Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/120/2013 z 29. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. decembra 2013, sp. zn. 7CoE/120/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4209203656.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/120/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4209203656.1 | 2013-12-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 58 ods. 1 EP, § 45 ods. 2 ZRK, § 41 ods. 2 písm. g) EP, § 45 ods. 1 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/739af82b-be15-4a33-b619-0dc8149a6210 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4209203656.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/120/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209203656
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4209203656.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriu Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. C. XXX,
o vymoženie sumy 517,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno, zo dňa 5. februára 2013, č. k. 13Er/171/2009 - 20, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvého stupňa exekúciu vedenú
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn.
13Er/171/2009, EX 1282/09 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie
ponechal na osobitné uznesenie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy, § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. r) ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, ako aj zisteným skutkovým stavom. Konštatoval, že exekučným titulom
v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, vydaný dňa 22.10.2008 pod sp. zn.
SR 10473/08, pričom dňa 30.04.2009 súd prvého stupňa udelil poverenie na vykonanie exekúcie. V
tomto smere považoval za preukázané, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzatvorili
dňa 26.03.2008 zmluva o úvere, v rámci ktorej veriteľ- oprávnený poskytol dlžníkovi- povinnému úver
v sume 331,94 eura (10.000,- Sk) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 177,92 eura (5.360,- Sk), teda celkovo sa zaviazal zaplatiť sumu 509,85 eura
(15.360,-Sk) v počte 6 mesačných splátok po 84,97 eura (2.560,- Sk) počnúc dňom 15.04.2008.
Súd prvého stupňa preskúmaním predmetnej zmluvy o úvere zistil, že v bode 17. Všeobecných
podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej
zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno
8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) s tým, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej



medzi oprávneným a povinným považoval súd prvého stupňa za nepochybné, že oprávnený ponúka
svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú
doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zdôraznil, že táto doložka, ktorá
nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Poukázal na jednostrannosť a
nekalosť tohto zmluvného dojednania, ktorý spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako
sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie
rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ neplatná. Zároveň
dôvodil tým, že neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc
rozhodcovského súdu. V tomto smere uviedol, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na
absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekučný titul vydaný na takejto neplatnej
rozhodcovskej doložke je ako materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie, a preto exekúciu vyhlásil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) za neprípustnú
a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvého stupňa ponechal na samostatné
rozhodnutie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd mu ako účastníkovi
odňal možnosť konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na
začatie konania, hoci bol potrebný, súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovania a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zároveň oprávnený
v odvolaní podal aj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal
predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ 1) má ustanovenie pís. q) ods. 1 prílohy smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za
každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej
doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?, 2) V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na
prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie
takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva
svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecného
súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že
ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu ?, 3) Je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“ Zdôraznil, že ak exekučný súd už vydal poverenie
exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby v následných procesných fázach exekúcie
posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie.
Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu je nezákonné. Namietal, že exekučný súd mu odňal možnosť
konať pred súdom, pretože neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému)
viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým a právnym
otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Namietal,
že nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom
ovplyvniť súdne konanie. Mal za to, že exekučné konanie je tak poznačené závažnými procesnými
nedostatkami. Podľa názoru oprávneného všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie
je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci
s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda



vmanévrovanie veriteľa do situácie aby bol exekučný titul zrušený. Konštatoval, že exekučný súd je
v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust.§ 40 v spojení s § 43 zákona o
rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc Uviedol, že
ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sleduje účel- zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby
sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami
rozhodcovských súdov. Je potom neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového
obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. V tomto smere poukázal
na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23. 09. 2009 sp. zn. PL. ÚS 21/08. Exekučný súd podľa jeho
názoru nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu, pričom nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Tiež uviedol, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia
rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len
na návrh účastníka konania v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnako tak
svojim rozhodnutím súd prvého stupňa porušil rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny
proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že v danom prípade nemal možnosť reagovať
na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, poukazujúc na porušenie
práva na kontradiktórne konanie. Mal za to, že exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c)
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie rozhodcovským
súdom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Tiež
nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak
na základe zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Dodal, že rozhodcovský
rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď
následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom od vydania exekučného
titulu a poverenia nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene
postoja súdu.

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Vychádzajúc
z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis ( Exekučný poriadok )
neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje
aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej
exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného
konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie
konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však
nie je daný prípad. Rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania. Z uvedeného
vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť
obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh oprávneného
na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ak by aj pripustil možnosť prerušenia konania s poukazom na
ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP , vyriešenie predjudiciálnych otázok, ktorých predloženia Súdnemu
dvoru Európskej únie sa oprávnený domáha, by nič nezmenilo na tom podstatnom dôvode, pre ktorý
súd exekúciu v danej veci zastavil. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu
oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu
komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre
riešenie daného prípadu relevantná .Odvolací súd aj z týchto dôvodov návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k



záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 07.03.2009, a to spísaním návrhu na
vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 62. Za exekučný titul označil Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa 22.10.2008 ,
sp. zn. SR 10473/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2008 a vykonateľnosť dňa 13.11.2008.
Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 28.04.2009 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice
spísanej pred súdnym exekútorom, rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súd
prvého stupňa poveril dňa 30.04.2009 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie.
Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom tak,
že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Exekučný poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný
titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku).

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o
rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská
zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil,
že napadnuté uznesenie je správne. Súd prvého stupňa správne považoval zmluvu o úvere zo dňa
26.03.2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z úverovej zmluvy
zo dňa 26.03.2008 (č. l. 11 spisu) je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore
povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti,



ale zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne
posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa týkajúceho sa vyhlásenia
za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek rozhodcovská
doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako
spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa
snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený
uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy. Preto bolo
treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba
alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený,
ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v
tejto vec exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených
hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na
všeobecný súd nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že
zmluva, ktorú povinný podpísal je typovou zmluvou , povinný nemal možnosť jej obsah meniť a tak nemal
ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Prekážku k takémuto
postupu netvorí ani prípadná okolnosť, že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie, pretože vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 OSP,
keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1, 2
Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Udelenie poverenia exekútorovi totiž nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekúciu pri existencii dôvodov
na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí
dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so
zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní.
Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.