Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/72/2015 z 16. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. marca 2016, sp. zn. 10Co/72/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1303898976.3 Krajský súd Bratislava | 10Co/72/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1303898976.3 | 2016-03-16 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 55 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec327cde-ba2b-47f8-ba58-a7ef99b3357b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1303898976.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303898976
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1303898976.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: Daňový
úrad Bratislava, Ševčenkova ul. č. 32, Bratislava, proti odporcovi: A. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.Á.
N. I., č. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Adela Válocká, Na vŕšku č. 2, Bratislava, o vylúčenie veci z
exekúcie, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. novembra
2014, č. k. 18C/16/2003 - 196, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol návrh navrhovateľa, ktorým
žiadal vylúčiť zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky finančné prostriedky na účtoch Daňového úradu
Bratislava III č. XXXX-XXXXXXXX/XXXX a č. XXX-XXXXXXXX, vedených Národnou bankou Slovenska
z exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom S.. O. D. (pôvodne označený odporca, ktorého zámenu
na základe návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25. 02. 2008, č. k. 18C/16/2003
- 83 pripustil), so sídlom jeho exekútorského úradu v Bratislave, na Jelenej ulici č. 26, na základe
poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Bratislava III č. 5103*000858 zo dňa
09. 06. 1997, č. k. 9EX - 101/97 a poverenia na vykonanie exekúcie, udeleného Okresným súdom
Bratislava III č. 5103*016367 zo dňa 05. 10. 2001, č. 9EX - 060/2001, v celkovej výške 20. 733. 215,-
Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 5 ods. 2 zák. č. 479/2009 Z. z., § 55 ods. 1, § 105 až
110 Exekučného poriadku, § 153 ods. 2, § 154 ods. 1 O. s. p. a vecne nedostatkom aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa v spore, keďže návrh na vylúčenie veci z exekúcie môže podať iba tretia osoba
a nie účastník exekučného konania, ktorým bol navrhovateľ ako povinný. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že vo vzťahu k exekučnému konaniu Er/946/98, navrhovateľ vystupoval ako tretia osoba, teda
účastníkom konania nebol a mal aktívnu legitimáciu v tomto konaní podať žalobu podľa § 55 Exekučného
poriadku, nakoľko sa ako taký nemohol brániť v exekučnom konaní, čo vyplýva i zo samotného
rozhodnutia exekučného súdu Er/964/97, ktorým boli námietky proti exekúcii dané Daňovým úradom
Bratislava III odmietnuté pre nedostatok aktívnej legitimácie. Uviedol, že pokiaľ by v exekučnom konaní
Er/964/97 exekútor siahol na majetok Daňového úradu Bratislava III ako tretej osoby, tak by bola daná
aktívna legitimácia Daňového úradu Bratislava III sa brániť podľa § 55 Exekučného poriadku návrhom
na vylúčenie veci z exekúcie, avšak v konaní Er/964/97 sa Daňový úrad Bratislava III nestal účastníkom
konania, ani na základe upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 14. 08. 2001 (doplnok k upovedomeniu
zo dňa 10. 06. 1997), nakoľko nebolo preukázané v konaní, že by na Daňový úrad Bratislava III prešla
povinnosť, alebo právo z exekučného titulu, čo v konaní Er/964/97 konštatoval i Okresný súd Bratislava
III v rozhodnutí Er/964/97 zo dňa 17. 09. 2001, keď odmietol námietky Daňového úradu Bratislava
III práve z týchto dôvodov s tým, že následne v konaní Er/964/97 došlo k zastaveniu exekučného
konania, nebol teda exekvovaný majetok navrhovateľa, jeho majetok v rámci exekúcie nebol ani žiadnym



