{"guid": "b750977a-e3fc-4247-b4e8-77a3d519fe68:5b1ae5d5-7b7a-46db-a52f-231ae5bb31cd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5110233047.1", "spisova_znacka": "7Co/101/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/101/2013 z 14. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 14. mája 2013, sp. zn. 7Co/101/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5110233047.1", "identifikacne_cislo": "5110233047", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2013-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Darovacia zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b1ae5d5-7b7a-46db-a52f-231ae5bb31cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5110233047.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5110233047.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5110233047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/101/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110233047
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110233047.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľov: v rade
1/ B. I., nar. XX.X.XXXX, v rade 2/ T. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. U. G., G. XXXX/XX, právne
zastúpení JUDr. Jaroslavou Starinskou, advokátkou so sídlom v Q., U. XX, proti odporcovi: O. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom N. H. XXX, právne zastúpený JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom v
Q., D. XXXX/XB, o vrátenie daru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa
11. decembra 2012 sp. zn. 6C/244/2010-276, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   m e n í    tak, že návrh    z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že vyhovel návrhu navrhovateľov na vrátenie daru
podľa § 630 Občianskeho zákonníka - jednoizbového bytu č. 20 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa
na 5. podlaží, vo vchode č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX postavený na parc. KN-C č. 283, ako aj k bytu
prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku KN-C parc. č. 283  - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309
m2 vo veľkosti 4460/197882, k. ú. L. U. G., zapísaného na LV č. XXXX. Vykonaným dokazovaním zistil,
že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ako darcovia a odporca ako obdarovaný (syn navrhovateľov) uzavreli dňa
23.9.2005 darovaciu zmluvu zo zriadením vecného bremena. Predmetom darovania bol jednoizbový
byt č. 20 s príslušenstvom zapísaný na LV č. XXXX k.ú. L. U. G., do výlučného vlastníctva odporcu.
V článku VII. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve
doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti v prospech darcov s tým, že obdarovaný sa
zaväzuje dochovať ich a zaopatriť v starobe a chorobe až do konca ich života a po smrti im vystrojiť
dôstojný pohreb. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra v Kysuckom Novom Meste
dňa 24.10.2005 pod číslom V1085/05. Správe katastra Kysuckého Nového Mesta bol doručený list
datovaný zo dňa 28.10.2010 nazvaný ako „vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka“,
ktorý bol vypracovaný na žiadosť navrhovateľov v rade 1/, 2/ advokátkou JUDr. Máriou Vajdovou, na
základe ktorého odporca ako obdarovaný mal učiniť právny úkon smerujúci k dobrovoľnému vráteniu
daru. Na tejto listine sa nachádzajú podpisy navrhovateľov v rade 1/ a 2/, podpis odporcu sa na tejto
listine nenachádza. List zo dňa 28.7.2010 bol doručený Správe katastra dňa 30.7.2010. Dôvodom
vykonania úkonu navrhovateľmi na vrátenie daru listom zo dňa 28.7.2010 bol incident, ku ktorému došlo
dňa 20.7.2010 v byte navrhovateľov v rade 1/ a 2/. Keďže došlo k zakúpeniu novej chladničky dcérou
navrhovateľov v rade 1/ a 2/, T. H., zavolali o pomoc pri sťahovaní starej chladničky odporcu a jeho
syna N.. Po príchode odporcu (podľa vyjadrenia navrhovateľky v rade 2/) odporca  sa začal negatívne
vyjadrovať o vnučke G. H., že táto chodí po nociach, pýta od nich peniaze a podobne. Keď sa postavila
zo stoličky a chcela odísť z miestnosti, zatočila sa jej hlava a spadla, odporca sa o ňu nezaujímal a odišiel
preč. Až o dva dni prišiel a spýtal sa jej ako sa má a čo má nové. Od tohto obdobia došlo k zhoršeniu



