Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/424/2013 z 28. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. apríla 2014, sp. zn. 11Co/424/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2113203125.1 Krajský súd Trnava | 11Co/424/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2113203125.1 | 2014-04-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/659cf9a9-46a9-4cd9-85b3-cd9f1c7f8292 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113203125.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/424/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203125
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113203125.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., bytom Panenská
7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený advokátkou: JUDr. Helena Strachotová, AK so sídlom
Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/X, Z., za účasti
vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16j,
Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, AK so sídlom nám. SNP 7,
Stropkov, o trovách konania, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5.
septembra 2013, č. k. 27C/260/2013-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 40,25 eur na účet jeho splnomocnenca a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňovým súd zamietol návrh navrhovateľa, nepriznal odporcovi náhradu
trov konania a zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške
142,01 eur k rukám jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 879j, § 39, § 451 ods. 1, § 100 ods. , §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1,2, § 82 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa tvrdenia navrhovateľa účastníci uzavreli
zmluvu o revolvingovom úvere a na preukázanie tohto tvrdenia predložil súdu vyplnený a potvrdený
zmluvný formulár, podľa ktorého bol odporcovi poskytnutý klasický úver na nákup určeného tovaru,
k tomu v predtlačenom znení zmluvy navyše odporca požiadal o úverový rámec a vydanie úverovej
karty. Z predloženej listiny však možno bez pochýb ustáliť len to, že účastníci konania dňa 1.12.2006
uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere na nákup tovaru, ktorou navrhovateľ ale vopred vnútil
odporcovi ako konajúcej osobe aj iný úkon, než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu.
Ako totiž vyplýva z daného tlačiva, podpisom želanej zmluvy nútene požiadal aj o revolvingový úver, čo
je ale absolútne iný právny vzťah, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Takýto postup navrhovateľa súd
považuje za nekalú praktiku. V konečnom dôsledku z uvedeného nevyplýva nič iné, než to, že strany
sa iba môžu v budúcnosti dohodnúť o prípadnom takomto úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom na
základe takejto žiadosti plní tým, že niekomu pošle kreditnú kartu a umožní mu z nej čerpať peňažné



prostriedky (oznámením PIN kódu) a tento postup považuje za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere
bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými
náležitosťami, ako ich vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1, 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, nebola
dodržaná predpísaná písomná forma a preto je takáto zmluva neplatná. Plnenie, ktoré má odporca
vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. V konaní je potrebné prihliadnuť na
námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Odporca čerpal finančné prostriedky poskytnuté
navrhovateľom bez právneho dôvodu za obdobie od 7.6.2007 do 29.1.2010 v celkovej výške 2.172,07
eur. Návrh na súd bol podaný dňa 13.2.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá
uplynula vždy 2 roky po poskytnutí finančných prostriedkov, pričom naposledy poskytol navrhovateľ
odporcovi finančné prostriedky dňa 29.1.2010, t.j. lehota uplynula dňa 29.1.2012. Z tohto dôvodu súd
návrh zamietol. Okrem toho odporca zaplatil pred podaním návrhu na súd navrhovateľovi z titulu
neplatnej revolvingovej zmluvy celkovo sumu 2.384,43 eur, t.j. viac, ako mu navrhovateľ poskytol a preto
aj to je dôvod na zamietnutie návrhu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a
plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal nakoľko si žiadne neuplatnil. Súd priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia jeho splnomocnencovi
v súlade s § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za 2 úkony právnej
služby - prevzatie veci dňa 2.11.2012, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 6.5.2013 po 51,45 eur a
paušálnu náhradu vo výške 7,63 eur a 7,81 eur, keď priznanú odmenu zvýšil o 20% DPH a spolu súd
priznal odmenu vo výške 142,01 eur (2x 51,45 eur + 7,63 eur + 7,81 eur + 23,67 eur).

Proti tomuto rozsudku a to výslovne proti výroku súdu, ktorým zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania vo výške 142,01 eur podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ
a žiadal, aby odvolací súd náhradu trov konania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nepriznal.
Vo svojom odvolaní uviedol, že v konaní bol plne úspešný odporca, ktorý si náhradu trov konania
neuplatnil. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania bez zistenia účelnosti trov
právneho zastúpenia. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník je združením založeným na
ochranu občana spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného
za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Účelom združenia podľa jeho stanov je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie
spotrebiteľov v občiansko-súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť
využívať aj určenú podporu ministerstva. Preto, ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v
konaniach pomoc advokáta musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov. Odôvodnené právne
zastupovanie môže byť len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. Podľa názoru navrhovateľa v
danom prípade nie je účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože
takéto úkony má prioritne vykonávať sám vedľajší účastník.

