzať a povinná osoba môže vykonávať len úkony ako riadny hospodár. Bude
potrebné, aby v meritórnom rozhodnutí o reštitučnom nároku, ak príslušný správny orgán dospeje k
záveru, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky Zákona o pôde, avšak z dôvodu zákonných prekážok
sa im nepriznáva vlastnícke právo k časti parcely, aby bola časť PK parcely č. 7201, ktorá sa
nevydáva, špecifikovaná v tomto rozhodnutí v súlade s Katastrálnym zákonom, a to konkrétne s
§ 42 ods. 2 písm. c) - podľa katastrálneho územia, parcelného čísla a parcely registra C, druhu
pozemku a výmery pozemku. Až týmto spôsobom, t. j. oddelením časti pôvodnej PK parcely 7201
geometrickým plánom na samostatnú parcelu, ktorú nie je možné vydať, špecifikovanú parcelným
číslom registra C, druhom pozemku a jeho výmerou, bude možné založiť list vlastníctva na túto
novovytvorenú parcelu v prospech povinnej osoby. Iným spôsobom nebude môcť byť disponované s
touto častou pôvodnej PK parcely 7201, a to ani zo strany Poľnohospodárskeho družstva ŽIAREC, ani



zo strany jednotlivých spoluvlastníkov Pozemkového spoločenstva Mesta Tvrdošín a už vonkoncom nie
samotného pozemkového spoločenstva.  Nemožno v katastrálnom konaní ani vyčkať na rozhodnutie
v reštitučnom konaní, prerušiť katastrálne konanie a potom rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva
do katastra, pretože zmluva bola uzatvorená skôr, ako bolo vydané reštitučné rozhodnutie, a teda je
absolútne neplatná od samého počiatku a nemôže konvalidovať ani po vydaní reštitučného rozhodnutia.

Krajský súd k ďalším dôvodom uvedených v napadnutom rozhodnutí uvádza, že sa nestotožnil s
posudzovaním Správy katastra Tvrdošín, ktorá prejudiciálne posudzovala hmotnoprávne podmienky v
rozhodovaní v reštitučnom konaní. Podľa názoru krajského súdu správa katastra nie je kompetentná
takéto otázky riešiť ani prejudiciálne. Kompetencie správy katastra spočívajú v posúdení právneho
úkonu, ktorým došlo k prevodu vecného práva z prevodu na nadobúdateľa, návrhu na vklad ďalších
listín, ktoré tvoria prílohu k návrhu na vklad v súvislosti s Katastrálnym zákonom a inými hmotnoprávnymi
predpismi, ktoré sú relevantné na toto posúdenie. Nie je však v právomoci správy katastra, aby
posudzovala, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie reštitučného nároku podielnikom,
alebo či predmet reštitúcie bol odňatý oprávneným osobám v zmysle konkrétneho reštitučného dôvodu
uvedeného v Zákone o pôde, alebo k odňatiu vlastníckeho práva nedošlo vôbec a povinná osoba len
užívala nehnuteľnosť. Zaoberať sa týmito dôvodmi v odôvodnení bolo podľa krajského súdu nadbytočné,
pretože nemajú žiaden vplyv na hmotnoprávne posúdenie kúpnej zmluvy podľa Katastrálneho zákona.

Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľov v rade 1/ až 4/ tieto sú vzhľadom        na
uvedené nedôvodné. Pokiaľ navrhovatelia namietali právne posúdenie správneho orgánu, ktoré sa
týkalo nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pri posudzovaní reštitučného nároku k predmetnej
nehnuteľnosti, táto námietka je nedôvodná preto, lebo ako už bolo vyššie uvedené, správny orgán
nie je kompetentný prejudiciálne riešiť otázku splnenie, či nesplnenia hmotnoprávnych podmienok
relevantných v reštitučnom konaní. Tieto podmienky môže skúmať jedine príslušný správny orgán v
zmysle § 9 zákona č. 229/1991 Zb. - obvodný pozemkový úrad. Správa katastra ako orgán štátu, ktorý
rozhoduje o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je kompetentný ani prejudiciálne
tieto podmienky skúmať, najmä keď nie je právoplatne skončené reštitučné konania ohľadne nároku
oprávnených osôb, a teda predbiehať svojimi závermi samotné reštitučné rozhodnutie kompetentného
orgánu vo veci samej. Právomoc posúdiť túto otázku patrí výhradne len pozemkovým úradom a správa
katastra ani orgán verejnej moci (ani súd) nemôže túto otázku riešiť, pretože je zverená do právomoci
osobitných orgánov, ktorými sú obvodné pozemkové úrady. Preto súd tieto námietky posúdil ako právne
irelevantné. Jedná sa o námietky posúdenia rozhodnutia č. Pôd. 520/1958, ako i charakteru predmetu
reštitúcie, t. j. či je naň potrebné aplikovať zákonný čl. X/1913 a či prešlo vlastnícke právo na JRD v
zmysle zákona č. 81/1949 Zb., alebo len právo užívania k týmto nehnuteľnostiam podľa zákona č. 2/1958
Zb.. S touto otázkou súvisí i namietané právne posúdenie správy katastra, keď námietka spočíva v tom,
že správa katastra reštitučný nárok posúdila rozdielne, ako tak urobili príslušné súdne orgány, najmä
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Sž-o-KS/48/2006 a Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.
zn. 10S/78/2001 zo dňa 14. 12. 2001.

