Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/115/2012 z 11. 12. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2012, sp. zn. 7Co/115/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5706205490.1
Krajský súd Žilina | 7Co/115/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5706205490.1 | 2012-12-11 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7319b84-a135-45e5-821f-e80e4db75342
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5706205490.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/115/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5706205490
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5706205490.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne E. P., nar.XX.X.XXXX, bytom R., J.. B.
a E. č.XX, právne zastúpenej Mgr. Vladimírom Žiškom, advokátom so sídlom v E., E. B. A. č. X, proti
žalovanej Univerzitnej nemocnici Martin, Kollárova 2, Martin, v konaní o náhradu škody na zdraví, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/99/2006-427, zo dňa 14. decembra
2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     z r u š u j e   a vec mu    v r a c i a    na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 225.000,-
Sk titulom bolestného, sumy 2.160.000,- Sk titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy
341.695,- Sk titulom náhrady za stratu na zárobku a sumy 11.913,- Sk mesačne titulom opakujúcich sa
dávok s účinnosťou od 1.6.2006.

Okresný súd posúdil uplatnený nárok v zmysle ustanovení § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

V § 420 je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby, pričom základným
predpokladmi pre vznik takejto zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda existencia
protiprávneho úkonu, vznik škody ako majetkovej újmy, teda protiprávneho následku, existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou ako protiprávnym následkom  a zavinenie toho, kto
škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.

Ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie, z čoho vyplýva, že zavinenie vo forme nedbanlivosti,
nie vo forme úmyslu sa pričítava subjektu, ktorý svojím protiprávnym úkonom spôsobil škodu inému.
Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá sa považuje za existujúcu až do doby, kým sa nepreukáže
opak. Škodca sa má možnosť zbaviť zodpovednosti preukázaním toho, že škode nemohol zabrániť pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

V prípade žalobkyne však podľa presvedčenia súdu absentovali všetky vyššie vymenované predpoklady
zodpovednosti žalovanej za vznik zdravotných následkov u žalobkyne mimo prirodzene existencie
škody na zdraví vo forme tých zdravotných následkov, ktoré popísal znalec. Jednoznačne však zo
záverov znaleckého posudku, ale aj zo záverov odbornej komisie žalovanej a Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, ktoré boli vyššie konštatované, vyplynulo, že u žalovanej nebolo zistené, že
by porušila svoje povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni a že by nepostupovala
lege artis, teda v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy. Znalec jednoznačne konštatoval, že
podľa jeho názoru zdravotné následky u žalobkyne vznikli poškodením axilárneho nervu pri úraze a
následne poruchami kostného hojenia, ktoré boli vyvolané fyzickou dispozíciou žalobkyne. Ak aj znalec



pripustil, že z jeho pohľadu možno maximálne 10% sa na vzniku pakĺbu u žalobkyne mohla podieľať
skutočnosť, že boli skôr než by bolo vhodné vybraté Kirschnerove drôty ako vnútorná fixácia zlomeniny
ramenného kĺbu žalobkyne, uviedol tiež, že motiváciou bola zrejme infekcia, ktorá bola 11.9.2003 podľa
zdravotných nálezov žalobkyne pozorovaná v oblasti Kirschnerových drôtov a spôsobila secernáciu v
okolí drôtov, teda hnisanie. Preto motívom pracovníka žalovanej, ktorý tak postupoval, v tomto prípade
MUDr. E. (a ten to sám aj priznal vo svojej výpovedi pred súdom), bola snaha zabrániť, aby infekcia,
ktorej mikrobiologický pôvod nebol zistený, nepostupovala do hlbších štruktúr ramena žalobkyne až
ku kosti, kde by mohla spôsobiť ťažké zápalové procesy, ktoré znalec podrobne vo svojej výpovedi
popísal a rovnako popísal ich možné následky. Nebolo však preukázané, že by zápalové procesy v okolí
rany žalobkyne boli spôsobené nozokomiálnou nákazou, teda nákazou mikróbmi, ktorá by u žalobkyne
vznikla v prostredí žalovanej a teda, že by žalovaná za túto nákazu niesla zodpovednosť, keďže ku
kontaminácií mikróbmi a vzniku infekcie v okolí rany žalobkyne mohlo dôjsť aj mimo prostredia žalovanej,
v ktorom sa žalobkyňa pohybovala od 13.8.2003. Nie je možné vidieť zodpovednosť žalovanej za vznik
infekcie u žalobkyne a v príčinnej súvislosti so vznikom infekcie u žalovanej v prostredí žalovanej za
prípadné predčasné vybratie fixatérov.

