Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/23/2016 z 26. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2016, sp. zn. 43Cob/23/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6412200582.2 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/23/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6412200582.2 | 2016-04-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o úvere Citované ustanovenia: OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ, ObZ, § 387 ObZ, § 398 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0772fa1-73b5-4d89-9ee7-544b70a9e9b5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6412200582.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/23/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412200582
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412200582.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a
členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci navrhovateľa
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni G. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX R. D. C., zastúpená opatrovníčkou P. O., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778,
zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 3.871,11
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k.
12Cb/24/2012-112 zo dňa 30.septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 12Cb/24/2012-112 zo dňa 30.septembra 2015
potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, trovy odvolacieho konania vo výške 177,89 Eur
na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vedený v H. a.s. , U., č.účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
VS XXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom ( ďalej len „ okresný súd“ ) rozsudkom č.k. 12Cb/24/2012-112 zo dňa
30.9.2012 zamietol žalobu navrhovateľa, ktorou sa navrhovateľ domáha, aby odporcovi bola uložená
povinnosť zaplatiť mu 3.971,11 Eur s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe. V odôvodnení uviedol,
že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa 8.2.2007 Zmluvu k úverovému účtu
číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver. Odporkyňa sa zaviazala úver
splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Keďže odporkyňa si svoje povinnosti neplnila, došlo k
predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy. Neuhradená suma zostala vo výške 3,871,11 Eur, ktorá
pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 2.441,30 Eur, z úroku vo výške 994,13 Eur, z úroku z omeškania
vo výške 332,17 Eur a z ostatného príslušenstva vo výške 103,43 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd ďalej uviedol, že vedľajší účastník na strane odporkyne dôvodne
vzniesol námietku premlčania, keďže súd nemôže navrhovateľovi premlčaný dlh priznať, návrh v celom
rozsahu zamietol. Plynutie premlčacej lehoty posudzoval v zmysle ustanovení § 100 ods. 1 a § 101
Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že navrhovateľ si svoj nárok uplatnil podaním žaloby dňa
13.1.2012, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.



O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v konaní a
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa neho okresný súd
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 8.2.2007
a v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu
zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Obchodného zákonníka, ako aj na
zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ). Zmluva o úvere bola upravená v
Obchodnom zákonníku (ďalej len „Obch.z.“), preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f) ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods.
1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 1.1.2008. Znamená to, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere,
kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté z tejto
zmluvy posudzovať pred 1.1.2008 podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy
o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ustanoveniami Obch.z. bez ohľadu na povahu účastníkov.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Mcdo/9/2014 zo dňa 24.3.2015,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Mcdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Mcdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013 a ďalej na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, v
Trnave, v Žiline, v Prešove a v Košiciach. Vychádzajúc z týchto rozhodnutí, uplatnený nárok, ktorého
splatnosť nastala 19.5.2008 nemožno považovať za premlčaný, nakoľko žaloba na súd bola podaná
dňa 13.1.2012, t.j. v 4-ročnej premlčacej dobe.

V ďalšej časti odvolania navrhovateľ nesúhlasil ani s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi z dôvodu, že v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité
procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesných a významných skutočností.
Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné bez znalostí prejednávanej veci s automaticky
uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Obdobný právny názor vyslovil Najvyšší súd SR
v rozhodnutí zo dňa 24.3.2015 pod sp.zn. 7Mcdo/15/2014, a Najvyšší súd SR, ktorý sa náhradou
trov konania vedľajšieho účastníka zaoberal v uznesení zo dňa 19.3.2014 sp.zn. 6Mcdo/5/2013. Trovy
konania vzniknuté advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len
v aktualizácii v tej ktorej veci nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie
práva na súde. Vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy,
ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Je toho názoru, že úmyslom
zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby, ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé
poskytovať spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené a odborne kompetentné. Nepriznaním náhrady trov konania súdom nedochádza k porušeniu
základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania podľa článku 47 ods. 2 až 3 Ústavy
SR, ( obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v Náleze II.ÚS 78/03). Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku
( ďalej len „ O.s.p.“ ) zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel, resp. podľa § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči odporcovi a
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník a zdôraznil, že ide o spor týkajúci sa
spotrebiteľskej zmluvy - Zmluvy o úvere zo dňa 8.2.2007, ktorá bola uzatvorená medzi právnym
predchodcom navrhovateľa ( S.S. N., a.s. ) a odporkyňou
( spotrebiteľkou ). Na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ je nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 OZ. V konaní je nesporná skutočnosť, že predčasná splatnosť
pohľadávky nastala 19.5.2008 a dňa 20.5.2008 začala plynúť premlčacia doba. Bez ohľadu na to, či
právny predchodca navrhovateľa uzatváral zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považuje
sa predmetná zmluva jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle článku 2 Smernice Rady 93/13/
EHS a zákona č. 634/1992 Zb. účinného od 31.12.1992 do 30.6.2007, resp. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účinného od 1.1.2008. Zmena Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z. ( doplnenie
§ 52 ods. 2 o ďalšiu vetu ), zakotvila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ



sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
Obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom prijatia zmeny Občianskeho
zákonníka je odstrániť výkladové povinnosti v otázke použitia Občianskeho obchodného zákonníka na
spotrebiteľské vzťahy a na vzťahy s nimi súvisiace a osobitne vzťahy tzv. absecorického charakteru.
Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty a obdobne (viď rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 9Co/619/2014 zo dňa
24.2.2015).

