Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/18/2012 z 16. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 16. decembra 2012, sp. zn. 9Co/18/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8509201796.1 Krajský súd Prešov | 9Co/18/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8509201796.1 | 2012-12-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov Citované ustanovenia: § 159 ods. 1 OSP, § 206 ods. 2 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 10 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z., § 14 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z., § 79 ods. 1 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/60404fd3-f28c-4a7a-aec8-04fe28c021fa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8509201796.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/18/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509201796
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8509201796.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: G. J., nar. X.XX.XXXX, bytom C. Y. G., L. 1, štátny občan
Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Martinom Okálym, Advokátska kancelária, so sídlom v
Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, proti žalovaným: 1/ Z. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. L., W. XX,
štátna občianka SR, 2/ MUDr. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. L. č. XXX, štátny občan SR, oboch
právne zastúpených advokátkou JUDr. Martou Konkoľovou, so sídlom Stará Ľubovňa, Jarmočná 79, o
určenie, že byt s príslušenstvom patrí do BSM, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. 6C/194/2009-107 zo dňa 10.11.2011, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov vo vzťahu
žalobcu a žalovanej v 1. rade tak, že zaväzuje žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobcovi na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Martina Okályho náhradu trov konania v sume 3.398,46 eur do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohoto uznesenia.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že byt č. XX nachádzajúci sa na 1. poschodí vo
vchode č. XX bytového domu súp. č. XXX, stojaceho na parcele reg. C parc. č. XXXX v celosti, spolu
s príslušným podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
26/689, evidované na LV č. XXXX pre k. ú. C. L., ako aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 26/689 k parcele
reg. C parc. č. 2790 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 681 m2 evidovaný na LV č. XXXX k. ú. C. L.
v jeho časti B pod por. číslom 39 na meno žalovanej v 1. rade, patria do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcu G. J., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. L., W. XX, t. č. bytom C. Y. G., L. X a žalovanej v 1.
rade Z. J., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. L., W. XX. Súd žalobu v časti týkajúcej sa žalovaného
v 2. rade zamietol. Posledným výrokom rozsudku súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť nahradiť
žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 549,87 eur do od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Tento posledný výrok súd odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní voči žalovanej v 1. rade úspešný a
preto mu priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 99,50 eur

a z trov právneho zastúpenia žalobcu. Pri určovaní odmeny za úkony právnej služby súd postupoval
podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky číslo 655/2004 Z. z.. V celom konaní totiž nebol súdu predložený
relevantný doklad o cene nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto konania. Zisťovanie ich ceny v
súčasnom štádiu konania by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. K vyčísleniu trov konania
zo strany právneho zástupcu žalobcu pripojením inzercie realitných kancelárií a tam uvedené ceny
trojizbových bytov nepovažuje súd za relevantné vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam osobitne s