Za takýchto okolností je preto súd toho názoru, že žalovaná nezodpovedá za vznik zdravotných
následkov u žalobkyne tak, ako boli konštatované znalcom a ako vyplývajú z ďalších zdravotných
nálezov žalobkyne, že tieto zdravotné následky si žalobkyňa v podstate privodila sama svojím úrazom
a svojimi fyzickým predispozíciami (poruchy kostného hojenia) a z tohto dôvodu nie je predpoklad pre
vyhovenie žalobe a konštatovanie zodpovednosti žalovanej za vznik škody na zdraví u žalobkyne. Za
takýchto okolností podľa presvedčenia súdu je žaloba nedôvodná a súd ju v celom rozsahu zamietol.

V zmysle ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že podľa presvedčenia súdu išlo o
zložitý prípad, kde ešte neboli ustálené nároky znalca na znaleckú odmenu, súd rozhodol, že o trovách
konania, kam patria aj trovy štátu rozhodne po  právoplatnosti tohto rozsudku.

Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. S rozsudkom nesúhlasí. Podľa
nej je nezákonný, nesprávny a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Znalecký posudok
je vypracovaný neobjektívne, chýbajú v ňom jednotlivé vyšetrenia, obsahuje nepravdivé informácie,
posúdenie trvalých následkov je nekomplexné a znalecký posudok je nepreskúmateľný. Znalec uvádza,
že poškodenie nervu, a to len axilárneho, bolo spôsobené úrazom, napriek tomu, že v prijímacej správe
pri vyšetrení je uvedené, že periféria končatiny je bez neurocirkulačných zmien. Lekár, ktorý v deň
úrazu žalobkyňu operoval, bol v konaní vypočutý ako svedok, pričom MUDr. T. sa vyjadril, že v čase
prijatia, počas vykonanej operácie a po prepustení do domáceho liečenia nemala poškodený žiaden
nerv. Túto skutočnosť potvrdzujú aj prepúšťacia správa a následné ortopedické kontroly a vyšetrenia.
Zo znaleckého posudku nie je zrejmé, z akých dôvodov znalec dospel k záveru, že k poškodeniu
axilárneho nervu došlo pri úraze. V kontrolných vyšetreniach sa uvádza, že pohyb, aj keď pre bolesť
bol limitovaný, ale v ramene a prakticky v celej ruke pretrvával, dokonca aj na rehabilitáciách dokázala
pretočiť tzv. ciferník bez pomoci rehabilitačnej sestry a ešte v mesiaci november v roku 2003 rukou
cvičila. V znaleckom posudku medzi podkladmi pre vypracovanie posudku chýbajú záznamy z vyšetrení
zo dňa 10.10.2003, dňa 23.1.2004 a zo dňa 29.11.2004. Taktiež ako podklad k vypracovaniu znaleckého
posudku chýbajú všetky vyšetrenia od rehabilitačného lekára a RTG vyšetrenia. Z toho dôvodu nemôže
byť vypracovaný objektívne. Nesúhlasí s tvrdením znalca, že jej liečba bola vykonaná lege artis. Bola
nainfikovaná nozokomiálnou nákazou, pričom táto infekcia sa v začiatočnom štádiu neliečila vôbec a
neskôr sa liečila nezodpovedne a nepostačujúco. Antibiotika užívala od 10.8.2003 do 19.8.2003, a to
Doxybene 625 mg, ktoré neboli rezistentné na spôsobenú infekciu. Zlatý stafylokok sa lieči antibiotikami
- Oxacilínom. Na kontrole  dňa 19.8.2003 lekár vykonávajúci službu, jej ruku ani len nevidel, pričom stav
jej ruky nasvedčoval tomu, že v ramene prebieha ťažký zápal, keďže cez otvory na koži vystrekoval
sekrét (hnis), rameno mala celé zapálené, mala vysokú teplotu 38,5 °C a tiež silné bolesti, ktoré
neustupovali ani po analgetikách. Napriek týmto skutočnostiam jej nebola doporučená žiadna liečba,
len kontrola o dva týždne s odporučením RTG vyšetrenia. Takýto postup liečby nemôže byť lege
artis. Ak by bola liečba poskytnutá tak, ako mala byť, zabránilo by sa tým šíreniu nákazy, nemuseli
byť predčasne vybraté vnútorné fixátory a tiež rehabilitačná liečba by prebehla neskôr. Spôsobená a
neliečená infekcia zabraňovala zhojeniu ramennej kosti, keďže bola neskoro liečená, spôsobila vnútorné
hnisanie kosti, čím sa vytvorila pseudoartróza. Záver znalca, že antibiotiká následne od kontroly dňa



