Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/60/2014 z 17. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. júna 2014, sp. zn. 13Cob/60/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5112232657.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/60/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5112232657.1 | 2014-06-17 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 156 ods. 1 OSP, § 156 ods. 3 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 153 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 151 ods. 8 OSP, § 149 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0579c453-c61b-468b-9678-e8b2adbbfacf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112232657.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/60/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112232657
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112232657.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Marína
Gallová, so sídlom kancelárie U. XX, XXX XX P., správca úpadcu: CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A
STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpeného
právnym zástupcom Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom X. na X. XXXX/XX, XXX XX N.,
proti žalovanému: Ing. W. W., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. H. XX, XXX XX N., v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 200/2012-103 zo dňa 15.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 200/2012-103 zo dňa 15.10.2013 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia v sume 506,26 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Václava Jaroščiaka, advokáta, so sídlom M. H. XX, XXX XX N..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol
tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy
právneho zastúpenia v sume 1.336,08 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia okresný súd na základe výsledkov dokazovania, za aplikácie ust. § 7, § 67
ods. 1, 2, § 44 ods. 1, § 47 ods. 4, § 76 ods. 1 veta prvá, § 91 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3 písm. a), § 1 ods. 2 veta druhá, § 397, § 391 ods. 1
Obchodného zákonníka a ust. § 120 ods. 1, 3, § 132 O.s.p., skonštatoval, že sa primárne zaoberal
vznesenou námietkou premlčania žalovanej pohľadávky. Žalobca vymedzil pohľadávku ako právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému tým, že mu bolo z prostriedkov
úpadcu dňa 30.9.2009 vyplatených 10.000 Eur bez toho, že by predtým žalovaný do prostriedkov úpadcu
zálohu v tomto rozsahu vložil. Okresný súd poukázal na ust. § 489 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka s tým záverom, že k vyplateniu sumy 10.000
Eur došlo dňa 30.9.2009 a v nadväznosti na to štvorročná premlčacia doba podľa § 397
Obchodného zákonníka aplikovaná v tejto veci, s poukazom na úpravu podľa § 1 ods. 2 veta druhá
Obchodného zákonníka, začala plynúť v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka
dňom nasledujúcim, teda dňom 1.10.2009 a uplynula dňom 1.10.2013. Pri podaní žaloby na okresný súd
dňa 24.9.2012, okresný súd skonštatoval, že žaloba bola podaná včas a vznesená námietka premlčania
nebola dôvodná. Vo vzťahu k aplikácii § 397 Obchodného zákonníka a štvorročnej premlčacej doby
okresný súd poukázal na závery vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.



zn. 1 Obdo V 5/2008 (Zo súdnej praxe - č. 61/2010). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že ...„pokiaľ aj
Obchodný zákonník nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že tým mienil
záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch, vylúčiť
z okruhu obchodných záväzkov. Otázka premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je
riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka, a preto na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka
nie je dôvod“. V ďalšom sa okresný súd zaoberal hodnotením vznesenej námietky nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu v tomto konaní a dospel k záveru, že správca konkurznej podstaty úpadcu je
subjektom aktívne legitimovaným na uplatnenie žalovanej pohľadávky nezávisle na skutočnosť, či je
alebo nie je táto pohľadávka zapísaná v súpise majetku podstát označeného úpadcu podľa § 76 ods.
1 zákona č. 7/2005 Z.z..