Na námietku, že pripojený geometrický plán ku kúpnej zmluve je riadne overený správou katastra, a teda
spôsobilý byť podkladom pre zápis do katastra, súd uvádza, že overenie geometrického plánu, v ktorom
je zameraná parcela vo vzťahu, ku ktorej (jej časti) nie je ukončené reštitučné konanie, neodstraňuje
prekážku obsiahnutú v § 5 ods. 3 Zákona o pôde, totiž, že každý právny úkon týkajúci sa takejto
nehnuteľnosti pred ukončením reštitučného konania je absolútne neplatný. Pritom samotný navrhovateľ
tvrdí, že predmetom prevodu je práve tá časť PK parcely č. 7201, ktorá nebola (nebude) vrátená
oprávneným osobám, pretože je zastavaná. Súčasne bolo preukázané, že práve k tejto časti pôvodnej
parcely ešte právoplatne rozhodnuté nebolo. Súd nemohol prisvedčiť ani námietke, že družstvo PK
parcelu č. 7201 mohlo odpredať, čo je v súlade s § 42a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a ani argumentácii,
že už samotný fakt, že časť PK parcely 7201 je zastavaná, je titulom na zachovanie vlastníckeho
práva navrhovateľa v rade 1/, a preto môže túto časť pozemnoknižnej parcely predávať. Podľa názoru
krajského súdu predpokladom na to, aby doterajšie vlastnícke právo zostalo zachované, je tá právna
skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania o reštitúcii neboli vydané. O nevydaní týchto
nehnuteľností však musí byť rozhodnuté individuálnym správnym aktom, ktorý je oprávnený vydať jedine
kompetentný správny orgán, ktorým je obvodný pozemkový úrad, a v ktorom uvedie nehnuteľnosti, ktoré
sa nevydajú, zákonnú prekážku nemožnosti vydania uvedením konkrétneho zákonného ustanovenia,



ako i tú skutočnosť, či sa oprávneným osobám priznáva právo na náhradu, alebo sa oprávneným osobám
nepriznáva ani právo na náhradu.  Takéto rozhodnutie vydá podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. len
obvodný pozemkový úrad. Rozhodnutím o vlastníctve oprávnenej osoby je nielen rozhodnutie o priznaní
vlastníckeho práva, t. j. rozhodnutie o vydaní nehnuteľností, ale aj rozhodnutie o nepriznaní vlastníckeho
práva z dôvodu zákonných prekážok uvedených v § 11 a priznaním práva na náhradu podľa           § 11 ods.
2 alebo rozhodnutie  o nepriznaní vlastníckeho práva a nepriznaní práva na náhradu. Nemožno súhlasiť
s právnym názorom, že o nepriznaní vlastníckeho práva netreba rozhodovať osobitným rozhodnutím,
pretože tým by nebolo rozhodnuté o práve na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať.
Vo vzťahu k zastavanej časti PK parcely č. 7201 reštitučné rozhodnutie ku dňu rozhodnutia odporcu
- 19. 5. 2010 vydané nebolo. Keďže rozhodnutie vydané nebolo, nie je možné konštatovať, že táto
časť pozemnoknižnej parcely - zidentifikovaná s katastrálnym stavom tak, aby bola táto časť určitá -
sa reštituentom nevydala, a teda že vlastnícke právo pôvodného vlastnícka, t. j. navrhovateľa  v rade
1) zostalo v zmysle § 42a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. zachované. Kým teda nebude rozhodnuté
právoplatným rozhodnutím o tej časti PK parcely zidentifikovanej s KN stavom, v tejto časti nebude
ukončené konanie o reštitučnom nároku reštituentov.