spôsobom zadržaný a exekučné konanie Er/964/97 bolo zastavené. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ
bol aj Daňovému úradu doručený exekučný príkaz 9Ex 101/97 zo dňa 20. 07. 1998, tak tento exekučný
príkaz nebol doručený Daňovému úradu ako účastníkovi exekučného konania a tento exekučný príkaz,
ktorý bol vydaný v zmysle § 105 až 110 zákona č. 233/95 Z. z. a neumožňoval odpis z účtu Daňového
úradu bez toho, že by Daňový úrad Bratislava III s týmto sám nesúhlasil. Uviedol, že ustanovenia
§ 105 až 110 Exekučného poriadku upravujú exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok a
podľa citovaných ustanovení, ak oprávnený v exekučnom konaní označí, že povinný, v danom prípade
Agrosem spol. s r.o. mal dlžníka, ktorého označil ako Daňový úrad Bratislava III, tak exekútor zašle
tomuto dlžníkovi exekučný príkaz v zmysle § 107 Exekučného poriadku a na základe uvedeného
exekučného príkazu dlžník povinného, v danom prípade Daňový úrad Bratislava III, je povinný vyplatiť
svoj dlh nie povinnému, teda Agrosem spol. s r.o., ale oprávnenému v exekučnom konaní, v danom
prípade A. N., ale iba vtedy, ak dlžník povinného (Daňový úrad Bratislava III) súhlasí so svojím dlhom,
ak dlžník (Daňový úrad Bratislava III) prehlási, že žiadny dlh neexistuje, tak tento jednoducho neplní a
exekútor žiadnym spôsobom nemôže siahnuť na majetok údajného dlžníka povinného, t. j. Daňového
úradu Bratislava III, na základe exekučného príkazu zo dňa 20. 07. 1998. Uviedol, že pokiaľ sa Daňový
úrad domáhal návrhom na vylúčenie veci z exekúcie vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 39Er/1867/01 v zmysle ustanovenia § 55 Exekučného poriadku, tak Daňový úrad Bratislava,
resp. jeho právny predchodca Daňový úrad Bratislava III bol riadnym účastníkom exekučného konania
a mohol sa domáhať súdnej ochrany v exekučnom konaní pred miestne a vecne príslušným súdom,
ktorým bol Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39Er/1867/01, pričom navrhovateľ
(Daňový úrad Bratislava III) si túto svoju procesnú obranu v uvedenom konaní uplatnil vznesením
námietok voči upovedomeniu o začatí exekúcie, ktorou sa Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 39Er/1867/01 meritórne zaoberal a uznesením zo dňa 03.12.2001 námietky zamietol. Súd
prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že pokiaľ aj v tomto konaní navrhovateľ
tvrdil, že boli exekvované rozpočtové prostriedky, ktoré sú z exekúcie vylúčené, tak v tomto smere ako
účastník exekučného konania mohol vzniesť námietku, návrhom na zastavenie exekúcie v zmysle §
57 Exekučného poriadku a súd by o tejto námietke v konaní pod sp. zn. 39Er/1867/01 bol povinný
rozhodnúť. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom pod sp. zn. 39Er/1867/01 v rámci súdnej
ochrany navrhovateľa v exekučnom konaní povinného, bolo rozhodované rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora, keď Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom MCdo 216/02 zo dňa 30. 06. 2004 zrušil uznesenie Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 03. 12. 2001, sp. zn. 39Er/1867/01 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že
Najvyšší súd v tomto rozhodnutí poukázal na to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v
konaní 39Er/1867/01 (Nz 148/1997 zo dňa 16. 05. 1997) nemôže byť exekučným titulom voči Daňovému
úradu Bratislava III a Okresný súd Bratislava III uznesením 39Er/1867/2001 námietkam povinného, v
danom prípade Daňového úradu Bratislava III vyhovel a konštatoval, že notárska zápisnica zo dňa
16. 05. 1997, Nz 148/1997 v spojení so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 04. 1998 nie je
exekučným titulom v danej exekučnej veci, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené i Krajským súdom
v Bratislave dňa 14. 04. 2010, sp. zn. 18CoE/516/2009 a následne rozhodnutím Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 22. 12. 2010, sp. zn. 39Er/1867/2001 došlo k zastaveniu exekúcie a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 03. 2011. Uviedol, že Okresný súd Bratislava III teda v konečnom
dôsledku v exekučnom konaní 39Er/1867/01 akceptoval podstatnú námietku povinného Daňového
úradu Bratislava III týkajúcu sa neexistencie exekučného titulu v exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súdu Bratislava III pod sp. zn. 39Er/1867/01. K námietke navrhovateľa, že exekučné konanie
vedené pod sp. zn. 39Er/1867/01 začalo skôr (24. 09. 2001), ako skončilo exekučné konanie Er/964/97
(právoplatnosť 18. 11. 2001) a začatiu konania bránila litispendencia súd prvého stupňa uviedol, že
začatiu konania litispendencia brániť nemohla, vzhľadom na nový okruh účastníkov, keď v konaní 964/97
(zrejme vedenom pod sp. zn. Er/964/97, pozn. odvolacieho súdu) bol oprávnený A. N. a povinný S. Š. a v
konaní 39Er/1867/01 bol oprávnený A. N. a povinný Daňový úrad Bratislava III, teda iný okruh účastníkov,
čo bráni litispendencii. Poukázal na skutočnosť, že zotrváva na stanovisku, že pokiaľ Daňový úrad
Bratislava III bol účastníkom exekučného konania 39Er/1867/01, čo jednoznačne bol, tak nemal aktívnu
legitimáciu na podanie návrhu podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku na vylúčenie veci z exekúcie,
nakoľko takýto návrh môže podať iba tretia osoba, teda neúčastník exekučného konania, nakoľko pri
inom výklade by mohlo dochádzať k situáciám, že o totožných návrhoch by rozhodovali dva senáty
jedného vecne a miestne príslušného súdu, keď námietkami by bol povinný sa vysporiadať senát súdu v
exekučnom konaní, v danom prípade 39Er/1867/01, ktorý je povinný preskúmať existenciu exekučného
titulu, jeho zákonnosť, rovnako je povinný preskúmať, či exekúcia nepostihuje veci alebo práva, ktoré
sú vylúčené z exekúcie, či exekúcia je prípustná s tým, že tieto námietky vznášal povinný Daňový



úrad Bratislava III v konaní 39Er/1867/01, ako aj v konaní podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku v
civilnom konaní, z dôvodu ktorého sa týmito námietkami je povinný zaoberať senát exekučného súdu
(v danom prípade senát 39Er/1867/01) a vzhľadom na to, že je účastníkom exekučného konania, nie je
oprávnený týmito námietkami sa zaoberať rovnaký vecne a miestne príslušný súd v konaní „C“, pričom
v tomto konaní sa môže zaoberať námietkami podanými iba treťou osobou, nie účastníkom exekučného
konania, z dôvodu ktorého návrh vo vzťahu ku konaniu 39Er/1867/01 zamietol. Uviedol, že v konaní
podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku nie je oprávnený naprávať eventuálne nezákonné rozhodnutia
exekučného súdu, nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť exekučného konania v konaní podľa § 55
Exekučného poriadku vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, nakoľko zákonnosť tohto konania
je preskúmavaná exekučným súdom v konaní Er, keď z ust. § 55 Exekučného poriadku nevyplýva
ani tá skutočnosť, že by v tomto konaní civilný súd mal naprávať eventuálne nezákonnosti v konaní a
rozhodnutí pred exekučným súdom. Uviedol, že zo spisu 39Er/1867/01 je nesporné, že uznesenie súdu
39Er/1867/01 zo dňa 03.12.2001 bolo nezákonným rozhodnutím, ktoré umožnilo spustenie exekúcie
voči Daňovému úradu Bratislava III a na túto nezákonnosť poukázalo rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky MCdo 216/2002 a následne bolo nezákonné rozhodnutie napravené rozhodnutím
39Er/1867/01 zo dňa 28.11.2008, v ktorom boli akceptované námietky Daňového úradu Bratislava III
a týmto námietkam vyhovel a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, exekučné konanie zastavil.
Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa v čase
vyhlásenia rozhodnutia dňa 20. 11. 2014 domáha, aby rozhodnutím vylúčil finančné prostriedky štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky na účtoch Daňového úradu Bratislava III pod č. XXXX-XXXXXXXX/
XXXX a č. XXX-XXXXXXXX vedených Národnou bankou Slovenska z exekúcie vykonávanej súdnym
exekútorom S.. O. D. pod č. k. 9Ex 101/97 (Er/964/97) a z exekúcie 9Ex 060/01 (39Er/1867/01),
t. j. vydania rozhodnutia, týkajúceho sa účtov Daňového úradu Bratislava III, ktorý však v čase
vydania rozhodnutia neexistuje, rovnako neexistujú ani účty č. XXXX-XXXXXXXX/XXXX a č. XXX-
XXXXXXXX vedené Národnou bankou Slovenska, nakoľko v čase vyhlasovania rozhodnutia účty
Daňového úradu sú vedené v Štátnej pokladnici s tým, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa
domáha vylúčenia veci z exekúcie, ktoré by mali byť vedené na účtoch neexistujúceho daňového úradu
(Daňový úrad Bratislava III) vedenej v Národnej banke Slovenska, keď účty daňových úradov sú vedené
v Štátnej pokladnici, je dôvodom na zamietnutie návrhu vo vzťahu k obom exekúciám, a to najmä
pre nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia, ako i neexistenciu predmetu konania, keď obe exekučné
konania v čase vyhlásenia rozhodnutia (20. 11.2014) sú právoplatne zastavené a preto v čase vyhlásenia
rozhodnutia niet exekučného konania, z ktorého majú byť uvedené veci vylúčené. Uviedol, že vzhľadom
na tieto právne závery odmietol navrhnuté dôkazy zo strany navrhovateľa k návrhu svedkov, nakoľko
svedecké výpovede by jeho závery zmeniť nemohli. Poukázal na skutočnosť, že v konaní podľa §
55 Exekučného poriadku za danej situácie, keď obe exekučné konania sú zastavené a v exekučnom
konaní 39Er/1867/01 došlo k zexekvovaniu majetku povinného Daňového úradu Bratislava III na základe
nezákonného rozhodnutia vydaného v konaní 39Er/1867/01, tak túto skutočnosť nie je možné reparovať
návrhom podľa § 55 Exekučného poriadku, nakoľko reparácia - navrátenie finančných prostriedkov je
možná iba v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., resp. podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku vo vzťahu
k exekútorovi, resp. žalobou proti tomu, kto bezdôvodne prijal finančné prostriedky, pôvodne vedené
na účtoch Daňového úradu Bratislava III, bez existencie exekučného titulu a bez právneho dôvodu.
Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že podľa § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách konania rozhodne po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p.) a navrhol ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že viaceré závery, ku ktorým prvostupňový
súd dospel sú v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeným v zrušovacom uznesení zo
dňa 12. 03. 2012, sp. zn. 2Co/57/2009 a uznesení zo dňa 30. 05. 2014, sp. zn. 2Co/280/2013 s tým,
že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastníkom exekúcie vedenej na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. Er/964/97 bol na strane povinného S. Š.Č., avšak prvostupňový
súd uviedol, že povinným nebol S. Š., ale spoločnosť Agrosem spol. s r. o., z čoho vyplýva, že záver
súdu o tom, kto bol účastníkom tejto exekúcie na strane povinného je nejednoznačný a protikladný,
pričom táto skutočnosť je jedna z najdôležitejších skutkových okolností potrebných na posúdenie veci
a je nespochybniteľne zrejmá z príslušného exekučného spisu. Uviedol, že z tohto tvrdenia vyvodil
prvostupňový následne záver, že uznesenie o zastavení exekučného konania bolo potrebné doručovať
iba uvedenému údajnému účastníkovi daného exekučného konania na strane povinného a preto je



rozhodnutie o zastavení exekučného konania právoplatné, napriek tomu, že nebolo doručené Daňovému
úradu Bratislava III. Uviedol, že na tomto tvrdení postavil súd prvého stupňa aj svoj záver, že začatiu
exekučného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39Er/1867/01 nebránila
prekážka litispendencie, pretože v dobe jeho začatia dňa 05. 10. 2001, nebolo na Okresnom súde
Bratislava III vykonávané totožné exekučné konanie. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvého stupňa,
že exekučné konania vedené na Okresnom súde Bratislava III mali odlišných účastníkov na strane
povinného, keď v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er/964/97 bol povinným S. Š.Š. a v konaní
vedenom pod sp. zn. 39Er/1867/01 bol povinným Daňový úrad Bratislava III. Navrhovateľ vo svojom
odvolaní ďalej uviedol, že súdny exekútor S.. O. D. začal predmetnú exekúciu dňa 10. 06. 1997 vydaním
upovedomenia o začatí exekúcie pod č. 9Ex 101/97, číslo poverenia 5103*000858 (exekučné konanie
vedené pod sp. zn. Er/964/97), pričom oprávneným bol podľa upovedomenia o začatí exekúcie A. N. a
povinným obchodná spoločnosť Agrosem, spol. s r.o., na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice,
č. Nz 148/97, ktorou povinný uznal svoj dlh voči oprávnenému vo výške 59 mil. Sk a zároveň súhlasil, aby
táto notárska zápisnica bola exekučným titulom podľa § 41 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) s
tým, že dňa 20. 07. 1998 vydal súdny exekútor exekučný príkaz, ktorý doručil oprávnenému Daňovému
úradu Bratislava III, ktorému bola uložená povinnosť na účet exekútora zaplatiť sumu 22. 343. 894,- Sk s
tým, že tento exekučný príkaz bol Daňovému úradu Bratislava III doručený až dňa 16. 02. 2001, pričom
súdnemu exekútorovi oznámil, že ho nie je možné realizovať, pretože povinný neexistuje, nakoľko už
v roku 1999 bol z obchodného registra vymazaný. Uviedol, že dňa 17. 08. 2001 mu bol doručený
(Daňový úrad Bratislava III) doplnok k upovedomeniu zo dňa 10. 06. 1997, v ktorom už bol ako povinný
označený z dôvodu, že pôvodný povinný - Agrosem, spol. s r.o., svoju pohľadávku voči Daňovému
úradu Bratislava III vo výške 19. 752. 715,- Sk postúpil na oprávneného z tejto exekúcie, pričom v
upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 10. 06. 2001, doručenom Daňovému úradu Bratislava III dňa 17.
08. 2001 bolo výslovne uvedené, že Daňový úrad Bratislava III sa stal účastníkom tohto exekučného
konania vo výške 19. 752. 715,- Sk, z čoho vyplýva, že S. Š. nebol nikdy účastníkom tejto exekúcie
na strane povinného, exekúcia bola vykonávaná na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č.
Nz 148/97, v ktorej spoločnosť Agrosem spol. s r. o. uznala svoj záväzok voči odporcovi tohto konania
a súhlasila s exekúciou. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že voči spoločnosti Agrosem spol. s r. o.
bola exekúcia reálne vykonávaná v rokoch 1998 - 1999, pričom zanikla výmazom z obchodného registra
dňa 29. 09. 1999 a preto malo byť exekučné konanie zastavené, avšak súdny exekútor nedal návrh
na jej zastavenie, v konaní pokračoval doručením exekučného príkazu na Daňový úrad Bratislava III
v roku 2001, v ktorom bola ako povinný uvedená práve spoločnosť Agrosem spol. s r. o., a následne
aj doručením upovedomenia o začatí exekúcie, kde bol už ako povinný uvedený práve Daňový úrad
Bratislava III. Uviedol, že posledný úkon, ktorý spravil exekútor v tejto exekúcii bolo doručenie tohto
upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom bol ako účastník označený práve Daňový úrad Bratislava
III, následne došlo k zastaveniu exekučného konania z dôvodu, že oprávnený v tomto exekučnom
konaní vzal svoj návrh na začatie konania späť. Poukázal na skutočnosť, že posledným relevantným
úkonom v tejto exekúcii označil súdny exekútor za povinného Daňový úrad Bratislava III, a aj voči
nemu exekúciu vykonával a preto nemôže byť pravdivé tvrdenie prvostupňového súdu v napadnutom
rozsudku, že povinným v tejto exekúcii bol S. Š., nakoľko ani povinnému, spoločnosti Agrosem spol.
s r. o. a podľa upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, t. j. účastníkovi konania (Daňový úrad
Bratislava III), doručeného Daňovému úradu Bratislava III dňa 17. 08. 2001, nebolo doposiaľ uznesenie
o zastavení exekúcie doručené a preto nemôže byť ani právoplatné. Namietol, že nakoľko S. Š.
nebol nikdy účastníkom tohto exekučného konania, nemalo mu byť uznesenie o zastavení exekúcie
doručované a preto dôvody zamietnutia návrhu prvostupňovým súdom sú irelevantné s tým, že sa týmito
podstatnými skutočnosťami, spochybňujúcimi záver o právoplatnom zastavení konania, súd prvého
stupňa vôbec nezaoberal, ako ani tým, že exekúcia vedená na Okresnom súde Bratislava III pod sp.
zn. Er/964/97 bola od zániku spoločnosti Agrosem spol. s r. o. v roku 1999 vedená nezákonne, nakoľko
povinný neexistoval. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu
uvedeným v zrušovacích uzneseniach nezaoberal dostatočne skutkovým stavom veci, zákonnosťou
tejto exekúcie, keď súdny exekútor nenavrhol zastavenie exekučného konania z dôvodu, že nie je
možné viesť exekúciu proti neexistujúcemu účastníkovi, a postupoval nezákonne, nakoľko doručil na
Daňový úrad Bratislava III exekučný príkaz, v ktorom bola ako povinný uvedená neexistujúca spoločnosť
Agrosem spol. s r. o., následne sa pokúsil doručením tohto exekučného príkazu na daňový úrad vykonať
exekúciu na rozpočtové prostriedky SR na účte Daňového úradu Bratislava III v NBS, keďže však
tento spôsob exekúcie bol nezákonný a nepripúšťal ho ani vtedy účinný exekučný poriadok ani ďalšie
zákony, pokračoval súdny exekútor v tejto nezákonnej exekúcii doručením upovedomenia o začatí
exekúcie, v ktorej za povinného označil Daňový úrad Bratislava III a znovu sa pokúsil vykonať exekúciu



na rozpočtové prostriedky SR na účtoch Daňového úradu Bratislava III v NBS, proti čomu sa bránil
podaním námietok, žalobou o vylúčenie veci z exekúcie, pričom Okresný súd Bratislava III účelovo,
na základe návrhu oprávneného vydal uznesenie o zastavení exekúcie a následne ihneď pokračoval
v inom konaní vedenom pod sp. zn. 39Er/1867/01 v tej istej exekúcii, v ktorej bol totožný oprávnený,
povinný, exekučný titul a aj spôsob exekúcie a to dokonca v čase, keď ešte nebolo exekučné konanie
vedené pod sp. zn. Er/964/97, ani podľa exekučného súdu, právoplatne zastavené. Namietol, že súd
prvého stupňa dospel napriek uvedeným skutočnostiam k záveru, že exekúcia vedená pod sp. zn.
Er/964/97 a exekúcia vedená pod sp. zn. 39Er/1867/01 nie sú totožné exekučné konania, pretože v
oboch exekúciách sú rozliční účastníci na strane povinného, v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
Er/964/97 je povinným S. Š. a v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 39Er/1867/01 je povinným
Daňový úrad Bratislava III a následne dospel k záveru, že začatiu exekučného konania vedeného pod
sp. zn. 39Er/1867/01 nebránila prekážka začatého konania, pretože aj keď v čase tohto konania nebolo
ešte právoplatne skončené exekučné konanie vedené pod sp. zn. Er/964/97, nešlo o totožné exekučné
konania. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom pod sp. zn. Er/964/97 bol povinným Agrosem
spol. s r. o. a Daňový úrad Bratislava III, nie S. Š., ako to uviedol súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku a v konaní vedenom pod sp. zn. 39Er/1867/01 bol povinným Daňový úrad Bratislava III s
tým, že obidve exekučné konania nespĺňali najzákladnejšie zákonné kritériá exekučného konania, z
dôvodu ktorého je nutné akty súdneho exekútora považovať za nulitné. Uviedol, že exekúcia bola
vedená bez exekučného titulu, bola vedená voči subjektu, ktorý nemohol byť účastníkom exekučného
konania, pretože nemal hmotnoprávnu subjektivitu, nevlastnil žiadny majetok, predmetom exekúcie boli
rozpočtové prostriedky, ktoré neboli vo vlastníctve účastníka exekúcie, označeného ako povinný, keď
rozpočtové prostriedky štátu vôbec nebolo možné exekúciou postihnúť. Poukázal na úradné záznamy
JUDr. Anny Peťovskej, bývalej sudkyne Okresného súdu Bratislava III a JUDr. Nadeždy Weisovej,
sudkyne Okresného súdu Bratislava III, nachádzajúce sa v exekučných spisoch, z ktorých je zrejmé,
že na Okresnom súde Bratislava III došlo k závažným chybám pri evidencii oboch spisov a pri ich
prideľovaní sudcom Okresného súdu Bratislava III, nakoľko z ich vyjadrení vyplýva, že poverenie na
vykonávanie exekúcie v prípade exekučného konania vedeného pod sp. zn. 39Er/1867/01 zákonná
sudkyňa JUDr. Peťovská nepodpísala, aj keď na poverení je jej meno, ale ho podpísala JUDr. Weisová
ako zastupujúca sudkyňa, ktorá vec lustrovala, avšak žiadne totožné konanie nezistila s tým, že spis
vedený pod sp. zn. Er/964/97 jej bol predložený až dňa 26. 11. 2008, dovtedy o spise vedomosť nemala
a v tejto veci zákonnou sudkyňou nebola. Poukázal na vyjadrenie JUDr. Weisovej, z ktorého vyplýva,
že v spise Er/964/97 boli nesprávne označení účastníci tohto konania na strane povinného s tým, že
pokiaľ je pravdou to, čo je uvedené v zázname JUDr. Weisovej, tak je zrejmé, že aj v prípade lustrácie
pri podpisovaní poverenia v konaní pod sp. zn. 39Er/1867/01 nebolo možné zistiť, že ešte stále prebieha
totožné exekučné konanie pod sp. zn. Er/964/97, nakoľko v tomto spise boli zle označení jeho účastníci
na strane povinného. Uviedol, že z oboch vyjadrení je zrejmá aj ďalšia závažná skutočnosť, keď JUDr.
Peťovskej bol spis sp. zn. 39Er/1867/01 predložený kanceláriou na ďalšie konanie dňa 12. 01. 2006, po
jej preložení na Krajský súd v Bratislave dňa 15. 09. 2006 sa stala zákonnou sudkyňou v tejto veci JUDr.
Weisová, ktorej však bol spis predložený až dňa 15. 09. 2008, keď mala na základe výzvy predsedu súdu
napísať k tejto veci vyjadrenie, pričom dovtedy o tomto spise vedomosť nemala, keďže jej predložený
nebol s tým, že z vyjadrení oboch sudkýň vyplýva, že vo veci rozhodnutia o námietkach povinného v
konaní vedenom pod sp. zn. 39Er/1867/01 sa od roku 2004 nielen reálne nekonalo, ale spis nebol ani
nikomu pridelený, resp. sudca, ktorému bol spis pridelený, o tom nevedel. Poukázal na skutočnosť, že
od roku 2004, kedy sa vec vrátila z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom zo dňa 30.
06. 2004, sp. zn. M Cdo 216/02 vyhovel mimoriadnemu dovolaniu GP SR a zrušil uznesenie Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 03. 12. 2001, č. k. 39Er/1867/01 - 32, Ex 060/01, ktorým Okresný súd Bratislava
III zamietol námietky povinného proti exekúcii a vec vrátil na ďalšie konanie, súd nielenže v tejto veci
nekonal, ale spis nebol predložený ani zákonnej sudkyni, keď v roku 2006 došlo k jej zmene, nová
zákonná sudkyňa tiež vo veci nekonala, nakoľko podľa jej vyjadrenia jej bol spis predložený až v roku
2008, kedy sa k veci písomne vyjadrovala. Uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že na Okresnom súde
Bratislava III došlo k závažnému porušeniu predpisov o manipulácii so súdnymi spismi, zákonné sudkyne
vo veci nekonali, keďže o spisoch vedomosť nemali s tým, že uvedené skutočnosti iba potvrdzujú
záver, že začatiu konania pod sp. zn. 39Er/1867/01 bránila prekážka začatého konania, pretože v čase
vydania, resp. podpisovania poverenia na výkon tejto exekúcie nebola právoplatne skončená totožná
exekúcia vedená pod sp. zn. Er/964/97. Namietol, že v oboch konaniach bolo porušené jeho právo
na spravodlivý a rýchly proces, ktoré je chránené ústavou a medzinárodnými dohovormi, a preto ako
irelevantný vyznieva aj druhý dôvod zamietnutia jeho návrhu, že už neexistujú účty Daňového úradu
Bratislava III v NBS, v súčasnej dobe vedené v Štátnej pokladnici, keď sa proti tejto nezákonnej exekúcii



mohol brániť iba dvomi spôsobmi, a to námietkami voči tejto exekúcii a žalobou o vylúčenie veci z tejto
exekúcie, nakoľko iným spôsobom sa brániť nemohol, a nezavinil, že v súčasnej dobe sú účty Daňového
úradu Bratislava III vedené v Štátnej pokladnici a nie v NBS.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť
z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko exekučné konanie vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn.
39Er/1867/2001 je právoplatne skončené vymožením pohľadávky a keďže pre rozsudok je v súlade s
ust. § 154 ods. 1 O. s. p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a podľa § 61 Exekučného poriadku
je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené, nie je možné sa domáhať obrany
formou žaloby o vylúčenie veci z exekúcie. Uviedol, že neexistuje spôsob, ktorým by súd pri rozhodovaní
v tejto veci zmenil rozhodnutia exekučných súdov o zastavení exekučných konaní, nakoľko mu zákon
túto právomoc nepriznáva, a keďže exekučné konania neprebiehajú a boli právoplatne zastavené,
excindačná žaloba nemôže byť úspešná, keď vec už nemôže byť v tomto štádiu z exekúcie vylúčená.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 01. 06. 2014, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §
214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. marca 2016 podľa § 211
ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,
ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.
Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.
s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej
a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol.

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov
súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon
súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa
navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd
prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový
stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z
odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou
väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.



Okolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už
uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich
právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne.

V posudzovanej veci ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvého stupňa, keď rozsudok zo dňa 19.
novembra 2008, č. k. 18C 16/2003 - 103, ktorým návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku
jeho vecnej aktívnej legitimácie, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. februára 2012,
č. k. 2Co/57/2009 - 134, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že bolo povinnosťou prvostupňového súdu
sa v ďalšom konaní vysporiadať s otázkou zákonnosti exekúcie vedenej proti navrhovateľovi, resp. s
postavením navrhovateľa ako povinného v tomto exekučnom konaní, keďže dôsledným oboznámením
sa s obsahom spisov (sp. zn. Er/964/97 a Er/1867/2001) je nutné dospieť k záveru, že pokiaľ
exekúcia vedená pod sp. zn. Er/964/1997 bola právoplatne zastavená na základe návrhu oprávneného,
doručeného súdu prvého stupňa dňa 02. 10. 2001 nevymožením pohľadávky, ktorá predmetom
exekučného konania bola a súd prvého stupňa dňa 05. 10. 2001, ešte pred nadobudnutím právoplatnosti
uznesenia o zastavení tohto exekučného konania, udelil tomu istému exekútorovi, na základe toho istého
exekučného titulu (Notárska zápisnica Nz 148/97), výšky vymáhanej pohľadávky, osôb oprávneného aj
povinného (na základe doplnku k upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 10. 06. 1997 sa navrhovateľ
dostal do pozície osoby povinnej, t.j. išlo o totožnú exekúciu), poverenie na vykonanie exekúcie, ktorá sa
vymožením pohľadávky dňa 05. 12. 2001 aj skončila, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa sa právne
v tomto konaní vysporiadať s tvrdením navrhovateľa, že sa účastníkom tohto exekučného konania stať
nemohol.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na súd prvého stupňa 12. 10. 2001 domáha
proti odporcovi vylúčiť z exekúcie pohľadávku spočívajúcu v nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 1994 vo výške 19. 752. 715,- Sk, uplatnenou
spoločnosťou Agrosem, spol. s r. o., na Daňovom úrade Bratislava III a postúpenou spoločnosťou
Agrosem spol. s r. o. na postupníka A. N. Zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho
zákonníka zo dňa 10. apríla 1998, vykonávanej súdnym exekútorom S.. O. D., alternatívne žiadal
rozhodnúť o vylúčení finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na účtoch
Daňového úradu Bratislava III č. 7704-97622032/0720 a č. 705-97622032, vedených Národnou bankou
Slovenska z exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom S.. O. D. (pôvodne označený odporca, ktorého
zámenu na základe návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25. 02. 2008, č. k.
18C 16/2003 - 83 pripustil), so sídlom jeho exekútorského úradu v Bratislave, na Jelenej ulici č. 26, na
základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Bratislava III dňa 09. 06. 1997,
č. 5103*000858, č. k. 9EX 101/97 a poverenia na vykonanie exekúcie, udeleného Okresným súdom
Bratislava III č. 5103*016367 zo dňa 05. 10. 2001, č. 9EX 060/2001, v celkovej výške 20. 733. 215,- Sk.

