{"guid": "b71e591c-9c15-4833-b7af-8e4c0a6ece3b:24bdb5d8-4faf-4f15-8309-4fc64e7d094d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5018200207.2", "spisova_znacka": "30S/76/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/76/2018 z 1. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 1. apríla 2019, sp. zn. 30S/76/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200207.2", "identifikacne_cislo": "5018200207", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2019-04-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24bdb5d8-4faf-4f15-8309-4fc64e7d094d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200207.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200207.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200207.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/76/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200207
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200207.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta č. 4080/19, Martin, IČO: 31 626 203, právne zast.: Mgr.
Andrea Šutovská, advokátka, so sídlom O. č. XX, G., adresa na doručovanie A. X. č. XX, B., proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.100696500/2018 zo dňa 09.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.
101952084/2017 zo dňa 13.09.2017 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu
WEGA Martin, v.o.s. rozdiel dane v sume 6 920 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2015. Daň vyrubená dodatočným daňovým priznaním doručeným dňa 27.04.2017 je 6 182,94
€, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 13 102,94 €, rozdiel dane je 6 920 €. V
odôvodnení uviedol, že daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie január 2015 uplatnil odpočítanie dane
podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o DPH) z prijatých tovarov a služieb od dodávateľa DAHN
STAV s.r.o. na základe dodávateľskej faktúry č. 01/06-017/2015 zo dňa 30.01.2015 na sumu celkom 21
720 €, z toho 20 % DPH v sume 3 620 € za servisné práce a Atlanta VR s.r.o. na základe dodávateľskej
faktúry č. A12015 zo dňa 22.01.2015 na sumu celkom    19 800 €, z toho 20 % DPH v sume 3 300 €
za softvérové práce Slovenská pošta. Správca dane preveroval splnenie podmienok odpočítania dane
pri dodaní od uvedených dodávateľov.
Čo sa týka dodávateľa DAHN STAV s.r.o., konatelia daňového subjektu na ústnom pojednávaní dňa
31.01.2017 uviedli, že s konateľom dodávateľa Tiborom Saitzom rokovali osobne a telefonicky. Čo
sa týka servisných prác, tieto sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO Banská Bystrica a boli
vykonané na základe Zmluvy č. 2014DAHNSTAV zo dňa 01.01.2014. Išlo o vzdialené prístupy; materiál v
súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný, išlo len o práce. Konateľ daňového subjektu Ing. Boris
Demčík nevedel uviesť, kto konkrétne za spoločnosť DAHN STAV s.r.o. vykonával predmetné práce pre
WEGA Martin, v.o.s., rozsah a kvalitu servisných prác si kontroloval len odovzdaním a akceptáciou s
odberateľom, a takto odpovedal na ústnom pojednávaní dňa 31.01.2017. Na ďalšie otázky odpovedať
nevedeli s tým, že doklady predložia v stanovenom termíne. V stanovenom termíne však daňový subjekt
nepredložil žiadne doklady ani písomné vyjadrenia. Tieto boli predložené až pred začatím ústneho
pojednávania zameraného na oboznámenie daňového subjektu s výsledkom daňovej kontroly. Na
otázky, na ktoré nevedel odpovedať na pojednávaní dňa 31.01.2017 Ing. X., odpovedal daňový subjekt