vzťahov medzi odporcom a navrhovateľmi v rade 1/, 2/ a odporca sa prestal zaujímať o navrhovateľov
aj v kontexte s tým, na čo sa zaviazal v darovacej zmluve zo dňa 22.9.2005, že navrhovateľov
dochová a zaopatrí ich v starobe a chorobe. Z vykonaného dokazovania (zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľky v rade 2/) mal preukázané, že navrhovateľka v rade 2/ trpí na ischemickú chorobu srdca
nebolestivou formou, hemodynamickú komp. artériovú hypertenziu a ďalšie ochorenia. Rozhodnutím č.
856/2012-06 zo dňa 23.4.2012 Mesto Kysucké Nové Mesto rozhodlo o tom, že navrhovateľka v rade
2/ je odkázaná na sociálnu službu - opatrovateľskú službu poskytovanú podľa § 41 ods. 1 a 2 zákona
č. 448/2008 Z.z. Uvedeným rozhodnutím bol jej stanovený druhý stupeň odkázanosti. Odporca bol aj
priestupkovo riešený rozhodnutím Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, pričom
z rozhodnutia č. 242/2011/2BD zo dňa 29.3.2011 bolo zistené, že konanie voči odporcovi pre podozrenie
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.
372/90 Zb. bolo zastavené. Skutočnosťou, pre ktorú bolo začaté priestupkové konanie, mal byť incident,
ku ktorému malo dôjsť dňa 22.12.2010 v čase okolo 14.30 hod. v byte navrhovateľov, keď odporca mal
verbálne a následne aj fyzicky napadnúť G. H. - vnučku navrhovateľov, keď jej mal nadávať do štetiek
a kuriev a potom ju mal udrieť otvorenou dlaňou do pravej časti tváre a sotiť do nej, následkom čoho sa
udrela tvárou o zrkadlo. Počas návštevy odporca mal G. H. vytýkať, že podvádza starých rodičov, pýta
od starej matky peniaze, že robí štetku v Nemecku na diaľnici, na čo má aj dôkazy. Vzhľadom k tomu, že
medzi účastníkmi incidentu dochádzalo k protirečivým výpovediam (svedkami boli navrhovatelia v rade
1/, 2/, odporca, manželka odporcu a G. H.) priestupkový orgán konanie zastavil aj vzhľadom k tomu, že
svedkyňa G. H. sa na pojednávanie opakovane nedostavila, keďže avizované predvolanie si v odbernej
lehote neprevzala. Z čestného vyhlásenia manželov C. A. a G. A. mal preukázané, že títo čestne vyhlásili,
že nestretávali odporcu - syna ich susedov (navrhovateľov), najmä od leta 2010. Taktiež navrhovatelia
potvrdili, že odporca od incidentu s chladničkou (20.7.2010) k ním nechodí, resp. chodí len sporadicky.
Posielajú si iba pohľadnice k sviatkom. Je pravdou, že odporca ich volal na jarmok, avšak to odmietli,
keďže už bolo neskoro. Podľa vyjadrenia odporcu na pojednávaní, tento bol na návšteve u navrhovateľov
dňa 22.8.2010, kedy mu povedali, že nič nepotrebujú, dňa 22.12.2010 pred vianočnými sviatkami, kedy
došlo k incidentu s neterou G. H. a ďalej dňa 21.1.2011, kedy navrhovateľ v rade 1/ ho vyhodil z bytu a
urazil jeho manželku. V tejto súvislosti navrhovateľ v rade 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že po incidente
s chladničkou (20.7.2010) odporca k ním chodieva na návštevu sporadicky. Opýta sa, či majú niečo