Po skonštatovaní nedôvodnosti námietky premlčania a námietky nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní, sa okresný súd zaoberal skúmaním, či je na strane žalobcu dané právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného v dôsledku jeho vzniku na úkor úpadcu v prospech
žalovaného, na základe vyplatenia sumy 10.000 Eur úpadcom žalovanému dňa 30.9.2009 bez
právneho dôvodu. Podľa výsledkov dokazovania výsluchom žalovaného, oboznámením listinných
dôkazov, a to pokladničným výdavkovým dokladom PKA 2358000 zo dňa 30.9.2009, výpisom z účtu
č. 261571 za deň 30.9.2009 a za celý rok 2009, výpisom z účtu úpadcu č. 365200 za rok 2009,
oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cbi/6/2012-120 zo dňa 3.4.2013 v časti
dôvodov tohto rozsudku o vykonaní dôkazu výsluchom svedkyne E. A. a po vyhodnotení dôkazov za
aplikácie ust. § 132 O.s.p. okresný súd skonštatoval, že žalovaný v konaní preukázal právny dôvod
vyplatenia sumy 10.000 Eur úpadcom žalovanému dňa 30.9.2009 podľa predmetného pokladničného
výdavkového dokladu. Týmto hmotno-právnym dôvodom realizácie uvedenej platby bol záväzok úpadcu
ako obchodnej spoločnosti voči žalovanému ako konateľovi tejto obchodnej spoločnosti na vrátenie
finančných prostriedkov vyplatených žalovaným z jeho finančných prostriedkov za úpadcu pri platbách
záväzkov úpadcu voči tretím subjektom a z titulu platieb žalovaného z jeho finančných prostriedkov
za materiál pre úpadcu, ktoré úhrady zrealizoval žalovaný v sume 38.657,42 Eur, ako to vyplynulo z
pohybov na účte č. 261571 z č.l. 59 spisu a ktoré platby zdokladoval žalovaný bločkami o ich realizácii v
uvedenom rozsahu, čo potvrdil tak žalovaný a čo vyplynulo vo všeobecnej rovine bez konkretizácie sumy
38.657,42 Eur, i zo svedeckej výpovede svedkyne E. A. vypočutej v konaní okresného súdu vedenom
pod sp. zn. 11 Cbi/6/2012. Za takto preukázaného skutkového stavu okresný súd skonštatoval, že platba
podľa pokladničného výdavkového dokladu z 30.9.2009 v sume 10.000 Eur zrealizovaná úpadcom
v prospech žalovaného nezaložila vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor úpadcu v
rozsahu 10.000Eur. Zároveň pri takomto preukázanom skutkovom stave nebolo dôvodné vykonávanie
dokazovania v súlade s dôkazným návrhom žalovaného oboznámením účtovníctva úpadcu za mesiac
september 2009 alebo s účtovníctvom úpadcu za celý rok 2009 a nariadením znaleckého dokazovania
vo vzťahu k poskytnutej zálohe cca 32.000 Eur 30.9.2009 v smere zisťovania prostredníctvom tohto
znaleckého dokazovania, či účtovné prípady, ktoré spadajú pod poskytnutie tejto zálohy, sú skutočnými
účtovnými prípadmi o úhrade dôvodných záväzkov. Vo väzbe na uvedené okresný súd zamietol tieto
dôkazy žalovaného, pričom zdôraznil, že tieto dôkazné návrhy vzniesol žalovaný a zároveň, že žalobca
v konaní nespochybňoval hodnovernosť listinných dôkazov predložených žalobcom v tomto konaní, tak
ako tvoria súčasťou spisu na č.l. 59 až 69 spisu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že právny úkon poskytnutia zálohy
zo strany žalovaného úpadcovi je zastretým právnym úkonom, pretože v skutočnosti sa jednalo o iný
vklad spoločníka, u ktorého neexistuje nárok na jeho vyplatenie takou formou ako tvrdí žalovaný, ťažila
žalobcu k tomuto tvrdeniu uvádzanému v konaní dôkazná povinnosť podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.
a ktorú dôkaznú povinnosť vo vzťahu k tomuto tvrdeniu si žalobca nesplnil. Žalobca nepreukázal vznik
bezdôvodného obohatenia v zmysle jeho tvrdení na strane žalovaného na úkor úpadcu a nevyvrátil
závery okresného súdu vyplývajúce z vykonaného dokazovania, podľa ktorých žalovaný preukázal
existenciu právneho dôvodu realizácie platby podľa pokladničného výdavkového dokladu z 30.9.2009,
tak ako to zhodnotil okresný súd. Skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania ohľadne praxe
vedenia účtovníctva úpadcu, pokiaľ by i zakladali záver o nedostatkoch vo vedení účtovníctva úpadcu
a o nesúlade vedenia účtovníctva úpadcu s príslušnou právnou úpravou, boli v prejednávanej veci bez
právneho významu vo vzťahu k záverom okresného súdu a mohli mať relevanciu len pri hodnotení otázok
naplnenia povinností úpadcu, ktoré mu vyplývajú z právnej úpravy týkajúcej sa vedenia účtovníctva. O
trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako
úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov spočívajúca v trovách právneho zastúpenia
za štyri úkony právnej služby, celkom vo výške 1.336,08 Eur.



Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolacie dôvody vymedzil v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p., keďže žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na to, že vyplatenie
finančných prostriedkov vo výške 10.000 Eur úpadcom žalovanému podľa pokladničného výdavkového
dokladu č. PKA 2358000 zo dňa 30.09.2009 zakladá vznik nároku úpadcu voči žalovanému na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Z výpovede svedkyne A., na ktorú v odôvodnení napádaného rozhodnutia
okresný súd poukazuje, jednoznačne vyplýva, že žalovaným tvrdené vklady do pokladne úpadcu vo
výške 38.657,42 Eur neboli realizované priamo, ale tým spôsobom, že úhrady žalovaného, ktorými plnil
záväzky úpadcu voči tretím osobám, boli zaúčtované ako vklady do pokladne. Reálne však tieto peňažné
prostriedky nikdy do pokladne zo strany žalovaného takýmto spôsobom vložené neboli. Výpis z knihy
analytickej evidencie podľa názoru žalobcu nie je relevantným dôkazom na preukázanie toho, že vklady
boli do pokladne reálne vložené, pretože išlo len o účtovný doklad, t.j. že tieto vklady boli zaúčtované.