19.8.2003 užívala 5 dní, sa nezakladá na pravde. Všeobecný lekár jej predpísal dňa 14.8.2003 Doxybene
625 mg na odporúčanie ortopéda, ktoré užívala trikrát denne a 19.8.2003 večer ho doužívala. Pri
vyberaní vnútorných fixátorov dňa 11.9.2003 jej bol odobratý ster na bakteriologické vyšetrenie, kde bol
potvrdený zlatý stafylokok. Bol jej vydaný recept na jeden kus balenia Oxacilínu, čo bolo 5 týždňov od
operácie. Tvrdenie znalca, že infekcia bola za 12 dní vyliečená, nemá reálny základ vo vykonaných
krokoch lekárov a ani v lekárskych záznamoch. I keď otvory na koži sa dennodenným prikladaním
tanínových obkladov uzavreli, infekt pretrvával vo vnútri ramena. Naďalej sa prejavoval neznesiteľnými
bolesťami, vysokými horúčkami, ktoré boli až do 40 °C, začervenaním a horúcim pravým ramenom.
Práve pre tieto dôvody jej bola rehabilitácia prerušená, dňa 10.10.2003 jej rehabilitačnú liečbu z týchto
dôvodov prerušila rehabilitačná lekárka. Infekcia teda nemohla byť zvládnutá dňa 23.9.2003. Navyše
znalec z tohto svojho záveru vyvodzuje, že sa nejednalo o infekciu hlbších mäkkých štruktúr a kostí.
Poukazuje na to, že nedostatočne dlhá imobilizácia zlomeniny a predčasná rehabilitácia mohla tiež
spôsobiť poškodenie. Liečba samotnej zlomeniny bola krátka, zápalová komplikácia bola negatívnym
momentom, pre ktorú museli byť predčasne odstránené drôty. Nedokonalým liečebným postupom
jej bola spôsobená ťažká porucha funkčnosti dominantnej pravej hornej končatiny, ktoré je trvalého
charakteru. Pokiaľ sa týka znalcom hodnotených trvalých následkov, z posudku nie je zrejmé, prečo
znalec neuvádza obrnu plexus braxilias vpravo a ani nehodnotí ako trvalý následok. Obrna braxiálneho
plexu je v jej zdravotnej dokumentácii viackrát uvedená ako následok trvalý a nemenný. Poukazuje na
náležitosti znaleckého posudku, ktoré vyplývajú z ust. § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Znalecký
posudok č. 4/2008 nespĺňa tieto náležitosti. V znaleckom posudku absentuje uvedenie postupu, na
základe ktorého sa znalec dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a uvedenie
skutočností, na ktoré znalec pri úkone znaleckej činnosti prihliadol. V posudku sú vymenované len
jednotlivé lekárske záznamy a správy, avšak z posudku nie je zrejmé a zrozumiteľné, o ktoré skutočnosti
znalec opiera svoje závery pri odpovediach na položené otázky. Celková skladba znaleckého posudku
neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov, ktorými sa znalec dopracoval k
svojim záverom. Znalec v celom znaleckom posudku konkrétne konanie lekárov považuje za správne
a z tohto konania vyvodzuje predpoklady, pričom sa nezaoberá vyhodnotením postupu v súvislosti s
objektívnymi lekárskymi nálezmi. Znalec v konaní pred súdom uviedol, že RTG snímky z ortopedickej
kliniky videl pri osobnom stretnutí s Dr. E., avšak v znaleckom posudku sa k nim vôbec nevyjadril.