písomne, a to tak, že zdaniteľné plnenia boli prijaté na účely dosiahnutia zisku a všetky boli fakturované
následným odberateľom. Pripojil aj odberateľské faktúry. Nemá vedomosť o pracovníkoch spoločnosti
DAHN STAV s.r.o., komunikovali s konateľom Tiborom Saitzom. Z dokumentácie preukazujúcej
vykonanie fakturovaných servisných prác boli odsúhlasené a akceptované protokoly s odberateľom,
ktoré sú súčasťou faktúr.
Prvostupňový správny orgán preveroval vykonanie servisných prác priamo u dodávateľa. Preto správca
dane na pojednávanie predvolal konateľa v roku 2015 Tibora Saitza. Ten uviedol, že od 12.10.2012 do
01.06.2016 bol konateľom DAHN STAV s.r.o., spoločnosť nemala žiadneho splnomocneného zástupcu
a poštové zásielky preberá na adrese J. Š. O. XXXX/X, W.. Na ďalšie otázky týkajúce sa dodania služieb
pre daňový subjekt odpovedal, že sa písomne vyjadrí v dohodnutej lehote. V stanovenej lehote však
nepredložil na Daňový úrad Žilina žiadne doklady ani písomné vyjadrenie.
Čo sa týka dodávateľa Atlanta VR s.r.o., k týmto dodaniam sa taktiež vyjadrili konatelia daňového
subjektu Ing. Boris Demčík     a Ing. Miloš Michalka na pojednávaní 31.01.2017. Odpovedal Ing.
Demčík tak, že Ing. Nečasa, konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. pozná osobne, aj s Ing. Michalkom
komunikovali osobne a telefonicky, servisné práce sa týkali rovnako call centra GAMO Banská Bystrica a
boli vykonané na základe Zmluvy č. 2014ATL0104 zo dňa 01.01.2014, išlo o vzdialené prístupy, materiál
v súvislosti so servisnými prácami nebol dodaný, išlo len o služby. Nevedel uviesť, kto konkrétne za
spoločnosť Atlanta VR vykonával predmetné práce. Rozsah a kvalitu servisných prác odsúhlasoval
daňový subjekt so svojimi odberateľmi na základe akceptačných protokolov, ktoré by mali byť súčasťou
faktúr; zo začiatku sa tieto akceptačné protokoly nerobili, odsúhlasené boli len ústne alebo telefonicky.
Čo sa týka softwarových prác Slovenská pošta, nevedeli uviesť, aké konkrétne softvérové práce
vykonával dodávateľ pre daňový subjekt, ani na základe akého zmluvného vzťahu boli vykonané,
zároveň nevedeli uviesť, kde a kto vykonával konkrétne predmetné práce. V súvislosti s nimi nebol
dodávaný materiál, išlo len o služby, rozsah a kvalitu servisných prác si daňový subjekt kontroloval
len so svojim odberateľom, nakoľko išlo len o čiastočné veci, ktoré si vie odkontrolovať len konečný
príjemca. Písomnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie fakturovaných softvérových prác predstavujú
akceptačné protokoly, ktoré by mali byť súčasťou faktúr. Na tie otázky, na ktoré nevedeli konatelia
odpovedať, uviedli, že sa vyjadria písomne. Doklady boli predložené až     na 26.05.2017 pred začatím
ústneho pojednávania zameraného na oboznámenie daňového subjektu s výsledkom daňovej kontroly.
V tomto podaní k odberateľskej faktúre č. A12015 zo dňa 22.01.2015 uviedol, že išlo o dofakturovanie
z roku 2014 práce WEGA Martin, v.o.s.. Servisné práce  od Atlanta VR s.r.o. vykonával dodávateľ nie
na pracoviskách spoločnosti WEGA Martin, v.o.s.. Jednalo sa vzdialené prístupy. Nemajú vedomosť o
pracovníkoch dodávateľa. Komunikovali s Ing. O. I.. Dodávateľ vykonával pre daňový subjekt úpravu,
doplnenie komunikačných rozhraní pre Slovenská pošta, a.s. v zmysle dodávateľskej faktúry č. A12015.
Softvérové práce boli vykonávané na základe zmlúv, ktoré boli odovzdané na Daňový úrad Žilina,
pobočka Martin v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou za rok 2014. K jednotlivým prácam boli
vystavené objednávky. Služby vykonávala Atlanta VR s.r.o. svojimi pracovníkmi na svojich pracoviskách.
Termíny boli definované objednávkami.
Správca dane zistil, že na základe účtovníctva dokladov daňového subjektu Atlanta VR s.r.o. za
zdaňovacie obdobie január 2015 zdaniteľné obchody táto spoločnosť zabezpečovala subdodávateľsky
prostredníctvom DAHN STAV s.r.o., Páričkova 18, Bratislava. Daňový subjekt DAHN STAV s.r.o. fyzicky
nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri, nespolupracuje so správcom dane a nepreberá
si poštové zásielky. Čo sa týka vyjadrenia konateľa Tibora Saitza, vyjadril sa už pri preverovaní
dodávateľských obchodov od DAHN STAV s.r.o. tak, že sa k jednotlivým obchodom nevedel vyjadriť a
vyžiadal si lehotu na vyjadrenie. V stanovenom termíne však nepredložil žiadne doklady ani písomné
vyjadrenia.
Na pojednávaní dňa 06.04.2017 bol vypočutý konateľ Atlanta VR s.r.o. Ing. Vladimír Nečas. Vyjadril
sa, že v roku 2015 dodávateľ nemal ustanoveného splnomocneného zástupcu, účtovníctvo viedla pani
O., on len vystavoval faktúry; spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, ani nevlastnila
žiaden majetok, podnikanie vykonávala z rodinného domu vo O. č. XXX, kde má on trvalý pobyt, nevedel
uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť v roku 2015 so spoločnosťou WEGA Martin,
v.o.s., len uviedol, tak ako je to uvedené na faktúrach, zdaniteľné obchody boli dodané subdodávateľsky,
spoločnosť DAHN STAV s.r.o. reálne vykonávala fakturované obchody, inak by nedostali zaplatené ani
on, ani jeho dodávateľ. Nevedel sa vyjadriť, kto za spoločnosť DAHN STAV s.r.o. konkrétne vykonával
tieto práce, ani či táto spoločnosť ich vykonávala sama alebo subdodávateľsky. Nevedel uviesť konkrétne
práce, ktoré mal subdodávateľ DAHN STAV s.r.o. pre Atlanta VR s.r.o. vykonať ani miesto, kde konkrétne
boli jednotlivé práce vykonávané. Osobne nekontroloval vykonané práce, nevedel popísať, ako vyzerali
výstupy jednotlivých druhov prác, ktoré fakturoval daňovému subjektu WEGA Martin, v.o.s.. K týmto



obchodom by mali existovať preberacie protokoly, ktoré v stanovenej lehote predloží. V stanovenej lehote
však nepredložil žiadne doklady ani písomné vyjadrenie.
Správca dane ďalej preveroval zdaniteľné obchody aj u odberateľov daňového subjektu, a to
spoločnosti GAMO a.s., Banská Bystrica, GEMA, s.r.o. (vo vzťahu k odberateľovi Ing. W. Q. sa
preveroval odberateľskú faktúru za grafický návrh a dodanie letákov). Celkovo konštatoval, že ani
jeden dodávateľ v reťazci DAHN STAV s.r.o., Atlanta VR s.r.o., WEGA Martin, v.o.s. a ani odberatelia
daňového subjektu nevedeli uviesť miesto, odkiaľ boli zdaniteľné obchody vykonané, ani meno osoby,
ktorá zdaniteľné obchody vykonala. Dodávatelia daňového subjektu nepreukázali, či mali technické
vybavenie a kvalifikačné predpoklady na vykonanie fakturovaných zdaniteľných obchodov. Samotné
predloženie faktúr a dokladov o úhrade či objednávok bez reálneho základu a bez možnosti overenia
preverovaných zdaniteľných obchodov u dodávateľa nie je možné považovať za unesenie dôkazného
bremena kontrolovaného daňového subjektu pri preukazovaní skutočností ním uvedených v daňových
priznaniach. Rovnako tak tomu nie je ani vtedy, ak daňový subjekt predkladá len dôkazy o uskutočnených
zdaniteľných obchodoch so svojimi odberateľmi. Vo vzťahu k vzniku daňovej povinnosti uvedenej na
faktúre, táto mu nevznikla podľa § 69 ods. 1, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, a to aj keď mu
nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Poukázal na to, že vykonané
práce si spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nekontrolovala. Podľa vyjadrenia Ing. Vladimíra Nečasa podstatou
bolo, že fakturované práce boli vykonané, lebo boli uhradené. Zároveň vykonané práce nekontrolovala
ani WEGA Martin, v.o.s.. Ak teda dodávatelia daňového subjektu DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o.
nevedeli preukázať dodanie zdaniteľného plnenia, potom správca dane posúdil fakturované plnenia od
týchto dodávateľov za nepreukázané, a preto nemohol nárok na odpočítanie DPH uznať. Pokiaľ daňový
subjekt vo vyrubovacom konaní tvrdil, že predložil čestné prehlásenia osôb oprávnených konať na strane
dodávateľov ako aj odberateľov, v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania nebolo správcovi
dane predložené žiadne takéto čestné prehlásenie.