nové, či sú zdraví a potom povie dovidenia.  Pred darovacou zmluvou odporca ich navštevoval 2-3-
krát do týždňa, v súčasnej dobe je to každý druhý týždeň v nedeľu, z dôvodu, že syna O. odvezie
na stanicu. Svedkyňa T. H., dcéra navrhovateľov a sestra odporcu uviedla, že pri každých návštevách
odporca navrhovateľov terorizuje, príležitostne vždy uráža jej dcéru G., pričom matka (navrhovateľka
v rade 2/) jej povedala, že dňa 20.7.2010  pri uvedenom incidente až odpadla, lebo sa jej urobilo zle,
pričom odporca odišiel bez toho, aby sa zaujímal, čo sa jej stalo. Svedkyňa C. O. potvrdila, že zo strany
s odporcu sú vo vzťahu k navrhovateľom neustále vyvolávané posmešky, urážky a hádky. Matka plače,
otec býva nahnevaný, pretože matka akosi vždy držala s odporcom ako jediným synom, čo vyvoláva
hádky medzi rodičmi. Po darovaní bytu odporcovi sa jeho vzťah k rodičom zmenil. Začal sa k rodičom
chovať negatívne. Sama to nezažila, keďže už s odporcom do kontaktu neprišla. Svedkyňa F. vo svojej
výpovedi na pojednávaní uviedla, že z počutia od navrhovateľov vnímala ich vzťah s odporcom pred
rokom 2005 ako dobrý a postupom času sa to zhoršovalo, prestali sa navzájom navštevovať. Bola
svedkom toho, že navrhovateľov navštevujú dcéry z Českej republiky. Nebola osobne svedkom hrubého
správania sa odporcu voči navrhovateľom. Žiadosť navrhovateľov o vrátenie daru považoval až samotný
návrh na začatie konania, ktorý bol odporcovi doručený dňa 28.2.2011. Navrhovatelia skutkovo vymedzili
dôvody, pre ktoré žiadajú odporcu vrátiť dar tým, že jeho konanie hrubo porušuje dobré mravy, ktoré
vidia v tom, že po darovaní bytu sa prestal o nich starať, kričí na nich, zakazuje im návštevy dcér a
ich detí a neposkytuje im opateru a starostlivosť, na ktorú sa zaviazal v samotnej zmluve. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca svojím správaním voči navrhovateľom hrubo
porušuje dobré mravy a návrh navrhovateľov na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka
považuje za dôvodný. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že v
priebehu roku 2010 a ďalej začiatkom roku 2011 postupne dochádzalo k obmedzovaniu osobných
kontaktov navrhovateľov s odporcom a napokon k prerušeniu týchto kontaktov už v priebehu roku
2011. Rovnako je možné konštatovať, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by odporca, alebo
ktorýkoľvek člen jeho rodiny poskytli navrhovateľom pomoc v domácnosti, alebo pri nákupoch bežnej
povahy do domácnosti. Sám odporca uvedené potvrdil s odôvodnením, že túto pomoc navrhovatelia
odmietali s tým, že ešte vládzu, urobia si to sami. Odkázanosť navrhovateľov na pomoc inej fyzickej
osoby odporca namietal ešte aj na pojednávaní dňa 20.11.2012 a žiadosť navrhovateľky v rade 2/ o
poskytnutie opatrovateľskej pomoci považoval za účelové v kontexte súdneho konania. Pomoc odporcu,



