Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/273/2011 z 19. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. októbra 2011, sp. zn. 9Co/273/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1104117221.1
Krajský súd Bratislava | 9Co/273/2011 | ECLI:SK:KSBA:2011:1104117221.1 | 2011-10-19 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82254ce5-dbc3-462e-bdbc-bf822500874a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1104117221.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/273/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104117221
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1104117221.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: X. Ď., bytom Na
P. Č.. XXX/XX, M. P. X., zastúpený JUDr. Evou Borovskou, advokátkou v Bratislave, Štefánikova ul. č.
7, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o zaplatenie
sumy 404.052,97 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave
zo dňa 14. februára 2006 č.k. 12C 74/04 - 127 v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti z m e ň u j e   tak,
že návrh v tejto časti   z a m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.375,56 € k rukám JUDr.
Evy Borovskej, advokátky v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 4.230
€ v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave náhradu trov konania štátu vo výške
829,88 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 150.256,14
€ (4.526.887,50 Sk) titulom náhrady škody na zdraví, vo zvyšku (navrhovateľ žiadal priznať sumu
404.052,97 € /12.172.500,- Sk/) návrh zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a zároveň
mu uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 6.638,78 € (200.000,-
Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie vo veci samej oprel o ust. § 427 ods. 1, § 428, § 444 Obč. zák., § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z.z., § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení a pri
posudzovaní výšky uplatneného nároku vychádzal z predložených posudkov o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU), z výsluchu navrhovateľa, jeho zdravotnej dokumentácie, z
výsluchu ošetrujúcich lekárov U.. Ľ. X. a U.. U. Š., z výsluchu svedkov X. Ď., C.. L. Š. R. Kolomana  a po
takto vykonanom dokazovaní zistil, že v dôsledku zranení navrhovateľa pri dopravnej nehode zavinenej
dňa 31.8.2002 U. V., došlo u neho k zhoršeniu kvality jeho života, ktorú skutočnosť je treba považovať
za dôvody hodné osobitného zreteľa.



Dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenia bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb. súd prvého stupňa videl v charakteru zranení, ktoré navrhovateľ utrpel, išlo o najťažšiu
formu úrazového poškodenia - polytraumu, ktorú vysvetlil lekár ako poškodenie 2 orgánových systémov,
ohrozujúcich život a v spôsobe liečby trieštivej zlomeniny stehennej kosti, ktorú lekár popísal ako
bolestivú, pričom sa operačne otvára kosť a pod röntgenom sa zavedie do bedrovej kosti do stehennej
dutiny cudzí materiál, ktorý v stehne zostáva cca 1 rok. U navrhovateľa po odstránení cudzieho materiálu
došlo k refraktúre a opätovnému operačnému zákroku, opätovnému otvoreniu kosti a opätovnému
zavedeniu cudzieho materiálu do stehennej kosti. Navrhovateľ v čase rozhodovania súdom mal stále
cudzí materiál v stehennej kosti, trpel sústavnými bolesťami a užíval lieky od bolesti.

Dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle
§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. súd prvého stupňa videl v trvalých následkoch úrazu spočívajúcich vo
vážnych duševných poruchách navrhovateľa, trvalej poruche osobnosti so zhoršujúcou sa prognózou,
čo spôsobuje navrhovateľovi, ktorý je mladým mužom, trvalé problémy s emotivitou, pamäťou,
schopnosťou vydržať pri cielenej činnosti, koncentrovať pozornosť a stratu sexuálnej apentencie.
Poruchy osobnosti podľa výpovede psychiatra vedú k izolácii, sociálnemu stiahnutiu, neschopnosti
normálne prijímať informácie, tešiť sa a spoločensky žiť. Navrhovateľ potrebuje symptomatickú liečbu.
Okrem trvalých duševných porúch trpí navrhovateľ aj trvalými somatickými poruchami, z ktorých lekár
za najzávažnejšie označil porušenie funkcie zažívacích orgánov, ktoré navrhovateľ uviedol a ktoré
vyžadujú vysokohodnotnú diétu, ktorú však navrhovateľ pre nedostatok finančných prostriedkov nemôže
dodržiavať. Navrhovateľ v dôsledku úrazu má skrátenú končatinu, čo vyžaduje trvalé používanie barly
a jeho stav vyžaduje opateru inou osobou, navrhovateľ potrebuje pomoc pri obliekaní, dennej hygiene,
čo potvrdila svedkyňa X. Ď.. Následky úrazu obmedzujú navrhovateľa v pracovnom živote. Navrhovateľ
pred úrazom ťažko fyzicky pracoval, vykonával výškové práce s horolezeckou technikou, elektrikárske,
maliarske, natieračské a murárske práce. Po dopravnej nehode nemôže už fyzicky pracovať, čo potvrdil
svedok U.. U. Š., ktorý zároveň uviedol, že sú u navrhovateľa predpoklady pre vznik artrózy. Navrhovateľ
je v dôsledku trvalých následkov z dopravnej nehody od 1.6.2004 v invalidnom dôchodku. V dôsledku
úrazu sa navrhovateľ nemôže plnohodnotne venovať ani svojej záľube, ktorú vykonával pred úrazom,
ktorou je poľovníctvo, ktoré vyžaduje fyzickú zdatnosť, ktorú navrhovateľ v dôsledku úrazu stratil. Svedok
C.. L. Š. vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhovateľ poľovnícku činnosť samostatne v rozsahu ako pred
úrazom vykonávať nie je schopný.

Uvedené dôvody súd prvého stupňa vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie
odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a uplatnený 30 násobok vzhľadom na prax
súdov považoval za primeraný, keď zohľadnil vek, v ktorom navrhovateľ úraz utrpel, 34 rokov.

Súd pri rozhodovaní o výške nároku navrhovateľa za zvýšenie bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb. vychádzal z posudku o bolestnom vyhotovenom U.. U. Š. dňa 25.2.2003 na 826,25 bodov,
pričom 3 položky navrhol lekár zvýšiť o 100 % a 8 položiek o 50 %. Keďže ošetrujúci lekár U.. Š. následný
posudok bolestného zo dňa 25.2.2004 vo svojej výpovedi nevedel zdôvodniť, súd vychádzal z tohto
posudku. Vzhľadom k tomu, že bolestné sa zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré musí súd akceptovať,
vychádza súd pri zvýšení bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. len z troch položiek, u
ktorých lekár navrhol v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. plné, dvojnásobné zvýšenie bolestného,
t.j. 367,5 bodov (položky č. 187/c, 188/d, 198/d) x 60,- Sk = 22.050,- Sk x zvýšenie bolestného v zmysle
uplatneného 30 násobku = 661.600,- Sk, ktoré navrhovateľovi priznal spolu s nevyplateným zvyškom
lekárom vyčísleného bolestného, kráteného maximálnou hranicou bolestného určenou vyhláškou, t.j.
13.387,50 Sk (bolestné vyčíslené lekárom na 826,25 bodov + zvýšenie 596, 875 bodov, spolu 1 423,125
bodov x 60,- Sk = 85.387,50 Sk po odpočítaní odporcom poskytnutého plnenia vo výške 72.000,- Sk =
súdom priznaných 13.387,50 Sk). Priznané bolestné súdom prvého stupňa v celkovej sume predstavuje
674.887,50 Sk.

Pri rozhodovaní o výške SSU vychádzal súd prvého stupňa z posudkov podaných U.. Ľ. X. R. MUDr.
U. Š.. Prvostupňový súd v plnej výške zohľadnil len jednu položku (oba posudky obsahovali v plnej
výške ohodnotenie dvoch položiek, čo vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení nepripúšťa), č. 251 (posudok
Y.. X.) a následne plnú položku 309 (posudok Y.. Š.), krátil v zmysle tejto vyhlášky na 1, t.j. na 350



bodov. Neprihliadol na položku 395/a - kývavosť kolenného kĺbu, ktorá sa bude riešiť ešte operatívne
a predpokladá sa i zlepšenie stavu. Záver súdu prvého stupňa ohľadne priznania výšky SSU bol,
že predstavuje 1 000 bodov za vážne mozgové a duševné poruchy navrhovateľa a 1 125 bodov za
somatické poruchy, ktoré lekár doporučil zvýšiť podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení
vzhľadom k veku, rozsahu poškodenia, možnosti ďalšieho uplatnenia v jednotlivých sférach života,
vzhľadom k refraktúre, vyžadovanej vysokohodnotnej strave, trvalému používaniu barly, opateru inou
osobou na dvojnásobok, t.j. 2 250 bodov. Odškodnenie tak predstavuje za 1 000 bodov x 60,- Sk =
60.000,- Sk a za 2 250 bodov 135.000,- Sk, spolu 195.000,- Sk, ale keď odporca už zaplatil 168.000,-
Sk, patrí navrhovateľovi suma 27.000,- Sk.

Napokon súd prvého stupňa zastal názor, že sú dané u navrhovateľa dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení a priznal mu zvýšenie SSU v zmysle uplatneného
30-násobku = 3.825.000,- Sk (zo základu 1 000 bodov za psychické poruchy + zo základu 1 125 bodov
sa somatické poruchy = 2 125 bodov x 60,- Sk = 127.500,- Sk x 30 násobok = 3.825.000,- Sk) a vo
zvyšku návrh ako bezdôvodne podaný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a odporcovi, ktorého
absolútny úspech v konaní predstavuje 24,6 %, ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom
znení, keďže navrhovateľ bol v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený zo zákona a jeho
návrhu bolo čiastočne vyhovené. Výška poplatku 200.000,- Sk bola určená podľa položky 1 písm. a/
Sadzobníka súdnych poplatkov prílohy zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

Tento rozsudok napadli včas podaným odvolaním obaja účastníci.