2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím
č.100696500/2018 zo dňa 09.04.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.        Vo vzťahu k preukázaniu
fakturovaného plnenia faktúry č. 01/06-017/2015 zo dňa 30.01.2015 od DAHN STAV s.r.o. uviedol,
že predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito, iba ako servisné práce, ktoré nie sú bližšie
špecifikované a nie je uvedený ich rozsah. Na uvedenej faktúre absentuje rozsah a druh fakturovaných
prác, táto faktúra nespĺňa podmienky § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Servisné práce z tejto faktúry
mali byť vykonané na základe zmluvy č. 2014DAHNSTAV zo dňa 01.01.2014. Je zrejmé, že dohodnutým
predmetom plnenia boli odborné služby, ktorých plnenie si bezpochyby vyžadovalo príslušnú odbornú
spôsobilosť a príslušné technické vybavenie. Dodávateľ však podľa výpisu z obchodného registra nemal
v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ho oprávňovala k poskytovaniu dohodnutých služieb.
Ak si odvolávajúci dodávateľa preveroval cez obchodný register, musel zistiť, že dodávateľ nie je
oprávnený na výkon predmetných dohodnutých činností. Podľa vyjadrenia konateľov odvolávajúceho
predmetné služby sa netýkali odvolávajúceho a mali byť poskytnuté priamo spoločnosti GAMO a.s.,
Banská Bystrica. Z obsahu zmluvy však vyplýva, že služby mali byť poskytované pre odvolávajúceho
a miesto plnenia malo byť sídlo objednávateľa. Tvrdenie odvolávajúceho, že nemal vedomosť o
pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o., ktorí mali zabezpečovať predmetné servisné činnosti,
vyznieva ako nevierohodné, pretože informáciami o príslušných pracovníkoch realizujúcich predmetné
služby musel odvolávajúci disponovať, a to z dôvodu, aby sa vôbec mohli realizovať samotné služby,
a taktiež z dôvodu zabezpečenia informačnej bezpečnosti. Bolo by totižto viac ako nezodpovedné,
aby odvolávajúci nemal vedomosť o tom, komu umožňuje prístup                  do informačného
systému svojho odberateľa. Podľa údajov z informačného systému Finančnej správy SR a z účtovnej
závierky za rok 2014 DAHN STAV s.r.o. nezamestnával v roku 2014 ani 2015 žiadnych zamestnancov.
Od roku 2012 neuhrádzala táto firma faktúry za nájom a v roku 2015 sa na adrese sídla nenachádzala.
Konatelia odvolávajúceho síce uviedli, že spoločnosti preverovali osobne, avšak neupresnili, čo osobné
preverenie predstavovalo. Nepreukázalo sa teda, že by DAHN STAV s.r.o. mala potrebné personálne a
pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenie. Nepreukázala sa ani existencia
subdodávateľov spoločnosti DAHN STAV s.r.o.. Taktiež mala vykonávať činnosť, na ktoré nemala
potrebné oprávnenie a navyše spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej bezpečnosti.
K plneniu od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. odvolávajúci predložil iba faktúru a doklad o úhrade. Faktúra
sa neodvolávala na žiadny iný dokument. Predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito, iba ako
softvérové práce Slovenská pošta, ktoré nie sú bližšie špecifikované a nie je uvedený ich rozsah.
Faktúra nespĺňa podmienky § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Odvolávajúci nepredložil žiadnu zmluvu,
ktorá by oprávňovala dodávateľa fakturované služby vykonať. Pokiaľ sa odvolával na zmluvy, ktoré boli