poukazom na to, že sú neprimerane vysoké oproti cenám známym súdu z iných jeho konaní týkajúcich
sa obdobných predmetov konania. Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú z odmeny á 53,49
eur za 2 úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
vyhotovenie a podanie žaloby) podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a s nimi spojenej náhrady hotových
výdavkov 2 x 6,95 eur, z odmeny vo výške 55,49 eur za úkon právnej služby „10.9.2010 meritórne
pojednávanie OS SL“ a s ním spojenej náhrady hotových výdavkov vo výške 7,21 eur, z odmeny vo
výške 57,- eur za úkon právnej služby „10.11.2011 meritórne pojednávanie OS SL“ a s ním spojenej
náhrady hotových výdavkov vo výške 7,41 eur. Odmeny a súvisiace náhrady výdavkov požadované za
úkony označené vo vyúčtovaní trov ako „26.7.2010 ďalšia porada s klientom 2/3, 1.12.2010 vyjadrenie,
návrh na vykonanie dôkazov a 4.11.2011 ďalšia porada s klientom 1/3“ súd nepriznal, nakoľko tieto
úkony nepovažuje za účelne vynaložené. Pri poradách s klientom nie je v priložených záznamoch
uvedený predmet porád a čas ich trvania, čo spochybňuje potrebu týchto úkonov a účelnosť trov s nimi
spojených. Čo sa týka vyjadrenia a návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 1.12.2010, súd poukazuje
na to, že predmetné vyjadrenie sa netýkalo veci samej a čo sa týka k nemu pripojených dôkazov, má
súd za to, že taktiež neboli pre právne posúdenie tejto veci relevantné. Preto trovy spojené s uvedeným
úkonom súd nepovažuje za účelné. Trovy právneho zastúpenia ďalej súd priznal aj vo forme náhrady
za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky číslo 655/2004 Z. z., a to v súvislosti s cestami právneho
zástupcu žalobcu zo Spišskej Novej Vsi do Starej Ľubovne a späť na pojednávanie dňa 10.9.2010 a
10.11.2011, spolu 74,10 eur. Ďalej bola priznaná náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu
žalobcu v súvislosti s cestami na uvedené pojednávania, a to vo výške 22,76 eur a 33,40 eur. Priznaná
náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 450,37 eur. Túto náhradu súd nezvýšil podľa § 18 ods.
3 Vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o požadovanú daň z pridanej hodnoty, pretože právny zástupca žalobcu
nepreukázal, že je platiteľom tejto dane.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol ním len výrok o náhrade trov
konania, ktorým súd zaviazal žalovanú v 1. rade nahradiť mu trovy konania vo výške 549,87 eur. Navrhol,
aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zmenil a priznal mu náhradu trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia podľa alternatív číslo II. vyčíslenia zo dňa 11.11.2011, alebo aby rozsudok v napadnutej časti
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa. Nepovažuje za správne právne posúdenie súdu o tom, že hodnotu
konania nie je možné určiť, a preto súd použil § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky. Samotný súd v odôvodnení
uvádza, že žalobca síce predložil k vyčísleniu trov aj inzercie ohľadom predaja obdobných bytov v tom
istom meste, ako je predmetný byt, o ktorý sa vedie konanie, ako aj ich cenové relácie, avšak súd mal
za to, že ceny tam uvádzané sú neprimerane vysoké oproti cenám

známym súdu z iných jeho konaní. Aj s prihliadnutím na uvedený názor nie je možné súhlasiť s
tým, že žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad o cene nehnuteľnosti. Práve priložené inzercie
aktuálne v čase vydania rozhodnutia súdu najviac korešpondujú a odzrkadľujú ceny bytov na trhu s
nehnuteľnosťami a vypovedajú o hodnote konania, ako aj o tom, že túto

hodnotu je možné bez ťažkosti zistiť. Nevie vysvetliť, ako sa stalo, že súd nemal k dispozícii potvrdenie
o registrácii platcu DPH právneho zástupcu žalobcu. Preto pripojil k odvolaniu potvrdenie o registrácii
platbu DPH. Na každom podaní právneho zástupcu je uvedené aj jeho IČ DPH: SK 1023485111. K
výhrade súdu o účelnosti a nutnosti úkonov právnej služby, za ktoré mu nepriznal odmenu, žalobca
uviedol, že prílohou vyčíslenia nie sú záznamy z ich jednania s klientom, ale potvrdenia podpísané
klientom o tom, že sa daný úkon uskutočnil a v akej klientskej veci to bolo. Do 1.6.2010 vyhláška
nerozlišovala pri výške odmeny za ďalšiu poradu s klientom dĺžku jej trvania. V čase porady dňa
26.7.2010 advokát nemal vypracované nové tlačivo, avšak uvedomujúc si zmenu predpisu, rozsah
trvania určil dopísaním rukou, t. j., že jednanie presiahlo jednu hodinu. Predmet jednania je jasne
určiteľný s prihliadnutím na text potvrdenia, t. j., že sa týka sporu vedeného na OS Stará Ľubovňa
č. k. 6C/194/2009. Rovnako tak v druhom potvrdení jeho obsah vypovedá o dĺžke jednania, t. j.
menej ako hodinu, ako aj o predmete 6C/194/2009. Konkrétny obsah záznamu z jednaní s klientom
je chránený zákonnou povinnosťou mlčanlivosti advokáta, ako aj v záujme ochrany klienta. Preto je
doteraz zaužívaná a všeobecne rešpektovaná prax vystavovať iba potvrdenia o jednaní pre potreby
súdu a nepredkladať konkrétne záznamy s obsahom. Ďalej poukázal na obsah§ 14 ods. 6 Vyhlášky,
ktorý uvádza, že advokát nemá nárok na odmenu za ďalšiu poradu s klientom, ak medzi jednou a
druhou poradou nedošlo k vykonaniu iného úkonu právnej služby. Z toho vyplýva, že v prípade, že k
poskytnutiu inej právnej služby došlo, má právny zástupca nárok na odmenu za ďalšiu poradu, ako aj to,
že zákonodarca potrebu uskutočňovania ďalších porád predpokladal. Odmenu za úkon právnej služby:



vyjadrenia a predloženie dôkazov zo dňa 1.12.2010 požaduje dôvodne, nakoľko súd nevyužil možnosť
danú mu O.s.p. a nevyslovil svoj právny názor na vec, preto on ako žalobca bol nútený predkladať dôkazy
v záujme dokázania dôvodnosti, ako aj opodstatnenosti žaloby, pretože on znáša dôkazné bremeno.