Čo sa týka námietky navrhovateľov, že rozhodnutie je nezákonné preto, lebo nebol dodržaný procesný
postup pri rozhodovaní o proteste prokurátora, a to najmä dodržanie lehôt v zmysle zákona č. 153/2001
Z. z. krajský súd uvádza:

Z pripojeného správneho spisu vyplýva, že protest prokurátora prokurátor podal dňa  27.11.2007  pod
Pd 57/07-18. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. k. Vo-3/2008-Le(Pd) zo dňa 12.3. 2008
vyplýva, že správa katastra protestu nevyhovela, predložila celý spisový materiál sp. zn. V 2000/06
Katastrálnemu úradu v Žiline ako svojmu nadriadenému orgánu na ďalšie konanie. Nadriadený orgán
vyhovel protestu prokurátora, a to dňa 12.3. 2008. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o
ktorom rozhodoval Úrad geodézie a kartografie a katastra SR pod č. LPO-3218/2008/ zo dňa 9.6. 2008
a odvolanie ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo zamietol. Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6. 2008. Lehota na vydanie rozhodnutia sa v zmysle § 27 ods. 1 písm.
c) zák. č. 153/2011 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o proteste spravuje všeobecným
predpisom o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.. Lehota 30 dní na rozhodnutie o proteste
prokurátora stanovená v § 26 ods. 5 Zákona o prokuratúre  sa vzťahuje na vydanie rozhodnutia o tomto
proteste, či už orgánom, ktorému bol protest doručený alebo nadriadeným orgánom, ak orgán, ktorému
bol protest doručený, mu nevyhovel. V danom prípade sa teda vzťahovala na vydanie rozhodnutia
Katastrálnym úradom v Žiline a plynula od predloženia protestu na rozhodnutie tomuto orgánu. Ku dňu
vydania rozhodnutia o tomto proteste však platilo znenie ust. § 27 ods. 3 Zákona o prokuratúre tak, že
ak bezprostredne nadriadený dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v ods. 1 písm.  a)  nerozhodne o
proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely osobitného zákona(20), sa má za to, že
protestu nevyhovel. Na túto dikciu poukazujú navrhovatelia , pričom uvádzajú, že nastala fikcia vydania
rozhodnutia o nevydaní  protestu prokurátora, keďže lehota 30 dní zo strany katastrálneho úradu nebola
zachovaná.

Krajský súd uvádza, že nedodržanie tejto lehoty nemá za následok vydanie tzv. fiktívneho rozhodnutia
o nevyhovení protestu prokurátora, ktoré by vylučovalo ďalej vydať rozhodnutie, ktorým bude vyhovené
tomuto protestu. Fikcia, že protestu prokurátora sa nevyhovelo, nastáva len na účely osobitného zákona,
ktorý je v zmysle poznámky 20 v § 27 ods. 3 Zákona o prokuratúre ustanovenie § 250b ods. 3 O.s.p..
Uvedené ustanovenie rieši situáciu, že je možné prejednať rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nebolo
doručené účastníkovi v trojročnej  lehote od jeho vydania. V danom prípade sa lehota troch rokov začne
počítať od prvého dňa po ukončení 30 dňovej lehoty, v ktorej mal nadriadený orgán vydať rozhodnutie
o proteste prokurátora. Teda v žiadnom prípade nedodržaním tejto lehoty nedochádza k vydaniu tzv.
fiktívneho rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, ale uvedené má len dopad na počítanie lehoty
podľa § 250b  ods. 3 O.s.p..  Prípadné nedodržanie tejto lehoty teda nevylučuje, aby nadriadený orgán aj
po jej uplynutí vydal rozhodnutie, ktorým protestu prokurátora vyhovuje. Preto táto námietka je v celom
rozsahu nedôvodná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu potvrdil.



O náhrade trov konania bolo rozhodnuté pri aplikácii § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. za použitia § 250l
ods. 2 O.s.p.. Navrhovatelia v konaní úspešní neboli, preto nemajú právo na náhradu trov konania.
Odporca ako správny orgán nemá právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal právo na náhradu trov
konania ani vedľajším účastníkom konania na strane odporcu  Ing. X. C., N. I. a K. F., pretože hoci žiadali
napadnuté rozhodnutie potvrdiť v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s  § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.
nepodali návrh na náhradu  trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach                           (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu                            sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny                           a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Žiline, dňa 17. mája 2013

JUDr. Erika Šobichová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "add03a28-3b23-4a76-b140-9b1741457b09:c3847fcb-0351-4375-81bb-7f402cd05806", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2011:5010200678.5", "spisova_znacka": "29Sp/43/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/43/2010 z 29. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2011:5010200678.5"}], "citovane_v": []}