Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/10/2013 z 6. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 6. marca 2013, sp. zn. 9CoP/10/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5712213486.1 Krajský súd Žilina | 9CoP/10/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5712213486.1 | 2013-03-06 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54acfe3d-401d-42d2-b2d6-b7848fc5b207 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712213486.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/10/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712213486
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712213486.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y.
Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky A. S., nar. XX. X. XXXX, bytom M. Z. XXXX/X, P. S. a otca
Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, B., v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 23P/204/2012-62 zo dňa 12. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého Y. Q., nar. XX.
XX. XXXX zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že pokiaľ by zvýšenie výživného bolo v súlade so
záujmom maloletého dieťaťa, musí súd pri určení výživného mimo odôvodnených potrieb oprávneného
zohľadňovať aj objektívne a reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vykonaným
dokazovaním zistil, že matka stále poberá rodičovský príspevok, jej pomery sa v tomto smere nezmenili.
30. 10. 2012 bolo jej manželstvo rozvedené, maloletá dcéra Y. bola zverená do jej starostlivosti oproti
povinnosti otca platiť jej výživné 100,- eur mesačne. Z výpovede matky mal za preukázané, že náklady
na bývanie uhrádza s bývalým manželom na polovicu, maloletá Y. má nepriaznivý zdravotný stav,
navštevuje materskú školu. V súčasnosti matka zamestnaná v žiadnom pracovnom pomere nie je, sem
tam si privyrába brigádnicky v Tescu. V nadväznosti na uvedené ustálil, že výška výživného 80,- eur
mesačne i v súčasnej dobe zodpovedá objektívnym možnostiam a schopnostiam matky, jej životnej
úrovni.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol,
že matka maloletého sa rozviedla s manželom pár dní po podaní jeho návrhu na zvýšenie výživného.
Uvedené považoval zo strany matky za čistú špekuláciu, aby súd nebral do úvahy mesačný príjem
manžela matky maloletého dieťaťa, s ktorým napriek rozvodu býva a žije stále v jednej domácnosti.
Uviedol, že maloletého syna má v opatere už 8,5 roka, za celý tento čas sa matka o svojho syna
nezaujímala, mimo výživného, stanoveného súdom, mu ničím neprispela. Syn má 11 rokov, výdavky na
neho sa neúmerne zvýšili, preto žiadal zohľadniť i túto skutočnosť, stanoviť výživné na sumu 150,- eur
mesačne. Uviedol, že príjmy matky vzrástli, nakoľko mimo rodičovského príspevku sú jej platené rodinné
prídavky, výživné na dcéru Y., privyrába si v Tescu, kde zarobí okolo 280,- eur v čistom mesačne. Taktiež



poukazoval, že pokiaľ má matka peniaze na značkové oblečenie, drahé cigarety, alkohol a punkové
koncerty, mala byť mať peniaze aj pre svojho prvorodeného syna. Tiež poukazoval, že mimo maloletého
Y. sa stará i o dcéru B., ktorá má 8 rokov. Y. je veľmi talentovaný, navštevuje krúžky, na ktoré musí chodiť,
nakoľko je hyperaktívny, trpí alergiami, je potrebné mu kupovať lieky, vitamínové doplnky. Taktiež má
rýchle spaľovanie, a teda zvýšené výdavky vznikajú i v súvislosti s nákladmi na stravu, hráva futbal za
Mesto Vrútky, s čím sú tiež spojené nemalé náklady.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedla, že
jej bývalý manžel mal mimomanželský pomer, ktorý udržiava doteraz. Uvedené bolo i príčinou rozvodu
ich manželstva. To, že po rozvode bývajú v jednom byte je len z dôvodu, že nemá kam ísť. Poprela,
že by mimo výživného synovi inak neprispela. Uviedla, že pokiaľ ho mohla navštevovať, nikdy neprišla
naprázdno, vždy mu kúpila hračku, nejaké oblečenie. Žiaľ v súčasnosti jej v styku so synom bráni nielen
jeho otec, ale i družka, s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti, pričom jej styk a záujem o syna sami
obmedzili iba na platenie výživného a poskytovanie peňazí. Poprela, že by za brigádu v Tescu zarobila
okolo 230,- eur - 280,- eur, pracuje na dohodu a môže odrobiť len 10 hodín za týždeň, jej hodinová mzda
sa pohybuje okolo 2,44 eur, čiže mesačne môže zarobiť nanajvýš 100,- eur. Tieto ešte ani raz nezarobila,
nakoľko dcéra je alergička, býva dosť často chorá, čo si vyžaduje domácu liečbu a zamestnávateľ ju už
informoval, že si môže prísť pre výpoveď. Poukazovala, že jej jediný príjem tvorí rodičovský príspevok,
prídavok na dieťa 24,- eur, zárobok v Tescu a výživné na dcéru 100,- eur. Uviedla, že sama nevie ako
z tohto príjmu by mohla platiť 150,- eur výživné, keď nevládze platiť ani 85,- eur. Poprela, že by nosila
značkové oblečenie, naopak otec sám vynakladá na cigarety nemalé finančné čiastky. Snaží sa výživné
platiť v plnej výške a načas, a to i napriek tomu, že sa so svojím synom nestýka a nestretáva.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p..

