Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/6/2012 z 30. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. januára 2012, sp. zn. 1To/6/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8311010595.1 Krajský súd Prešov | 1To/6/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8311010595.1 | 2012-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 194 ods. 1 TZ, § 212 ods. 2 písm. a) TZ, § 20 TZ, § 321 ods. 1 písm. b) TP, § 321 ods. 1 písm. c) TP, § 321 ods. 2 TP, § 322 ods. 1 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cc96833-5211-4a93-9016-a8a2af83fa85 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311010595.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/6/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311010595
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8311010595.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Reváka na neverejnom zasadnutí konanom 31.01.2012, v trestnej veci
proti obžalovanému B. D. a spol. pre spolupáchateľstvo prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20
k § 194 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné
sp. zn. 3T 103/2011 zo dňa 25.10.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o
treste u oboch obžalovaných.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných B. D. a C. K. vinnými z prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to na tom skutkovom
základe, že

- v úmysle odcudziť druhotné suroviny - medené elektrické káble, v čase okolo 14.00 hod. dňa
29.05.2011 neoprávnene vnikli cez neuzamknutú vchodovú bránku na dvor riadne oploteného pozemku
rodinného domu č. 115 v obci A. okres Snina, majiteľa T. V. z A., kde cez neuzamknuté dvere prístavby
hospodárskej budovy vyšplhali sa po stene zadnej časti rodinného domu na povalu a z povaly cez
neuzamknuté drevené dvere zišli do chodby a miestnosti rodinného domu, miestnosti prehľadali, z
ktorých odcudzili elektrické káble, hliníkový sud na kapustu a televízor zn. SONY, tieto si zhromaždili
v miestnosti chodby, pričom na mieste boli pristihnutí hliadkou Oddelenia hraničnej kontroly A., čím
majiteľovi T. V. z A. krádežou spôsobili škodu vo výške 92,80 Eur.

Podľa § 44 Tr. zákona u obžalovaných B. D. aj C. K. upustil od uloženia súhrnného trestu v zmysle
ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zákona, lebo má za to, že tresty odňatia slobody u každého v trvaní troch
rokov nepodmienečne, ktoré boli obom uložené v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn.
3T 52/11 zo dňa 09.06.2011 sú dostatočné.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o treste v neprospech oboch obžalovaných, podal v zákonom
stanovenej lehote okresný prokurátor odvolanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že upustenie od
uloženia súhrnného trestu, v prípade ktorého by súd mal aplikovať asperačnú zásadu, považuje za v
rozpore so zásadami ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona. Poukazuje na
osoby obžalovaných, v ktorých C. K. bol päťkrát trestaný, pričom pri posledných troch odsúdeniach



mu podmienečné tresty, resp. podmienečné prepustenia z výkonu trestu boli stále premieňané na
nepodmienečné tresty a posledný trest vo výmere jedného roka a troch mesiacov vykonal 28.06.2008.
Všetky trestné činy boli toho istého charakteru ako trestný čin, za ktorý bol uznaný vinným napadnutým
rozsudkom. Napriek tomu sa znova, a to opakovane, dopustil takej istej majetkovej trestnej činnosti, má
za to, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov nie je dostatočným. Vo vzťahu k osobe
obžalovaného B. D. uvádza len to, že sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol. Vzhľadom na to je
podľa jeho názoru potrebné uložiť obžalovaným súhrnné tresty odňatia slobody za použitia asperačnej
zásady a zrušenia výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 52/2011 zo
dňa 09.06.2011 a to na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby s tým, že obžalovaný B. D. by bol pre
výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a obžalovaný C. K.
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý
rozsudok vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu zrušil a sám rozhodol tak, že by zmenil
napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaných.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

V posudzovanej veci nezistil krajský súd také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a preto preskúmaval len napadnutý výrok
rozsudku, pričom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je nateraz možné považovať
za dôvodné.

V úvode je potrebné uviesť, že dokazovanie vo vzťahu k vine obžalovaných nebolo na súde prvého
stupňa vykonávané, pretože obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásili, že sú
vinnými zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe a súd podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaných prijal a následne rozhodol o
tom, že vykoná dokazovanie len ohľadom trestu a náhrade škody.

Dôkazy, ktoré však v tomto smere boli na súde prvého stupňa vykonané, podľa názoru krajského súdu,
rozhodne nemožno považovať za dostačujúce pre

rozhodnutie o napadnutom výroku rozsudku. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že
dôkazy, ktoré boli v tomto smere vykonané spočívali v tom, že samosudca prečítal odpis z registra trestov
u oboch obžalovaných a „oboznámil“ charakteristiky oboch obžalovaných.