Ostatní účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolaním žalobcu neboli dotknuté výroky rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o veci samej, ani výrok
rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.
rade. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania
preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.. Napadnutá časť rozsudku sa netýka veci samej
a preto ju odvolací súd preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri
preskúmavaní tejto časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery,
že nebol oprávnený túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené
v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je v prevažnej
časti opodstatnené.

Predmetom konania vo veci samej bolo určenie, že sporný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcu a žalovanej v 1. rade. Jedná sa v podstate o vec určenia vlastníckeho

práva.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, je nepochybne aj
nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). V článku 46

ods. 1 Ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia
náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či je základné právo
na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (článok 46 ods. 1 v spojení s článkom 46 ods. 4 Ústavy
SR). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto
vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto
len z dôvodu, že uplatnil svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku
inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa
na jeho postavenie v konaní (napr. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 82/09).

Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ďalej len Vyhláška, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby.

V zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia (vo veci určenia platnosti alebo neplatnosti právnych
úkonov) určuje na základe rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo
veci. Tento postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od
hodnoty sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 18/2008 zo dňa 30.11.2009). Podobný
právny názor bol vyslovený aj v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.3.2011 II. ÚS
519/2010-61.

Z tejto zásady platí výnimka pre veci určenia vlastníckeho práva. V sporoch tohoto druhu sa tarifná
hodnota veci alebo práva určuje v súlade s § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 Vyhlášky. Pochybil preto prvostupňový
súd, keď základnú sadzbu tarifnej odmeny ustálil v súlade s § 11 ods. 2 písm. a) Vyhlášky.



V preskúmavanej veci bola podaná na súd žaloba o určenie vlastníckeho práv dňa 12.6.2009, teda za
účinnosti súčasného znenia § 10 ods. 2, 3 Vyhlášky.

Hodnotu predmetu konania žalobca v podanej žalobe neuviedol. Urobil tak až pri vyčíslení náhrady trov
prvostupňového konania, keď tvrdil, že hodnota bytu je 48.000,- eur. Ako dôkaz predložil stanoviská 2
realitných kancelárií, podľa ktorých boli cenové ponuky na predaj 3-izbového bytu v Starej Ľubovni ku
dňu 14.11.2011 47.500,- eur a 49.000,- eur.

Keďže prvostupňový súd nemal iné dôkazy o trhovej cene sporného bytu, a nevyužil možnosť sám
odhadnúť túto cenu odhadom (§ 136 O.s.p.), mal vychádzať z takto preukázanej hodnoty. Je vylúčené,
aby súd v prípade nehodnovernosti dôkazu o cene veci, označil vec či právo za neoceniteľné v
peniazoch.

Pri hodnotení relevantnosti listinných dôkazov predložených žalobcom odvolací súd zistil z internetovej
stránky Národnej banky Slovenska, že cena 1 m2 nehnuteľnosti na bývanie v rámci Prešovského kraja
bola v roku 2011 797,- eur. Pri výmere 76,12 m2 sporného bytu sa jedná o hodnotu 66.667,64 eur. Niet
preto dôvodu sa odchýliť od ceny 48.000,- eur uplatnenej žalobcom vo vyčíslení trov zo dňa 14.11.2011.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa rovná uplatnenej čiastke 519,49 eur.
Žiaden z účastníkov nespochybnil skladbu úkonov právnej služby, za ktoré prvostupňový súd priznal
náhradu odmeny. Preto aj odvolací súd musel akceptovať tieto už označené úkony právnej služby a
mohol upraviť len výšku tarifnej odmeny.

Takto priznaná základná sadzba tarifnej odmeny 519,49 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom zo dňa 12.6.2009, za vyhotovenie žaloby zo dňa 12.6.2009, za účasť na
pojednávaniach dňa 10.9.2010 a 10.11.2010.

K tejto náhrade sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, ktorá sa priznávala za 1 úkon právnej služby
vykonaný v roku 2009 vo výške 6,95 eur, v roku 2010 vo výške 7,21 eur a v roku 2011 vo výške 7,41 eur.