odovzdané správcovi dane v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly za rok 2014, žiadna takáto zmluva
v súvislosti s týmto zdaňovacím obdobím nebola predložená. Dodávateľ mal vykonať vysokoodborné
činnosti (doplnenie komunikačných rozhraní pre spoločnosť Slovenská pošta, a.s., ako vyplýva z
vyjadrenia odvolávajúceho), avšak z obchodného registra vyplýva, že takýto predmet činnosti dodávateľ
nemal zaregistrovaný. Pretože si odvolávajúci preveroval túto spoločnosť aj cez obchodný register,
musel uvedenú skutočnosť zistiť. Podľa konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. Ing. Vladimíra Nečasa
bolo fakturované plnenie dodané subdodávateľsky spoločnosťou DAHN STAV s.r.o.. Táto spoločnosť
taktiež nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu
fakturovaných služieb. Podľa tvrdenia odvolávajúceho služby mala vykonať Atlanta VR s.r.o. svojimi
pracovníkmi na svojich pracoviskách. Podľa vyjadrenia Ing. I. v roku 2015 však nemala žiadnych
zamestnancov a odvolávajúci bol informovaný o tom, že práce nebudú vykonané touto spoločnosťou,
ale subdodávateľsky. Ing. I. nevedel ani uviesť, aké konkrétne softvérové práce vykonala DAHN STAV
s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o., ani miesto kde práce boli vykonávané. Konateľ DAHN STAV s.r.o.
sa k vzájomnej spolupráci s Atlanta VR s.r.o. nevyjadril. Dodávateľ teda nemal potrebné personálne
a pracovné kapacity a nebolo preukázané, že by služby vykonal subdodávateľ DAHN STAV s.r.o. z
tých istých dôvodov. Odvolávajúci neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by spoločnosťami
DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. boli dodané plnenia uvedené         na predmetných faktúrach.
Preto správca dane oprávnene neuznal odvolávajúcemu v zdaňovacom období január 2015 nárok na
odpočítanie DPH z predmetných faktúr. K námietke ohľadom čestného prehlásenia zo dňa 09.03.2017
od G. M. uviedol, že správca dane ho vypočul ako svedka v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na
DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015. Odvolávajúci sa vypočutia tak významného
svedka nezúčastnil. Počas ústneho pojednávania sa nevyjadril ani k obchodnej spolupráci s Atlanta VR
s.r.o. ani s odvolávajúcim a nepredložil žiadne dôkazy. Nevyjadril sa ani v lehote poskytnutej správcom
dane. Čestné prehlásenie, na ktoré poukazuje odvolávajúci, sa týka zdaňovacieho obdobia január až
december 2014 (vyplýva to zo spisovej značky uvedenej na tomto čestnom prehlásení). K jeho obsahu
uviedol, že sa jedná iba o všeobecné konštatovanie, že obchodné vzťahy medzi DAHN STAV s.r.o.,
odvolávajúcim a Atlanta VR s.r.o. boli vykonané, odovzdané a vyfakturované a že sa uskutočnili. G. M.
v ňom nič nevysvetlil, nič neobjasnil, ani nič nekonkretizoval. Všetky pochybnosti správcu dane zostali
zachované. Poukázal tiež na čl. 226 ods. 6 Smernice 2006/112 o obsahových náležitostiach faktúry,
pričom predmetné dodávateľské faktúry túto podmienku nespĺňajú.

3. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu. Ako žalobné body uviedol:
Žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr,
keď uviedol, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH neobsahujú rozsah a druh dodaných
služieb. Zo zákonných ustanovení nevyplýva,     do akej miery je potrebné špecifikovať rozsah a druh
dodanej služby. Preto je možné predpokladať, že tento formálny predpoklad bude spĺňať faktúra, ak
v nej bude aspoň stručne uvedený druh dodaných služieb, hoci aj nie podrobne špecifikovaný. Vo
faktúrach, ktoré sú predmetom posudzovania, je stručne uvedený druh dodaných služieb - servisné
práce a softvérové práce Slovenská pošta. Ak aj nie je rozsah uvedený číselným označením množstva,
resp. je vyjadrený len číslom 1, je možné z formy faktúry ako aj z príslušnej účtovnej a zmluvnej
dokumentácie (zmluvy o spolupráci dodávateľov so žalobcom) zistiť, že sa jednalo o pravidelné mesačné
služby (čo do rozsahu) fakturované paušálnou sumou. Keď žalovaný uvádza, že takýto popis je neurčitý,
nič mu nebránilo, aby v predmetnom daňovom konaní zisťoval ďalšiu špecifikáciu týchto služieb, čo aj
čiastočne urobil. Čo sa týka materiálnej existencie zdaniteľného plnenia, žalobca počas daňovej kontroly
jednoznačne preukázal oprávnenosť odpočítania DPH, a to najmä
- predložením predmetných dodávateľských faktúr a dokladov o ich úhrade, akceptačnými protokolmi,
-  spárovaním dodávateľských faktúr s odberateľskými faktúrami,
- vyjadreniami spoločníkov daňového subjektu Ing. Demčíka a Ing. Michalku 31.01.2017,
- písomnými vyjadreniami týchto osôb zo dňa 26.05.2017,
- čestným prehlásením bývalého konateľa DAHN STAV s.r.o., Atlanta VR s.r.o. Tibora Saitza zo dňa
09.03.2017, z ktorého obsahu nevyplýva, že by sa vzťahovalo len             na obchodné vzťahy v roku 2014,
- vyjadrenie konateľa dodávateľa Atlanta VR s.r.o. Ing. Vladimíra Nečasa,
- Zápisnica Daňového úradu Banská Bystrica o miestnom zisťovaní zo dňa 07.03.2017 o preverovaní
GAMO a.s.,
- Zápisnica Daňového úradu Banská Bystrica o miestnom zisťovaní zo dňa 09.03.2017 a preverovaní
GEMA, s.r.o.,
- Zápisnica Daňového úradu Banská Bystrica o miestnom zisťovaní zo dňa 09.03.2017 o preverovaní
Ing. W. T. Q..



