Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoE/94/2013 z 11. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 11. decembra 2013, sp. zn. 22CoE/94/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8612202113.1 Krajský súd Prešov | 22CoE/94/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8612202113.1 | 2013-12-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f75c792-0cc4-4e6c-bf8f-7db1ee98567e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8612202113.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/94/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612202113
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8612202113.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zast. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, proti povinnému G. N., bytom L. R. č. XX, o vymoženie sumy 1.999,41 EUR s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č. k. 6Er/287/2012 - 32 zo dňa 16. júla
2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa ako exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp.
zn. EX 2738/13.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp.
zn.II/2011-5622 zo dňa 19.8.2011. Pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s. s povinným uzavrela
zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 19.3.2004 a následne došlo k postúpeniu pohľadávky na
súčasného veriteľa, oprávneného, spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. S odkazom na § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 4, § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal
exekučný súd predložený exekučný titul a dospel k záveru, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať, keďže medzi zmluvnými stranami nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská doložka osobitne nedojednaná k zmluve a nepodpísaná zmluvnými stranami
nie je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného
exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc zverenú mu Exekučným poriadkom. Poukázal na §
35 Zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorých je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým
podkladom pre výkon exekúcie. Súd je podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať
len povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a vysloviť jeho prípadný
rozpor s dobrými mravmi. Exekučný súd nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné, či dokonca
rozhodcovské konanie. V súvislosti s otázkou zabezpečenia stability práva, záväznosti konečných



rozhodnutí súdov, oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37,
47. Zároveň upozornil na nesprávny postup súdu, ktorým sa nahrádza celková pasivita spotrebiteľa ako
povinnej osoby, ktorý si neuplatňuje a nebráni svoje práva a na druhej strane sa tým porušujú princípy
právnej istoty a neoprávnene sa tak zasahuje do práva oprávneného na súdnu ochranu. Oprávnený
poukázal tiež na to, že súd nesprávne posúdil rozhodcovskú doložku ako uzavretú v rozpore s § 4 Zákona
o rozhodcovskom konaní, lebo podľa jeho názoru, vo veci boli splnené všetky zákonné podmienky
a rozhodcovská zmluva bola uzavretá riadne, v písomnej forme a v súlade so zákonom. Oprávnený
odvolacie argumenty doplnil odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3M Cdo 11/2010 s tým, že vyslovenie rozporu s dobrými mravmi podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní sa viaže výlučne na plnenie, a nie na zmluvné podmienky a nie každá neprijateľná zmluvná
podmienka spôsobuje rozpor s dobrými mravmi, čo by umožňovalo zastavenie exekúcie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať
a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je potrebné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní,
ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

Pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s. s uzavrela s povinným dňa 30.3.2004 Zmluvu o
kontokorentnom úvere. Tá následne postúpila pohľadávku voči dlžníkovi, povinnému, súčasnému
oprávnenému, spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny nástupca pôvodného veriteľa uzavrel s povinným dňa 3.3.2010
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“), ktorej súčasťou
v článku 3/ je rozhodcovská doložka, ktorá stanovuje, že všetky spory, ktoré prípadne vzniknú z
tejto dohody, budú riešené pred a/ Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. v Bratislave, b/ pred rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o. v Košiciach, c/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Táto dohoda je podpísaná
oboma zmluvnými stranami.

Exekučným titulom predloženým oprávneným, je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie, sp. zn.II/2011-5622 zo dňa 19.8.2011. Rozhodcovský súd svoju právomoc založil na
rozhodcovskej doložke, ktorá je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne,
a.s., pôvodného veriteľa, bod 18/, na ktoré odkazuje čl. III Zmluvy o kontokorentnom úvere a ktorá je
koncipovaná ako výhradná rozhodcovská doložka, bez určenia konkrétneho rozhodcovského súdu. V
bode 18.1.5 je uvedené, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje tiež právnych nástupcov zmluvných
strán.



Na základe uvedenej skutočnosti v spojení s obsahom rozhodcovskej doložky ako súčasti Dohody zo
dňa 3.3.2010, ktorá určuje iné rozhodcovské súdy ako ten, ktorý vo veci konal, je zrejmé, že na uzavretú
Dohodu v časti rozhodcovskej doložky nie je možné prihliadať.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa v tom, že rozhodcovská
doložka ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ktorá nebola podpísaná
zmluvným stranami, nebola uzavretá v písomnej forme, platne v súlade s § 3, 4 Zákona o
rozhodcovskom konaní a ako taká nebola spôsobilá platne založiť právomoc rozhodcovského súdu,
Stáleho Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave.

K problematike písomnej formy rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy odvolací súd
uvádza, že podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve na všeobecné obchodné
podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými
dojednaniami formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná v prípade, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných
listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Z formy uzavretej zmluvy o kontokorentnom úvere je nesporné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti.
Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou
rozhodcovského konania a nedošlo k podpisu všeobecných obchodných podmienok zmluvnými
stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu v zmluve o tom, že sa dlžník oboznámil a súhlasí so
všeobecnými obchodnými podmienkami nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná
vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému
konaniu.

Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad,
a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať
v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie
zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa správne v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal
exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.



O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.