Z obsahu pripojených spisov vedených na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. Er/964/97 a sp.
zn. 39Er/1867/01 vyplýva, že exekučné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
Er/964/97 začalo udelením poverenia súdnemu exekútorovi S.. O. D. dňa 09. 06. 1997 (číslo poverenia
5103*000858, na základe jeho žiadosti zo dňa 03. 06. 1997), pričom oprávneným v tomto exekučnom
konaní bol A. N. (odporca tohto konania) a povinným S. Š., označený ako fyzická osoba. Predmetom
tejto exekúcie bola istina 59. 023. 956,- Sk, na základe exekučného titulu, Notárskej zápisnice zo dňa



16. 05. 1997, č. Nz 148/97, napísanej notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom, ktorou S. Š. ako konateľ
spoločnosti Agrosem, spol. s r. o., uznal svoj dlh voči A. N. zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 03. 04.
1995 medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou Hard, spol. s. r. o., ktorá svoju pohľadávku postúpila
zmluvou o postúpení pohľadávky na odporcu, pričom súdny exekútor dňa 17. 08. 2001, t. j. v čase,
keď obchodná spoločnosť Agrosem spol. s r. o. už bola vymazaná z Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I, uznesením zo dňa 07. 09. 1999, sp. zn. Sro 2375/B, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 29. 09. 1999, doručil navrhovateľovi tohto konania upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému
podal navrhovateľ v zákonnej lehote námietky, o ktorých rozhodol Okresný súd Bratislava III uznesením
zo dňa 17. 09. 2001, č. k. Er/964/97 - 49 tak, že ich odmietol a na základe návrhu oprávneného tohto
exekučného konania (A. N.) na zastavenie exekúcie, uznesením zo dňa 19. 10. 2001, č. k. Er/964/97 -
53, 9Ex 101/97, exekúciu zastavil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 11. 2001).

Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. Er/1867/01 vyplýva, že súdny
exekútor S.. O. D. už dňa 04. 10. 2001 opätovne požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na základe návrhu oprávneného, t. j. odporcu tohto konania, ktorý ako povinného
označil navrhovateľa tohto konania (Daňový úrad Bratislava III), pričom Okresný súd Bratislava III
nasledujúci deň 05. 10. 2001 súdnemu exekútorovi poverenie pod č. 5103*016367 udelil a súdnemu
exekútorovi bolo aj v uvedený deň poverenie doručené (viď č. l. 28 spisu vedeného pod sp. zn.
39Er/1867/01). Navrhovateľ tohto konania podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky
(ktoré nie sú obsahom spisu, napriek tomu, že z postúpenia námietok povinného súdnym exekútorom
Okresnému súdu Bratislava III vyplýva, že majú tvoriť jeho prílohu, viď č. l. 29 spisu), o ktorých
Okresný súd Bratislava III rozhodol uznesením zo dňa 03. 12. 2001, č. k. 39Er/1867/01 - 32, EX 060/01
tak, že námietky zamietol, dňa 19. 04. 2002 vrátil súdny exekútor exekučnému súdu poverenie na
vykonanie exekúcie z dôvodu, že pohľadávka, jej príslušenstvo, ako aj trovy exekúcie boli vymožené,
pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora rozhodol
rozsudkom zo dňa 30. júna 2004, sp. zn. M Cdo 216/02 tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 03. 12. 2001, č. k. 39 Er/1867/01 - 32, Ex 060/01 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že exekúcia proti navrhovateľovi tohto konania v exekučnom konaní na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 39Er/1867/01 bola vedená na základe neexistujúceho exekučného titulu,
nakoľko notárska zápisnica zo dňa 16. mája 1997, č. Nz 148/97 v spojení so zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 10. apríla 1998, obsahom ktorej bolo uznanie záväzkov a pohľadávok medzi
konateľom spoločnosti Agrosem spol. s r. o. (S.V. Š.) a odporcom tohto konania, nebola spísaná medzi
oprávneným a povinným v tomto konaní označených, t. j. medzi A. N. a Daňovým úradom Bratislava
III, z dôvodu ktorého spoločnosť Agrosem spol. s r. o. nedisponovala proti navrhovateľovi tohto konania
takým právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý by ju, alebo iný právny subjekt, na ktorý
boli prevedené jej práva a povinnosti, oprávňovali k podaniu návrhu na začatie exekučného konania.
Súd prvého stupňa následne uznesením zo dňa 28. 11. 2008, č. k. 39Er 1867/2001 - 61, ktoré v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 04. 2010, č. k. 18CoE 516/2009 - 79
nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 08. 2010, námietkam povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie
(Daňový úrad Bratislava III) vyhovel a uznesením zo dňa 22. 12. 2010, č. k. 39Er 1867/2001 - 82, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 02. 2011 exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekútora a účastníkov
exekučného konania.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že exekučné konanie vedené na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 39Er/1867/01 bolo nezákonne vedené proti Daňovému úradu Bratislava III ako
povinnému a preto finančné prostriedky, ktoré boli v tomto konaní zexekvované v prospech oprávneného,
odporcu tohto konania, z účtu právneho predchodcu navrhovateľa, Daňového úradu Bratislava III, boli
vymožené nezákonne, nakoľko Daňový úrad Bratislava III sa stal nezákonným spôsobom účastníkom
tohto exekučného konania v procesnom postavení povinného, keď Okresný súd Bratislava III deň
po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (dňa 04. 10. 2001), už dňa 05.
10. 2001 udelil súdnemu exekútorovi S.. O. D. poverenie na jej vykonanie, napriek zjavnej absencii
exekučného titulu proti povinnému, označenému v návrhu na začatie exekúcie (Daňový úrad Bratislava
III), skutočnosť, ktorú a zároveň nezákonnosť celého exekučného konania potvrdil aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 30. júna 2004, sp. zn. M Cdo 216/02, ktorým zrušil uznesenie
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03. 12. 2001, č. k. 39 Er/1867/01 - 32, Ex 060/01 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že exekúcia proti navrhovateľovi tohto konania v exekučnom konaní
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39Er/1867/01 bola vedená na základe neexistujúceho



