Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/71/2011 z 28. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. marca 2012, sp. zn. 7CoE/71/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7611208249.1 Krajský súd Košice | 7CoE/71/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611208249.1 | 2012-03-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 6 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f5cdf86-d79c-4bfe-9fce-283c4c8d8e00 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611208249.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/71/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611208249
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611208249.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej C. X. G., s.r.o. so sídlom v H. na I. ulici č. XX
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Petra Kováča s.r.o. so sídlom v Bratislave na Kubániho ulici
č. 16 IČO: 36 857 033 proti povinnej Y. R.U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v G. T. D. na K. ulici č. XXXX/X
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka so sídlom v Košiciach na Murgašovej ulici č. 3
pod sp. zn. Ex 733/11 o vymoženie 982,56 eur s prísl. o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves z 22.6.2011 č.k. 10Er 352/2011-11 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku z 2.8.2010 sp. zn. RK-1259/10-EK, ktorý
nadobudol právoplatnosť 5.11.2010 a vykonateľnosť 9.11.2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok").
Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenej 1 012,56 eur s 9 % ročným
úrokom z 1 012,56 eur od 21.5.2010 a trovy konania 49,78 eur. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol
na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300001837, ktorú oprávnená 27.11.2007 uzatvorila s
povinnou, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver 40 000,-Sk so zmluvnou odmenou 36 950,-
Sk, splatný v 30-tich splátkach s ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 78,09 %, odmenou
za revolving 25 394,-Sk s ročnou percentuálnou mierou nákladov 63,61 %. V rozhodcovskom konaní
si oprávnená uplatnila nárok na zaplatenie 621,12 eur, ktorá zodpovedá nesplatenej istine úveru a
zmluvnej pokute 391,44 eur. S poukazom na § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, § 4 ods. 2 písm. j/, k/ zákona č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom
úvere je vzťahom spotrebiteľským. Zmluvné dojednania považoval súd podľa článku 3 ods. 1 písm.
e/ Smernice rady č. 93/13/EHS za nekalú podmienku. Povinná totiž nemala možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko ten bol vopred daný a mohla ju buď ako celok
prijať alebo odmietnuť. Dohoda o zmluvnej pokute, ktorá je súčasťou vopred zmluvných podmienok,
nebola individuálne dojednaná, naviac napísaná drobným písmom, so skratkami a odkazmi na iné
ustanovenia zmluvných podmienok, čím nemusia byť pre klienta zrozumiteľné. V podobe, v akej bola v
zmluvných podmienkach dohodnutá, ju súd prvého stupňa považoval za neprimeranú sankciu. Zmluvnú
odmenu 1 226,51 eur, vzhľadom k skutočne poskytnutému úveru 1 327,75 eur, považoval rovnako za
neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Uzavrel, že povinná z celkovo poskytnutého úveru 2 554,27
eur zaplatila 1 933,15 eur, čo predstavuje nielen poskytnutý úver, ale aj takmer celú zmluvnú odmenu,
ktorá je neprimeranou odplatou. Na základe uvedeného preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Vytkla súdu prvého stupňa, že jeho právne závery sú založené na nedostatku právomoci,