resp. jeho rodinných príslušníkov, ktorú potvrdili obe sporové strany, bola tá, keď odporca a jeho syn
N. v roku 2009 pomohli s odvozom a sprievodom navrhovateľa v rade 1/ súvisiaci s jeho očným
vyšetrením a operačným zákrokom. Odporca a jeho rodinní príslušníci ďalej vypovedali, že odporca
chodil na cintorín v Kysuckom Novom Meste zapáliť sviečky a poupratovať hroby. V ďalšom považoval
za nesporné, že odporca pomohol navrhovateľom s vynesením chladničky dňa 20.7.2010. Rovnako
možno odporcovi prisvedčiť ním tvrdené skutkové okolnosti, že jeho rodičia odmietali ponúkanú pomoc,
čo potvrdila samotná navrhovateľka vo svojom liste zaslanom C. O., datovanom dňa 14.6.2010 a
14.3.2011. Čo sa týka vzájomných návštev, mal súd za preukázané z výpovedí samotných účastníkov,
ako aj z produkovaných obrazových dôkazov, že minimálne ešte v roku 2010 sa účastníci konania
navštevovali pri príležitostiach sviatkov, narodenín a menín, či už svojich alebo rodinných príslušníkov.
Rovnako možno konštatovať, že aj medzi samotnými navrhovateľmi dochádzalo ku konfliktom, ako
to tvrdil odporca, čo opätovne potvrdila sama navrhovateľka najmä v liste adresovanom C. O. bez
datovania podaného na pošte dňa 18.11.2010. Taktiež nemal žiadnu pochybnosť o posudku odkázanosti
navrhovateľky na sociálnu službu, ktorá už minimálne od roku 2010 nebola schopná samostatne
vykonávať isté sebaobslužné úkony, taktiež úkony starostlivosti o domácnosť a samostatne vykonávať
základné sociálne aktivity. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že za konanie porušujúce dobré mravy treba
považovať to, čo odporca im pri svojich návštevách vyčíta, že mu málo dali a tým ich uráža, trápi,
poukazuje na to, že prostá nevďačnosť obdarovaného znaky konania predpokladaného ustanovením
§ 630 Občianskeho zákonníka nenapĺňa. Zhodne považuje za potrebné konštatovať, že za takéto
konanie hrubo porušujúce dobré mravy, a to ani pri jeho opakovaní, nemožno považovať výčitky odporcu
navrhovateľom, že sa nechajú využívať dcérami aj v prípade, že by odporca nemal pravdu. Za takéto
konanie nemožno považovať ani to, že odporca po roku 2010 prestal navrhovateľom chodiť gratulovať
k ich meninám alebo narodeninám. Pokiaľ sa týka správania sa odporcu, na ktoré tiež navrhovatelia
poukazovali, a to, že odporca hrubo uráža ich vnučku G. H. šírením informácií, že by sa mala živiť
pochybným nemravným životom aj tým, že túto priamo v ich a v jej prítomnosti nazval kurvou, či štetkou,
poukazuje na to, že takéto správanie odporcu by už bolo možné vyhodnotiť ako hrubo porušujúce dobré
mravy vo vzťahu k členovi rodiny darcov. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, v akej intenzite
a v rozsahu mal odporca šíriť informáciu uvedeného druhu o G. H.. Matka G. H., svedkyňa T. H. vo svojej
výpovedi potvrdila, že inkriminované obrazové snímky jej dcéry boli zverejnené v kontexte, na základe
ktorého by sa bolo možné domnievať, že G. H. sa živí nemravným spôsobom. Následne v takomto
kontexte preukázaného rozsahu konania odporcu nemohol ani takéto správanie sa odporcu považovať
za hrubo porušujúce dobré mravy. Pokiaľ sa týka navrhovateľmi tvrdeného fyzického útoku odporcu
dňa 22.12.2010 na G. H., je potrebné konštatovať, že svedecké výpovede osôb prítomných pri tomto
incidente boli protichodné a rovnako správny orgán prejednávajúci predmetnú priestupkovú vec nemal
ju bezpochyby za preukázanú. Na základe výsledkov dokazovania považoval tvrdenia navrhovateľov,
že odporca porušuje hrubo dobré mravy tým, že im neposkytuje potrebnú pomoc v starobe a chorobe
za preukázanú. Pri posúdení tohto konania vychádzal jednak z ustanovení  darovacej zmluvy, v ktorej
sa odporca zaviazal, že ich dochová a zaopatrí v starobe a chorobe. Navrhovatelia podľa výsledkov
dokazovania sú odkázaní na pomoc v chorobe a starobe, minimálne od roku 2010. Pokiaľ sa odporca v
konaní bráni námietkami, že navrhovatelia jeho pomoc odmietali, rovnako, že ho navrhovateľ v rade 1/ z
bytu vyháňal (čo potvrdila aj samotná navrhovateľka v rade 2/ v liste datovanom 14.3.2011 adresovaný
C. O.) a napokon, že sa bál chodiť následne k rodičom, aby mu títo v prebiehajúcom spore nemohli
uškodiť, jeho obranu vyhodnotil na podklade princípu vzájomnosti. Pokiaľ dieťa správajúce sa v súlade
s morálnymi požiadavkami vníma, že jeho rodič potrebuje pomoc, neuspokojí sa s tým, že rodič od
neho pomoc nepožaduje, alebo sám aktívne, pokiaľ mu v tom nebránia dôležité okolnosti, takúto pomoc
rodičom poskytne. Vo svetle obsahu prevzatej povinnosti odporcom v predmetnej darovacej zmluve
takýto výklad naberá na väčšej dôraznosti a z tohto dôvodu (ne)konanie odporcu nemožno ospravedlniť
ani z hľadiska už uvedeného princípu vzájomnosti, keďže omisívne (spočívajúce v konaní) správanie
odporcu je v nepomere k správaniu sa navrhovateľa v rade 1/. Správanie sa odporcu od roku 2005
až doposiaľ, súčasne pri bagatelizovaní zdravotných a sociálnych problémov oboch navrhovateľov s
ohľadom na ich vek, považoval za konanie, ktoré napĺňa vo svojej intenzite a dĺžke trvania predpoklady
hypotézy právnej normy zakotvenej v § 630 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Poukázal na zákonné
podmienky uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 22.9.2005, najmä, že zmluvná voľnosť darcov a
obdarovaného nebola ničím obmedzená a bola prejavom ich slobodnej vôle. Podmienkou úspešného