Z pokladne úpadcu tak nebolo možné zistiť, kedy, na aký účel (napr. na úhradu došlých faktúr, úhradu
materiálu, nájomné, poštovné a pod.), v prospech koho a či vôbec bola záloha, za účelom ktorej vrátenia
boli úpadcom dňa 30.09.2013 (správne malo byť uvedené 2009) žalovanému poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 10.000 Eur, použitá. V konaní žalovaný nepreukázal na čo boli ním poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 38.657,42 Eur použité a či ním uhradené záväzky (o úhrade ktorých
predložil do účtovníctva úpadcu bločky o platbách), boli skutočne záväzkami úpadcu voči tretím osobám.
Žalobca preto nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že žalovaný preukázal existenciu právneho
dôvodu realizácie platby podľa pokladničného výdavkového dokladu č. PKA 2358000 vo výške 10.000
Eur, označenej v účtovníctve úpadcu ako „ZZ - B.B. - záloha časť vrat“, ktorá bola žalovanému vyplatená
dňa 30.09.2009. Žalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť
s priznaním trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že okresný súd podľa výsledkov
dokazovania náležite zistil skutkový stav veci a vykonané dôkazy boli zodpovedne a správne
vyhodnotené a na zistený skutkový stav boli aplikované správne právne predpisy. Tvrdenia žalobcu
v odvolaní sú čisto účelové, ktoré nemajú oporu v skutkovom, právnom ani dôkaznom stave veci.
Žalobca v odvolaní neprezentuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli produkované v konaní
pred súdom 1. stupňa a ktoré by mohli viesť k zásadnej zmene rozhodnutia. V podanom odvolaní
žalobca bez predloženia akýchkoľvek nových dôkazov a tvrdení iba spochybňuje závery okresného
súdu. Žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného
na úkor úpadcu. Naopak, žalovaný v konaní preukázal existenciu právneho dôvodu realizácie spornej
platby, t.j. vyplatenie sumy 10.000 Eur podľa pokladničného výdavkového dokladu zo dňa 30.09.2009.
Žalovaný poukázal na to, že už zo samotného výdavkového pokladničného dokladu č. PKA 2358000 zo
dňa 30.09.2009 jednoznačne vyplýva právny dôvod. Práve výpoveďou svedkyne A. bol právny dôvod
opísaný na pokladničnom doklade potvrdený. Pokiaľ žalobca namieta skutočnosť, že výpis z knihy
analytickej evidencie nie je dostatočne relevantným dôkazom, tak bol to žalobca, ktorý mal v konaní
preukázať právne relevantnými dôkazmi svoje tvrdenia, resp. vyvrátiť dôkazy predložené žalovaným.
Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho
konania, a to trov právneho zastúpenia celkom vo výške 334,30 Eur.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/60/2014-134 zo dňa 13.05.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.06.2014,



na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd posudzoval napadnutý rozsudok
okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa
06.12.2013. Pri hodnotení odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvého stupňa, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže
nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p., pre ktorú by
sa mal krajský súd odchýliť od skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa. Krajský súd
primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom
rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a v podrobnostiach záverov odkazuje na odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu, viažuce sa k záverom prvostupňového súdu, ktorý skonštatoval, že
žalovaný označenými a predloženými dôkazmi preukázal právny dôvod vyplatenia sumy 10.000 Eur
úpadcom žalovanému dňa 30.09.2009 a na druhej strane nebolo žalobcom preukázané právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať žalovaný na úkor úpadcu z titulu vyplatenia
sumy 10.000 Eur úpadcom žalovanému dňa 30.09.2009 bez právneho dôvodu, ktorá argumentácia
žalobcu nebola preukázaná. Nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že by súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd na základe
dôkaznej povinnosti sporových strán vykonané dôkazy hodnotil za dôslednej aplikácie ust. § 132 O.s.p.
s prihliadnutím aj na výsledky dokazovania, ktoré vyplynuli z konania vedeného pred Okresným súdom
Žilina pod sp. zn. 11Cbi/6/2012, osobitne poukázal na výsledky dokazovania plynúce z výpovede
svedkyne E. A.. Pri posudzovaní vykonaných dôkazov krajský súd poukazuje na to, že platí zásada ich
voľného hodnotenia, t.j. že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, akú dôkaznú silu, resp. hodnotu
má súd prisúdiť tomu-ktorému vykonanému dôkazu. Súd je povinný vyhodnotiť dôkazy tak jednotlivo,
ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom má dôsledne prihliadať na všetko, čo z konania vyšlo najavo, ktorý
postup okresný súd v predmetnej sporovej veci dodržal.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Bolo nepochybné, že pre skutkové tvrdenie žalobcu bolo uvedené vyplatenie sumy 10.000 Eur úpadcom
žalovanému dňa 30.09.2009 bez právneho dôvodu, na základe ktorých tvrdení žalobca žalobu uplatnil.