Ak mal správca aj naďalej pochybnosti, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým
fakturovali odberatelia žalobcu. Záver o tom, že ak spoločnosť DAHN STAV s.r.o. bola v čase daňovej
kontroly žalobcu nekontaktnou, preto neuznal odpočítanie dane, by bol mylný, autoritatívny a nemajúci
oporu vo vnútroštátnych predpisoch a judikatúre EÚ. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne
poukazuje na tzv. všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce      z § 24 ods. 1
Daňového poriadku bez toho, aby bral do úvahy závery rozsudku NS SR 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010,
a tiež modifikáciu vykonanú právom Európskej únie, najmä rozsudok C-80/11 alebo C-354/03, či
C-353/03. Dôkazné bremeno, že u iného subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane,
resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Tiež skutočnosť, že daňový subjekt vedel, alebo mohol
vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré by mohlo byť spojené s daňovým únikom,
je dôkazným bremenom správcu dane. Čo sa týka konštatovania žalovaného, že dodávatelia mali
vykonať také činnosti, na ktoré nemali oprávnenie a spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej
bezpečnosti, uviedol, že dodávatelia mali v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti
služieb, resp. obchodu, čo im umožňovalo sprostredkovať predmetné odborné služby prostredníctvom
subdodávateľov. Atlanta VR s.r.o. mala v predmete činnosti aj automatizované spracovanie dát, čo
bezpochyby je činnosť, ktorá ju oprávňovala na poskytovanie predmetných odborných služieb pre
žalobcu. Preto úvahy žalovaného, že subdodávateľské plnenie mohlo narúšať základy informačnej
techniky, považuje za bezpredmetné, na úrovni konšpirácie  a nesúvisiace s predmetom tohto konania.
Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.10.2018. Zotrval na svojich skutkových zisteniach
a právnom posúdení veci.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle       § 177 a nasl.
Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods.
1, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP
zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Zo správneho spisu súd zistil, že žalobca žiadal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej
faktúry dodávateľa DAHN STAV s.r.o., Páričkova č. 18, Bratislava č. 01/06-017/2015 zo dňa 30.01.2015,
kde ako predmet fakturácie bolo uvedené: V zmysle vašej objednávky a dodacieho listu č. 06-017/2015
vám fakturujem dohodou stanovenú cenu        01. servisné práce. Žalobca ani jeho dodávateľ DAHN
STAV s.r.o. v priebehu správneho konania nepredložil objednávku ani dodací list č. 06-017/2015, na
ktorý odkazuje predmet fakturácie. Ďalšou dodávateľskou faktúrou, z ktorej si žalobca žiadal odpočítať
DPH, bola faktúra od dodávateľa Atlanta VR s.r.o., Valča č. d. 199, číslo A12015 zo dňa 22.01.2015,
kde predmet fakturácie bol označený ako softvérové práce Slovenská pošta.
Podľa žalobcu dodávateľ DAHN STAV s.r.o. mal žalobcovi poskytnúť servisné služby pre softvérové
nástroje pre potreby call centra žalobcu a ďalšie služby v súvislosti so softvérovými službami na základe
zmluvy č. 2014DAHNSTAV z 01.01.2014. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že tieto služby mali byť poskytnuté
priamo žalobcovi (čl. 7 ods. 1 zmluvy). Pritom podľa písomného vyjadrenia žalobcu k opatreniam a
záverom zápisnice zo dňa 31.01.2017, ktoré predložil žalobca dňa 26.05.2017, zdaniteľné plnenia od
DAHN STAV s.r.o. boli všetky fakturované odberateľom, čo odporuje samotným zmluvným dojednaniam
a charakteru služby vykonávanej na call centre žalobcu. Z obchodného registra dodávateľa DAHN STAV
s.r.o. nevyplýva, že by ako predmet činnosti mohol dodávať servisné práce na softvérových nástrojoch
pre potreby call centra, resp. iné servisné práce na softvérových nástrojoch. Bolo tiež zistené, že v roku
2015 DAHN STAV s.r.o. nevykonávala aktívnu podnikateľskú činnosť, od roku 2012 neuhrádzala faktúry
za nájom svojho sídla a v sídle uvedenom v obchodnom registri sa nenachádzala. V roku 2014 a 2015
nemala žiadnych zamestnancov. K tejto faktúre žalobca ani jeho dodávatelia nepredložili tzv. akceptačné
protokoly, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mali byť súčasťou faktúr.
Čo sa týka dodávky služieb od Atlanta VR s.r.o., k preukázaniu dodania bola predložená len samotná
faktúra a doklad o úhrade. Faktúra sa neodvoláva na žiaden iný dokument. Predmet fakturácie je
vymedzený len softvérové práce Slovenská pošta. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa
26.05.2017 uviedol, že všetky dodané služby boli fakturované odberateľom a k tejto konkrétnej faktúre
uviedol, že išlo o dofakturovanie z roku 2014. Malo dôjsť k úprave a doplneniu komunikačným rozhraním
pre Slovenskú poštu, a.s. v zmysle dodávateľskej faktúry č. A12015, a to na základe zmlúv, ktoré boli
odovzdané na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou za



rok 2014. K jednotlivým prácam mali byť vystavené objednávky. Žiadne z týchto tvrdení žalobcu nebolo
preukázané. Žalobca nepredložil žiadnu zmluvu o dielo vo vzťahu k tejto faktúre, ani inú zmluvu a
nepredložil ani objednávky k jednotlivým prácam. Jediná zmluva predložená k daňovej kontrole za rok
2014, bola zmluva č. 2014ATL0104 zo dňa 01.04.2014, ktorá sa však  spoločnosti Slovenská pošta
netýkala.
Podľa žalobcu ani tieto práce a ani práce podľa predchádzajúcej faktúry neboli vykonávané na
pracoviskách žalobcu, a preto nevie, kto ich vykonával. Ani k tejto faktúre žalobca ani jeho dodávatelia
nepredložili tzv. akceptačné protokoly, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mali byť súčasťou faktúr.
Vo vzťahu k dodávateľovi DAHN STAV s.r.o. bol vypočutý svedok  konateľ Ing. Tibor Saitz, ktorý sa k
vzájomnej spolupráci či už so žalobcom alebo s Atlanta VR s.r.o. vôbec nevyjadril a žiadne doklady
správcovi dane nepredložil. Vo vzťahu k dodávateľovi Atlanta VR s.r.o. sa vyjadril Ing. Vladimír Nečas,
konateľ tejto firmy tak, že spoločnosť v roku 2015 nemala žiadnych zamestnancov a práce boli vykonané
subdodávateľským spôsobom od spoločnosti DAHN STAV s.r.o., avšak nevedel uviesť, kto za túto
spoločnosť práce vykonával, ani aké konkrétne softvérové práce mala spoločnosť DAHN STAV s.r.o.
pre odberateľa Atlanta VR s.r.o. vykonať, rovnako ani miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce
vykonávané.
Tibor Saitz v čestnom prehlásení zo dňa 09.03.2017, ktoré došlo daňovému úradu 10.03.2017, čestne
prehlásil, že obchodné vzťahy medzi DAHN STAV s.r.o. a WEGA Martin, v.o.s. a Atlanta VR s.r.o. boli
vykonané, odovzdané a vyfakturované. Všetky obchodné vzťahy sa uskutočnili, všetky zákazky boli
vykonané tak, ako boli fakturované, ako aj uhradené. Momentálne skutočnosť je taká, že nie je štatutár,
tak nemá prístup k účtovníctvu, tak sa na otázky daňového úradu nevie vyjadriť.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2015 (ďalej zákon o DPH) dodaním
služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru               od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

Podľa § 74 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku  daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.



