Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/38/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. septembra 2015, sp. zn. 21Co/38/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8613208163.1 Krajský súd Prešov | 21Co/38/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8613208163.1 | 2015-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP, § 137 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91df8acb-eb62-4c3e-adb5-e6dbc9c6b4cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8613208163.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/38/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613208163
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613208163.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. nad Z. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov č. 5, 080 01 Prešov, IČO: 42
176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sovietskych hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, o zaplatenie 433,47 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník
č. k. 4C/478/2013-40 zo dňa 09.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) žalobu zamietol. Vyslovil,
že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. Vedľajšiemu účastníkovi konania priznal náhradu trov
v sume 94,97 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na adresu jeho právneho zástupcu v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) až s), § 4 ods. 8 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1,2,4 písm.
b) a k), 5, § 54 ods. 1, § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 433,47
Eur s príslušenstvom.

Dňa 17.01.2014 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove. Vo svojom vyjadrení vedľajší účastník
uviedol, že v predmetnej právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec na ktorú je potrebné aplikovať
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje
údaj o výške ročnej úrokovej sadzby vo výške 68,85 % čo je hrubo odporujúce dobrým mravom. Taktiež
poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere nemá náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001
Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Navrhol žalobu
zamietnuť.

Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom vedľajšieho účastníka a žalobu žalobcu zamietol.



O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p). Žalobcovi trovy konania nepriznal, pretože nebol
v konaní úspešný a žalovaná trovy konania nežiadala.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vedľajší účastník vstúpil do konania na ochranu občana
spotrebiteľa a svojou právnom argumentáciou pomohol žalovanej k plnému úspechu v spore. Trovy
právneho zastúpenia priznal z hodnoty 433,47 Eur, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu
31,53 Eur a paušál 8,04 Eur pri vykonaných úkonoch 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom (§13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z), vyjadrenie z 21.08.2014 (§13a
ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z) spolu 79,14 Eur + DPH 20% 15,83 Eur, spolu odmena
advokáta 94,97 Eur. Povinnosť nahradiť trov konania uložil žalobcovi a to na účet právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka.

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou
vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník
nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu nevyplýva
žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi navrhovateľom alebo odporcom a vedľajším účastníkom),
a teda z rozhodnutie o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol povinným na
plnenie spoločne s odporcom. Nie je možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní
o náhrade trov vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal.
Poukázal na to, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade
aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ust. § 93
ods. 2 až 4 O.s.p. evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady
trov konania. Podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 6 M Cdo 5/2013, ktoré sa týka
priamo účelnosti náhrady trov konania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu
trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že
obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj
to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.



Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Zo spisu jednoznačne vyplýva, že občianske združenie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS so sídlom v Prešove vstúpilo dňa 17.01.2014 do konania ako vedľajší účastník na podporu
žalovanej podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a
povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší
účastník vo vyjadrení k žalobe podanom prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.08.2014 poukázal
na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere ktorú uzavreli medzi sebou žalobca a žalovaná dňa
27.03.2009 obsahuje údaj o výške ročnej úrokovej sadzby vo výške 68,85 % čo je hrubo odporujúce
dobrým mravom a preto je podľa jeho názoru neplatná. Taktiež poukázal na to, že predmetná zmluva o
revolvingovom úvere nemá náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. zákona o spotrebiteľských
úveroch ako konečnu splatnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto
je úver bezúročný a bez poplatkov.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia
je sankčná náhrada nákladov konania“ tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.



Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv
Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba bol z procesného hľadiska plne úspešný, a preto
mu náhrada trov konania prináleží.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom
pod C-470/12, POHOTOVOSŤ/R. uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice
Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v
podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.

Na právnu úpravu vyplývajúcu z oslovenia §93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015 prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01.01.2015, teda v
dobe kedy v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas
účastníka so vstupom do konania



Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
úspešnej žalovanej a ani vedľajšiemu účastníkovi na jej strane žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.