Prílohou znaleckého posudku nie je ani len popis týchto RTG snímok, čo vzhľadom na to, že ich
pri vypracovaní znaleckého posudku znalec bral do úvahy, je závažným pochybením pri vypracovaní
posudku. Žalobkyni týmto postupom znalca bolo znemožnené vyjadriť sa k uvedeným dôkazom a tieto
dať na svoje náklady preveriť. Takýto postup znalca a súdu porušuje základné práva žalobkyne v
občianskom súdnom konaní, a to najmä rovnosť účastníkov konania, pretože žalobkyňa nepozná obsah
dôkazu, z ktorého znalec vychádzal. Znalec aj pri jej vyšetrení vykonal snímkovanie jej pravej hornej
končatiny a taktiež sa vôbec nezmienil v znaleckom posudku o ich výsledku. Samotné RTG snímky,
ich popis by mohol preukázať, čo tvrdí, že infekcia, ktorú prekonala, nebola povrchová, ale hĺbková a
rozsiahla, zasahujúca aj ramennú kosť. Má za to, že na týchto snímkach je viditeľný a preukázateľný
zápal kostí. Tvrdenie žalovaného v konaní, že možno jednoznačne vylúčiťpoškodenie nervus axilaris pri
extrakcii vnútornej fixácie, pretože táto podľa vyjadrenia mala byť aplikovaná až po tom, čo vyšetrením
bola dokázaná lézia axilárneho nervu je nepravdivé a v rozpore s časovým vykonaním jednotlivých
úkonov. Prvé neurologické vyšetrenie EMG bolo vykonané 21.11.2003, teda dva a pol mesiaca po
vybratí fixácie. Tvrdenie znalca, že poškodenie axilárneho nervu vzniklo pri úraze neobstojí, pretože
pohyb v pravej hornej končatine, aj keď s bolesťami pretrvával až 3 mesiace od úrazu. K strate pohybu
dochádzalo postupne s postupným odumieraním jednotlivých nervov. Záverom neurologických vyšetrení
sa znalec v znaleckom posudku vôbec nevyjadril, pričom jej zdravotným následkom, resp. škodou, ktorá
vznikla na jej zdraví, je hlavne nervové poškodenie celej pravej hornej končatiny. Vyjadrenie Dr. G., že
on jej empiricky predpísal Oxacilín a že ju osobne videl v deň vybratia fixácie sa nezakladá na pravde,
lebo do prvého kontaktu s Dr. G. prišla až 20.11.2003, kedy zmenila ošetrujúceho lekára. Nepravdivé je
aj tvrdenie žalovanej strany, že odber na mikrobiologické vyšetrenie z hnisajúceho ramena bol vykonaný
len raz, pretože boli vykonané až tri odbery na takýto druh vyšetrenia, pričom však výsledok z tohto
vyšetrenia, ani samotné vyšetrenie jej nebolo oznámené. Päť rokov užívala lieky na potlačenie následkov
zlatého stafylokoka, o čom svedčí jej výpis z účtu poistenca za roky od 2003 do roku 2010. Jedná sa o
lieky Oxacilín 250 a Dalacín C. Svedčia o tom aj prepúšťacie správy z hospitalizácií. Po piatej operácii
vykonanej v roku 2010 užívala lieky až 8 mesiacov. Po tejto operácii sa zaktivoval zlatý stafylokok, ktorý
jej spôsobil infekčný zápal podkožia na ľavej dolnej končatine - ruža. Taktiež počas tejto operácie jej bol
poškodený fibulárny nerv a strata pohybu vznikla okamžite. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil ho okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.