K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a navrhol napadnutý výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdiť,
keď zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 40,25 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je odvolateľom napadnutá časť náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 13.02.2013 na súd návrh, ktorým žiadal, aby súd
uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 803,68 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,4 %
ročne zo sumy 685,24 eur od 16.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 803,68 eur od 01.05.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Združenie na ochranu občana



spotrebiteľa HOOS vstúpilo do konania podaním doručeným súdu dňa 13.03.2013 ako vedľajší účastník
na strane odporcu a žiadalo o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a zároveň žiadalo
priznať náhradu trov konania. Vedľajší účastník na strane odporcu podaním zo dňa 09.05.2013 (po
doručení návrhu zo strany súdu) vzniesol v prejednávanej veci námietku premlčania a žiadal, aby súd
po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa zamietne a prizná vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania a to za jeden úkon právnej pomoci á 51,45 eur +
režijný paušál za rok 2013, á 7,81 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 06.05.2013)
+ 20 % DPH vo výške 23,70 eur, čo spolu predstavuje 142,22 eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav, ktorý odôvodňoval právne závery prvostupňového súdu vo vzťahu k trovám
vedľajšieho účastníka a správne vo veci rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi prvostupňového súdu, na ktoré v
celom rozsahu poukazuje, pričom udáva, že prvostupňový súd sa náležite so všetkými jednotlivými
položkami uplatnenými vedľajším účastníkom na strane odporcu vysporiadal, riadne a správne posúdil
vzniknuté trovy za účelné, a preto podľa § 146 ods. 2 O. s. p. priznal nárok na náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi, ktoré uložil zaplatiť žalobcovi.

Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a
uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky v zmysle
cit. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pre to, aby bol navrhovateľ, ktorý procesne zavinil zastavenie konania,
zaviazaný na náhradu trov, pričom neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo dôvodné vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

K argumentácii navrhovateľa, s ktorou sa správne súd prvého stupňa nestotožnil, je potrebné uviesť, že
nemožno akceptovať argumentáciu o neúčelne vynaložených trovách konania vedľajším účastníkom,
pretože práve po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu
návrhu. Navrhovateľ neuviedol žiaden dôvod späťvzatia návrhu, preto nemožno z ničoho vyvodiť,
že by dôvodom späťvzatia bolo správanie odporcu (napr. v prípade splnenia žalovanej povinnosti).
Skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť vedľajší
účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené
právnym zástupcom. Rovnako ani samotná skutočnosť, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí
majú právnické vzdelanie, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom
konaní zastúpené právnym zástupcom. K neúčelnosti trov konania dochádza samotným podaním
návrhu v prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda sám zastavanie
konania zavinil. Ak sa účastník môže dať v konaní zastúpiť advokátom, potom je nezrozumiteľná
námietka navrhovateľa, že ak sa vedľajší účastník dá zastúpiť, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu
trov konania, pretože v danom prípade nejde o navyšovanie trov, ale o vznik trov v dôsledku ústavného
práva na zastupovanie. Je zrejmé, že ide o neprijateľný záver v rozpore s Ústavou SR, ako aj O.s.p. .

V prejednávanej veci nie je možné aplikovať vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka ust. § 150 O.
s. p., pretože neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného zákonného
ustanovenia. Aj skutkovo jednoduchej a po právnej stránke menej zložitej veci je akceptovateľné
aplikujúc ust. § 47 ods. 2 Ústavy SR, aby bol účastník zastúpený advokátom. Takéto trovy konania sú
účelne vynaložené už aj s poukazom na to, že v Združení na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sú
angažovaní laici z oblasti práva, a preto už aj vzhľadom na uvedenú okolnosť a jej špecifické postavenie
v súdnom spore mala právo na zastúpenie advokátom. Pokiaľ sa týka iniciatívy vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, tento podľa § 93 ods. 2 ,3 O. s. p. vstúpil do konania z vlastného podnetu, preto
tento podnet nie je možné vyhodnotiť inak, než tak ako to správne vyhodnotil prvostupňový súd a konal
ďalej s vedľajším účastníkom.



Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci išlo všetko o trovy advokáta vedľajšieho účastníka na
strane odporcu, ktoré predstavujú účelne vynaložené trovy na ochranu vedľajšieho účastníka na strane
odporcu.

S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka s použitím § 219 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

V odvolacom konaní mal úspech odporca, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu
trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznať.

V odvolacom konaní plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi.
Trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 31,28 eur ako odmenu za 1 polovičný (nemeritórny) úkon
- odvolanie proti rozhodnutiu nie vo veci samej vo výške 25,73 eur (1/2 z 51,45 eur) + 7,81 eur režijný
paušál + 20% DPH vo výške 6,71 eur, podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods.
3 vyhlášky.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.