Správca konkurznej podstaty úpadcu má k dispozícii doklady úpadcu, t.j. že disponuje dôkazmi,
pričom i napriek uvedenému žalobca neoznačil žiaden dôkaz, aby vyvrátil dôkazný stav preukázaný
žalovaným, a to, že existoval právny dôvod na vyplatenie sumy 10.000 Eur úpadcom žalovanému dňa
30.09.2009, ktorým právnym dôvodom bol záväzok úpadcu ako obchodnej spoločnosti voči žalovanému
na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný vyplatil zo svojich finančných prostriedkov za úpadcu
pri platbách záväzkov úpadcu voči tretím subjektom a z titulu platieb žalovaného z jeho finančných
prostriedkov za materiál pre úpadcu, ktoré úhrady zrealizoval žalovaný v sume 38.657,42 Eur, ako to
vyplynulo v zmysle záverov okresného súdu z pohybov na účte č. 261571 z č.l. 59 spisu, ktoré platby
zdokladoval žalovaný bločkami o ich realizácii v uvedenom rozsahu. Tento stav existujúceho právneho
dôvodu vyplatenia sumy 10.000 Eur úpadcom žalovanému bol potvrdený v súvisiacom konaní vedenom
pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11Cbi/6/2012, aj výpoveďou svedkyne E. A., ktorá okrem
iného uviedla, že žalovaný plnil záväzky úpadcu ako spoločnosti, a to takým spôsobom, že buď priamo
zaplatil vystavené faktúry dodávateľom alebo zakúpil nejaké veci, ktoré spoločnosť - úpadca pre svoju
činnosť potrebovala. Potvrdila, že žalovaný platil faktúry dodávateľom a doklady o úhrade priniesol na
zúčtovanie, pričom v pokladni sa to riešilo následne takým spôsobom, že sa táto úhrada zaúčtovala ako
príjem, ako dotácia pokladne zo strany spoločníka - žalovaného. Následne bol vystavený výdavkový
pokladničný doklad, podľa ktorého spoločnosť - úpadca tento záväzok dodávateľovi, t.j. tretiemu subjektu
zaplatila. Dôkaz - výpoveď svedkyne E. A. vyplynul krajskému súdu z rozhodnutia Okresného súdu Žilina
č.k. 11Cbi/6/2012-120 zo dňa 03.04.2013, ktorá vec je vedená pred Krajským súdom v Žiline pod sp.
zn. 13CoKR/13/2014.



V konečnom dôsledku existujúci právny dôvod vyplatenia sumy 10.000 Eur úpadcom žalovanému dňa
30.09.2009 vyplynul aj z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú na č.l. 59 - 69 spisu, podľa ktorých
obsahové údaje žalobca nespochybnil, resp. nevyvrátil žiadnym iným dôkazom, preto, pokiaľ z nich
okresný súd vychádzal, tak jeho postup bol vecne správny. Žalovaný predloženými dôkazmi preukázal,
že plnil záväzky úpadcu - spoločnosti, a preto nastúpil tu záväzok úpadcu ako obchodnej spoločnosti
voči žalovanému na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný vyplácal zo svojich prostriedkov
za úpadcu, t.j. k vyplateniu sumy 10.000 Eur úpadcom žalovanému tak nedošlo bez právneho dôvodu
ako to tvrdil, avšak nepreukázal žalobca. Je potrebné súhlasiť aj s názorom žalovaného, že už priamo z
výdavkového pokladničného dokladu č. PKA 2358000 zo dňa 30.09.2009 (č.l. 18 spisu) vyplýva právny
dôvod, resp. účel vyplatenia sumy 10.000 Eur úpadcom žalovanému, keď je uvedené „ZZ - B.B. - zaloha
časť vrat.“. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, preto krajský súd vo vyvolanom
odvolacom konaní nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ani na zrušenie
veci a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, preto bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.01.2014, a to trov
právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie
k odvolaniu 1 x 270,54 Eur + 1 x 8,04 Eur režijný paušál, + 20% DPH = 55,72 Eur, za účasť na verejnom
vyhlásení rozsudku dňa 18. júna 2014 135,26 Eur (1/2 z tarifnej odmeny 270,54 Eur), 1 x 8,04 Eur režijný
paušál, + 20% DPH = 28,66 Eur, celkom dôvodné trovy odvolacieho konania 506,26 Eur. Podľa ust. §
149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania na účet právneho
zástupcu žalovaného, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.