Navrhovateľ podal odvolanie voči zamietajúcej časti rozsudku a týmto odvolaním žiadal návrh v plnom
rozsahu vyhovieť a priznať i sumu 7.477.612,50 Sk (248.211,26 €). Dôvodil tým, že súd prvého stupňa
nesprávne zdôvodnil (resp. ani nevedel zdôvodniť), prečo uviedol, že znalec U.. Š. nevedel uviesť postup
výpočtu bolestného, nesprávne súd prvého stupňa postupoval pri zvýšení bolestného, keď poukázal
na ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., podľa ktorého je možné zvýšiť len SSU, pochybil i v tom, že
zvýšil 30 násobok len čiastku zvýšeného bolestného v počte 367,5 boda a nie bolestného ako celku.
Bolestné podľa posudku U.. Š. predstavovalo 826,25 boda, t.j. pri zvýšení na dvojnásobok predstavovalo
bolestné 1 652,5 boda, čo pri hodnote 60,- Sk za jeden bod pri 30 násobnom zvýšení predstavuje
sumu 2.974.500,- Sk, od ktorej čiastky bolo treba odpočítať už vyplatené bolestné vo výške 72.000,-
Sk. Pri takomto postupe by titulom bolestného navrhovateľovi prináležala čiastka 2.902.500,- Sk a nie
ako to súd prvého stupňa vypočítal 674.887,50 Sk. Súd prvého stupňa totiž pochybil, keď 30 násobok
bolestného priznal len z troch položiek a len zo zvýšenej časti bolestného, t.j. z počtu bodov 367,5 boda.
Aj keby sa pripustila úvaha súdu, že bolestné predstavovalo 826,25 boda, pričom z tohto počtu bodov 3
položky v predchádzajúcom posudku lekár zvýšil o 100 % a 8 položiek o 50 %, predstavuje toto zvýšenie
367,5 boda, ktoré je potrebné pripočítať k základnému počtu bodov 826,25 boda a na základe toho by
potom bolestné predstavovalo 1 193,75 boda, čo pri hodnote 1 bodu á 60,- Sk pri 30 násobnom zvýšení
predstavuje sumu 2.148.750,- Sk, od ktorej sumy by bolo potrebné odpočítať už vyplatenú sumu 72.000,-
Sk a potom malo priznané bolestné pri 30 násobku predstavovať čiastku 2.076.750,- Sk. Prvostupňový
súd pri stanovení výšky bolestného, resp. jeho mimoriadneho zvýšenia postupoval nesprávne, keď na
jednej strane tvrdí, že bolestné sa zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré súd musí akceptovať a na
druhej strane pri zvyšovaní tejto položky na 30 násobok opomenul, resp. nezohľadnil vôbec bolestné,
ktoré bolo stanovené lekárom a po stanovení násobku, tento násobok vypočítal iba zo zvyšnej časti
bolestného a aj to len u troch položiek. Súd takýmto postupom pochybil, vykonal nesprávny výpočet,
na základe ktorého nesprávne priznal uplatnený nárok titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za
bolesť. Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa pochybil, aj keď titulom mimoriadneho zvýšenia
SSU vychádzal z upraveného základného počtu bodov 2 125 boda (keď v posudku U.. Š. krátil najvyššiu
položku na polovicu) a podľa nášho názoru bezdôvodne nepriznal položku 395/a a kývavosť kolenného
kĺbu v rozsahu 100 bodov. Podľa názoru navrhovateľa súd pochybil, keď nevychádzal z upraveného
počtu bodov, t.j. pokiaľ U.. Š. vydal posudok na sumu 1575 boda a doporučil toto SSU podľa § 6 ods.



2 cit. vyhl. zvýšiť na dvojnásobok, predstavovalo by potom hodnotenie SSU 3 150 bodov a pri krátení
položky 309 na polovicu (pretože v posudku U.. X. bola najvyššia položka) predstavovalo by SSU 1 225
boda a so zvýšením na dvojnásobok 2 250 boda, ku ktorému počtu bodov je potom potrebné pripočítať
ešte SSU hodnotené Y.. U.. X. v počte 1 000 bodov, takže celkové SSU pri zvýšení somatickej časti
na dvojnásobok predstavovalo 3 250 boda. I v tejto časti, keďže zvýšenie podľa § 6 ods. 2 cit. vyhl.
je právnou otázkou, pochybil súd, keď ani neuvažoval o zvýšení hodnotenia Y.. X. na dvojnásobok. Pri
takejto úprave by totiž SSU predstavovalo 4 250 boda, čo pri hodnote za jeden bod á 60,- Sk a pri 30
násobnom zvýšení, predstavuje sumu 7.650.000,- Sk.

Odvolaním namietal navrhovateľ i správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti náhrady trov
konania, keď správne mal rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať mu plnú náhradu
trov konania, pretože uplatnený nárok je nárokom, ktorý patrí výlučne do rozhodnutia súdu a tento
nárok (náhradu škody titulom ublíženia na zdraví) nemožno dosiahnuť žiadnym iným spôsobom, iba
rozhodnutím súdu a priznaná výška záleží vždy len od úvahy súdu. Preto žiadal priznať náhradu trov
konania v plnej výške.

Odporca žiadal odvolaním (podané bolo čo do vyhovujúcej časti rozsudku a uložení povinnosti platiť
súdny poplatok 200.000,- Sk) zmeniť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu
nevykonaného dokazovania v potrebnom rozsahu, keď neboli vykonané navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nesprávne právne posúdenie veci odporca vidí v tom, že súd
prvého stupňa konštatoval  existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 7 ods. 3
vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení, a keď i priznal v zmysle tohto zákonného ustanovenia i 30
násobné zvýšenie odškodnenia, spôsob liečby uvádzaný súdom prvého stupňa ako dôvod hodný
osobitného zreteľa bol zohľadnený lekárom už pri zvýšení hodnotenia bolestného. Taktiež treba uviesť,
že operačné zákroky súvisiace so zlomeninou, sú hodnotené v rámci príslušných položiek predmetného
posudku - vyhláška totiž pri daných položkách rozlišuje odlišným možným počtom bodov, či bola
liečba konzervatívna, alebo bola zlomenina liečená operáciou. U navrhovateľa bol naplánovaný výber
osteosyntetiského materiálu, ktorý bol v dobe ešte pred vyhlásením rozsudku v roku 2006 aj realizovaný
(čiže tento materiál nemal navrhovateľ v čase rozhodovania súdu v stehennej kosti, ako sa to uvádza).
Pokiaľ ide o liečbu, lekár U.. Š. potvrdil o svojej výpovedi na pojednávaní 30.9.2005, že doba liečby
nebola výnimočná v danom prípade, pre daný typ zlomeniny. Ďalej vyslovil odporca názor, že nebolo
preukázané, že by bol prípad navrhovateľa čo do vytrpených bolestí prípadom hodným osobitného
zreteľa. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ znášal bolesti omnoho väčšie, než je tomu pri obdobných
prípadoch poškodenia zdravia a že zvýšenie vykonané lekárom nie je postačujúce. Ako jeden z dôvodov
pre zvýšenie bol zohľadnený vek navrhovateľa - práve vek však bol zo strany odporcu už zohľadnený,
keď odškodnil navrhovateľa aj podľa § 6 ods. 2 vyhlášky s prihliadnutím na predpoklady, ktoré mal
navrhovateľ pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ich obmedzenia v dôsledku úrazu. Je vylúčené,
aby tie isté dôvody, ktoré zakladali zvýšenie podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení,
boli zároveň aj jedinými dôvodmi odôvodňujúcimi navrhovateľa ako prípad hodný osobitného zreteľa.
I citované utrpené trvalé poškodenia však samy osebe nemôžu byť dôvodom hodným osobitného
zreteľa, nakoľko diferencia medzi jednotlivými poškodeniami zdravia (medzi jednotlivými následkami)
je predmetom posúdenia lekárom, ktorý jednotlivé poškodenia zdravia (ich následky) ohodnotí podľa
prílohy vyhlášky, pričom prihliada na závažnosť a vývoj predpokladaných zmien. Tiež poukázal na
to, že samotné zdravotné následky dopravnej nehody u navrhovateľa nepatria medzi najzávažnejšie,
akým sú napr. poúrazová kvadruplégia (ochrnutie všetkých končatín), strata zraku a pod. Navrhovateľ
je mobilný (i keď s jednou barlou), bez akýchkoľvek obmedzení hybnosti horných končatín, schopný
samoobslužných úkonov (navrhovateľ uvádzal len pomoc pri obliekaní spodného prádla a ponožiek a pri
vstupe do vane, pričom jeho matka sa na pojednávaní vyjadrila, že sa stáva, že navrhovateľ potrebuje
pomoc pri obliekaní ponožiek a obúvaní). Ďalej odporca v odvolaní zdôraznil, že u navrhovateľa ide
o obmedzenia v oblastiach spoločenského uplatnenia, nejde o vylúčenie z jednotlivých oblastí života,
keď bolo preukázané, že navrhovateľ sa (hoci v obmedzenej miere) venuje poľovníctvu (tu podotkol,
že návrh pôvodne hovoril o „definitívnom znemožnení“ účasti na poľovačkách) a tiež vykonávaniu
ľahšej práce. Viaceré pôvodné tvrdenia v žalobnom návrhu nepovažuje odporca za preukázané -
predúrazové venovanie sa tenisu, účasť na plesoch, častá návšteva divadiel (matka navrhovateľa
toto svojou svedeckou výpoveďou vyvrátila). Napriek tomu výsledný priznaný násobok mimoriadneho
zvýšenia zodpovedá žalobou požadovanému násobku. Navrhovateľ pred úrazom nevykonával výrazné



uplatnenie v spoločenskom živote „vymykajúce sa z bežného rámca, resp. výrazný spoločenský prínos
v oblasti pracovného, politického, kultúrneho či športového života“.

