Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/7/2015 z 26. 4. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. 7MCdo/7/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1412207499.1 Najvyšší súd | 7MCdo/7/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:1412207499.1 | 2017-04-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 237 ods. 1 OSP, § 243e ods. 1 OSP, § 243f ods. 1 písm. c) OSP, § 449 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf709b75-cdfb-4022-ac6a-83bc262f0502 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1412207499.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7MCdo/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412207499
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1412207499.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke neb. Q. Z., naposledy
bytom Z., zomrelej L. L., vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 60 D 90/2012 a
pred notárkou JUDr. Martinou Gontkovičovou, ako súdnou komisárkou pod sp. zn. Dnot 48/2012, o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV z 22. septembra 2014 sp. zn. 60 D 90/2012, Dnot 48/2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 22. septembra 2014 sp. zn. 60 D 90/2012, Dnot 48/2012 z r u
š u j e v II. a III. výroku a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „okresný súd“) uznesením z 22. septembra 2014 č. k. 60 D
90/2012-72, Dnot 48/2012 (ďalej aj „uznesenie“) určil, v zmysle § 175o ods. 1 O.s.p. všeobecnú cenu
majetku vo výške 3 163,39 €, výšku dlhov 1 030,16 € a čistú hodnotu dedičstva vo výške 2 133,23
€. Zároveň druhým výrokom potvrdil, že dedičstvo pozostávajúce z bežného účtu a zostatku
na bežnom účte, z relatívnych autorských práv (autorské odmeny) vo výške 19,38 € a absolútnych
autorských práv bez určenia hodnoty, vedených v autorskej spoločnosti LITA, Mozartova 9,
Bratislava, hotovosti uloženej v depozite P. a pohľadávky vybavovateľky pohrebu nadobúda Slovenská
republika, zastúpená Okresným úradom Bratislava, Staromestská 6, 814 40 Bratislava, v celosti. Tretím
výrokom upravil učtáreň Okresného súdu Bratislava IV, aby zo štátnych prostriedkov vyplatila súdnemu
komisárovi v predmetnej dedičskej veci odmenu. V odôvodnení okresný súd uviedol, že poručiteľka
zomrela ako ovdovelá a bezdetná. Platný závet ani listinu o vydedení nezanechala. Konštatoval, že
do aktív dedičstva bol zahrnutý hnuteľný majetok, bežný účet a zostatok na bežnom účte, relatívne a
absolútne autorské práva evidované v autorskej spoločnosti LITA a hotovosť uložená v depozite P...
Pasívami dedičstva bola prihlásená pohľadávka vybavovateľky pohrebu.

2. Proti druhému výroku uznesenia okresného súdu, ktorým súd podľa § 175q písm. b/ O.s.p. potvrdil, že
dedičstvo pozostávajúce z absolútnych autorských práv, bez určenia hodnoty, vedených v autorskej
spoločnosti LITA, Mozartova 9, Bratislava, nadobúda Slovenská republika, zastúpená Okresným
úradom Bratislava, Staromestská 6, 814 40 Bratislava, v celosti, na podnet autorskej spoločnosti
LITA, IČO: 00 420 166, občianskeho združenia registrovaného Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky dňa 8. apríla 1993 pod č. VVS/1-900/90-7923, so sídlom v Bratislave, Mozartova 9,
vykonávajúcej v Slovenskej republike kolektívnu správu niektorých autorských práv (ďalej len „LITA“)
podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie dôvodiac, že spočíva na
nesprávnom právnom posúdení otázky dedenia absolútnych autorských práv. Napadnuté uznesenie
totiž nesprávne určuje dielam poručiteľky status autorskoprávne chránených diel, i keď v skutočnosti
ide podľa zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon, ďalej aj „zákon č. 618/2003 Z.z.“), účinného v čase smrti poručiteľky, o diela voľné.



Podľa dovolateľa možno uvedenú vadu uznesenia napraviť jedine podaním mimoriadneho dovolania a
zrušenia ním napadnutého uznesenia.