exekučného titulu, nakoľko notárska zápisnica zo dňa 16. mája 1997, č. Nz 148/97 v spojení so zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 10. apríla 1998, obsahom ktorej bolo uznanie záväzkov a pohľadávok
medzi konateľom spoločnosti Agrosem spol. s r. o. a odporcom tohto konania, nebola spísaná medzi
oprávneným a povinným v tomto konaní označených, t. j. medzi A. N. a Daňovým úradom Bratislava
III, z dôvodu ktorého spoločnosť Agrosem spol. s r. o. nedisponovala proti navrhovateľovi tohto konania
takým právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý by ju, alebo iný právny subjekt, na ktorý
boli prevedené jej práva a povinnosti, oprávňovali k podaniu návrhu na začatie exekučného konania.

Je nutné zároveň uviesť, že v tomto nezákonne vedenom exekučnom konaní proti navrhovateľovi
tohto konania došlo k vymoženiu pohľadávky (jej príslušenstva, ako aj trov exekúcie) dva roky pred
rozhodnutím Najvyššieho súdu slovenskej republiky, nakoľko súdny exekútor písomným podaním,
doručeným súdu prvého stupňa dňa 19. 04. 2002 vrátil poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo
v tomto konaní udelené práve z dôvodu uvedeného v ust. § 60 písm. e) zák. č. 233/1995 Z. z. v znení
účinnom do 31. 12. 2002 (Poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor
bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a
trov exekúcie).

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal podaním excindačnej žaloby (vylučovacej) podľa § 55 ods. 1
zák. č. 233/1995 Z. z. vylúčenia veci (finančných prostriedkov z exekúcie), avšak ako správne uviedol
súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, na vylučovaciu (excindačnú) žalobu je aktívne
procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému, pričom povinný
nie je účastníkom konania o vylúčenie veci z exekúcie a do úvahy neprichádza ani jeho účasť ako
vedľajšieho účastníka. Žalobu o vylúčenie veci z exekúcie možno podať v prípade, ak tretia osoba, t.j.
subjekt odlišný od subjektu exekučného konania tvrdí, že je nositeľom práva k veci, ktoré nepripúšťa
vedenie exekúcie. Povinný totiž nemá žiaden právny záujem na výsledku sporu o vylúčenie veci z
exekúcie.

V posudzovanej veci podal navrhovateľ ako účastník exekučného konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 39Er/1867/01 už v procesnom postavení povinného, nakoľko súdnemu
exekútorovi bolo dňa 05. 10. 2001 udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103*016367, na súd
prvého stupňa dňa 12. 10. 2001 vylučovaciu žalobu z čoho vyplýva, že nakoľko bol (i keď následne bolo
judikované, že povinným v tomto exekučnom konaní sa stať nemohol a exekúcia bola proti nemu vedená
na základe neexistujúceho exekučného titulu), povinným z exekúcie, na jej podanie aktívne legitimovaný
byť nemohol a napriek tomu, že v priebehu tohto konania bolo ustálené, že k exekvovaniu majetku
navrhovateľa došlo na základe nezákonného rozhodnutia vydaného v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 39Er/1867/01, danú nespornú nezákonnosť nie je možné korigovať
excindačnou žalobou, a nakoľko bol súd prvého stupňa petitom návrhu navrhovateľa viazaný, a tento
plne zodpovedal žalobnej žiadosti vylučovacej žaloby (ktorej petit by mal znieť: "Okresný súd vylučuje
vec /presné označenie podľa povahy veci/ z exekúcie vykonávanej exekútorom (presné označenie
mena, priezviska a exekútorského úradu) na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného
súdom označenie súdu, ktorý o veci rozhodol v prvom stupni, dátum a spisová značka poverenia"), i keď
právnou kvalifikáciou nároku, ktorý si navrhovateľ v konaní uplatnil viazaný nie je, nemohol prvostupňový
súd daný nárok právne posúdiť podľa napr. ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (bezdôvodné
obohatenie odporcu), keďže výlučne navrhovateľ je pánom sporu (dominus litis), ktorý je oprávnený
disponovať so svojim návrhom (napr. zobrať návrh späť, podať návrh na zmenu petitu a pod.).

Z uvedených dôvodov a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu
pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých
dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol
súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne
zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval
zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách celého konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O. s. p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.