Odporca v odvolaní poukázal na to, že právna úprava (§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom
znení) predpokladá, aby zvýšenie spĺňalo požiadavku primeranosti. V danom prípade o taký prípad
sa nejedná, výrazné zvýšenie by malo byť vyhradené závažnejším prípadom, keď pre následky
úrazu je poškodený takmer úplne vyradený zo spoločenského života, resp. kedy jeho predpoklady
pre uplatnenie v spoločnosti sú takmer úplne stratené (u navrhovateľa sú len obmedzené), napr.
nie je schopný sa sám obslúžiť a pod. Nedostatočné, resp. neúplné zistenie skutkového stavu vidí
odporca v tom, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal zdravotným stavom navrhovateľa pred
úrazom, prípadnými obmedzeniami navrhovateľa v spoločenskom uplatnení už pred samotným úrazom
(dopravnou nehodou) a v spojení s tým prehodnoteniu, či všetky uvádzané následky majú výlučnú
príčinu v úraze. Zdôraznil, že navrhoval vykonať znalecké dokazovanie na pojednávaní i písomne.
Napriek tomu, že z výpovede svedka U.. Š. (ktorý vystavoval posudok) vyplynulo, že tento lekár nepoznal
zdravotný stav navrhovateľa pred úrazom a napriek skutočnosti, že bolo preukázané (samotnou
výpoveďou navrhovateľa a tiež predloženými listinnými dôkazmi - posudok U.. X.), že navrhovateľ v
mladom veku (26 rokov) utrpel infarkt myokardu a trpel hypertenziou, súd nenariadil vykonať znalecké
dokazovanie a vychádzal z posudku U.. Š., čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia.
Pritom posudok U.. Š. ako najvyššiu položku hodnotí poruchu funkcie zažívacích orgánov a ako jej
následok uviedol lekár na pojednávaní nutnosť diéty - poukazujeme na to, že diéta, resp. určitý spôsob
stravovania, býva odporúčaný aj pri vysokom krvnom tlaku. Tiež sú v posudku hodnotené srdcové
poruchy stredne ťažké, ktoré lekár na pojednávaní špecifikoval ako ťažkosti pri dýchaní (zadýchanie),
búšenie srdca. Zhodnotiť podiel prekonaného infarktu na terajších srdcových poruchách samotný U.. Š.
na pojednávaní nevedel, poukázal na to, že nie je kardiológ. Odporca poukázal na to, že hoci posudok
vystavený podľa vyhlášky by mal obsahovať aj to, v čom sťaženie spoločenského uplatnenia konkrétne
spočíva (viď príloha vyhlášky, A, III, (A4) obsahuje príkladmo - má nápadné jazvy, kríva, neudrží moč, trpí
závratmi, nevydrží dlho stáť ...), toto v písomne vyhotovenom posudku U.. Š. absentovalo, čo považujem
za nedostatok posudku. Tiež odporca uviedol, že medzi doloženým posudkom (resp. posudkami) U.. Š. a
doloženou lekárskou správou z vyšetrenia dňa 25.11.2004 (t.j. časovo po vystavení všetkých posudkov,
ktoré sú doložené v spise) je ten rozpor, že kým lekárska správa uvádza „DK bez skrátenia a rotačných
úchyliek“ (správu prikladáme), posudky uvádzajú skrátenie jednej dolnej končatiny (počet bodov 25).
V súvislosti s nevykonaním znaleckého dokazovania uviedol, že obaja lekári vypočutí v konaní (U..
Š., U.. X.) vypovedali ako svedkovia, neboli ustanovenými znalcami, ich výsluch nebol prevedený ako
výsluch znalca.  Nedostatočné, resp. neúplné zistenie skutkového stavu odporca vidí tiež v tom, že súd
prvého stupňa sa pri vedomosti o tom, že navrhovateľ podstúpil ešte pred vyhlásení, rozsudku operáciu
- výber osteosyntetického materiálu, nezaoberal vplyvom tejto skutočnosti na sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľa. Záverom zdôraznil, že na poslednom pojednávaní namietal, že nie je zrejmé,
aký vplyv bude mať extrakcia materiálu na sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa (napr. na
hybnosť bedrového kĺbu, nutnosť používania barly, atď.), táto otázka nebola v konaní objasnená  a je
podľa neho pre rozhodnutie dôležitá.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý zotrval na svojich ústnych a písomných
prednesoch ako i na dôvodoch svojho odvolania. V tomto písomnom vyjadrení najmä vyzdvihol, že zo
žiadnej dikcie zákona č. 32/1965 Zb. nemožno dôvodiť, či sa má odškodnenie rovnať nejakému násobku,
či bude stanovené pevnou sumou alebo iným spôsobom, pretože rozhodujúce je to, aby súd v prípadoch
hodných mimoriadneho zreteľa, a takým prípadom je nesporne i prípad navrhovateľa, priznal sumu, ktorá
bude kompenzovať dôsledky zdravotného postihnutia do konca života navrhovateľa. Uviedol ďalej, že
má za to, že sumu, ktorú priznal súd prvého stupňa nemôže kompenzovať, nemožno považovať za úplnú
kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného fyzického i psychického poškodenia navrhovateľa, ujmu
ktorú predmetným úrazom utrpel, poníženie ktoré musí každý deň znášať, útrapy, ktoré ho sprevádzajú
pri denno-denných i základných úkonoch. Zarážajúce je však tvrdenie odporcu v podanom odvolaní, kde
sa snaží vnútiť súdu zreje viac menej ďalšie predĺženie súdneho sporu, nakoľko v podanom odvolaní
odporca ani netvrdí, že navrhovateľovi nárok nevznikol, ale len pre údajné neúplne zistenie skutkového
stavu sa snaží predĺžiť už tak dlho prebiehajúci súdny spor, pričom zjavne má na zreteli to, že tento
nárok môže priznať iba súd, a preto odporca nemôže byť zaviazaný na úhradu úrokov z omeškania.



V podanom odvolaní odporca uvádza argumenty, ktoré nezodpovedajú zneniu právneho predpisu a
napriek tomu, že sa ustálila súdna prax tak, že sa spravidla zvýšenie vykonáva poukázaním na určitý
násobok hodnotenia vykonaného lekárom, musím uviesť i to, že postup, ktorý uvádza odporca v
odvolaní, nemá oporu v každom prípade v právnom predpise a rozhodnutia súdov sú nesporne rôzne
pri stanovovaní následkov. Napokon uviedol, že odporca vo svojom odvolaní viac menej poukazuje na
to, že už vykonané odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je pre navrhovateľa
postačujúce na kompenzáciu dôsledkov jeho zdravotného postihnutia. Teda suma vo výške 240.000,-
Sk (7.966,54 €) je postačujúca na kompenzáciu dôsledkov zdravotného postihnutia navrhovateľa vo
všetkých sférach života. Touto sumou podľa vyjadrenia odporcu, ktorý žiada návrh v celom rozsahu
zamietnuť, navrhovateľ môže dostatočne kompenzovať to, že nemôže pracovať, že má sústavné bolesti,
že má v dôsledku pomliaždenia srdca, hrudnej a brušnej steny problémy nielen s dýchaním, ale i
zažívaním, nehovoriac o tom, že v dôsledku poškodenia dolnej končatiny dokonca života bude musieť
používať podporný aparát, trpieť bolesťami, žiť v úzkostných stavoch, pretože duševné poruchy, ktorými
v dôsledku predmetného úrazu trpí, pretože nevie zabezpečiť svoju rodinu a pod tak ako pred úrazom.
Domnievam sa preto, že toto stanovisko odporcu, ktoré uviedol v odvolaní, je nielen absurdné, pretože
pri priemernom veku 75 rokov u mužov, za situácie, že navrhovateľ utrpel úraz vo veku, keď mal 34 rokov,
vychádza suma cca 490,- Sk mesačne, ktorá má byť postačujúcou čiastkou na kompenzáciu dôsledkov
postihnutia navrhovateľa. Postupom odporcu, ktorý popísal v podanom odvolaní, by v podstate všetci
tí, ktorí nie sú politikmi, vedcami alebo inak významnými osobnosťami, v podstate nemali nárok na
odškodnenie vyššie ako je priznaný maximálny limit citovanou vyhláškou. Takýto postup a stanovisko
odporcu, ako špecializovanej inštitúcie, je nielen neodborné, nezodpovedá existujúcim rozhodnutiam a
vlastne prijatím takéhoto postupu, by bolo diskriminovaných veľa osôb.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý tiež zotrval na  svojich predošlých ústnych
i písomných tvrdeniach ako i na dôvodoch svojho odvolania. Poprel správnosť výpočtu navrhovateľa
pri zvyšovaní náhrady za bolesť a SSU podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom poukázal i na
rozhodnutie NS SR, ktoré postup a spôsob výšky mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť, SSU riešia.
Poukázal na to, že požiadavka navrhovateľa na výpočet zo zvýšeného počtu bodov nie je v odvolaní
predložená ani právne zdôvodnená. V tomto prípade by takáto požiadavka znamenala, že oproti
základnému odškodneniu si navrhovateľ neuplatňuje 30 násobné zvýšenie ale v konečnom dôsledku 60
násobné. Zdôraznil, že odškodnil bolesti navrhovateľa podľa posudku, v ktorom boli dôvody pre zvýšenie
uvedené osobitne pre každú položku, keďže takýto postup považuje za presnejšie hodnotenie a v súlade
s citovanou vyhláškou. Ak by prijal postup navrhovateľa, že pri mimoriadnom zvýšení sa má vychádzať
zo zvýšeného počtu bodov, potom by vlastne dôvody, pre ktoré lekár zvýšil základný počet bodov, boli
pri odškodňovaní zohľadnené dvakrát - raz pri náhrade podľa počtu bodov po zvýšení lekárom (ktorá
bola poskytnutá ešte pred začatím konania), druhýkrát v rámci mimoriadneho zvýšenia podľa § 7 ods.
3 vyhl. č. 32/1965 Zb.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací  rozsudkom z 18. júna 2009, č.k. 9 Co 177/2006 - 265 v spojení
s opravným uznesením zo 7. septembra 2009, č.k. 9 Co 177/06 - 286 na odvolanie navrhovateľa proti
zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa a na odvolanie odporcu proti jeho vyhovujúcej časti
a uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 200.000,- Sk (6. 638,78 €) napadnutý rozsudok
vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 70.503,89 € a
vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v tejto
časti zamietol. V napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Evy
Borovskej v sume 10.797,43 €, do troch dní. Odporcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
prvého stupňa súdny poplatok vo výške 4.230 €, do troch dní a na účet Krajského súdu v Bratislave
náhradu trov konania štátu v sume 829,88 €, do troch dní.

Odvolací súd po zopakovaní dokazovania oboznámením s listinnými dôkazmi, doplnením dokazovania
zadovážením si znaleckého posudku č. 04-2008, vypracovaného U.. G. X., znalcom z odboru
zdravotníctvo, odvetvie chirurgia - traumatológia a jeho doplnkom č. 5/2009 dospel k právnemu záveru,
že súd prvého stupňa správne na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a SSU aplikoval vyhlášku



č. 32/1965 Zb. a správne zistil, že je preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 7
ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.), ale pochybil pri samotnom určovaní násobkov priznaného mimoriadneho
zvýšenia škody na zdraví. Poukázal na skutočnosť, že náhrada

za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, sú dve relatívne samostatné zložky náhrady
škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne vo vyhláške č. 32/1965 Zb., pričom oba druhy odškodnenia
sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné
pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí

a obmedzení v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorázovo. Odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval pri samotnom určovaní násobkov priznaného
mimoriadneho zvýšenia náhrady škody na zdraví správne, keď v prípade bolestného vychádzal
nesprávne zo základného počtu bodov ohodnotenia daného ošetrujúcim lekárom U.. Š. a pri SSU
nerešpektoval právnu úpravu, podľa ktorej sa pre konečný výsledok prevezme v plnej výške len
najzávažnejšia zmena ohodnotená najvyšším počtom bodov a súčet ostatných položiek sa prepočíta
iba v polovici, keďže až takto ustálený počet bodov predstavuje základ pre zvýšenie SSU (§ 7 ods.
3 vyhl.). Vzhľadom na tento nesprávny postup súdu prvého stupňa pri určení násobkov, ako i na
rozpory v posudkoch - listinných dôkazoch, pri rozhodovaní z ktorých súd prvého stupňa vychádzal,
odvolací súd doplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania súdnym znalcom U.. G. X.,
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia. Súdom ustanovený znalec v
znaleckom posudku č. 4/2008 zo dňa 29. októbra 2008 určil bodové hodnotenie  bolestného 732,5
bodmi, bolestné po ďalších operačných výkonov (t.j. po skončení liečby, ktoré neboli ohodnotené U.. Š.
v ním vypracovanom znaleckom posudku) 320 bodmi, spolu 1052,5 bodov a sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotil na 2000 bodov. Vychádzajúc z uvedeného znaleckého posudku, v ktorom znalec
podrobne popísal trvalé následky úrazu navrhovateľa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ
utrpel vážne zranenia pri dopravnej nehode dňa 21. augusta 2002 (zavinenej U. V. neprispôsobením
rýchlosti svojho vozidla, za ktorý skutok bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví
rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 3T 42/03-154 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 3To 128/03), ktoré závažne poškodili zdravie navrhovateľa, vyžadovali si náročnú
liečbu, opakované operačné zákroky a následky týchto zranení pretrvávajú u navrhovateľa doposiaľ.
Najväčším trvalým následkom, ktorý má i zlú prognózu, je obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového
kĺbu a vážne poškodenie ľavého kolena, ako i skrátenie nohy. Následkom úrazu a nasledujúcich
operácií došlo zároveň k narušeniu krvného a lymfatického obehu, v dôsledku ktorých u navrhovateľa
pretrváva chronický opuch celej ľavej dolnej končatiny. Navrhovateľ sa lieči u psychiatra, keďže
trpí značnou nervozitou, bolením hlavy, poruchami spánku, pamäte a pod. Odvolací súd pri riešení
otázky primeranosti zvýšenia tohto odškodnenia dospel k záveru o dôvodnosti 10 násobného zvýšenia
základného bodového ohodnotenia bolestného, ktoré zvýšenie dostatočne vystihuje samotnú povahu
individuálnych dôvodov a v prejednávanej veci ich treba považovať za hodné osobitného zreteľa. So
zreteľom na intenzitu bolestí vytrpených navrhovateľom a vzhľadom na dlhý čas, po ktorý ich prežíval,
považoval toto zvýšenie za primerané. Vzhľadom na takto zistené okolnosti, s poukazom na odborné
(medicínske) zistenia a vek navrhovateľa, ktorý v plne produktívnom veku stratil vplyvom úrazu možnosť
pokračovať vo svojom predošlom zamestnaní, ako aj vo svojej záľube - poľovníctve, odvolací súd
ustálil, že zvýšenie náhrady za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je primerané v 15 násobku. Uzavrel,
že ďalšie zvýšenie neprichádza do úvahy z dôvodu, že pred poškodením zdravia sa navrhovateľ
nevenoval aktívne vo zvýšenej miere politickej, športovej a kultúrnej činnosti. Navrhovateľovi tak titulom
mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky priznal sumu 70.503,89 €
(2.124.000,19 Sk), ktorá pozostáva z bolestného - 1 052,5 bodov x 60,- Sk = 63.150,- Sk x 10 = 631.500,-
Sk - 72.000,- Sk (zaplatených titulom bolestného pred podaním návrhu) = 559.500,- Sk = 18.572 € a
zo sťaženia spoločenského uplatnenia: 1 925 bodov x 60,- Sk = 115.500,- Sk x 15 = 1.732.500,- Sk -
168.000,- Sk (späťvzatie návrhu v tejto časti pre zaplatenie tejto sumy odporcom) = 1.564.500,- Sk =
51.931,89 €, spolu 70.503,89 € (18.572 € + 51.931,89 €). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil (odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 70.503,89 €) a zároveň vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej
časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v tejto časti ako nedôvodne podaný zamietol.
Napadnutú zamietajúcu časť rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď
rozhodnutie o výške plnenia v predmetnej veci záviselo od úvahy súdu a priznal navrhovateľovi plnú



náhradu trov konania, i keď mal úspech len čiastočný v sume 10.797,43 €, k rukám jeho advokátky
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odôvodnil odvolací súd tým,
že navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátkou a z obsahu spisu mal preukázaných 16 úkonov
právnej pomoci, vykonaných advokátkou navrhovateľa  (1/ prevzatie veci 14. apríla 2003, 2/ podanie
návrhu dňa 6. apríla 2004, 3/ účasť na pojednávaní 14. júna 2005, 4/ účasť na pojednávaní 28. júna
2005, 5/ účasť na pojednávaní 30. septembra 2005, 6/ účasť na pojednávaní 11. novembra 2005,
7/ účasť na pojednávaní 10. januára 2006, 8/ účasť na pojednávaní 14. februára 2006, 9/ podanie
odvolania 10. apríla 2006, 10/ písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu 29. mája 2007, 11/ účasť na
odvolacom pojednávaní 15. novembra 2007, 12/ písomné vyjadrenie 31. marca 2008, 13/ účasť na
odvolacom pojednávaní 12. marca 2009, 14/ písomné podanie 12. marca 2009, 15/ účasť na odvolacom
pojednávaní 18. júna 2009, 16/ písomné podanie 2. júna 2009). Za jednotlivé úkony právnej pomoci
jej tak priznal odmenu podľa § 13 ods. 1 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z., a podľa § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. jej priznal odmenu zo sumy, ktorá bola navrhovateľovi priznaná (70.503,89 €), spolu s
režijným paušálom a DPH. Právnej zástupkyni navrhovateľa nepriznal odmenu za ňou uplatnené úkony
- rokovanie s klientom, účasť pri vyšetrovaní, zadanie vypracovania posudkov U.. Š. R. MUDr. X., 3
prípis protistrane, prípisy adresované súdu prvého stupňa dňa 19. apríla 2004 a odvolaciemu súdu 20.
júna 2008 z dôvodu, že náhrada trov konania sa priznáva len za trovy potrebné na účelné uplatňovanie
práva a za tie, ktoré boli v súdnom konaní vykonané a preukázané. Z obsahu spisu nemal odvolací
súd preukázané vykonanie úkonov právnej pomoci - rokovanie s klientom, prípisy protistrane, účasť
na vyšetrovaní nebola právnou zástupkyňou navrhovateľa konkretizovaná a preukázaná a pokiaľ si
uplatnila úkon za zadanie vypracovania posudkov, táto odmena by patrila navrhovateľovi v prípade, ak
by zaplatenie odmeny znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku aj preukázal, a nie jeho advokátke.
Za prípisy, ako úkony právnej služby, odvolací súd právnej zástupkyni odmenu nepriznal z dôvodu, že
nešlo o podania obsahujúce právny a skutkový rozbor veci, keďže písomným podaním z 19. apríla 2004
iba súdu prvého stupňa oznámila založenie dokladov do spisu a prípisom z 20. júna 2008 urgovala
vytýčenie termínu pojednávania. Pokiaľ navrhovateľ žiadal prostredníctvom svojej advokátky priznanie
náhrady trov konania ako súčet tarifnej odmeny a zmluvnej odmeny dohodnutej na základe Dohody o
poskytnutí právnej pomoci uzavretej 14. apríla 2003, odvolací súd dospel k záveru, že za trovy právneho
zastúpenia je možné priznať len jeden druh odmeny a to tarifnej, s poukazom na ustanovenia vyhl. MS
SR č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.  I keď sa navrhovateľ so svojou advokátkou
dohodol na zmluvnej odmene tak, že v prípade súdneho sporu patrí JUDr. Borovskej kombinovaná
odmena, pozostávajúca zo základnej tarifnej odmeny a z paušálnej odmeny, ktorú má hradiť klient
(t.j. navrhovateľ) z prisúdenej sumy paušálne z každých priznaných 100.000,- Sk, sumu 20.000,- Sk
(advokátka žiadala priznať navrhovateľovi i sumu 16.590,32 € (499.800,- Sk) - t.j. 20.000,- Sk z každých
100.000,- Sk = 13.941,45 € (420.000 + 19 % DPH 2.648,87 € = 79.800,- Sk), tak túto paušálnu odmenu
musí zaplatiť právnej zástupkyni klient, tak ako to vyplýva priamo z dohody a nie je dôvod, aby na jej
zaplatenie bol zaviazaný v konaní neúspešný odporca, keď tento je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy
konania (t.j. aj trovy právneho zastúpenia).

O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet
súdu prvého stupňa súdny poplatok 4.230 € rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom
znení, položky 1 písm. a/  Sadzobníka súdnych poplatkov prílohy zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

Na základe dovolania navrhovateľa proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č.k. 5 Cdo 41/2010-303 zo dňa 15.apríla 2011 dovolanie navrhovateľa čo do výroku, ktorým
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. júna 2009, sp.zn. 9 Co 177/2006 v napadnutej zamietajúcej
časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, odmietol. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18.
júna 2009, sp. zn. 9 Co 177/2006 vo výroku, ktorým vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol, ako aj v časti o náhrade trov konania a
povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 4. 230 €  a trovy konania štátu zrušil
a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil  na ďalšie konanie.

Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že v preskúmavanej veci neboli pochybnosti, že
náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia treba určiť podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v
znení zmien a doplnkov (porovnaj ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.), keď úvahu o splnení
podmienok pre zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. musí súd vždy náležite



vysvetliť. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení
náhrady za bolesť vychádzal nesprávne zo základného počtu bodov ohodnotenia tejto zložky náhrady
škody na zdraví a pri mimoriadnom zvýšení náhrady za SSU nerešpektoval platnú právnu úpravu, v
zmysle ktorej sa pre konečný výsledok prevezme v plnej výške len najzávažnejšia zmena ohodnotená
najvyšším počtom bodov a súčet ostatných položiek sa prepočíta iba v polovici. V prejednávanej veci
súdy zároveň odlišne vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia odškodnenia. Najvyšší súd SR uviedol, že
ak odvolací súd mení súdom prvého stupňa priznanú výšku odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie
spoločenského uplatnenia z dôvodu, že za „primeranú“ považuje náhradu inú (nižšiu alebo vyššiu),
musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvod potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“.
To znamená, že musí poukázať na určité konkrétne skutkové alebo právne významné okolnosti a s
poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru, že „primeranou“ nie je náhrada,
ktorú určil súd prvého stupňa, ale náhrada iná (nižšia alebo vyššia). Keďže odvolací súd pri zmene
rozhodnutia (§  220 O.s.p.) v dôsledku zmeny náhľadu na „primeranosť“ priznanej náhrady škody svojím
rozhodnutím nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere
obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozsudku. Len také rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné

(§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.).