V zmysle § 14 ods. 1 až 3 Vyhlášky, patrí odmena advokátovi za tam uvedené úkony právnej služby.
Okrem toho mu patrí odmena aj za iné úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3,
a to ako za úkony, ktoré sú mu svojou povahou najbližšie (§ 14 ods. 6 Vyhlášky).

V súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. súd prizná náhradu trov potrebných len na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva.

Za takéto úkony právnej služby je možné spravidla považovať všetky úkony právneho zástupcu -
advokáta, ktoré vykonal na základe predchádzajúcej výzvy súdu, alebo u ktorých právo na ich vykonanie
vyplýva zo zákona a je ho treba súčasne považovať aj za povinnosť, ktorú musí účastník splniť v prípade
naplnenia zákonom stanovených podmienok.

Prvostupňový súd rozhodol správne, keď neuznal za úkon právnej služby, za ktorý patrí náhrada odmeny,
napísanie podania zo dňa 1.12.2010 označeného ako „Vyjadrenie žalobcu, predloženie dôkazov“. Toto
podanie obsahovalo len oznámenie, že nedošlo medzi účastníkmi k dohode a že žalobca nežiada
pokračovať v prerušenom konaní. Okrem toho šlo o predkladaciu správu o predložení dvoch listinných
dôkazov.



Podanie žalobcu zo dňa 1.12.2010 tieto podmienky nespĺňa. Žalobca ho neurobil na základe
predchádzajúcej výzvy súdu. Predkladané doklady bol povinný pripojiť už k podanej žalobe, alebo ich
v žalobe ako dôkazy označiť (§ 79 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd však považuje za opodstatnené odvolanie žalobcu proti nepriznaniu náhrady odmeny za
ďalšie porady s klientom uskutočnené dňa 26.7.2010 a 4.11.2011.

Podľa § 14 ods. 2 písm. a) Vyhlášky, patrí odmena vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny aj
za každý z úkonov právnej služby pozostávajúcich z ďalšej porady alebo rokovania s klientom, a to za
každú skončenú hodinu. Uskutočnenie rokovania s klientom, ako aj dĺžka trvania rokovania, či porady
s klientom, musí byť preukázaná.

Podobne podľa § 14 ods. 4 písm. a) Vyhlášky sa prizná odmena vo výške 1/3 základnej sadzby tarifnej
odmeny za úkon právnej služby pozostávajúci z ďalšej porady alebo

rokovania s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu. Niet dôvodu, aby v takomto prípade sa upustilo od
povinnosti preukázať dĺžku trvania a uskutočnenie takéhoto rokovania, či porady.

Vyhláška neobsahuje ustanovenie obsahujúce podmienky a formu preukazovania uskutočnenia a dĺžky
takejto porady. Výnimku tvorí prípad, keď sa jedná o poradu alebo rokovanie s klientom, ktorý je vo
väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. V ostatných prípadoch je treba považovať za preukázané
uskutočnenie takejto porady a jej dĺžky akýmkoľvek spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti. Môže sa
tak stať aj formou písomného prehlásenia klienta, že sa takejto porady - rokovania zúčastnil a ako dlho
trvalo.

Právny zástupca žalobcu túto podmienku preukázania uskutočnenia ďalších porád s klientom v dňoch
26.7.2010 a 4.11.2011 splnil. Žalobca v priložených potvrdeniach v listinách potvrdil, že sa v uvedených
dňoch rokovania zúčastnil, že predmetom rokovania bola vec označená sp. zn. 6C/194/2009, ako aj to,
či rokovanie trvalo menej alebo viac, ako jednu hodinu.

Účelnosť vykonania týchto úkonov právnych služieb vyplýva zo spisu. Tak porada dňa 26.7.2010 sa
uskutočnila potom, čo dňom 18.7.2010 zanikla zmluva o právnej pomoci, ktorú mal žalobca uzavretú
s advokátom JUDr. Michalom Dicom. Naviac dňa 24.7.2010 bolo žalobcovi doručené predvolanie na
pojednávanie vytýčené na termín dňa 10.9.2010.

Účelnosť porady uskutočnenej dňa 4.11.2011 je daná súvislosťou s pojednávaním uskutočneným dňa
10.11.2011.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že okrem
položiek prisúdených prvostupňovým rozsudkom priznal žalobcovi aj náhradu 2/3 základnej sadzby
(346,32 eur) za poradu uskutočnenú dňa 26.7.2010 a 1/3 základnej sadzby za poradu uskutočnenú dňa
4.11.2011 (173,16 eur).

Podobne odvolací súd považuje za opodstatnené odvolanie žalobcu čo do namietaného nezvýšenia
odmeny a paušálnej náhrady miestnych telekomunikačných výdavkov a cestovných výdavkov o 20 %
daň z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti je treba znova zdôrazniť, že súdy sú viazané návrhom podaného
úspešného účastníka uplatňujúceho si náhradu trov, a teda mu nemôžu priznať zvýšenie odmeny o
daň z pridanej hodnoty, keď si ju sám nepožaduje. Podobne nemôžu priznať zvýšenie náhrady v prípade,
keď právny zástupca - advokát navrhuje zvýšenie náhrady len u niektorých z položiek.



V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na zjednotenie § 18 ods. 3 v nadväznosti na § 9 až § 17 Vyhlášky, týkajúceho sa
určenia položiek, na ktoré sa vzťahuje daň z pridanej hodnoty. Podľa tohto stanoviska advokátovi, ktorý
je platiteľom dane z pridanej hodnoty, sa zvyšuje tarifná odmena určená podľa § 9 až § 14 Vyhlášky o daň
z pridanej hodnoty. Náhrada hotových výdavkov, ako napr. režijný paušál, cestovné a náhrada za stratu
času, je upravená v § 15 až v § 17 vyhlášky, preto nie je možné si z náhrady hotových výdavkov uplatniť
daň z pridanej hodnoty, lebo uvedená vyhláška obsahuje presný enumerát úkonov podliehajúcich dane
z pridanej hodnoty, medzi ktoré táto nepatrí. Na náhradu hotových výdavkov sa nevzťahuje povinnosť
odviesť daň z pridanej hodnoty, lebo nemá charakter protihodnoty „za

poskytnutie služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou“ v zmysle § 2 zákona číslo
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Tento záver nepovažuje odvolací súd za akceptovateľný aj v súčasnosti.

Podľa § 22 zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, základom pri dodaní tovaru alebo
služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo mal prijať od príjemcu plnenia za
dodanie služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahrňujú aj iné dane, clá a poplatky vzťahujúce
sa na službu a taktiež súvisiace náklady požadované dodávateľom od zákazníka. Do základu dane sa
nezahrňujú výdavky platené v mene a na účet zákazníka (prechodné položky). Zákon o dani z pridanej
hodnoty ako hmotnoprávny predpis upravujúci daň z pridanej hodnoty ukladá platiteľovi dane z pridanej
hodnoty zahrnúť do základu dane pri dodaní služby celú protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo mal
prijať od príjemcu plnenia za dodanie služby, zníženú o daň. Tento právny názor sa už prejavil pri
novelizácii § 18 ods. 3 Vyhlášky účinnej od 1.6.2009, ale aj novelizáciou § 196 z. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti zákonom č. 348/2011 Z. z., v zmysle ktorej sa zvyšujú o daň z
pridanej hodnoty nielen odmena, ale aj náhrady hotových výdavkov a je v súlade s Nálezom Ústavného
súdu SR II. ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004, aj keď sa tento týka súdnych exekútorov.

Vychádzajúc z návrhu žalobcu na priznanie náhrady trov v podaní zo dňa 11.11.2011, domáha sa
tento zvýšenia náhrady odmeny o daň z pridanej hodnoty len pokiaľ ide o samotnú náhradu odmeny a
režijný paušál (paušálne náhrady miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov).
V preskúmavanej veci sa jedná o čiastky 2.597,44 eur a 43,14 eur, spolu 2.640,58 eur. Tieto položky sa
zvyšujú o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 528,12 eur.

Priznaným odvolaním neboli dotknuté tie časti preskúmavaného rozhodnutia, v ktorých bola vyčíslená
náhrada straty času právneho zástupcu v sume 74,10 eur, náhrada cestovných výdavkov použitím
vlastného motorového vozidla vo výške 56,16 eur a náhrada za zaplatené súdne poplatky vo výške 99,50
eur. Preto celková výška náhrady trov prvostupňového konania činí 3.398,46 eur. To má za dôsledok,
že odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil napadnutú časť rozsudku tak, že zaviazal žalovanú v 1.
rade zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov prvostupňového konania vo výške
3.398,47 eur.

Úspech v odvolacom konaní mal až na nepatrnú časť, žalobca, avšak nepodal návrh na náhradu týchto
trov. Žalovanej v 1. rade nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.