uplatnenia práva na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka je jednostranný právny úkon
darcu na vrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného. Domáhanie sa vrátenia daru je
jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Za jednostranný
právny úkon v konkrétnom prípade okresný súd považoval až samotný žalobný návrh doručený mu
dňa 28.2.2011, keď nepovažoval za spôsobilý právny úkon listinu datovanú 28.7.2010 označenú ako
vrátenie daru v zmysle zákonných požiadaviek ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Právne
vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu
istotu, požíva ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a
dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Zachovanie dobrých vzťahov
je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov konania. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také
správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno
považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pri tom vychádzať z princípu vzájomnosti. To
znamená, že je treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva
voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Predpokladom úspešného uplatnenia
práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ktorými napríklad je fyzické násilie, hrubé
urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Predovšetkým z hľadiska vykonaného dokazovania
je potrebné poukázať, že z listinného dôkazu - listu zo dňa 14.6.2010 adresovaného C. O. od
navrhovateľky v rade 2/ vyplýva, že navrhovateľka informuje svoju dcéru o zdravotnom stave odporcu
ako aj jeho manželky. V ďalšom liste zo dňa 26.8.2007 informuje svoju dcéru, že navrhovateľa v rade
1/ neinformovala o svojom zdravotnom stave, nakoľko by ju poslal do nemocnice, aby sa jej zbavil.
Ohľadom jeho osoby uviedla, že jej poslal pohľadnicu k meninám, v nedeľu prišiel s manželkou a
informoval sa na zdravotný stav jej a manžela. V liste zo dňa 19.10.2010 opisovala návštevu u advokátky.
V ďalšom liste zo dňa 14.3.2011 opisuje správanie sa navrhovateľa v rade 1/, a to tak, že si robí čo
chce a že chodí za advokátkou. Z obrazových snímkov datovaných z 30.12.2008, 23.5.2009, 13.6.2009
a 17.4.2009 z jeho bytu vyplýva, že boli vyhotovené pri príležitosti osláv na mieste s navrhovateľmi, na
ktorých panovala dobrá nálada a účastníci s úsmevom pózovali fotografovi. Dobré vzťahy medzi jeho
rodinou a navrhovateľmi vyplývajú aj z ďalších zvukovoobrazových záznamov a o dobrých vzťahoch
svedčia tiež pohľadnice zaslané mu navrhovateľmi pri príležitosti jeho narodenín, v máji 2010, menín
v novembri 2010 a Vianoc 2010. Na pojednávaní dňa 25.5.2012 navrhovateľka v rade 2/ potvrdila, že
volala mu ešte 22.3.2011, keď mala žlčníkový záchvat. Až do udalosti, ku ktorej došlo v súvislosti s
požiadavkou vyloženia chladničky z bytu na chodbu dňa 20.7.2010, vzťahy medzi účastníkmi konania
je treba kvalifikovať ako dobré. Z výpovede navrhovateľov v rade 1/, 2/ ale i jeho výpovede vyplýva,
že navrhovateľ v rade 1/ ho  požiadal o vyloženie chladničky z bytu na chodbu. K svojim rodičom sa
dostavil aj so svojím synom. Medzi navrhovateľmi v rade 1/, 2/ bola v tom čase hádka. Po vyložení
chladničky nezistil, že by rodičia pokračovali v hádke. Navrhovateľka v rade 2/ bola v izbe. Nebol
si vedomý, že by nedorozumenie medzi navrhovateľmi pokračovalo a že by navrhovateľka v rade 2/
potrebovala zdravotné ošetrenie, preto po pozdrave odišiel. Po tejto udalosti, ku ktorej došlo v súvislosti
s prenesením chladničky, navrhovateľ v rade 1/ ho odmieta, bráni mu v návštevách ich domácnosti,
vyvoláva nedorozumenia. Navrhovatelia v rade 1/, 2/ majú záujem na vrátenie daru z dôvodov, že byt
mienia predať, použiť peniaze na dôstojné dožitie v dome dôchodcov. Výslovne to vyplýva z výpovede
navrhovateľa v rade 1/ na pojednávaní dňa 20.11.2012. Navrhovatelia odmietajú plnenie jeho záväzku
sa o nich starať. Od udalosti v súvislosti s chladničkou odmietali jeho pomoc, hoci mal záujem plniť
si svoj zaopatrovateľský záväzok, dôkazom čoho je i skutočnosť, keď okamžite poskytol pomoc na
zavolanie navrhovateľky v rade 2/ dňa 22.3.2011. Navrhovatelia v rade 1/, 2/ v snahe dosiahnuť svoj cieľ,
a to vrátenie daru, predkladali nehodnoverné listinné dôkazy, akými boli čestné prehlásenia svedkov
prostredníctvom nimi splnomocnenej právnej zástupkyne. Žiada rozsudok okresného súdu zmeniť a
návrh navrhovateľov zamietnuť.