Rozsudok odvolacieho súdu podľa názoru najvyššieho súdu v dovolaním napadnutej časti v plnom
rozsahu preskúmateľný nie je, lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd
dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok základného
bodového ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd pri odškodňovaní navrhovateľom vytrpenej bolesti s
poukazom aj na nové skutkové okolnosti zistené správne vykonaným dokazovaním pred odvolacím
súdom, považoval 10 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolesti za primerané (na
rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý túto zložku náhrady škody na zdraví zvýšil 30-násobne). Pritom ale
na nie dostatočnom stupni konkrétnosti a určitosti zistení, ktoré považoval za dôvod zmeny, bez bližšieho
vysvetlenia len konštatoval, že „toto zvýšenie vystihuje samotnú povahu individuálnych dôvodov, ktoré je
v tejto veci potrebné považovať za hodné osobitného zreteľa“. Obdobne odvolací súd pri odškodňovaní
sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa aj po zopakovaní a doplnení dokazovania (§ 213
O.s.p.) vychádzal v podstate z tých istých skutkových okolností (okrem výšky základného bodového
ohodnotenia), na ktoré vzal zreteľ už súd prvého stupňa, a tieto v odôvodnení len podrobnejšie opísal.
Pokiaľ na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval 15 násobné zvýšenie základného bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za dostatočné (pravdepodobne za neprimerane vysoké
považoval 30 násobné zvýšenie), mal v odôvodnení náležite vysvetliť konkrétne dôvody, so zreteľom
na ktoré dospel k záveru o potrebe zmeniť náhľad na „primeranosť“ náhrady. Odvolací súd však len
konštatoval, že za primerané považoval 15 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia.
Bez bližšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré odvolací súd v podstatnej miere znížil
jednotlivé násobky základného bodového ohodnotenia priznaného navrhovateľovi súdom prvého stupňa
pri odškodňovaní bolesti (z 30 násobku na 10 násobok) a sťaženia spoločenského uplatnenia (z 30
násobku na 15 násobok), nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky možnosť posúdiť opodstatnenosť a
dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti, ktorú odvolací
súd zmenil tak, že návrh zamietol (a teda ani preskúmať, či rozsudok v napadnutej časti spočíva na
správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci). Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu
výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý bol napadnutý procesne prípustnou časťou dovolania, zrušil
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. (spolu s nimi zrušil aj výroky o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok a
trovy preddavkované štátom, ako aj výrok o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania navzájom)
a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie

(§ 243b ods. 2 O.s.p.).

Najvyšší súd sa vo svojom rozhodnutí osobitne zaoberal aj správnosťou výroku o náhrade trov konania,
keď navrhovateľ v dovolaní namietol postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania,
keď mu priznal odmenu za právne služby jeho splnomocnenej právnej zástupkyne ako tarifnú odmenu
za jednotlivé úkony právnej služby. Podľa názoru navrhovateľa odvolací súd pochybil z dôvodu, že
mu predložil dohodu o právnej pomoci uzavretú so svojou právnou zástupkyňou, z ktorej vyplýva, že



advokátke patrí kombinovaná odmena (súčet tarifnej a zmluvnej) vrátane tých úkonov, ktoré boli urobené
v súvislosti so zabezpečením posudkov pre prvotné odškodnenie, korešpondenciu s odporcom, keďže
išlo o účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením. Vo svojom rozhodnutí najvyšší súd
poukázal na ustanovenie §  142 ods. 3 O.s.p., § 137 O.s.p. ustanovenia  § 1, § 2 ods. 1, § 15, § 16
ods. 1,2 ,  § 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, keď z citovaných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. je zrejmé, že v prípade dohodnutej
zmluvnej odmeny je možné sa dohodnúť na druhu a výške niektorých predpokladaných hotových
výdavkov, prípadne na určitej paušálnej náhrade všetkých alebo len niektorých výdavkov, ktorých
vynaloženie už advokát klientovi nevyúčtováva, ale vždy, a to v prípade tak ako tarifnej, aj zmluvnej
odmeny je možné od klienta podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základu, ktorá sa teda platí v paušálne výške bez potreby osobitného preukazovania a osobitnej dohody.
Priznanie tejto paušálnej náhrady však nevylučuje, aby bola advokátovi (či už odmeňovanému tarifnou
alebo zmluvnou odmenou) priznaná náhrada na iné, ako miestne cestovné a miestne telekomunikačné
výdavky vo vyššej výške, pokiaľ ich preukáže. Pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť
vynaložených trov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva,
nakoľko ide o kompenzáciu všetkých účelne vynaložených nákladov. Z uvedeného vyplýva, že advokát
poskytuje právnu pomoc za odmenu, ktorej výšku a spôsob určenia sa riadi ustanoveniami tejto vyhlášky
a pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže advokát dohodnúť s klientom na druhu
zmluvnej odmeny.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky  odmeňujú sa  jednotlivé úkony právnej  pomoci, alebo úplné vybavenie
veci alebo poskytovanie právnej pomoci v určitom rozsahu alebo po určitú dobu. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia  v  odmene sú  zahrnuté i  odmeny za  administratívne a iné práce vykonané v súvislosti
s poskytovaním právnej pomoci. Podľa § 22 ods. 1 vety prvej pred bodkočiarkou vyhlášky pri určení
nákladov konania, ktorých  náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny
advokáta určí podľa ustanovení tejto  vyhlášky o tarifnej odmene (§ 12 a nasl.). Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia   ustanovenie  odseku 1  prvá veta sa vzťahuje i na  výšku odmeny advokáta ustanoveného
prokurátorom alebo súdom.  Výška odmeny advokáta sa teda riadi predovšetkým zmluvou medzi
advokátom a klientom a jej výška nie je vyhláškou regulovaná. Ustanovenia o tarifnej odmene sa použijú
pre určenie výšky odmeny v prípadoch, keď medzi advokátom a klientom k výslovnému dojednaniu výšky
odmeny nedošlo, v prípadoch, keď o výške odmeny rozhoduje súd ako o súčasti trov konania, ktorých
náhradu ukladá niektorému z účastníkov konania. Tarifná odmena je výslovne určená pre odmenu
advokáta, ktorý zastupuje klienta na základe ustanovenia súdom a ktorému teda hradí odmenu štát.

Na základe uvedeného dospel preto dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách
konania je vecne správne. Dohoda o právnej pomoci, ktorú navrhovateľ

so svojou právnou zástupkyňou uzavrel, určuje ich vzájomné práva a povinnosti a nebolo možné sa
preto stotožniť s názorom dovolateľa, že touto dohodu je viazaný súd pri rozhodovaní o trovách súdneho
konania. Odmena advokáta zastupujúceho účastníka v súdnom konaní sa totiž určuje podľa ustanovení
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o tarifnej odmene, t. j. podľa § 9 až 14.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateľa (v časti výroku, ktorým v napadnutej
zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil) nemožno vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti výroku
rozhodnutia, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu (v potvrdzujúcej
časti ) z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Odvolací súd vzhľadom na výrok dovolacieho súdu, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na
odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) už len v napadnutom rozsahu týkajúceho sa  výroku,
ktorým odvolací súd vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,



že návrh v tejto časti zamietol, ako aj v časti o náhrade trov konania a povinnosti odporcu zaplatiť na
účet súdu súdny poplatok v sume 4.230 €  a trov konania štátu.

Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu
vyvolaním osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Obč. zák. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti  zbaví, len ak preukáže, že škode
nemohlo byť zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu  škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky  č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
v znení noviel (ďalej len „vyhláška“), odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na
zdraví a priebehu liečby.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa
primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol
poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie
lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.



Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť
nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.

Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky  v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Po zopakovaní a doplnení dokazovania vzhľadom na predmet konania má odvolací súd za to, že súd
prvého stupňa správne na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a za SSU aplikoval vyhlášku č.
32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a SSU v znení neskorších predpisov a správne dospel k právnemu
záveru že je preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 citovanej
vyhlášky na primerané zvýšenie náhrady za bolesť ako aj náhrady za SSU.

K rovnakým záverom dospel aj dovolací súd, ktorý vo svojom uznesení č.k. 5 Cdo 41/2010 okrem vyššie
uvedeného ešte uviedol, že súdy oboch nižších stupňov dospeli v konaní k zhodnému názoru, že v
prejednávanej veci sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie tak náhrady za bolesť, ako aj náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia (obsah spisu svedčí o tom, že ich zhodný názor o splnení podmienok
pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení zmien a doplnkov, je správny).

Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad
stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek

obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým
i spravodlivej  nápravy. Súd však musí takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vždy náležite
odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho prípadu tak, aby bolo
možné preskúmať, či posúdenie odškodnenia za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia nevybočilo z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132 O.s.p.
v spojení s § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení zmien a doplnkov ), či bolo v súlade s pravidlami
logického usudzovania a či premisy takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom. Tak, ako
odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods.
1, veta druhá, vyhlášky č. 32/1965 Zb.), musí byť aj odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Úvaha súdu o „primeranosti“ zvýšenia nie je
neobmedzená, lebo vyhláška č. 32/1965 Zb. tým, že rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku
na základné odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila zároveň hľadiská, na
ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácií usmerňujú úvahu súdu o miere
„primeranosti“ zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je v danom štádiu odvolacieho konania sporná výška
mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Prvostupňový súd za primerané  považoval zvýšenie náhrady za bolesť vo výške 674.887,50 Sk t.j.
22.402,16 € (bodové ohodnotenie 367,50 bodov x 60,-Sk t.j. 22.050,-Sk x 30 násobné zvýšenie t.j.
661.500,.-Sk + priznané bolestné vo výške 13.387,50 Sk)  a náhrady za SSU vo výške 3.825.000,-Sk,
t.j. 126.966,74 € ( bodové ohodnotenie 2.125 bodov x 60,-Sk t.j. 127.500,-Sk x 30 násobné zvýšenie,
t.j. 3.852.000,-Sk).