Žalovaná vo vyjadrení považuje prvostupňový rozsudok za vecne správny. Nevyhnutnou podmienkou
pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie. Táto existencia príčinnej súvislosti musí
byť v každom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. Žalobkyňa v konaní
nepreukázala, že k poškodeniu zdravia u nej došlo v dôsledku postupu ošetrujúcich zdravotníckych
pracovníkov žalovanej. Na základe vykonaného dokazovania neboli naplnené predpoklady pre to, aby
bola určená zodpovednosť žalovanej za vznik škody na zdraví u žalobkyne. Na základe dokazovania
vykonaného v konaní bolo preukázané, že žalobkyni bola poskytnutá liečba lege artis. Zdravotné
následky vznikli u žalobkyne v dôsledku poškodenia spôsobeného úrazovým dejom a v dôsledku
poruchy kostného hojenia a nie postupom zamestnancov žalovanej, čo potvrdil aj Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Infekcia, ktorá bola u žalobkyne prítomná, bola dostatočne zvládnutá
antibiotikami. Ak znalec aj pripustil, že na vzniku pakĺbu sa maximálne do 10% podieľa aj skutočnosť,
že boli skôr, než by bolo vhodné vybraté Kirschnerove drôty, predčasné vybratie fixátora bolo robené,
aby sa zabránilo ťažšiemu následku - preniknutiu infekcie až ku kostným tkanivám. Súčasný zdravotný
stav žalobkyne je dôsledkom úrazu - pádom z rebríka, ktorý utrpela dňa 10.8.2003 a jej predispozíciami.
Čo sa týka žalobkyňou uvádzanej nozokomiálnej nákazy, ktorú opierala o ambulantný záznam zo dňa
12.9.2003, kde bol uvedený staphylococcus aureus spolu s predpísanými antibiotikami Oxacilínom, z
nálezu mikrobiologického vyšetrenia steru žalobkyne zo dňa 11.9.2003 vyplynulo, že ster z kultivácie
bol negatívny. V konaní zo strany žalobkyne na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané,
že zápalový proces v okolí rany bol spôsobený nozokomiálnou nákazou a zodpovedá zaň žalovaná.
Tvrdenie žalobkyne, že znalecký posudok bol vypracovaný neobjektívne a je nepreskúmateľný, považujú
za účelové. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo spisovej dokumentácie a zo
zdravotnej dokumentácie, z RTG snímok ako aj z vyšetrenia žalobkyne, ktoré vykonal. Uvedené
objasnil pri svojej výpovedi na pojednávaní 29.10.2009. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k poškodeniu nervov
nemohlo dôjsť pri úraze, nakoľko mala v prijímacej správe po úraze záznam o pravej končatine bez
neurocirkulačných zmien, znalec vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ je toto v nálezoch uvádzané,
svedčí to o tom, že je funkčný ešte tepenný systém končatiny. Čo sa ale týka poškodenia nervov,
tak počas úrazu žiaden neurológ nie je schopný objektívne zistiť poškodenie nervu. Pokiaľ ide o
tvrdenie o predčasnej rehabilitácii, aj znalec uviedol, že je tendencia hneď po tom, ako sa zruší
imobilizácia zlomenej končatiny, začať z rehabilitáciou, čím sa sleduje, aby končatina začala pracovať,
aby sa odstránila hypotrofia a odstránila afunkčnosť končatiny. EMG vyšetrenie jednoznačne preukazuje
poškodenie axilárneho nervu. Znalec trval na tom, že len lokálna infekcia mäkkých častí, čo boli
v podstate v oblasti ramena, nemohla spôsobiť ochrnutie celého brachiálneho pelxu. Naopak, keby
infekcia prenikla až k samotnému zlomenému kĺbu, hrozilo by kompletné odumretie hlavice. Tvrdenie
žalobkyne, že do prvého kontaktu s Dr. G. prišla až 20.11.2003 považujú za zavádzajúce, nakoľko je
v rozpore s výpoveďami MUDr. G., MUDr. E. ako aj záznamami v zdravotnej dokumentácii. Poukazujú
na to, že rozsudok bol doručený žalobkyni 24.2.2012, nakoľko odvolanie voči rozhodnutiu vo veci bolo
podané osobne na Okresnom súde v Martine dňa 14.3.2012, majú za to, že odvolanie bolo podané po
zákonom stanovenej 15-dňovej lehote a žiadajú ho odmietnuť. V prípade, ak odvolací súd neodmietne
podanie odvolania, žiadajú rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. a vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Rozhodnutie okresného súdu je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. Vzhľadom
na nedostatočne zistený skutkový stav veci možno považovať vykonané právne posúdenie za
predčasné.