Navrhovatelia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu ako správny
potvrdiť. Skutočnosť, že odporca svojím konaním hrubo porušuje dobré mravy, bolo na základe
výsledkov dokazovania preukázané. Odporca neustále uráža a osočuje najmä navrhovateľa v rade 1/.
Nie je pravda, že by navrhovateľ v rade 1/ bránil odporcovi v návštevách, pretože očakával, že im pomôže
tak, ako sa zaviazal. V súčasnej dobe majú opatrovateľku, ktorá sa o nich stará. Počas celého obdobia



finančne ako aj osobne prácou v byte, nákupmi, pomáhajú obidve dcéry s manželmi a vnučka G.. Byt
prepísali na odporcu z dôvodu toho, keby sa opakovala situácia, keď ho už predtým jeho manželka zo
spoločnej domácnosti vyhodila. Už dávno pred podaním návrhu a uplatnením práva na vrátenie daru sa
im rapídne zhoršil zdravotný stav. Žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný  (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 220 O.s.p. zmenil.

Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak skutkové zistenia nesprávne vyhodnotil vo vzťahu
k podmienkam uvedeným v § 630 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997), k zániku darovacieho
vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych
skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo
členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.

Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.
Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.
Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu
sudcovi.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného
alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie
značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo
iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo
zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako
správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov
je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správania sa jedného účastníka
k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním
takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob
komunikácie.

Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte
nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie
daruje len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. také správanie sa, ktoré s ohľadom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri
posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a
hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu
alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia
daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé



porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu
medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo
v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

Krajský súd poukazuje aj na to, že pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho,
či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním,
priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa
musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.

Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je
akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť.

V zmysle týchto zásad okresný súd vec neposudzoval. Hrubé porušenie dobrých mravov v právaní sa
odporcu voči navrhovateľom videl v tom, že tento od roku 2005 až doposiaľ (minimálne od roku 2010)
neposkytuje navrhovateľom potrebnú pomoc v starobe a chorobe, i keď vzhľadom na ich vek, zdravotné
a sociálne problémy, na takúto pomoc sú odkázaní.