3. Strany sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

4. Podmienky prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) posúdil podľa právneho stavu účinného ku dňu jeho podania, teda
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku [Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 a Čl. 3 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].

5. Najvyšší súd, ako súd dovolací [§ 10a ods. 3 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom
texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení po 1. januári 2015)], po zistení, že mimoriadne
dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok na základe podnetu osoby
dotknutej napadnutým uznesením, ktorá keďže nebola účastníčkou dedičského konania nemohla podať
žiadosť podľa § 175zca ods. 4 O.s.p. a prípadne uplatniť iné opravné prostriedky (§ 243e ods. 1
O.s.p. a spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 sp. zn. Cpj
41/2015), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p. v spojení s §
243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie nie je správne.

6. Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,
osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu
za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.

7. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne
sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

8. Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie
v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p.
(t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka
pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd nezistil, že by konanie v preskúmavanej právnej veci bolo takou vadou postihnuté; takouto
vadou konania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ.

9. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., bez ohľadu na to, či dovolateľ odôvodnil
svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd
rovnako skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tiež vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých
vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so
zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom
alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. V dovolacom konaní
nevyšli najavo ani vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.

10. Dovolateľ vytýka napadnutému uzneseniu, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods. 1 písm. c/ O.s.p.).



11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym
právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny
predpis a či ho aj správne interpretoval.

12. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ dôvodne vytýka uzneseniu nesprávne právne posúdenie
veci v otázke posúdenia dediteľnosti absolútnych majetkových autorských práv poručiteľky.

13. Absolútne majetkové autorské práva smerujú proti každému. Tieto práva nezanikajú ani udelením
súhlasu tretím osobám na konkrétne, časovo obmedzené, použitie diela licenčnou zmluvou v zmysle
autorského zákona. Ako majetkové práva sú tiež predmetom dedenia; s prihliadnutím však na to, že
nemožno určiť, v akom rozsahu budú počas doby autorskoprávnej ochrany zhodnocované, sú položkou
aktív dedičstva „bez určenia ich hodnoty“. Povaha absolútnych majetkových autorských práv, a teda
aj dedenie týchto práv má určité osobitosti, ktoré všeobecná úprava dedenia nezohľadňuje a z
toho dôvodu túto všeobecnú úpravu nemožno použiť. Tak tomu bolo aj v čase účinnosti autorského
zákona platného v čase smrti poručiteľky. V prípade absolútnych majetkových autorských práv
nemožno použiť ustanovenie o odúmrti, že keď dedičstvo nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu (§
462 Občianskeho zákonníka). Ak autor nemá dedičov alebo ak dedičia odmietnu dedičstvo prijať, dielo
sa stane voľným (§ 53 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z.).

14. Poručiteľka neb. Q. Z., rod. S., na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 4 v Bratislave
z 11. augusta 1988 sp. zn. 497/88 nadobudla absolútne autorské práva k dielam jej manžela, neb. X. Z.
a to v celosti (v podiele 100 %). Nebohý X. Z., zomr. XX. X. XXXX bol autorsky činný, o. i. ako dramatik.
Z uvedeného dôvodu LITA za jej života vyplácala poručiteľke, neb. Q. Z., ako nositeľke autorských práv
k dielam neb. X. Z. v celosti autorské odmeny a náhrady odmien za použitie diel neb. X. Z.. Keďže
poručiteľka, neb. Q. Z., zomrela bez zanechania závetných, ako aj zákonných dedičov, autorove diela
sa v zmysle právnej úpravy (predchádzajúcej i súčasnej) stali voľnými.

15. Vzhľadom na uvedené, bolo vylúčené, aby absolútne autorské práva bez určenia hodnoty, ktoré
spravuje LITA, pripadli Slovenskej republike ako odúmrť. Napadnuté uznesenie o dedičstve nesprávne
určuje dielam poručiteľky status autorskoprávne chránených diel, keď v skutočnosti ide o diela voľné.

16. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 449 ods. 1 CSP uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV z 22. septembra 2014 sp. zn. 60 D 90/2012, Dnot 48/2012 zrušil
a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

18. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods.
3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.