2) Napríklad Zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, Zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly            o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy            a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

9. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj
formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe
ktorých si uplatňuje odpočet DPH, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným
dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. Ani to, že určitý doklad
má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte
nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (sp.
zn. 8Sžf/26/2014).

10. Správny súd zastáva rovnaký názor ako žalovaný, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať splnenie
podmienok na odpočítanie dane, ako sú ustanovené v § 49 a v § 51 zákona o DPH.

11. V prvom rade je potrebné konštatovať, že nebola splnená formálna podmienka           na vznik nároku
na odpočítanie dane, a to že bola vystavená faktúra, ktorá má všetky náležitosti podľa § 74 zákona o
DPH. Predmet fakturácie (plnenie dodávateľa) je totiž v oboch faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil
odpočítanie dane, vymedzený nekonkrétne (servisné práce, softvérové práce Slovenská pošta) bez
podrobnejšej špecifikácie či kvantifikácie množstva dodaných služieb. Už tieto nedostatky neumožňujú
odpočítanie dane, pretože nárok platiteľa na odpočítanie je v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
viazaný na formálnu existenciu faktúry so zákonom predpísanými náležitosťami.

12. Súd preto ako plne nedôvodnú vyhodnotil prvú žalobnú námietku, a to že žalovaný príliš rigidne
posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr a že podľa názoru
žalobcu uvedené postačuje na špecifikáciu rozsahu a druhu dodanej služby. Naopak, správny súd
konštatuje, že pokiaľ § 74 ods. 1 písm. f) uvádza, že faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej
služby, uvedené potom nie je splnené, ak faktúra obsahuje len ako druh dodanej služby „softvérové
práce Slovenská pošta“ či „servisné práce“ a množstvo, resp. rozsah dodanej služby „1“. Predmet
zdaniteľného plnenia musí byť       vo faktúre identifikovaný množstvom a druhom dodaného tovaru
alebo rozsahom a druhom dodanej služby tak, aby ho bolo možné priamo na základe faktúry podradiť
a identifikovať ako konkrétny predmet dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona o DPH. Nejde
pritom o formalizmus, ako namieta žalobca, ale o určitosť deklarovaného zdaniteľného plnenia, ktoré je
esenciálnou náležitosťou faktúry. Už samotné nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúry neumožňujú
uplatniť právo na odpočítanie dane. Samotná materiálna existencia zdaniteľného plnenia bez faktúry
so zákonnými náležitosťami nie je postačujúca pre odpočet DPH. Daň z pridanej hodnoty zdieľa
formálne prísnejší právny režim ako napr. daň z príjmov - rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.
3SžoKS/68/2006 zo dňa 13.10.2006.

13. V tejto súvislosti neobstojí ani žalobná námietka, že špecifikáciu dodaných služieb je možné vyčítať
nielen z formy faktúry, ale aj z príslušnej účtovnej a zmluvnej dokumentácie. Správny súd zastáva názor,
že rozsah a druh dodanej služby musí byť riadne špecifikovaný už priamo vo faktúre a nie je možné tento
popis dodatočne špecifikovať ďalšími listinnými dôkazmi. Jedine v prípade, pokiaľ by samotná faktúra
odkazovala na ďalší doklad, potom by bolo možné tento doklad chápať ako prílohu faktúry, napr. dodací
list. V danom prípade však faktúra od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. žiaden takýto odkaz neobsahovala



a čo sa týka faktúry od DAHN STAV s.r.o., táto síce uvádzala objednávku a dodací list č. 06-017/2015,
avšak tieto doklady žalobca v rámci celého daňového konania aj vyrubovacieho konania nepredložil.

14. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že pokiaľ pre žalovaného bol takýto popis dodaných
služieb neurčitý, mal sám v daňovom konaní zisťovať ďalšiu špecifikáciu týchto služieb. Uvedené
tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore s právnou úpravou odpočítania DPH, keď § 51 ods. 1 písm. a)
konkrétne uvádza, že uplatniť odpočítanie možno len vtedy, ak platiteľ má faktúru vyhotovenú podľa § 71,
pričom táto faktúra sama musí obsahovať náležitosti uvedené v § 74. Ak teda táto faktúra tieto náležitosti
neobsahuje, potom z nej nie je zrejmé, o dodanie akej služby v akom konkrétnom rozsahu došlo, a preto
nie je možné ani stotožniť predmet tejto faktúry s dôkazmi, ktoré by predkladal na špecifikovanie dodanej
služby žalobca. Nie je totiž zrejmé, či by tieto dôkazy sa skutočne týkali fakturovanej služby alebo nie,
keď táto je vo faktúre neurčitá.

15. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžfk/1/2016 zo dňa 19.06.2018 už tieto nedostatky
formálneho charakteru neumožňujú odpočítanie dane, a to bez ohľadu na to, či boli splnené vecné
podmienky odpočítania. Napriek tomu správca dane aj žalovaný sa zaoberali tým, či došlo k splneniu aj
materiálnej podmienky na odpočítanie dane, a teda či na základe dodávateľských faktúr reálne došlo k
dodaniu služieb. Aj v tomto ohľade sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, že
táto skutočnosť nebola žalobcom preukázaná. Uvedené nebolo preukázané žiadnym z dôkazov, ktoré
uvádzal žaloba v žalobe, ktoré podľa neho majú túto skutočnosť preukázať.
Samotné dodávateľské faktúry a doklady o úhrade túto skutočnosť nepotvrdzujú. Akceptačné protokoly
neboli žalobcom vôbec k týmto faktúram predložené.
Rovnako túto skutočnosť nepotvrdzujú ani odberateľské faktúry, pretože predmetom odpočítania je daň
uvedená na dodávateľskej faktúre. Pokiaľ by aj služby uvedené na faktúrach (bližšie nešpecifikované)
boli žalobcovi dodané, a tento by ich dodal svojim odberateľom, táto skutočnosť sama o sebe
nepreukazuje, že tieto služby žalobcovi dodali práve jeho dodávatelia podľa dodávateľských faktúr a že
týmto spoločnostiam ako platiteľom zaplatil žalobca DPH z ceny uvedených služieb a že mu na základe
toho vzniklo právo odpočítať si DPH (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/52/2010 zo dňa
21.09.2011).
Vyjadrenia konateľov žalobcu na pojednávaní dňa 31.01.2017 v žiadnom prípade neuvádzali, akým
spôsobom došlo k dodaniu týchto služieb zo strany dodávateľov žalobcu a rovnako tak tomu bolo
aj v písomných vyjadreniach konateľov žalobcu zo dňa 26.05.2017. Naopak, tieto tvrdenia sú v
rozpore s obsahom administratívneho spisu, keď Ing. Demčák a Ing. Michalko tvrdili, že služby od
dodávateľa DAHN STAV s.r.o. boli fakturované odberateľom, pričom podľa zmluvy s týmto dodávateľom
z 01.01.2014 naopak tieto servisné služby na softvéri mali byť dodané pre potreby samotného žalobcu
a priamo v sídle žalobcu pre potreby jeho call centra (nie call centra firmy GAMO a.s. Banská Bystrica).
Tiež je v rozpore s touto zmluvou ich tvrdenie, že tieto práce neboli vykonávané na pracoviskách
žalobcu.Pokiaľ žalobca tvrdil, že boli odsúhlasené akceptačné protokoly s odberateľmi, ktoré sú
súčasťou odberateľských faktúr, súd uvádza, že odberateľské faktúry, ktoré vystavil žalobca pre svojich
odberateľov, už nie sú predmetom skúmania pri odpočítaní dane.
Ani čestné prehlásenie bývalého konateľa dodávateľa DAHN STAV s.r.o. Tibora Saitza nepreukazuje
materiálne plnenie zo strany tohto dodávateľa. Je potrebné poukázať na jeho svedeckú výpoveď zo
dňa 17.02.2017, kde bol poučený ako svedok a ku ktorej sa žalobca nedostavil. Z tejto svedeckej
výpovede vyplýva, že sa k veci samej žiadnym spôsobom nevyjadril, ale vymienil si vyjadrenie len
písomne, avšak ani písomne sa vôbec nevyjadril. Potom jeho čestné prehlásenie je potrebné vyhodnotiť
ako nehodnoverný dôkaz a zároveň aj ako dôkaz bez výpovednej hodnoty, pretože je formulovaný
len všeobecne, neodkazuje na žiadne konkrétne obchodné prípady, na žiadne konkrétne dátumy ani
na predmety jednotlivých plnení.
Reálne plnenia podľa dodávateľských faktúr nedokazuje ani výpoveď svedka Ing. Vladimíra Nečasa,
ako konateľa Atlanta VR s.r.o., pretože tento nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala táto
spoločnosť so žalobcom v roku 2015 a ďalej tvrdil, že fakturované plnenia nedodala sama, ale len
subdodávateľsky, a to práve opätovne prostredníctvom DAHN STAV s.r.o.. Bolo však preukázané, že
DAHN STAV s.r.o. v roku 2014 a 2015 nemala žiadnych zamestnancov a samotné obchodovanie jej
konateľ v tomto období Tibor Saitz žiadnym spôsobom nepotvrdil. Teda nebolo preukázané, že by Atlanta
VR s.r.o. mohla dodať akúkoľvek službu prostredníctvom DAHN STAV s.r.o..
Nepodstatné pri preukazovaní reálneho plnenia z dodávateľských faktúr sú potom dôkazy o tom, že
žalobca fakturoval jednotlivé služby svojim odberateľom GAMO a.s., Banská Bystrica., GEMA, s.r.o
a Ing. Marián Obžut Gema, s.r.o.. Preto ako dôkazy neslúžia ani zápisnice o miestnom zisťovaní o



preverovaní týchto odberateľov žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, samotné dodanie služby odberateľom
žalobcu, ktorý si nárokuje odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, nepreukazuje samotné dodanie
tovaru z dodávateľských faktúr dodávateľom. Je tiež potrebné prihliadnuť na to, že z dodávateľských
faktúr nie je zrejmé, o aké konkrétne služby sa jednalo, a preto nie je možné ani konštatovať vzhľadom
na neurčito vymedzený druh a rozsah fakturovaných služieb, bez personálneho zázemia vo firme DAHN
STAV s.r.o. ako priameho dodávateľa i subdodávateľa zároveň, že by takto definované služby boli
odobraté ďalšími odberateľmi.

16. Ďalšia námietka tkvela v tom, že nie je možné neuznať odpočítanie dane len preto, že dodávateľ
žalobcu DAHN STAV s.r.o. bol v čase daňovej kontroly žalobcu nekontaktný. Uvedená námietka
je plne nedôvodná. Žalovaný a správca dane neodôvodnili nesplnenie materiálnej podmienky na
odpočítanie dane len touto skutočnosťou. Naopak, vykonali celý rad dôkazov vo vzťahu k dodávateľskej
spoločnosti DAHN STAV s.r.o. a žiaden z týchto dôkazov nepotvrdil, že by došlo k dodaniu služby
od tejto spoločnosti pre žalobcu. Nielenže DAHN STAV s.r.o. bol v čase výkonu daňovej kontroly
nekontaktný, ale podľa zmluvy zo dňa 01.01.2014 mal žalobcovi poskytnúť vysoko odborné služby,
napr. poskytovanie servisných služieb, softvérových nástrojov pre potreby call centra objednávateľa,
poskytovanie konzultačnej, poradenskej a realizačnej činnosti pri zmenách, rozširovaní a optimalizácii
softvérových nástrojov pre potreby call centra objednávateľa, zabezpečenie zmien nastavení APVCC
na základe požiadaviek objednávateľa, zabezpečenie podpory funkčnosti softvérových nástrojov, atď.,
pričom z výpisu z obchodného registra  na túto firmu vyplýva, že jej hlavným predmetom činnosti
bola realizácia stavieb, nákladná cestná doprava, prenájom nehnuteľností, služby pri správe bytového
a nebytového fondu, veľkoobchod a maloobchod a sprostredkovateľská činnosť, teda žiadne služby,
ktoré sú uvedené v tejto zmluve. Pritom nebolo preukázané (ani tvrdené), že by dodávateľ DAHN
STAV s.r.o. tieto služby pre žalobcu mal vykonať prostredníctvom subdodávateľa. Naopak, žalobca
tvrdil, že služby mala vykonať firma DAHN STAV s.r.o. ako priamy dodávateľ alebo ako subdodávateľ
pre firmu Atlanta VR. Pritom DAHN STAV už v roku 2014 a aj v roku 2015 nezamestnával žiadnych
zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že nemohla to byť firma DAHN STAV s.r.o., ktorá akékoľvek služby
reálne vykonávala v zdaňovacom období január 2015.