Krajský súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom dospel k záveru, že okresný
súd pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle        § 132 O.s.p. nedôsledne
vychádzal z princípu vzájomnosti, nadväznosti na okolnosti daného prípadu. Z výsledkov vykonaného
dokazovania výsluchom navrhovateľov, odporcu ale aj ďalších rodinných príslušníkov - svedkyne T.
H. a C. O. ako aj z listov navrhovateľky v rade 2/ adresovaných C. O. vyplýva, že nie je dobrá
vzájomná komunikácia tak medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom, ako aj medzi navrhovateľmi v
rade 1/, 2/ navzájom. Aj podľa výpovede svedkyne C. O., „matka akosi vždy držala s odporcom ako
jediným synom, v dôsledku čoho vznikali medzi rodičmi hádky“. Aj v danom prípade, pokiaľ medzi
navrhovateľom v rade 1/ a odporcom vzájomne neexistovala v minulosti a v súčasnej dobe neexistuje
dobrá komunikácia na úrovni otca so synom a naopak, nemožno hodnotiť správanie sa odporcu
pri riešení rôznych rodinných problémov, ako nevhodné, ale ako absenciu vzájomnej komunikácie a
tolerancie. Skutočnosť, že odporca vytýkal navrhovateľom 1/ ako svojim rodičom, že poskytujú peniaze
vnučke G. H., že pred nimi poukazoval na jej nemravný život alebo s nimi komunikoval o rôznych
problémoch z ich rodinného prostredia, s ktorými (názormi) navrhovatelia nesúhlasili, neznamená, že
by sa tým ku ním správal nevhodným spôsobom a v takej intenzite, ako to predpokladá ust. § 630
Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania krajský súd sa nestotožnil
so záverom okresného súdu, že by sa odporca o navrhovateľov - vzhľadom na ich zdravotný stav,
sociálne a osobné pomery - žiadnym alebo primeraným spôsobom nezaujímal alebo im nepomáhal.
Naopak, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že ak navrhovatelia potrebovali poskytnúť im
pomoc a pokiaľ odporcu o to požiadali, odporca primeranú pomoc vždy poskytol. Je možné konštatovať,
že k narušeniu vzťahov medzi navrhovateľmi a odporcom došlo až na základe udalosti - sťahovania
chladničky, ku ktorej došlo dňa 20.7.2010, najmä z dôvodu, keď odporca vytýkal navrhovateľom v rade 1/,
2/ správanie sa ich vnučky G. H.. Je zrejmé, že od tohto momentu dochádzalo k obmedzovaniu stretnutí
odporcu s navrhovateľmi, najmä z dôvodu toho, že si to želal navrhovateľ v rade 1/ a že uvedený rodinný
problém riešili navrhovatelia v rade 1/, 2/ spoločne so svojimi dcérami T. H. a C. O. tým spôsobom, že
vyzvali odporcu na vrátenie daru. Aj po 20.7.2010 bola zo strany odporcu vytváraná snaha komunikovať
a kontaktovať sa s navrhovateľmi, ktorá je však jednostranne odmietaná, najmä zo strany navrhovateľa
v rade 1/. Za daného skutkového stavu krajský súd vyvodil, že v konaní nebolo zistené také správanie sa
obdarovaného (odporcu) voči darcom (navrhovateľom v rade 1/, 2/) a členom rodiny, ktoré by bolo možné
charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva
darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva ochranu s tým, že skutočne
až naplnením skutočností uvedených § 630 Občianskeho zákonníka môže dôjsť k zrušeniu uzavretého
zmluvného vzťahu a k navráteniu vlastníctva darcu.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade zákonné podmienky pre vrátenie daru v zmysle § 630
Občianskeho zákonníka neboli naplnené, krajský súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu
zmenil a návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.



Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. okresný súd rozhodne o doterajších trovách konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e     j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/244/2010", "guid": "d88d605f-f255-4e79-b2f0-63fdb03e5bfd:870e3a76-e5df-4231-9981-c862999f0b8f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}