nesprávnom skutkovom základe a následne aj nesprávnom právnom posúdení. Uplatnila odvolacie
dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. Poukázala na to, že rozsah preskúmavacej právomoci
exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je vymedzený
na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (vyjadrené v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 164/96, R 58/1997) a na posúdenie rozporu plnenia priznaného
exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v
súlade s dobrými mravmi. Tu sa rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu obmedzuje
výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o
rozhodcovskom konaní ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny
dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho
základu plnenia sa obmedzuje len na nachádzacie konanie ako také, čo je dané § 35 a § 51 ods. 3
zákona o rozhodcovskom konaní k § 159 ods. 3 O.s.p. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne
preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Preskúmanie exekučného rozhodnutia v kontexte §
45 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (zrejme má byť Exekučného poriadku) len znamená, či plnenie, na ktoré
zaväzuje rozsudok, je možné, dovolené a v súlade dobrými mravmi, a nie či zmluva ako právny úkon
je možná, dovolená či v rozpore s dobrými mravmi. Namietala, že postup súdu prvého stupňa, keď sa
zaoberal zmluvou o revolvingovom úvere a posudzoval jej podmienky pre posúdenie súladu plnenia
priznaného exekučným titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je postupom v rozpore so
zákonom, resp. jeho obchádzaním. Exekučný súd totiž z dôvodov už vyššie uvedených nie je oprávnený
o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať (jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska
zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom, o čo povinná nepožiadala
alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý povinná rovnako nevyužila).
Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania dispozičnosť a
kontradiktórnosť, vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná.
Ochrana spotrebiteľa nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení
právneho poriadku (v zmysle zásady právo nemožno dosahovať neprávom), či porušení čl. 46 Ústavy
SR. Spojením „plnenie priznané exekučným titulom“ sa teda myslí plnenie vyplývajúce z výrokovej
časti rozhodcovského rozsudku, nie zmluva samotná, či plnenie zo zmluvy. Vo vzťahu k nedostatku
právomoci súdu podporne poukázala aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C -
40/08 citovaním odôvodnenia bodov 37, 40 a 47 rozhodnutia. Súdu prvého stupňa ďalej vytkla, že z
jeho rozhodnutia nevyplýva, prečo je napr. neprimeranou sankcia 0,17 eur za každý deň omeškania,
teda 1/500 zo zabezpečenej sumy. Takáto výška zmluvnej pokuty nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie a
zabezpečenej povinnosti a významu zabezpečenej povinnosti. V otázke neprimeranosti zmluvnej pokuty,
okrem toho právna úprava v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku upravuje tzv. moderačné
právo súdu. Bolo preto povinnosťou súdu zhodnotiť možnosť využitia moderačného práva a nie vyvodiť
záver o neprimeranosti uplatnených zmluvných pokút ako celku. Rovnako súdu prvého stupňa vytkla
skutočnosť, že absolútne neodôvodnil, v čom považoval zmluvnú odmenu za neprimeranú. Už v starom
Ríme platila zásada, podľa ktorej zmluva sa má považovať za platnú pokiaľ je to čo i len trochu možné,
potom prednosť má ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť zmluvy. Záver súdu prvého
stupňa bez zreteľa na uvedené vedie k záveru, že dlhodobé porušovanie povinnosti zo strany povinnej
je akceptovateľný stav. Súd svojím uznesením zavádza z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný
stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinná napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov
nemusí zaplatiť oprávnenej ani len istinu úveru, žiaden úrok príp. sankcie za omeškanie, dokonca ani
zákonom stanovený úrok z omeškania. Uvedené skutočnosti vylučujú, aby takto založený stav súdnym
rozhodnutím bol v súlade so zákonom. Súd tak dôsledkami svojho rozhodnutia porušuje nielen zákonné
ustanovenia pre exekučné konanie, základné zásady zmluvného práva, ale aj vlastníckeho práva, hoci
mu čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá povinnosť vykladať a aplikovať zákony v súlade
s Ústavou SR.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že postupom a rozhodnutím súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať
pred súdom, ktorá neumožňuje zistiť, či súd prvého stupňa správne právne vec posúdil a dostatočne
zistil skutkový stav, a preto odvolací súd uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa
ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ak súd v konaní postupoval v
rozpore so zákonom a tým odňal účastníkom konania ich procesné práva. Vady zakladajúce zmätočnosť
konania i súdneho rozhodnutia zavinenú súdom jeho procesným postupom v rozpore so zákonom
spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii
procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom na uplatnenie alebo bránenie práva proti
druhej strane v spore. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania,
pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti,
zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

Podľa § 167 ods. 2 v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku (uznesenia) súd uvedie,
čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),
prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššie uvedené náležitosti v žiadnom prípade nespĺňa, naopak
je vo vzťahu k súdom prvého stupňa prezentovaným argumentom nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
Súd prvého stupňa predovšetkým dostatočne neodôvodnil záver o neprimeranosti zmluvnej pokuty a
zmluvnej odmeny, resp. len zjednodušene konštatoval ich rozpor s dobrými mravmi.