K dôvodnosti výroku okresného súdu, ktorým priznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi uviedol,
že okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade s legislatívou európskej únie,
judikatúrou súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou a ustálenou súdnou praxou a
slovenskou právnou teóriou. V súvislosti s argumentáciou uvedenou v odvolaní navrhovateľa uviedol, že
v čase keď navrhovateľ podal žalobu na súd, súd nebol povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku
navrhovateľa. K zavedeniu tejto povinnosti prihliadať ex offo na premlčanie nároku došlo až novelou
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.2014, konkrétne
zaradením ustanovenia § 5b do tohto zákona. Právny zástupca vedľajšieho účastníka považuje za
nevyhnutnosť, ba až povinnosť z pohľadu hájenia záujmov klienta neustále vznášať v odôvodnených
prípadoch námietku premlčania a tento postup pri uplatňovaní obdobných nárokov považuje za potrebný
a účelný. Okresný súd správne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania voči
neúspešnému navrhovateľovi v plnej výške.

Ďalej vo vyjadrení citoval článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, článok 38 a 47 Charty základných
práv EÚ a poukázal na novelizované znenie § 137 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zákonom
č. 332/2011 Z.z. a dôvodovú správu k zákonu č. 332/2011 Z.z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na
viaceré rozhodnutia krajských súdov na území Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a zaviazal navrhovateľa aj na náhradu trov
odvolacieho konania v celkovej výške 169,31 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny, a
to z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.781,11
Eur s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy uzavretej medzi odporcom a právnym predchodcom
navrhovateľa, S.S. N., a.s., a to zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 8.2.2007.

Okresný súd v danej veci posudzoval námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane
odporcu a vyhodnotil ju v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, a to konkrétne podľa ustanovenia
§ 100 ods. 1 a § 101. Konštatoval, že právny predchodca navrhovateľa predmetnú zmluvu vypovedal
v roku 2008. Pohľadávku na základe zmluvy postúpil dňa 14.2.2011 navrhovateľovi, ktorý svoj nárok
uplatnil podaním žaloby na súde dňa 13.1.2012, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.

Odvolací súd zistil, že v posudzovanom prípade zmluva o poskytnutí flexipôžičky bola uzavretá podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Z článku 1 zmluvy je zrejmé, že veriteľ S.S. N., a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky, ako
spotrebiteľovi a peňažné prostriedky sa zaviazal odporca, ako spotrebiteľ vrátiť, zaplatiť úroky, zaplatiť
odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy. Podľa zmluvy spotrebiteľ sa zaviazal
splácať úver formou mesačných splátok. Právny predchodca navrhovateľa a odporca sa dohodli, že ich
vzájomné vzťahy, ktoré nie sú výslovne upravené v úverovej zmluve, prípadne v týchto obchodných
podmienkach sa riadia Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Právna úprava už v čase uzavretia zmluvy, ktorá je predmetom posúdenia v danej veci, umožňovala
vyvodiť právny záver, že ide o zmluvu spotrebiteľského charakteru aj napriek tomu, že bola uzavretá
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a treba podotknúť, že aj v súlade so zákonom č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V súvislosti s posudzovaním, či námietka premlčania bola v prejednávanej veci vznesená účinne,
vychádzal okresný súd z ustanovenia § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. V podanom odvolaní



navrhovateľ konštatoval, že nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ktorý nesprávne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko podľa jeho názoru
bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka z dôvodu, že zmluva o úvere má charakter
absolútneho záväzkového vzťahu napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny ( náležitý )
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade však nie je
dôvodná námietka navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci.

Základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo, vzhľadom k vznesenej námietke premlčania
zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu posúdiť, či v prejednávanom spore ide o
obchodnoprávny vzťah ( 4-ročná premlčacia doba upravená v Obchodnom zákonníku ), alebo
občianskoprávny vzťah ( 3-ročná premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku ).

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti ( § 476 ), a zmluvy o
úvere ( § 487 ), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591 ), zasielateľskej zmluvy ( § 601 ), zmluvy o prevádzke
o dopravného prostriedku ( § 638 ), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673 ), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682 ), zmluvy o inkase ( § 692 ), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700 ), zmluvy o bežnom účte
( § 708), a zmluvy o vkladovom účte ( § 716 ).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba 4-roky.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/077 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ktoré nadobudlo účinnosť
1.mája 2014 ), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 1.mája 2014 ) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 1.mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu, ktorý na prejednávaný prípad
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a to predovšetkým na vznesenú námietku premlčania zo
strany vedľajšieho účastníka je vecne správne.



Vecne správny je aj rozsudok vo vzťahu k priznaným trovám konania. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že
okresný súd o trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu.

Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník. Odvolací súd poukazuje na § 93 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie O.s.p. upravuje postavenie vedľajšieho účastníka. Podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má
vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony
odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou navrhovateľa o neúčelnosti trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je už inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z §
93 ods. 4 O.s.p.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v
konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú
vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať
sa zastupovať v konaní vedľajším účastníkom. Trovy vynaložené v konaní Združením sú rovnocenné s
trovami vynaloženými účastníkmi konania.

Samotnú výšku priznaných trov konania napokon ani navrhovateľ nespochybnil. Okresný súd správne
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v súlade so zásadou úspechu v konaní podľa ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p., ako vecne správny.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. a
vedľajšiemu účastníkovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú aj z trov
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci vo výške 141,09 Eur (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
08.01.2016), režijný paušál vo výške 8,58 Eur a 20 % DPH vo výške 28,22 Eur podľa § 10 ods. 1, §
13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v planom znení. Odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 177,89 Eur.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné