Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/61/2014 z 26. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. februára 2014, sp. zn. 7CoP/61/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7213230577.2 Krajský súd Košice | 7CoP/61/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7213230577.2 | 2014-02-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5cc8173-e190-41ae-98b2-a79740e14a24 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7213230577.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/61/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213230577
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213230577.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov V. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Košiciach na Považskej ul. č. 36, právne zastúpenej JUDr. Martinou
Hopferovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Urbánkovej ul. č. 25 a P.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v C. na O. ul. č. XX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 27P 301/2013-11 zo dňa 02.12.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh matky na
predbežné zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti.

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o predbežnom určení výživného tak, že otec je povinný
prispievať na výživu mal. Z. 50 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa matka domáhala, aby súd zveril mal. Z. do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičovské práva
a povinnosti k maloletej neboli doposiaľ upravené. Uviedla, že o maloletú Z. sa stará od narodenia, s
otcom maloletej sa rozišla, pričom k nim dochádza k nezhodám, pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností. Otec na výživu maloletej ničím neprispieva a od narodenia maloletej prispel na jej
výživu celkom sumou 150 Eur. Poukázala na to, že otec je zamestnaný v spoločnosti Kávomaty s.r.o.
a ona je len poberateľkou rodičovského príspevku mesačne vo výške 199,60 Eur.

Súd prvého stupňa s poukázaním na ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho súdneho
poriadku návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože matka nepripojila k návrhu
žiaden listinný dôkaz preukazujúci rodičovstvo k maloletej a neosvedčila ani bezprostredne hroziacu
ujmu.

V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu matka odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. K podanému odvolaniu priložila kópiu rodného listu maloletej a opätovne
uviedla, že od narodenia maloletej otec prispel na jej výživu len sumou 150 Eur a v mesiacoch november
a december 2013 urobil pre maloletú nákup. Zastávala názor, že vydanie predbežného opatrenia je
dôvodné, nakoľko otec na výživu maloletej pravidelne neprispieva. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť



a naradiť predbežné opatrenie, ktorým súd zverí maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže
prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a pokiaľ ide o predbežné zverenie maloletej do osobnej
starostlivosti matky dospel k právnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia. Doposiaľ zistené skutočnosti totiž nepreukazujú naliehavú
potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia a zverenie maloletej Z. do osobnej
starostlivosti matky. Z návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že maloletá žije od
narodenia v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá o ňu zabezpečuje celodennú starostlivosť, a teda
nič nenasvedčuje tomu, že by maloletej hrozila akákoľvek ujma na fyzickom či psychickom zdraví alebo
bol narušený jej priaznivý vývoj. Ani nezhody medzi matkou a otcom ohľadom výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej, na ktoré poukazuje matka v návrhu nemôžu byť dôvodom na ingerenciu
súdu do pomerov účastníkov formou nariadenia predbežného opatrenia. Opodstatnenosťou skutočností
uvádzaných matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v podanom odvolaní sa bude
zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej.
Navyše dňa 26.11.2013 bolo na návrh matky začaté konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej Z., preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku o zamietnutí návrhu matky na predbežné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..



Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Odvolací súd však zastáva odlišný právny názor ako súd prvého stupňa, pokiaľ ide o predbežné určenie
vyživovacej povinnosti otca k maloletej Z., nakoľko matka podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným
spôsobom osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Z návrhu matky
na nariadenie predbežného opatrenia a podaného odvolania totiž vyplýva, že otec si voči maloletej Z.
pravidelne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, pričom od narodenia maloletej t.j. odo dňa 13.01.2013
prispel na jej výživu len zanedbateľnou sumou vo výške 150 Eur a v mesiacoch november a december
2013 zakúpil maloletej určité veci. Vzhľadom na to, že v danom prípade je bezprostredne ohrozené
uspokojenie odôvodnených potrieb maloletej, odvolací súd zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p. uznesenie
súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na predbežné určenie výživného tak,
že otca zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou vo výške 50 Eur, nakoľko z oznámenia
zamestnávateľa otca spoločnosti Kávomaty s.r.o. zo dňa 11.02.2014 vyplýva, že čistý priemerný zárobok
otca predstavoval za obdobie od 1/2013 do 12/2013 sumu 908,83 Eur. V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že predbežným opatrením nemožno prejudikovať výrok konečného rozhodnutia vo veci
samej, preto definitívny rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej Z. a jej počiatok určí súd v konaní
vo veci samej po tom, čo vykoná dokazovanie za účelom zistenia odôvodnených potrieb maloletej a
schopností, možností a majetkových pomerov otca.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.