17. Pokiaľ žalobca poukazuje na nesprávne rozloženie dôkazného bremena daňového subjektu, správny
súd poukazuje na rozsudok NS SR vo veci č.k. 2 Sžf 4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s §
49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno
na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a
splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a
ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží
dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený\". Taktiež poukazuje na uznesenie US SR č.k. III. ÚS 401/2009 zo dňa 16.12.2009,
podľa ktorého: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a
povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie
ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak
však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly,
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2
zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením,
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
Ak teda správca dane pri preverovaní predložených dokladov daňového subjektu (faktúra, doklad
o zaplatení faktúry) tieto dôkazy preukázateľne spochybní, ako tomu bolo v danom prípade, keď
spochybnil reálnu možnosť dodať služby dodávateľom DAHN STAV s.r.o., aj ako subdodávateľom



dodávateľa Atlanta VR s.r.o., potom prešlo dôkazné bremeno opätovne na daňový subjekt, ktorého
zaťažilo opäť dôkazné bremeno, aby predložením ďalších dôkazov vyvrátil spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov. Žalobca však toto dôkazné bremeno neuniesol

18. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudky ESD C-80/11, C-354/03, C-353/03         a C-484/03 a rozsudok
NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, uvedené v danej veci nie je možné použiť. Uvedená judikatúra Európskeho
súdneho dvora sa vzťahuje na prípady, že bolo uskutočnenie zdaniteľného plnenia preukázané. Rovnako
je tak tomu aj v záveroch rozsudku NS SR č. k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, čo samozrejme
predpokladá splnenie podmienky, že na dodávateľskej faktúre je plnenie riadne špecifikované. V
danom prípade nebola splnená ani jedna z týchto dvoch podmienok, pretože na dodávateľských
faktúrach plnenie nebolo vôbec špecifikované a nebolo ani preukázané, že by mohli plnenie poskytnúť
dodávateľské spoločnosti. V danom prípade totiž nebolo preukázané, že by zdaniteľné obchody prebehli
a že ich materiálne výsledky reálne existujú. Pokiaľ žalobca uvádza, že existencia predmetu plnenia bola
jednoznačne preukázaná listinnými dôkazmi, predovšetkým faktúrami, zmluvami a výsluchmi žalobcu či
dodávateľov, ide o jeho pohľad na vec, ktorý však nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Správny
súd teda dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno, teda nepredložil
faktúru s formálnymi náležitosťami podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a nepreukázal existenciu
predmetu zdaniteľného plnenia.

19. Posledná námietka tkvela v tom, že úvahy žalovaného o tom, že subdodávateľské plnenie mohlo
narúšať základy informačnej techniky, považuje za bezpredmetné a na úrovni konšpirácie. Žalobca mal
za to, že pokiaľ dodávatelia mali v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb,
umožňovalo im to sprostredkovať predmetné odborné služby prostredníctvom subdodávateľov. Aj túto
námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obaja dodávatelia mali podľa faktúr služby sami dodať, teda
nie sprostredkovať ich dodanie, t.j. faktúry nezneli na služby sprostredkovania. Pokiaľ by si dodávateľ
zvolil na realizáciu služby subdodávateľa, uvedené neznamená, že ide o sprostredkovanie služby, ale
o realizáciu služby prostredníctvom tretej osoby. Vo vzťahu k dodávateľovi DAHN STAV s.r.o., podľa
zmluvy zo dňa 01.01.2014 mala tieto služby vykonať sama. Podľa čl. 11 tejto zmluvy sa dohodli,
že nesprístupnia ani neumožnia sprístupnenie dôverných informácií druhej strany akoukoľvek formou
tretej strane. Žalobca netvrdil v priebehu správneho konania, že by mal dodávateľ svoj záväzok plniť
prostredníctvom tretej osoby. Potom však dodávateľ mal dodať službu, ktorá bola mimo predmetu jeho
podnikateľskej činnosti uvedenej v obchodnom registri. Vo vzťahu k dodávateľovi Atlanta VR s.r.o., tento
si na zabezpečenie služby, v dodávateľskej faktúre nazvanej ako softvérové práce Slovenská pošta,
objednal ako subdodávateľa práve firmu DAHN STAV s.r.o.. O nej platí to, čo bolo uvedené vyššie, t. j.
že nemala oprávnenie podľa obchodného registra na vykonávanie takejto činnosti.

20. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu podľa § 190
SSP zamietol.

21. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že mu súd náhradu trov nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu
trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, hoci bol v konaní úspešný, pretože nebola splnená
podmienka výnimočnosti situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "b71e591c-9c15-4833-b7af-8e4c0a6ece3b:f165e0b8-d462-40c0-ba2d-b6b1e94f1475", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5018200207.2", "spisova_znacka": "30S/76/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/76/2018 z 1. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200207.2"}], "citovane_v": []}