V dôvodoch svojho rozhodnutia potom uviedol, že pri úvahe o druhu a výmere trestu vychádzal
zo základných zásad pre ukladanie trestov upravených v § 34 a nasledujúcich. Poukázal na osoby
obžalovaných, z hodnotenia ktorých vyplývajú len všeobecné skutočnosti, na fakt, že obžalovaný C. K.
bol doposiaľ päťkrát trestaný a u obžalovaného B. D. boli viackrát žiadané správy o jeho povesti zo
strany polície, pričom konštatoval, že u obžalovaného B. D. zistil dve poľahčujúce okolnosti, teda, že sa
k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l/) a že napomáhal objasňovaniu
trestnej činnosti (§36 písm. n/), pričom poľahčovalo mu, že spáchal viac trestných činov. U obžalovaného
C. K. zistil rovnaký pomer poľahčujúcich okolností, teda poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l/
a n/ Tr. zákona, priťažujúcich okolností, teda okolnosti uvedené v § 37 písm. h/ (teda, že spáchal viac
trestných činov) a § 37 písm. n/ Tr. zákona (teda, že už bol za trestný čin odsúdený).

Prvostupňový súd zistiac, že sa teraz súdeného skutku dopustili skôr, ako boli trestným rozkazom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 52/11 zo dňa 09.06.2011 odsúdení, správne konštatuje, že v
danom prípade by prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody. Správne konštatuje



aj to, že vzhľadom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností prichádza do úvahy aj úprava
trestnej sadzby, (tá sa však vzťahuje len na odsúdeného B. D.) v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona a u
oboch v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona.

Keďže však v konaní pred súdom prvého stupňa nebol vykonaný dôkaz ani len trestným rozkazom,
nehovoriac už vôbec o spise Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 52/11, vo vzťahu ku ktorému upúšťal
od uloženia súhrnného trestu, nie je nateraz možné konštatovať ani len to, či pri ukladaní súhrnného
trestu prichádza do úvahy postup podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona alebo § 41 ods. 2 Tr. zákona.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Z uvedeného ustanovenia je teda zrejmé, že pri ukladaní súhrnného trestu sa postupuje podľa rovnakých
zásad, ako sú upravené v ustanovení § 41 ods. 1 alebo 2

Tr. zákona. Znamená to teda, že v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Ak však ukladá trest za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých je
aspoň jeden zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, musí pri ukladaní trestu zvýšiť
hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu
tretinu a páchateľovi uložiť trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

V danom prípade boli obaja obžalovaní uznaní vinnými pre prečiny. Keďže okresný súd nevykonal dôkaz
obsahom spisu, vo vzťahu ku ktorému prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, nie je možné
zistiť, či trest v trestnom rozkaze sp. zn. 3T 52/11 zo dňa 09.06.2011 bol ukladaný len pre prečin alebo
aj pre zločin a teda, či naozaj prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda tzv.
asperačnej zásady a vzhľadom na uvedené nie je možné preto ani posúdiť, či výrok, ktorým súd podľa
§ 44 Tr. zákona od uloženia súhrnného trestu upustil je v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené preto krajskému súdu nezostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok v tejto časti
zrušiť a okresnému súdu uložiť, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

V novom konaní teda bude musieť prvostupňový súd bezpodmienečne zabezpečiť a vykonať dôkaz
spisom sp. zn. 3T 52/11 pre to, aby mohol posúdiť túto podstatnú okolnosť pre rozhodovanie o treste, ale
bude potrebné, aby si pripojil a oboznámil aj ďalšie spisy o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaných
a to nielen z hľadiska splnenia podmienok spojených s otázkami zaradenia vo výkonu trestu, ale aj
z hľadiska posudzovania osôb páchateľov, ich náchylnosti na páchanie trestnej činnosti, skúmanie
charakteru tejto trestnej činnosti, prípadne posudzovania otázky, ako často, v akej časovej postupnosti
trestnú činnosť páchali. Spoliehať sa v tomto smere len na údaje uvedené v odpise z registra trestov
rozhodne nemôže postačovať.

Naviac, je potrebné zvýrazniť, že prvostupňový súd rozsudky obom obžalovaným dňa 19.12.2011
doručoval do ústavu na výkon väzby a trestu, u obžalovaného B. D. do Ústavu na výkon väzby a trestu
Prešov a u obžalovaného C. K. do Ústavu na výkon väzby a trestu Košice. Možno len usudzovať, že
obžalovaní by mali byť vo výkone trestu, pokiaľ nie sú vo väzbe, v každom prípade však takáto okolnosť
zakladá dôvod nutnej obhajoby uvedený

v § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, takže oboch obžalovaných bolo potrebné o tom, že vznikol dôvod
nutnej obhajoby poučiť, zisťovať, či si chcú zvoliť obhajcu, resp. poskytnúť im na zvolenie obhajcu lehotu
a v prípade, že by si oni alebo niektorá iná z oprávnených osôb im obhajcu nezvolila, bolo potrebné im
obhajcu ustanoviť. Uvedené pochybenie je preto nevyhnutné bezodkladne napraviť.

jednohlasne



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.