V posudzovanom prípade nebolo sporné, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom
spotrebiteľským, riadiaci sa ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, smerodajným pre určenie výšky zmluvnej
pokuty bolo trvanie omeškania dlžníka. Nárok na zmluvnú pokutu je samostatným majetkovým právom,
ktorý netvorí príslušenstvo pohľadávky. V prípade, ak je zmluvná pokuta viazaná na omeškanie s
plnením peňažného dlhu, je dlžník zaviazaný k jej zaplateniu popri úrokoch z omeškania. Ide o dva
rôzne právne inštitúty, ktoré aj keď sa viažu k porušeniu tej istej povinnosti, môžu obstáť vedľa seba.
Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania, pričom zmluvná pokuta je dohodnutou sankciou
za omeškanie. S tým je potrebné počítať pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, aby pri súčasnej
existencii oboch nárokov nebola zmluvná pokuta neprimerane vysoká. V prípade, ak súd prvého stupňa
považoval dohodnutú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi, mal toto
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Úvaha súdu o rozpore určitého nároku s dobrými mravmi
musí byť vždy podložená dôkladne zisteným skutkovým stavom a následne v rozhodnutí presvedčivo
zdôvodnená, aby v konkrétnom prípade dostatočne odôvodnila záver, že výkon práva je skutočne
v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa sa však takýmito závermi neriadil. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia vyplýva, že pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty vychádzal len z istiny,
ktorú si oprávnená uplatnila pred rozhodcovským súdom a túto porovnával s výškou sankcií v tomto
konaní uplatnených.

Rovnaké nedostatky má aj veľmi stručné odôvodnenie vo vzťahu k neprimeranosti zmluvnej odmeny.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení posúdil dohodnutú zmluvnú odmenu 1 226,51 eur (36
950,-Sk), resp. zostávajúcu nesplatenú časť istiny úveru 621,12 eur za neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.



Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere,
ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Ako vyplýva z citovaného § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, ktoré sa týkajú primeranosti ceny plnenia, nemožno považovať za neprijateľné podmienky.
Uvedené sa týka aj zmluvnej odmeny, resp. úrokov z úveru. V čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom
úvere Občiansky zákonník ani zákon o spotrebiteľských úveroch ich maximálnu výšku nestanovoval.
Až s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zákonom č. 379/2008 doplnené ust. § 53 Občianskeho zákonníka
o odsek 6, podľa ktorého ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných
prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty. Podľa súčasného znenia § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podobne v čase uzavretia posudzovanej zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojich
ustanoveniach len definoval ročnú percentuálnu mieru nákladov (ako sadzbu, ktorá sa určuje z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru) a stanovil, že táto je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Jej maximálnu výšku žiadnym spôsobom neobmedzil. Až zákonom č. 568/2007 Z. z. došlo s účinnosťou
od 01.01.2008 k zmene § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch tak, že tento sa o. i. doplnil o nový odsek
10, podľa ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú
nariadením vlády (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška,
ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru).

Súd prvého stupňa sa pri posudzovaní primeranosti zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru vyššie
citovanými ustanoveniami nezaoberal a v rozpore s § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodnutú
zmluvnú odmenu, resp. sumu priznanú rozhodcovským rozsudkom posúdil ako neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve. Jeho rozhodnutie je preto aj v tejto časti predčasné, nedostatočne odôvodnené
a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa napriek tomu, že mal
k dispozícii dostatok listinných dôkazov, nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k preskúmaniu
všetkých relevantných skutočností pred rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia tak, ako to má na
mysli § 44 Exekučného poriadku a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd,



aj vzhľadom na oprávnenou v odvolaní namietaný rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku, uvádza, že § 45 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje osobitnú prieskumnú právomoc
exekučného súdu, ktorý je oprávnený (a povinný) posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby
právoplatný nebol, z hľadísk v ňom uvedených, teda či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe
ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. V rámci prieskumu podľa § 44 Exekučného
poriadku súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
povinne preskúma túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdi, či tieto nie
sú v rozpore so zákonom. Exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom
na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú
podľa exekučného titulu vecne legitimovaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí
na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný
orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej
doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej
doložky. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, musí
uvedené skutočnosti skúmať ex offo. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého
stupňa sa uvedenými zásadami pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia dostatočne neriadil, čo malo za
následok vydanie rozhodnutia na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu, a toto rozhodnutie
je preto nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a
h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
pretože postupom a rozhodnutím súdu sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom (§ 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.), čo v konečnom dôsledku bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej
právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), pretože
nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. V
ďalšom konaní súd rešpektujúc uvedený právny názor (§ 226 O.s.p.) opätovne rozhodne o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude
predovšetkým zistiť, či v tomto konaní sú dané procesné podmienky na vykonanie exekúcie vrátane
povahy rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať. V prípade, ak súd
dospeje k záveru, že tieto skutočnosti nebránia vykonaniu exekúcie, následne posúdi súlad plnenia
priznaného exekučným titulom so zákonom v zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Osobitne
pritom prihliadne na skutočnosť, že posudzovaný vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom
spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia chrániace spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.