Odvolanie žalobkyne je dôvodné, pokiaľ ide o jej tvrdenie o nedostatku náležitostí znaleckého posudku
MUDr. A. R., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie traumatológia č. 4/2008, ako aj o
porušení zásady rovnosti účastníkov konania, keď žalobkyňa nemala v konaní možnosť vyjadriť sa ku
všetkým dôkazom, z ktorých znalec pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal.



Znalecký posudok bol v danej veci podstatným dôkazom, na základe ktorého súd ustálil skutkové zistenia
v predmetnej veci, z ktorých vyvodil právny záver o nenaplnení predpokladov zodpovednosti za škodu
spôsobenú žalobkyni.

Znalecké dokazovanie je významným dôkazným prostriedkom. Prichádza do úvahy vtedy, ak
rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti (§ 127 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade nepochybne boli splnené podmienky na ustanovenie znalca, pretože otázky, od ktorých
závisí rozhodnutie v tejto veci, a to najmä či pri poskytovaní liečebnej starostlivosti žalovanou došlo k
porušeniu právnej povinnosti a či existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobkyne
a konaním žalovanej, možno považovať za odborné otázky.

Skôr ako súd pristúpi k nariadeniu znaleckého dokazovania, musí zistiť skutkové okolnosti potrebné
pre posúdenie odborných otázok, pričom znalecký posudok musí vychádzať zo zisteného skutkového
stavu veci.

Písomne vyhotovený znalecký posudok musí obsahovať náležitosti, ktoré sú ustanovené zákonom č.
382/2004 Z.z. a to a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie
preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

Podstatnú časť znaleckého posudku predstavuje tzv. vlastný posudok, kde znalec uvedie opis predmetu
znaleckého skúmania a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup,
na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním
uložených úloh. Časť záver je už len zhrnutím postupu znalca, kde uvedie stručné odpovede na otázky
zadávateľa.

Znalec takúto štruktúru znaleckého posudku nedodržal, keď v časti II. Nález opísal jednotlivé zistenia zo
zdravotnej dokumentácie žalovanej, pričom v časti IV. Záver spojil znalec odpovede na zadané otázky
s vlastným znaleckým skúmaním.

Samo o sebe však nedodržanie štruktúry znaleckého posudku nezbavuje znalecký posudok dôkaznej
hodnoty. Z materiálneho hľadiska je však dôležité, aby súd vyhodnotil presvedčivosť a hodnovernosť
znaleckého posudku.

Možno konštatovať, že postupy uvedené znalcom, na základe ktorých sa dopracoval k odpovediam na
otázky zadané súdom, sú veľmi stručné a námietkami žalobkyne, ako aj predloženými listinnými dôkazmi
v priebehu konania boli spochybnené.

Za účelom odstránenia týchto pochybností okresný súd opakovane vypočul znalca na pojednávaní. V
priebehu tohto výsluchu boli však zistené viaceré pochybenia, ktoré znížili hodnovernosť a presvedčivosť
podaného posudku.

Dôkaz znaleckým posudkom je súd oprávnený a zároveň aj povinný hodnotiť podľa zásad vyjadrených
v § 132 O.s.p. Hodnoteniu súdu však nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti,
súd však hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pri hodnotení presvedčivosti a
hodnovernosti posudku sa súd okrem zodpovedania súdom uložených odborných otázok významných
pre rozhodnutie musí sústrediť aj na to, či znalec pre podanie rozsudku vychádzal zo zodpovedajúceho
skutkového stavu, prípadne z akého skutkového stavu pri vypracovaní posudku vychádzal.

Z výsluchu znalca vyplýva, že vychádzal iba zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ako aj z vlastného
vyšetrenia žalobkyne. Takýto postup však nebol správny. Relevantnou skutočnosťou vo vzťahu k



uplatnenému nároku, najmä vo vzťahu k hodnoteniu, či došlo k liečbe lege artis je vznik infekcie u
žalobkyne a zvládnutie tejto liečby.

Pred nariadením znaleckého dokazovania bolo uskutočnených viacero výsluchov - výsluch žalobkyne,
jej manžela (svedok P.) a jej sestry (svedkyňa Q.), ktorá ju pravidelne navštevovala v nemocnici a v
domácom prostredí, výsluch lekárov, ktorí sa podieľali na ošetrovaní žalobkyne (MUDr. T., MUDr. G.,
MUDr. E.).

Najmä z výsluchu manžela žalobkyne E. P. a sestry D. Q. vyplýva, že už počas pobytu v nemocnici
mala žalobkyňa zvýšenú teplotu, rovnako aj v čase prepúšťania do domáceho ošetrenia (svedkyňa Q.
opisuje teploty 40 °C). Hneď po prepustení žalobkyne z nemocnice svedkovia videli, že z rany žalobkyne
vyteká žltozelený, resp. hnedastý zapáchajúci sekrét. Osobitne závažné je zhodné tvrdenie žalobkyne,
ako aj svedka P. vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, že pri kontrole u MUDr. D. rana
žalobkyne spolu s obväzom zapáchala a manžel žalobkyne bol zdravotnou sestrou vyzvaný na vstup
do ambulancie za účelom sňatia obväzu žalobkyni s odôvodnením, že sestre sa hnusí dať obväz dole.
Podľa tvrdení žalobkyne lekár vtedy jej ranu vôbec nevidel.

