Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/234/2012 z 29. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. apríla 2014, sp. zn. 3Cob/234/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7107207088.1 Krajský súd Košice | 3Cob/234/2012 | ECLI:SK:KSKE:2014:7107207088.1 | 2014-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 ObZ, § 387 ods. 2 ObZ, § 391 ods. 1 ObZ, § 392 ObZ, § 397 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa358c9e-2d59-4e28-9b28-a066789efbb7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7107207088.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/234/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107207088
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7107207088.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Jozefa Vancu v právnej veci žalobcu: U. G. a.s., Y. námestie
X/A, H., IČO XX XXX XXX proti žalovaným: 1. U. Y., N. XX, Y., IČO XX XXX XXX, 2. D. I., nar. X.X.XXXX,
S. XX, Y. a 3. U. U., nar. XX.XX.XXXX, Y. 5, Y., všetci žalovaní zastúpení advokátkou N.. N. D., I. XX,
Y. o zaplatenie 21 571,37 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I
zo dňa 25.9.2012 č. k. 27Cb/144/2008-414 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v
1. až 3. rade o zaplatenie 5 812,25 eur s prísl. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v l. , 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 5 812,25 eur s 9,25% úrokom od 22.6.2003 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia
povinnosť ostatných žalovaných. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania
a štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzavreli dňa
20.1.2003 Dohodu o všeobecných nákupných podmienkach na dodávky rôznych druhov tovarov.
Žalovaní v 2. a 3. rade sú spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti žalovaného v l. rade a za záväzky
spoločnosti ručia celým svojim majetkom. Podľa tejto Dohody mali byť dodávky tovaru realizované
na základe písomných objednávok v materializovanej alebo elektronickej podobe, ktoré vystavené
a odoslané považovali zmluvné strany za návrh kúpnej zmluvy. V rámci tejto obchodnej spolupráce
žalobca ako kupujúci vrátil časť tovaru žalovanému v l. rade, ktorý žalovaný v l. rade aj prevzal, a hodnotu
vráteného tovaru mu vyfakturoval.

Vrátku tovaru č. XXXXXX vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX z 23.5.2003, splatnou 22.6.2003 v sume
948,18 eur (285 564,80 Sk); vrátku tovaru a obalov č. XXXXXX vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX z
23.5.2003 splatnou 22.6.2003 vo výške 1 790,80 eur (53 949,60 Sk); vrátku tovaru a obalov č. XXXXXX
vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX z 21.3.2003, splatnou 20.4.2003 vo výške 816,41 eur (24595,20 Sk);
vrátku tovaru a obalov č. XXXXXX vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX z 22.5.2003, splatnou 21.6.2003
vo výške 1 098,54 eur (33 096,- Sk); vrátku tovaru a obalov č. 045446 vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX
z 21.3.2003, splatnou 20.4.2003 v sume 279,47 eur (8 419,20 Sk); vrátku tovaru a obalov č. XXXXXX
vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX zo 17.1.2003, splatnou 16.2.2003 v sume 2 793,47 eur (84 156,- Sk);



vrátku tovaru a obalov č. XXXXXX vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX z 23.6.2003, splatnou 23.7.2003 v
sume 2 562,36 eur (77 193,60 Sk); vrátku tovaru a obalov č. XXXXXX vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX
z 11.4.2003, splatnou 11.5.2003 vo výške 2 416,33 eur (72 794,40 Sk); vrátku tovaru a obalov č.
XXXXXX vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX z 22.5.2003, splatnou 21.6.2003 vo výške 4 724,- eur (142
315,20 Sk);vrátku tovaru a obalov č. XXXXXXX vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX z 22.5.2003, splatnou
21.6.2003 vo výške 2 323,20 eur (69 988,50 Sk) a faktúrou č. XXXXXXXX z 10.4.2003 vyúčtoval vrátku
tovaru vo výške 1 418,48 eur (42 733,20 Sk), vrátku však nedoložil. Celkom žalobca takto vyfakturoval 21
171,28 eur (637 806,- Sk). Faktúrou č. X XXXXXXXX z 21.9.2004 splatnou 5.11.2004 vyúčtoval žalobca
žalovanému v l. rade 400,10 eur (12 053,50 Sk) za reklamovaný tovar podľa reklamácie č. XXXXXX.

Pohľadávka žalobcu podľa tvrdenia žalovaných zanikla jednostranným započítaním, ktoré zaslali
žalobcovi 20.1.2003 a započítavali svoje pohľadávky voči žalobcovi v celkovej výške 650 446,- Sk.
Predmetom započítania boli pohľadávky žalovaných z dobropisov č. XXXX/XXXXX a č. XXXX/XXXX z
28.11.2002 na sumu 79 123,40 Sk a na sumu 43 801,50 Sk, z dobropisu č. XXXX/XXXXX zo 7.10.2002
vo výške 71 738,50 Sk, z dobropisu č. XXXX/XXXXX z 19.9.2002 vo výške 146 921,- Sk, z dobropisu č.
XXXX/XXXXX z 20.12.2002 v sume 74 614,30 Sk, z dobropisu č. XXXX/XXXXX z 30.8.2002 vo výške
86 259,90 Sk, z dobropisu č. XXXX/XXXXX z 2.11.2002 na sumu 8 629,70 Sk, z dobropisu č. XXXX/
XXXXX z 19.9.2002 na sumu 29 570,40 Sk, z dobropisu č. XXXX/XXXXX z 27.9.2002 na sumu 25
210,10 Sk a z dobropisov č. XXXX/XXXXX a č. XXXX/XXXXX z 31.7.2002 vo výške 55 298,30 Sk a
29 278,90 Sk a z faktúr žalovaného v l. rade č. XXXX/XXXXX a č. XXXXXXXXX z 18.9.2002, splatné
18.10.2002 na sumu 187 197,40 Sk a 116 134,10 Sk, č. XXXX/XXXXX z 1.10.2002 splatná 31.10.2002
na sumu 137 748,90 eur, č. XXXX/XXXXX zo 7.10.2002 splatná 6.11.2002 vo výške 58 379,50 Sk, č.
XXXX/XXXXX z 22.10.2002, splatná 5.11.2002 na sumu 74 304,30 Sk a č. XXXX/XXXXX z 28.11.2002,
splatná 12.12.2002 na sumu 182 148,- Sk. Namietali premlčanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdili,
že žalobca špekulatívne vystavil sporné faktúry v roku 2003, keď zistil, že jeho nároky sú premlčané.

Žalobca v konaní namietal, že dobropisy, ani jednostranný zápočet žalovaných mu neboli doručené
a žalovaní doručenie týchto listín nevedeli preukázať. Okrem toho žalobca tvrdil a preukazoval, že
žalovaným v l. rade vystavené faktúry zaplatil - dňa 17.10.2002 faktúru č. XXXX/XXXXX vo výške 116
134,- Sk a faktúry č. XXXX/XXXXX a č. XXXX/XXXXX uhradil čiastočne spolu vo výške 85 534,26 Sk;
dňa 30.10.2002 zaplatil časť faktúry č. XXXX/XXXXX vo výške 45 394,38 Sk a dňa 4.12.2002 zaplatil
časť faktúry č. XXXX/XXXXX (evidovanej pod číslom objednávky č. XXXXXXXX). vo výške 34 053,74
Sk, celkom v sume 281,116,48 Sk. Žalobca tvrdil, že faktúru žalovaných č. XXXX/XXXXX neeviduje.

Žalovaní uznali, že žalobca zaplatil 281 116,48 Sk, ktorá bola predmetom ich jednostranného zápočtu
z 20.1.2003. Mali za to, že dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu jednostranného
započítania, t. j. v sume 5 831,73 eur (175 686,72 Sk), v tejto časti však namietali premlčanie nároku
žalobcu a v zostávanej časti vo výške 15 759,14 eur (474 759,72 Sk) považovali jednostranné
započítanie z 20.1.2003 za platné a účinné, ktorého dôsledkom je zánik vzájomných pohľadávok a
záväzkov účastníkov konania v tejto výške.

Za účelom zistenia akým spôsobom a v ktorom časovom okamihu došlo a či vôbec došlo k
zániku vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov konania súd prvého stupňa nariadil znalecké
dokazovanie. Súdny znalec V.. N. D. v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 14.5.2011 a jeho
dodatku konštatoval, že faktúry vystavené žalobcom z dôvodu reklamačného konania a za vrátený tovar
predstavujú sumu 21 571,38 eur (649 859,50 Sk) s DPH a žalovaným v l. rade vystavené dobropisy z
dôvodu reklamácie sú vo výške 21 590,85 eur (650 446,- Sk). Uviedol, že z bankových výpisov vyplýva
stav pohľadávok žalovaného v l. rade bez započítania vo výške 25 091,69 eur (755 912,40 Sk), po
odpočítaní žalobcom zaplatenej sumy 9 331,35 eur (281 116,48 Sk) ostáva neuhradená suma 13 822,49
eur (416 416,42 Sk).



Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 580 Občianskeho zákonníka, § 364, § 387 ods. 1 a 2,
§ 391 ods. 1 a § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatoval, že pokiaľ žalovaní namietali zánik
vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov konania, nepreukázali doručenie listu z 20.1.2003 so
započítacím prejavom žalobcovi. Vyslovil názor, že žalovaní mohli urobiť započítací prejav účinne aj v
rámci súdneho konania ako obranu proti žalobe, ktorou žalobca proti nim uplatňoval svoju pohľadávku.
Práve na základe takto uplatnenej námietky započítania súd prvého stupňa považoval nárok žalobcu
proti žalovaným za neopodstatnený vo výške 15 759,14 eur (474 759,72 Sk), pretože zanikol na základe
jednostranného započítania uplatneného žalovanými v priebehu konania na súde. Súd prvého stupňa
mal za preukázané a nesporné, že žalobca zaplatil sumu 9 331,30 eur (281 116,48 Sk), žalobca však
podľa názoru súdu prvého stupňa nepreukázal, že uhradil v plnej výške žalovanému v l. rade faktúru
č. XXXX/XXXXX v sume 6 213,81 eur (187 197,40 Sk), faktúru č. XXXX/XXXXX v zostávajúcej sume
1 733,20 eur (52 214,46 Sk), faktúru č. XXXX/XXXXX vo výške 1 937,84 eur (58 379,50 Sk) faktúru č.
XXXX/XXXXX v zostávajúcej sume 959,63 eur (28 900,92 Sk) a faktúru č. XXXX/XXXXX v zostávajúcej
sume 4 915,82 eur (148 094,26 Sk).

K vznesenej námietke premlčania v zostávajúce výške 5 812,52 eur (175 099,78 Sk) súd prvého stupňa
uviedol, že počiatok premlčacej doby na uplatnenie práva na plnenie záväzku je stanovený v § 391 ods.
1 Obchodného zákonníka a plynie odo dňa, kedy mal byť záväzok splnený, teda odo dňa jeho splatnosti.
Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaných, že žalobca vystavil faktúry účelovo s lehotou splatnosti
až v apríli 2003. Uviedol, že v záujme ochrany svojich práv žalobca vystavil faktúry na žalovaným v l.
rade prevzatý tovar, keď mu tento nevystavil dobropisy. Nárok žalobcu považoval súd prvého stupňa za
dôvodný vo výške 5 812,25 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka a žalobcovi priznal uplatnené úroky z omeškania z priznanej sumy, lebo žalovaní nezaplatili
faktúry v lehote splatnosti.

S odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa rozhodol, že o trovách konania a
trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote žalovaní odvolanie. Odvolaním napadli len výrok
rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 812,25 s
príslušenstvom. Nenavrhli, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Odvolanie odôvodnili nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (§ 205
ods. 2 písm. e/ a f/ O. s. p.). Vytýkali súdu prvého stupňa, že neakceptoval nimi vznesenú námietku
premlčania z dôvodu, že nepreukázali doručenie vystavených dobropisov žalobcovi, pretože žiadne
zákonné ustanovenie neukladá faktúru alebo dobropis doručiť doporučene. Zdôraznili, že platiteľ je
povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie daňový doklad v prospech iného platiteľa najneskôr do
15 dní odo dňa uskutočnenia zdaniteľného plnenia, preto žalovaný v l. rade aj vystavil dobropisy, ktoré
štandardným spôsobom (poštovými zásielkami) doručil žalobcovi. Uviedol, že tieto dobropisy sa stali
splatnými v roku 2002, posledný v januári 2003, pričom žalobca podal žalobu až v marci 2007, teda
po uplynutí premlčacej doby. Tvrdili, že žalobca účelovo vystavil sporné faktúry so splatnosťou v apríli
2003, keď zistil, že jeho nárok je premlčaný. Poukázali aj na znalcom vyslovený názor, že žalobca
nebol oprávnený sporné faktúry vystaviť, lebo na vrátený tovar mali byť vystavené dobropisy a na záver
znalca, že žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna pohľadávka voči žalovanému v l. rade. S poukazom na
ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka a judikatúru súdov zotrvali na námietke premlčania,
lebo právo na zaplatenie kúpnej ceny môže byť vykonané prvý raz, keď predávajúci v súlade so zmluvou
umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom,
ak v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy
predávajúceho s dohodnutou lehotou splatnosti. Zdôraznili, že možnosť uplatnenia práva na súde treba
posudzovať objektívne a nezáleží na subjektívnej možnosti oprávnenej osoby. Pre prípad, že odvolací