Odvolací súd po zopakovaní dokazovania oboznámením sa obsahom listinných dôkazov: rozsudku
Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T 42/03, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 128/03,
živnostenského listu Okresného úradu v Prievidzi, reg. č. 176/99, obsahom správ pre ošetrujúceho
lekára zo dňa 13.9.2002, 17.9.2002, 5.9.2003, 3.11.2003, obsahom výpovede svedkov X. Ď., C.. L. Š.,
M. B., obsahom potvrdenia Loveckého spolku Ľubín zo dňa 20.6.2005, Čestného prehlásenia E. Š.,
U. U., C. U., C. M. a po doplnení dokazovania a to nariadením znaleckého dokazovania znalcom z



odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia U.. G. X. vychádzal zo znaleckého
posudku č. 4/2008 a jeho doplnenia pod č. 5/2009 (správnosť tohto posudku nebola spochybnená ani v
rámci dovolacieho konania), v ktorom bolo určené  bodové hodnotenie titulom bolestného - 732,5 bodov,
bolestné po ďalších operačných výkonov (t.j. po skončení liečby, ktoré neboli ohodnotené U.. Š.) 320
bodov, spolu 1.052,5 bodov  a titulom SSU 1.925 bodov.

Odvolací súd za primerané na rozdiel od súdu prvého stupňa potom považoval zvýšenie náhrady titulom
bolestného vo výške 10 násobku základného bodového ohodnotenia, t.j vo výške 559.500,- Sk t.j. 18.572
€ (bolestné 1.052,5 bodov x 60,- Sk = 63.150,- Sk x 10 = 631.500,- Sk - 72.000,- Sk zaplatených
titulom bolestného pred podaním návrhu) a titulom SSU vo výške 15 násobku základného bodového
ohodnotenia, t.j. vo výške 1.564.500,- Sk, t.j. 51.931,89 € (SSU  1.925 bodov x 60,- Sk = 115.500,- Sk x
15 = 1.732.500,- Sk - 168.000,- Sk späťvzatie návrhu v tejto časti pre zaplatenie tejto sumy odporcom).

Odvolací súd považoval 10 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolesti za primerané
na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý túto zložku náhrady škody na zdraví zvýšil 30-násobne keď
skúmal dôvody umožňujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť z okolností vymedzených v
bode 1 ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenie za bolesť tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965Zb.,
najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané
zmiernenie ich následkov (viď rozsudok NS SR  sp. zn. 3 Cdo 149/2007, 5 Cdo 142/2007, R 48/2004).

Podľa prílohy A., bod. I. ods. 2 vyhlášky lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom
bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov
2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak a/ došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ohodnotenie možno zvýšiť
len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila, b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo
bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako
sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., c/ povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon (príloha A.,
bod. I ods. 6 vyhlášky). Pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie
za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby (príloha A., bod I. ods. 7 prvá veta vyhlášky).
Z uvedeného vyplýva, že lekár pri hodnotení poškodenia zdravia spôsobeného úrazom vychádza zo
základnej sadzby počtu bodov tak, ako sú stanovené pod písm. B. bod I. prílohy vyhlášky, a ak sú dané
dôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (príloha A. bod. I. vyhlášky),
hodnotenie základnej sadzby zvýši. Výsledný takto stanovený počet bodov potom predstavuje základné
bodové ohodnotenie bolestného. I keď ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prenecháva súdu,
aby v každom jednotlivom prípade podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady za bolesť je
v konkrétne posudzovanej veci primerané, úvaha súdu tu ale nie je celkom neobmedzená, lebo právny
predpis tým, že rámcovo určuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného a pre vznik
nároku na jej zvýšenie, stanovuje zároveň hľadiská, ktoré treba zohľadňovať. Vzájomnou nadväznosťou
a kombináciou týchto hľadísk je potom usmerňovaná úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia náhrady
podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.

V danej veci bolestné v súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa, ohodnotil súdom ustanovený
znalec U.. G. X. v základnej sadzbe celkom na 732,5 bodov a bolestné po ďalších operačných výkonov
320 bodov, spolu 1.052,5 bodov. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec stanovil bolesť plným
počtom bodov len pri položke č. 79 - pomliaždenie srdca preukázané ekg aj laboratórne -260 bodov,
č. 239 - odstránenie vnútro dreňového klinca ľavej stehnovej kosti prerezaním sedacieho svalu - 35
bodov, č.188/d - refraktúra a reoperácia subtrochanterickej zlomeniny ľavej stehnovej kosti klincom -
180bodov, č. 173/b - atroskopia a odstránenie vnútroného menisku ľavého kolena 70 bodov, č. 239
odstránenie vnútrodreňového klinca ľavej stehnovej kosti prerezaním sedacieho svalu - 35 bodov. Pri
ostatných položkách došlo k zníženie počtu bodov stanovených citovanou vyhláškou a to položka č.
188/d - trieštivá zlomenina sub-petrchanterická zasahujúca aj do tela stehnovej kosti vľavo plný počet
180 bodov - priznaných  znalcom 135 bodov, č. 170 - roztrhnutie vnútorného bočného väzu vľavo plný
počet 80 bodov- priznaných 60 bodov, č. 170 - roztrhnutie predného skríženého väzu vľavo plný počet
80 bodov- priznaných 60 bodov, č. 87 pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa plný počet 30 bodov
- priznaných 22,5 bodov, č. 223/c -otras mozgu ťažkého stupňa plný počet 110 bodov - priznaných 82,5
bodov, č. 246/c - šok poúrazový ťažkého stupňa plný počet 60 bodov -  priznaných 45 bodov, č. 162 -



tržná rana ľavého kolena ošetrená chirurgicky plný počet 15 bodov -  priznaných 11,25 bodov, č. 162 -
tržná rana ľavého predkolenia ošetrená chirurgicky plný počet 15 bodov -  priznaných 11,25 bodov, č. 2 -
tržná rana na čele ošetrená chirurgicky plný počet 10 bodov -  priznaných 7,5 bodov, č. 76 - pomliaždenie
hrudnej steny ťažkého stupňa plný počet 20 bodov -  priznaných 15, č. 5 - pomliaždenie tváre s oderkou
plný počet 15 bodov -  priznaných 11,25 bodov, č. 110 - pomliaždenie panve plný počet 15 bodov -
priznaných 11,25 bodov.

Znalec nevykonal zvýšenie odškodnenia podľa  zásad uvedených v prílohe A., bod I. ods. 7 vyhlášky,
keď toto nepovažoval za potrebné, nakoľko už počet bodov a následne finančné ohodnotenie, je
vzhľadom k druhu poranenia ako aj trvalých následkov (SSU) v základnom počte bodov dostatočné a
toto finančné ohodnotenie uspokojivo vyjadruje pretrpenú bolesť u takýchto  poranení, ako aj zhoršenie
spoločenského uplatnenia. Aj keď menovaný absolvoval dlhodobú bolestivú liečbu s popísanými trvalými
následkami, nie je ničím výnimočným a takýchto prípadov je veľa, a preto vyhláška na tieto prípady myslí,
keď zvyšovanie bodového ohodnotenia sa vykonáva len v prípade, ak došlo k zápalovým komplikáciám,
k operáciám, ktoré nie sú zachytené v položkách vyhlášky, alebo pri bolestivejších výkonoch. Zápalové
komplikácie menovaný nemal a ostatné komplikácie boli ohodnotené. Znalec ďalej k určeniu výšky
bolestného uviedol, že navrhovateľ doteraz absolvoval 5 závažných a bolestivých operácií ľavej dolnej
končatiny, ako následok ťažkého poranenia trieštivej zlomeniny ľavého stehna, kde došlo k závažným
komplikáciám, ktoré vznikli aj napriek dobrému základnému ošetreniu. Došlo k spomalenému zhojeniu
zlomeniny a refraktúry ľavého stehna, ktoré sa po dvoch veľkých operáciách nakoniec zhojilo nie v
ideálnom postavení a zdravotný stav pacienta z pohľadu znalca je po 6 rokoch uzavretý a ustálený a
tento je doliečený.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, keď sám znalec mal za to, že v prípade odškodnenie bolesti
neboli dôvody na zvýšenie odškodnenia bolesti v zmysle Prílohy A, bod I. ods.  6 a 7  zásad
pre hodnotenie odškodnenie za bolesť vyhlášky č. 32/1965Zb. keďže všetky komplikácie, ktoré u
navrhovateľa vznikli (refraktúra, opakované operácie), nevznikli počas jeho prvotnej hospitalizácie, ale
až v neskorších obdobiach, a preto tieto opakované operácie hodnotil samostatne. Naopak bodové
ohodnotenie bolesti bolo pri väčšine položiek znížené o tretinu v zmysle ods. 5 a preto odvolací súd
posúdil mimoriadne zvýšenie v rozsahu 30 násobku sumy zodpovedajúcej základnému bodovému
ohodnoteniu súdom prvého stupňa za zjavne neprimerané, keď aj podľa názoru znalca je zdravotný
stav navrhovateľa zo súdnoznaleckého posúdenie ustálený a navrhovateľ je doliečený. Vzhľadom na
skutočnosti, že navrhovateľ mal v čase poškodenia zdravia 34 rokov,  k ustálenie zdravotného stavu
došlo 6 rokoch liečby, ktorá bola bolestivá ako to aj zhodnotil aj  znalec, ktorá ale pri poškodení zdravia
ako utrpel navrhovateľ nie je  ničím výnimočným a takýchto prípadov je veľa považoval odvolací súd
mimoriadne zvýšenie vo výške 10 násobku za dostatočne primerané  následkom poškodenia zdravia
navrhovateľa  jeho  doposiaľ vytrpeným útrapám.

Čo sa týka mimoriadneho zvýšenia SSU, odvolací súd vychádzal z bodového ohodnotenia 1.925 bodov
a za primerané považoval zvýšenie vo výške 15 násobku základného bodového ohodnotenia, t.j. vo
výške 1.564.500,- Sk, t.j. 51.931,89 € (SSU  1.925 bodov x 60,- Sk = 115.500,- Sk x 15 = 1.732.500,-
Sk - 168.000,- Sk späťvzatie návrhu v tejto časti pre zaplatenie tejto sumy odporcom).