Výpovede žalobkyne, jej manžela svedka P. a svedkyne Q., pokiaľ ide o prítomnosť symptómov, ako
neustále sa zvyšujúca telesná teplota, vytekajúci sekrét z rany, bolestivosť, začervenanie ramena, hoc
ide o blízke osoby žalobkyne, je nerozporné a v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi. Existencia
týchto symptómov a ich ignorovanie zo strany zdravotníckych pracovníkov môže byť relevantné z
hľadiska posúdenia liečebnej starostlivosti lege artis zo strany žalovanej.

Znalec sa však s týmito zistenými skutkovými okolnosťami v znaleckom posudku vôbec nevyporiadal,
ako sám uviedol, vychádzal iba zo zdravotnej dokumentácie žalovanej, kde tieto skutočnosti podchytené
neboli.

Rovnako sa znalec nevyporiadal ani výsluchom svedka MUDr. A. T., ktorý bol operatérom žalobkyne,
podrobne vypovedal nie len o priebehu operácie, ktorý je zachytený aj v zdravotnej dokumentácii, ale aj
o stave poškodenej končatiny, pričom uviedol, že nič nenasvedčovalo poškodeniu nervov.

V priebehu výsluchu znalec uviedol, že sa oboznámil na pracovisku žalovanej s röntgenovými snímkami
žalovanej nachádzajúcimi sa na traumatologickej klinike. Pokiaľ však z týchto röntgenových snímkov
vychádzal, táto skutočnosť mala byť zachytená v znaleckom posudku minimálne opisom týchto
röntgenových snímkov. Hoci žalobkyňa na takýto nesprávny postup v priebehu konania opakovane
poukázala, nebolo jej umožnené oboznámiť sa s obsahom týchto dôkazov a vyjadriť sa k ním, tým
zároveň bola porušená rovnosť účastníkov v konaní, keď žalovaná strana obsah týchto dôkazov poznala,
oproti žalobkyni. Takýto postup znalca taktiež znižuje hodnovernosť znaleckého posudku.

Znalec sa v znaleckom posudku tiež nedostatočne vyporiadal s priebehom rehabilitačnej liečby, ako aj
výsledkami neurologických nálezov, ktoré odlišne od jeho zistení definujú poškodenie nervov, dostatočne
exaktne tieto rozdiely nevysvetlil.

Ustanovenie § 127 ods. 2 umožňuje súdu dať preskúmať znalecký posudok inému znalcovi, vedeckému
ústavu alebo inej inštitúcii. Takýto postup je odôvodnený v prípade nedostatočnej presvedčivosti
znaleckého posudku alebo spochybnenia jeho záverov.

Žalobkyňa sa vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku v konaní domáhala, vrátane prizvania
konzultanta z odboru neurológie. Prvostupňový súd takýto dôkaz nevykonal.



Možno konštatovať, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi. Súd zváži, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré nie, podľa toho, či sú potrebné na zistenie skutkového stavu veci, ktorý je
daný predmetom konania. V danom prípade však vzhľadom na vyššie uvedené dôvody - nedostatky
presvedčivosti znaleckého posudku, bolo vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku účelné pre
riadne zistenie skutkového stavu veci.

Nevyhotovením kontrolného znaleckého posudku, ktorého sa žalobkyňa, ako účastníčka, na strane
ktorej je dôkazné bremeno ohľadne preukázania predpokladov zodpovednosti za škodu žalovanej
domáhala, možno konštatovať, že nebol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci a vykonané
právne posúdenie splnenia zodpovednosti za škodu je tak predčasné.

Pokiaľ ide o hodnotenie prípadného vzniku nozokomiálnej nákazy u žalovanej, okresný súd sa
nevysporiadal dostatočne so všetkými vykonanými dôkazmi, ako aj s ich hodnotením  vo vzájomných
súvislostiach.

Napriek tomu, že nozokomiálnu nákazu konštatoval ako znalec tak aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ako aj vyplýva zo zdravotnej dokumentácie vyhotovenej pracovníkmi žalovanej, okresný
súd došiel k záveru, že žalobkyňa nebola nakazená nozokomiálnou nákazou, a to na základe
dodatočných vysvetlení - výsluchov pracovníkov žalovanej MUDr. G. a MUDr. E., ako aj výsledku
kultivácie vyhotoveného žalovanou. Okresný súd však dostatočne nevyhodnotil rozpory, ktoré ohľadne
tejto skutočnosti v konaní vznikli.

Je nepochybné, že vznik nozokomiálnej nákazy nevyplýva z výsledku kultivačného vyšetrenia
predloženého žalovanou. Vyvoláva však pochybnosti, keď konanie bolo začaté 15.5.2006, od jeho
začiatku žalovaná predkladala veľké množstvo listinných dôkazov a výsledok kultivačného vyšetrenia
z odberu hnisu z rany žalobkyne zo dňa 11.9.2003 s výsledkom ,,pôdy ostali sterilné“ (č.l. 325 spisu)
bol okresnému súdu predložený 31.8.2011. Ide pritom o listinný dôkaz vyhotovený žalovanou, čo samo
o sebe síce nerobí tento dôkaz nevierohodným, jeho vierohodnosť však oslabujú iné vykonané dôkazy
a najmä časové aspekty jeho predloženia. V zázname z lekárskej dokumentácie z 12.9.2003, ktorý
vyhotovili pracovníci žalovanej, bolo uvedené, že kultivačne bol zistený staphylococcus aureus, čomu
predchádzal lekársky zákrok 11.9.2003 s odobratím kultivácie. Žalovaná do predloženia tohto dôkazu
nijako nenamietala záver o nozokomiálnej nákaze uskutočnený znalcom ako aj Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou. Zistenie zlatého stafylokoka potvrdil pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa
7.3.2007 aj ošetrujúci lekár MUDr. O. E.. Rovnako zistenie nozokomiálnej nákazy vyplýva aj zo zápisnice
zo zasadnutia Odbornej komisie pre posudzovanie poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti
Martinskej fakultnej nemocnice zo dňa 20.6.2006, ktorej sa okrem iných zúčastnil aj MUDr. H. G..
Nevierohodne potom vyznieva predloženie výsledku kultivácie vyhotoveného žalovanou s negatívnym
výsledkom po viac ako piatich rokov od začatia konania, ako aj následné vysvetlenia MUDr. G. a MUDr.
E., ktoré sú rozporné s ich predchádzajúcimi krokmi. Okresný súd sa stýmito zásadnými rozpormi
nevysporiadal.

Z vyššie uvedených dôvodov, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a následne predčasné
právne posúdenie, krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu bude na základe návrhu žalobkyne doplniť skutkový stav veci vykonaním
kontrolného znaleckého dokazovania znalcom z odboru traumatológie, so zvážením prizvania si
konzultanta z odboru neurológie, za účelom vyhodnotenia relevantných skutočností, na ktoré je potrebné
odborné posúdenie s ohľadom na zistenie, či žalovaná poskytla žalobkyni zdravotnú starostlivosť lege
artis a s ohľadom na príčiny vzniku infekcie, včasnosť jej zistenia a liečby. Pre prípad, že bude zistené
pochybenie, bude potrebné vykonať znalecké posúdenie, či je pochybenie v príčinnej súvislosti so
vznikom vážnych zdravotných následkov žalobkyne. Je potrebné, aby kontrolný znalecký posudok s
ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti narúšajúce vierohodnosť znaleckého posudku vychádzal nie
len zo zdravotnej dokumentácie žalovanej, ale aj z ostatných skutkových zistení súdu a aby preskúmal
závery pôvodne podaného znaleckého posudku s prihliadnutím na námietky žalobkyne tak, aby z neho



bolo zrejmé, na aké skutočnosti znalec pri znaleckej činnosti prihliadol a postup, na základe ktorého sa
dopracoval k odpovediam na otázky. Až po vyhotovení kontrolného znaleckého posudku okresný súd
vyhodnotí skutkový stav veci a vyvodí z neho právny záver. Zároveň rozhodne o trovách prvostupňového
a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok   n i e    j e   prípustný.