súd neuzná žalovanými vystavené a doručené dobropisy uviedli, že medzi žalobcom a žalovaným
nebola dohodnutá lehota splatnosti vrátenia kúpnej ceny za reklamovaný tovar, preto právo na zaplatenie
sumy 5 812,25 eur sa stalo splatným dňom vrátenia reklamovaného tovaru žalovaným v l. rade, resp.
analogicky podľa čl. 55 Dohody o všeobecných nákupných podmienkach v lehote 30 dní po dodaní
tovaru do miesta plnenia, teda po uplynutí 30 dní odo dňa vrátenia reklamovaného tovaru. Žalovaní mali
za to, že žalobca mohol nárok na zaplatenie 5 812,25 eur za reklamovaný a späť vzatý tovar prvýkrát
uplatniť na súde v čase, keď bol reklamovaný tovar vrátený žalovaným, teda v čase od júna do decembra
2002 tak, ako to vyplýva z jednotlivých vratiek tovarov a obalov predložených v konaní, vzhľadom na
čas podania žaloby považoval nárok žalobcu za premlčaný. Žalovaní namietali aj nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku v časti priznaných úrokov z omeškania, pretože z odôvodnenia rozsudku nie
sú zrejmé dôvody, pre ktoré priznal súd prvého stupňa žalobcovi úroky z omeškania od 22.6.2003.
Poukázali na to, že faktúry žalobcu im neboli doručené v roku 2003, žalobca ich doručenie v konaní
nepreukázal a žalovaným sa stali známymi až začatím súdneho konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, lebo
žalovaní nepreukázali vystavenie dobropisov a ich doručenie žalobcovi, preto nemôžu účinne namietať
premlčanie nároku žalobcu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa právoplatnosť a nebol odvolacím súdom
preskúmavaný.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, z dostatočne zisteného
skutkového stavu veci však nevyvodil správny právny záver, pretože nesprávne právne posúdil
žalovaným vznesenú námietku premlčania v zostávajúcej žalobcom uplatnenej pohľadávke 5 812,25
eur s prísl.

Podľa ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

Podľa ust. § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa ust. § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).



Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Obchodný zákonník upravuje problematiku premlčania obchodno-záväzkových vzťahov v ustanovení
§ 387 a nasl. Pre určenie začiatku a trvania premlčacej doby je v ustanovení § 391 ods. 2 upravené
všeobecné pravidlo, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Týmto spôsobom je všeobecne určený začiatok plynutia
premlčacej doby. Následne Obchodný zákonník v ďalších ustanoveniach upravuje počiatok plynutia
premlčacej doby osobitne pre jednotlivé práva. Všeobecný začiatok premlčacej doby pritom nie je
možné stotožniť so splatnosťou záväzku. Pre začiatok behu premlčacej doby vychádzajúc aj z doterajšej
judikatúry je rozhodujúci objektívny okamih, kedy právo mohlo byť vykonané po prvýkrát. Osobitná
úprava počiatku plynutia premlčacej doby pre záväzkové vzťahy, v ktorých sa povinnosť plniť záväzok
dlžníkom viaže na moment splatnosti záväzku je upravená v ustanovení § 392 ods. 1 Obchodného
zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Prijatie názoru o
viazanosti počiatku behu premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu,
z ktorého dlžníkovi vznikla povinnosť na plnenie, by znamenalo neprípustné posunutie začiatku behu
premlčacej doby (v rozpore s účelom inštitútu premlčania) prakticky na neobmedzenú dobu.

Súd prvého stupňa preto nesprávne vychádzal zo záveru, že začiatok premlčania je spojený so
splatnosťou dlhu určenej vo faktúrach vystavených žalobcom. Pre začiatok behu premlčacej doby
je rozhodujúci okamih, kedy vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie požadovanej pohľadávky z titulu
uplatnenej reklamácie, t. j. v priebehu roku 2002, kedy postupne reklamoval vady dodávky a vracal
žalovanému vadný tovar, ktorý žalovaný aj prevzal.

Prevzatím tovaru žalovaný reklamáciu uznal (žalovaný tovar nevrátil, bol v jeho dispozícii) a aj keď
v priebehu konania nepreukázal doručenie vystavených dobropisov z titulu uplatnenej reklamácie,
je nesporné, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie pohľadávky, ktorú uplatňuje, čo žalovaný ani
nespochybnil. Toto právo však žalobcovi nevzniklo dňom vystavenia faktúry, alebo dňom, ktorý určil vo
faktúrach ako deň splatnosti alebo dňom, kedy bola faktúra doručená. Rozhodujúci je deň, kedy mohol
žalobca po prvýkrát právo na zaplatenie kúpnej ceny reklamovaného a vráteného tovaru uplatniť na
súde, t. j. v deň nasledujúci po vrátení tovaru žalovanému.

Vzhľadom na to, že žalobca vracal tovar na viackrát v priebehu roka 2002, naposledy v decembri 2002,
najneskôr v decembri 2006 uplynula 4-ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Žalobca
uplatnil nárok proti žalovaným žalobou na súde dňa 29.3.2007, teda po uplynutí premlčacej doby a
pretože žalovaní sa premlčania dovolali, nebolo možné v súdnom konaní žalobcovi premlčané právo
priznať.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 220 O. s. p. rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil, pretože neboli podmienky pre potvrdenie, ani pre zrušenie rozsudku v
napadnutej časti a žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade o zaplatenie 5 812,25 eur
s prísl. zamietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na § 224 ods. 4 O. s. p., pretože
o trovách konania nebolo súdom prvého stupňa rozhodnuté z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.