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na odškodnenie SSU, treba uviesť, že pri úvahe, či aplikovať
ustanovenie § 6 ods. 2 alebo § 7 ods. 3 vyhlášky, je potrené skúmať, či stupeň a rozsah obmedzenia
alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, je menej výrazné
alebo mimoriadne. Z ust. § 6 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky vyplýva, že odškodnenie SSU samo
osebe vo svojej podstate už v základnej výmere predstavuje náhradu za preukázané nepriaznivé
dôsledky pre životné a spoločenské potreby, pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh (§ 4 ods. 1 vyhlášky). Zvýšenie
náhrady podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver,
že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Postup podľa § 7 ods. 3
vyhlášky prichádza do úvahy len v skutočne výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa,
kedy ani zvýšenie základného odškodnenia za SSU podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, dostatočne nevyjadruje
následky, ktoré sú do budúcna v dôsledku poškodenia trvale obmedzené alebo stratené. Musí ísť



ale o celkom výnimočné prípady hodné mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi
výrazne obmedzené, či celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych,
športových či iných aktivít v čase pred vznikom škody.

Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec stanovil SSU plným počtom bodov len pri položke
č. 251 - Vážne mozgové, alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy (alebo iných orgánov). Pri
ostatných položkách došlo k zníženie počtu bodov stanovených citovanou vyhláškou a to vo výške 1,
konkrétne č. 300/b Poruchy srdcového rytmu a činnosti stredne ťažkého stupňa plný počet 500 bodov -
priznaných  znalcom 250 bodov, č. 298/c Obmedzenie pohyblivosti hrudníka ťažkého  stupňa plný počet
300 bodov- priznaných 150 bodov, č. 391/c obmedzenie pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe plný počet
300 bodov- priznaných 150 bodov, č. 387/b Skrátenie ľavej dolnej končatiny o 3 cm plný počet 50 bodov
- priznaných 25 bodov, č. 388 Uhlová deformita ľavej stehnovej kosti o 15 stupňov  plný počet 150 bodov
- priznaných 75 bodov, č. 394/a Obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena ľahkého stupňa plný počet 100
bodov -  priznaných 50 bodov, č. 395/b Kývavosť ľavého kolena s potrebou podporného aparátu  plný
počet 200 bodov -  priznaných 100 bodov, č. 425 Chronický lymfatický opuch ľavého predkolenia po
opakovaných operáciách  plný počet 100 bodov -  priznaných 50 bodov, č. 431/a Keloidné jazvy ľavého
stehna, kolena a ľavého predkolenia veľkosti cca 250 cm2. plný počet 150 bodov -  priznaných 75 bodov.

Ohľadne k bodovému ohodnoteniu SSU znalec podal podrobné zdôvodnenie, v ktorom poukázal na to,
že navrhovateľ utrpel pomerne závažné trvalé následky, ktoré nastali výlučne úrazom zo dňa 31.8.2002.
Jedná sa o pomerne mladého pacienta, narodeného v roku 1968, ktorý bude zrejme celý život trpieť
na následky tohto zranenia. Najväčším trvalým následkom, ktorý má  zároveň aj zlú prognózu, je
vlastne obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu a vážne poškodenie ľavého kolena. Tento
je momentálne ustálený, nie je predpoklad zlepšenie stavu, ale naopak, v budúcnosti môže dôjsť k
zhoršeniu artrózy bedra a kolena, čo možno vyústi na prípadne ďalšie korekčné operácie (umelý kĺb).
Skrátenie ľavej dolnej končatiny a uhlová deformácia ľavej stehennej kosti je závažným problémom
nielen pre kozmetickú chybu vyvolanú skrátením a deformáciou, ale najmä pre poruchy postoja a
chôdze, statiky a dynamiky chrbtice a pre vznik artrotických prejavoch na kĺboch dolnej končatiny. Avšak
všetko toto sa týka rozdielu končatín nad 3 cm, ktoré organizmus už nedokáže vykompenzovať, v
našom prípade je to presne 3 cm skrátenie. Opakované operácie boli vykonané v horizonte niekoľkých
rokov, treba súdne tento stav uzavrieť, lebo v najbližšom období už nedôjde k výraznejším zmenám
zdravotného stavu poškodeného ani prípadnou ďalšou operáciou. Následkom úrazu a nasledujúcich
opakovaných operačných výkonoch došlo k narušeniu krvného a lymfatického obehu, následkom
ktorých pretrváva chronický opuch celej ľavej končatiny. Operačné výkony spôsobili aj početné keloidné
jazvy, ktorých po spočítaní je rozsah približne 250 cm2. Čo sa týka  psychické následkov, navrhovateľ sa
v priebehu celých 6 rokov lieči a navštevuje psychiatra. Uvedený počet bodov - 1 000 b. vyjadruje ťažkú
psychickú ujmu, ktorá bola spôsobená samotnou traumou, stratou partnerky ako aj následok poranenia
mozgu. Nakoľko uvedený počet bodov je na hornej hranici možnosti položky (251 - vážne mozgové
alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, alebo iných orgánov) vo vyhláške nepovažoval
znalec potrebné tento počet bodov zvyšovať, nakoľko bodové ako aj finančné ohodnotenie uspokojivo
vyjadruje zhoršenie spoločenského uplatnenia poškodeného v oblasti trvalých psychických následkov.
Trvalé psychické následky poškodeného spočívajú v častej nervozite, častým bolení hlavy, v poruchách
spánku, pamäte, desivých snoch, niekedy v plačlivosti. Tieto ťažkosti trvajú od úrazu až doposiaľ. Od
úrazu užíva rôzne psychiatrické lieky, ale napriek tomu sa problémy v menšej miere stále opakujú.
Tieto trvalé následky poškodeného diskvalifikujú v bežnom živote. Nemôže sa sústrediť na prácu, máva
poruchy pamäte a preto sa nemôže zapojiť temer do žiadneho pracovného výkonu a to ani fyzickej a
tobôž nie duševnej práce. Býva depresívny, psychicky labilný a negativistický. Pri zhrnutí týchto fyzických
a duševných trvalých následkov je poškodený postihnutý v spoločenskom, pracovnom ako aj osobnom
uplatnení a zrejme nie je predpoklad v nasledujúcom období k zlepšeniu tohto stavu. Ani v prípade
bodového ohodnotenia SSU znalec nepovažoval za potrebné zvyšovať počet bodov nakoľko už počet
bodov a následne finančné ohodnotenie, je vzhľadom k druhu poranenia ako aj trvalých následkov (SSU)
v základnom počte bodov dostatočné a toto finančné ohodnotenie uspokojivo vyjadruje aj zhoršenie
spoločenského uplatnenia.

Zo skutkových zistení vyplýva, že u navrhovateľa došlo k poškodeniu zdravia vo veku 34 rokov, čiže v
produktívnom veku. Od tejto doby vzhľadom na svoj zdravotný stav (po fyzickej a duševnej stránke) nie



je schopný zapojiť sa do pracovného pomeru. Pred poškodením zdravia (ako to vyplýva z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa) sa navrhovateľ nevenoval vo zvýšenej miere žiadnej politickej,
športovej, kultúrnej činnosti. Športová činnosť bola rekreačná (futbal, tenis), nešlo o špičkového
športovca, kultúrna činnosť bola občasná - návštevy divadla, v zime plesy). Bol aktívnym poľovníkom
(porov. potvrdenie Poľovníckeho združenia Ľubin, svedeckú výpoveď C.. L. Š.) a i keď zostal členom
poľovníckeho združenia, so zdravotných dôvodov nie je schopný absolvovať poľovačky a nie je schopný
si ani plniť svoje povinnosti ako člen združenia. Nie je schopný viesť chod domácnosti a keďže manželka
mu zomrela pri predmetnej dopravnej nehode, o chod domácnosti sa starajú jeho rodičia, ktorí mu
pomáhajú i s výchovou detí, pomáhajú mu po finančnej stránke a pri niektorých fyzických úkonov (napr,
obúvanie topánok, obliekanie ponožiek). Z výpovede svedkyne - X. Ď. - matky navrhovateľa, sú tieto
okolnosti potrebné, ako i to, že pred úrazom sa navrhovateľ staral o domácnosť, nakupoval, pracoval
i v záhrade.

Vzhľadom na tieto zistené okolnosti, ako i s poukazom na odborné (medicínske) zistenia, odvolací
súd i s poukazom na vek navrhovateľa, ktorý v  produktívnom veku stratil vplyvom úrazu možnosť
pokračovať vo svojom predošlom zamestnaní,  pri plnení niektorých sčasti aj  vo svojej záľube -
poľovníctve, ustáli, že zvýšenie náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je primerané v 15 násobku.
Ďalšie zvýšenie, vo výške 30 násobku ako to považoval za primerané prvostupňový súd,  neprichádza
do úvahy z dôvodu, že pred poškodením zdravia sa nevenoval mimoriadne aktívne vo zvýšenej
miere politickej, športovej, kultúrnej činnosti a nedošlo k úplnému vylúčeniu či obmedzenie účasti
navrhovateľa na osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote alebo
priamo k znemožneniu akéhokoľvek výkonu či voľby povolania, voľbe životného partnera, prípadne
možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Hoci sa mu v dôsledku zhoršenia zdravia dovtedajšie možnosti jeho
spoločenského, kultúrneho a športového vyžitia podstatne zúžili, celkom nezanikli (navrhovateľ je napr.
aj naďalej členom poľovníckeho združenia, aj napriek tomu, že je invalidný je zamestnaný na polovičný
úväzok v pálenici). Podľa názoru odvolacieho súdu sa preto navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že by
v danej veci išlo u neho o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené až 30
násobné zvýšenie odškodnenia. Na tom nemôžu nič zmeniť ani navrhovateľom uvádzané ani psychické
ťažkosti, ktoré znásobujú celkové utrpenie spôsobené zdravotnými obmedzeniami. Zvýšenie  vo výške
30 násobku neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že ani znalec nepovažoval za potrebné zvyšovať počet
bodov v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky nakoľko už počet bodov a následne finančné ohodnotenie, je
vzhľadom k druhu poranenia ako aj trvalých následkov (SSU) v základnom počte bodov dostatočné
a toto finančné ohodnotenie uspokojivo vyjadruje aj zhoršenie spoločenského uplatnenia a bodové
ohodnotenie SSU bolo stanovené plným počtom bodov len pri jednej položke.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej
vyhovujúcej časti zmenil a návrh v tejto časti ako nedôvodne podaný zamietol, keď výrok rozsudku
odvolacieho súdu  č.k. 9 Co 177/06-265, v časti ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti
zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 70.503,89 € v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, je právoplatný.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2  a § 142 ods. 3 O.s.p. a § 151
ods. 1, keď  navrhovateľ cestou svojej  právnej  zástupkyne  podal návrh na priznanie náhrady trov
konania a priznal mu voči odporcovi, aj keď mal len čiastočný úspech,  plnú náhradu trov konania
vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od rozhodnutia súdu  v sume 1.375,56
€,   ktorú zaviazal odporcu  s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej  zástupkyni
navrhovateľa.

Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd v rozsudku č.k. 9 Co 177/2006 - 265 v spojení s opravným
uznesením zo 7. septembra 2009, č.k. 9 Co 177/06 - 286 rozhodol o  trovách konania navrhovateľa
tak, že zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 10.797,43
€ k rukám JUDr. Evy Borovskej, advokátky v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Tieto trovy predstavovali odmenu za úkony právnej služby ( 1/ prevzatie veci 14.4.2003, 2/ podanie
návrhu dňa 6.4.2004, 3/ účasť na pojednávaní 14.6.2005, 4/ účasť na pojednávaní 28.6.2005, 5/ účasť
na pojednávaní 30.9.2005, 6/ účasť na pojednávaní 11.11.2005, 7/ účasť na pojednávaní 10.1.2006, 8/



účasť na pojednávaní 14.2.2006, 9/ podanie odvolania 10.4.2006, 10/ písomné vyjadrenie k odvolaniu
odporcu 29.5.2007, 11/ účasť na odvolacom pojednávaní 15.11.2007, 12/ písomné vyjadrenie 31.3.2008,
13/ účasť na odvolacom pojednávaní 12.3.2009, 14/ písomné podanie 12.3.2009, 15/ účasť na
odvolacom pojednávaní 18.6.2009, 16/ písomné podanie 2.6.2009 ). Za úkon (prevzatie a príprava)
patrí odmena podľa vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z., § 13 ods. 1, za ďalšie úkony podľa vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1 z hodnoty 70.503,89 € (2.124.000,- Sk), ktorá suma bola navrhovateľovi
priznaná, t.j. 16.898,- Sk x 12 úkonov = 202.776,- Sk + 19 % DPH = 241.303,44 Sk. Za tieto úkony patria
advokátke režijné paušály a to za rok 2003 - 128,- Sk (1x), za rok 2004 - 136,- Sk (1x), za rok 2005 po
150,- Sk x 4 = 600,- Sk, za rok 2006 - 164,- Sk x 3 = 492,- Sk, za rok 2007 178,- Sk x 2 = 356,- Sk,
za rok 2008 - 191,- Sk (1x), t.j. spolu titulom režijného paušálu jej patrí suma 1.903,- Sk. Spolu odmena
advokáta predstavuje sumu 243.206,44 Sk (241.303,44 + 1.903), t.j. 8.072,97 €. V roku 2009, keď už
bola zavedená v Slovenskej republike mena euro, boli advokátkou vykonané 4 úkony, za ktoré podľa
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, § 10 ods. 1 patrí 4 x po 565,97 €.  Od 1. júna 2009 patrí
advokátovi už i DPH za režijný paušál (§ 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení). Za
úkony právnych služieb vykonaných pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, patrí advokátovi
však odmena podľa doterajších predpisov (viď - § 20a tejto vyhlášky - prechodné ustanovenie účinné
od 1.6.2009). Teda za 2 úkony vykonané 12.3.2009 patrí advokátke suma 1.360,91 € (565,97  x 2 =
1.131,94 € + 19 % DPH = 1.347 € + 2x režijný paušál 6,95 € = 1.360,91 €). Za ďalšie 2 úkony vykonané
2.6.2009 a 18.6.2009 patrí už advokátke suma 1.363,55 € (1.131,94 € + 13,9 € + 19 % DPH).

Navrhovateľ cestou svojej právnej zástupkyne žiadal priznať odmenu aj za ďalšie úkony - rokovanie s
klientom, účasť pri vyšetrovaní, zadanie vypracovania posudkov U.. Š. R. MUDr. X., 3x prípis protistrane,
prípis prvostupňovému súdu 19.4.2004 a odvolaciemu súdu 20.6.2008. Za tieto úkony jej odmena nebola
priznaná z dôvodu, že náhrada trov konania sa priznáva len za trovy potrebné na účelné uplatňovanie
práva a za tie, ktoré boli preukázané a vykonané počas konania vo veci. Rokovania s klientom, prípisy
protistrane, nevyplývajú z obsahu spisu, t.z., že ich vykonanie nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
účasť na vyšetrovaní nebola konkretizovaná a preukázaná a to sa týka i zadania vypracovania posudkov
U.. Š. R. Doc. U.. X., ktoré boli vypracované na žiadosť advokátky a za vypracovanie týchto posudkov by
patrila navrhovateľovi odmena zaplatená znalcovi (to sa týka len znalca - Z..L.. U.. X.), preukázaná však
listinným dôkazom a nie odmena advokátke v zmysle platnej advokátskej tarify. Za prípisy adresované
súdom nepatrí advokátke odmena, pretože nejde o písomné podanie obsahujúce právny a skutkový
rozbor veci. V prípade prípisu zo dňa 19.4.2004 išlo o oznámenie o založení dokladov do spisu a v
prípade prípisu zo dňa 20.6.2008 išlo o urgenciu termínu pojednávania.

Rovnako nebola navrhovateľovi priznaná ani zmluvná odmena dohodnutá na základe Dohody o
poskytnutí právnej pomoci. Na základe tejto dohody uzavretej dňa 14.4.2003 (č.l. 259 spisu) sa
navrhovateľ s advokátkou (v tom čase komerčnou právničkou) dohodli na zmluvnej odmene tak, že
v prípade súdneho sporu patrí JUDr. Borovskej kombinovaná odmena, ktorá pozostáva zo základnej
tarifnej odmeny a z paušálnej odmeny, ktorú uhradí klient (t.j. navrhovateľ) z prisúdenej sumy paušálne
z každých priznaných 100.000,- Sk sumu 20.000,- Sk. Preto advokátka žiadala priznať navrhovateľovi i
sumu 16.590,32 € (499.800,- Sk) - t.j. 20.000,- Sk z každých 100.000,- Sk = 13.941,45 € (420.000 + 19 %
DPH 2.648,87 € /79.800,- Sk/). V danom prípade túto paušálnu odmenu musí zaplatiť právnej zástupkyni
klient tak ako to vyplýva priamo z dohody a nie je dôvod, aby na jej zaplatenie bol zaviazaný v konaní
neúspešný odporca, keď tento je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania, t.j. aj trovy právneho
zastúpenia, keď je možné priznať len jeden druh odmeny a to tarifnej spôsobom vyššie uvedeným s
poukazom na ustanovenia vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky  MS SR č.  655/2004 Z.z.

Navrhovateľ cestou svojej právnej zástupkyne po vyhlásení rozsudku v zákonom stanovenej lehote v
zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, že žiadal priznať trovy konania za všetky úkony ,
ktoré sú uvedené vyššie a za ďalšie dva úkony právnej služby a to písomné podanie - dovolanie zo
dňa 7.9.2009 a účasť na odvolacom súde dňa 20.10.2011 vrátane DPH v celkovej výške 17.435,06 €;
opätovne žiadal priznať aj paušálnu odmenu určenú na základe Dohody o poskytnutí právnej pomoci vo
výške 16.729,74 €;  spolu žiadal priznať trovy konania vo výške 34.164,80 € s tým, že trovy vo výške
10.797,34 € mu už boli odporcom uhradené a tak žiadal na zaviazanie trov konania vo výške 23.367,37 €.



Za daného stavu má odvolací súd za to, že vzhľadom na skutočnosť, že trovy konania priznané
rozsudkom č.k. 9 Co 177/2006 - 265 v spojení s opravným uznesením zo 7. septembra 2009, č.k. 9
Co 177/06 - 286 vo výške 10.797,43 €, už boli navrhovateľovi odporcom vyplatené, patrí navrhovateľovi
len odmena za ďalšie dva úkony právnej služby a to písomné podanie - dovolanie zo dňa 7.9.2009 a
účasť na odvolacom súde dňa 20.10.2011. Odmena za ďalšie úkony a paušálna odmena navrhovateľovi
nepatrí, z dôvodov o ktorých už odvolací súd rozhodoval, keď tieto závery vrátane nepriznania paušálnej
odmeny boli potvrdené aj dovolacím súdom, ktorý vo svojom rozhodnutí  č.k. 5 Cdo 41/2010-303 uviedol,
že  rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania je vecne správne.

Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje potom   s poukazom na § 10 ods. 1 písm.
a)  Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb platnej a účinnej od 1.1.2009 vzhľadom na súdom priznanú celkovú výšku plnenia (70.503,89
€) sumu 565,97 € a režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za
rok 2009 sumu 6,95 €, za rok 2011 sumu 7,41 €. Odmena za úkony právnej služby písomné podanie -
dovolanie zo dňa 7.9.2009 a účasť na odvolacom súde dňa 20.10.2011 predstavuje sumu  1.146,30 €
(2 x 565,97 € + 1 x 6,95 € režijný paušál + 1 x 7,41 € režijný paušál). Táto odmena a náhrada advokáta
bola v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o 20 % DPH, t.j. o sumu 229,26 € a celková
odmena potom predstavuje sumu 1.375,56 € (1.146,30 € + 229,26 €).

Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 2 O.s.p. zmenil aj závislý napadnutý výrok o
povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania  a zaviazal odporcu zaplatiť na
účet Okresného súd Bratislava I v Bratislave súdny poplatok v sume 4.230 €  v zmysle § 9 ods. 2  a
Položky 1 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a noviel (6
% z celkovo priznanej sumy 70.503,89 €), nakoľko navrhovateľ je podľa § 4 ods. 2 písm. ch) citovaného
zákona oslobodený od poplatku a odporca je povinný súdny poplatok zaplatiť podľa § 2 ods. 2 uvedeného
zákona.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovateľ bol vo veci úspešný a preto povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu pripadá na odporcu.
Ide o sumu 829,88 € zaplatenú zo štátnych finančných prostriedkov znalcovi U.. X. (199,20 € -
uznesenie odvolacieho súdu 9Co 177/06-256 a 630,68 € (19.000,- Sk) - uznesenie odvolacieho súdu
9Co 177/06-213 zo dňa 5.11.2008). Táto suma bude zaplatená odporcom na účet Krajského súdu v
Bratislave, ktorý predmetnú sumu znalcovi vyplatil.

Poučenie:

Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.