Rozhodnutia súdov, či už priamo výživné určujúce alebo ktorými bola dohoda rodičov o výške výživného
schválená, je možné zmeniť vtedy, pokiaľ dôjde k zmene pomerov, podstatných pre určenie výšky
výživného. Rozhodnutie o výške výživného vychádza vždy zo stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania.
Preto ak po rozhodnutí dôjde k zmene pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane
povinného rodiča, súd vykoná novú úpravu výšky výživného.

Nepochybne v danom prípade k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa od posledného
rozhodnutia o výške výživného došlo. Dieťa je podstatne staršie, vyspelejšie, zvýšili sa jeho nároky na
stravu, oblečenie, obutie, je potrebné mu zabezpečovať bývanie, školské potreby, školské pomôcky,
platiť návštevy exkurzií, kultúrnych, spoločenských podujatí, v tomto smere tak okresný, ako i odvolací
súd dospeli k jednoznačnému záveru.

Na druhej strane bolo potrebné tiež rešpektovať i pomery matky, ktorá je v súčasnosti rozvedená a pokiaľ
i otec namieta, že je tomu tak len „naoko“, tieto námietky zostali iba v rovine tvrdenia, dôkazne tieto
ničím nepodložil. Súd musí vychádzať zo stavu, ktorý je daný rozhodnutím súdu o rozvode manželstva
matky maloletého Y. s jej manželom. Taktiež ako uviedol okresný súd, pre určenie výšky výživného nie
sú rozhodujúce iba odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale kritériami pre určenie výšky výživného
sú mimo odôvodnených potrieb dieťaťa aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča.

V konaní bolo preukázané, že matka maloletého poberá rodičovský príspevok, prídavky na maloletú
Y., výživné zo strany jej otca vo výške 100,- eur mesačne, ktoré však nemožno považovať za príjem
matky, nakoľko sa jedná o finančnú čiastku určenú výlučne pre potreby maloletej Y.. Pokiaľ si brigádnicky
privyrábala v Tescu, uviedla, že pre časté absencie z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletej
Y. jej bolo zamestnávateľom oznámené, že si má prísť v novom roku pre výpoveď. Taktiež namietala
tvrdenia otca o výške zárobku s tým, že pracovala na základe dohody, podľa ktorej mohla odpracovať
10 hodín za týždeň, pričom hodinová mzdy predstavovala 2,44 eur. Uviedla, že jej príjem mesačne
predstavoval približne 100,- eur. Tiež bolo v konaní preukázané, že matka maloletého je nemajetná, i
po rozvode zostala bývať v byte bývalého manžela, pričom poplatky za byt platia na polovicu.



Vychádzajúc potom zo schopností, možností a majetkových pomerov matky, tak ako boli v konaní
zistené, i krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ by i boli na strane maloletého dôvody pre zvýšenie
výživného, toto vzhľadom na finančné možnosti matky nie je možné priznať.

V nadväznosti na uvedené rozhodnutie okresného súdu ako správne, podľa § 219 O.s.p., stotožniac sa
s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu potvrdil.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v danom prípade
ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si
každý z účastníkov zásadne hradí vlastné trovy konania sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .