Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/49/2016 z 5. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 5. decembra 2016, sp. zn. 3To/49/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2512010923.1 Krajský súd Trnava | 3To/49/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2512010923.1 | 2016-12-05 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach Citované ustanovenia: § 348 ods. 1 písm. d) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6193b87-bcda-42dd-830d-3d5e25e528d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2512010923.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/49/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512010923
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512010923.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému R. N., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.04.2016 sp. zn. 2T/146/2012 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 06.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. N., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 18.04.2012 v čase o 15.00 hod. v meste Hlohovec - Šulekovo po ulici Holubyho viedol ako vodič
osobné motorové vozidlo zn. Mazda 323, e.č.: HC-899AD, i napriek tomu, že trestným rozkazom
Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/68/2009 zo dňa 27.04.2009, právoplatným dňa 27.05.2009, mu
bol okrem iného uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky,
trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/77/2009 zo dňa 02.07.2009, právoplatným dňa
05.08.2009, mu bol okrem iného uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
trvaní 3 (tri) roky a trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T/3/2010 zo dňa 28.01.2010,
právoplatným dňa 28.01.2010, mu bol okrem iného uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky,
Za to mu bol podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s poukazom § 36 písm. l/ Trestného zákona,
37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1
Trestného zákona a § 46 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky
nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu uloženého odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste odňatia slobody v trvaní 27 mesiacov so
zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/62/2014 zo dňa 03.06.2013.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 4 roky.
Výrok o treste tohto rozsudku napadol včasným odvolaním obžalovaný, ktoré odvolanie, napriek
opakovaným výzvam, bližšie neodôvodnil.
Okresný prokurátor odvolanie nepodal.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného nakoľko mal na tento postup
splnené podmienky v zmysle § 293 odsek 5 Trestného poriadku, obžalovaný bol na termín verejného
zasadnutia riadne a včas predvolaný, bol riadne poučený o možnosti vykonať verejné zasadnutie



v jeho neprítomnosti, svoju neúčasť na verejnom zasadnutí dňa 06.12.2016 žiadnym spôsobom
neospravedlnil.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 odsek l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu rozsudku predchádzalo, a zistil,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa u obžalovaného správne
ustálil tak poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona ako aj priťažujúce okolnosti v
zmysle § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona. Poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného
zákona je daná vyhlásením obžalovaného o jeho vine v zmysle § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného
poriadku. Ustálenie priťažujúcich okolností vyplýva zo zistenia, že je potrebné ukladať súhrnný trest
(teda spáchal viac trestných činov), ako aj z vyhodnotenia osoby obžalovaného a jeho trestnej minulosti
keď je zrejmé, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený.
Pri správne zistenej prevahe priťažujúcich okolností prichádzalo do úvahy ukladanie trestu v zmysle §
38 odsek 4 Trestného zákona tak, že sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvyšuje
o jednu tretinu.
Pretože obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku dňa 18.04.2012 teda predtým, ako bol vo veci
Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/62/2014 dňa 03.06.2013 vyhlásený odsudzujúci rozsudok pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 2 roky a 3 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia,
prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 42 odsek 1 Trestného zákona.
Súd I. stupňa správne ukladal súhrnný trest obžalovanému v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 41 odsek 1 Trestného zákona podľa zákonného ustanovenia § 172 odsek 1 Trestného zákona, ktoré
sa vzťahuje na trestný čin prísnejšie trestný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, za ktorý je stíhaný v prejednávanej veci.
Pri ukladaní súhrnného trestu neprichádzalo do úvahy uloženie iného ako nepodmienečného trestu,
nakoľko na nepodmienečný trest bol R. N. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
3T/62/2014.
Súd I. stupňa uložil obžalovanému súhrnný trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby za zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona bez zvýšenia spodnej hranice trestnej
sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona. V odôvodnení
rozsudku poukázal na ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona, ktorý vylučuje postup podľa § 38
odsek 4 Trestného zákona pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu podľa § 41 odsek 2 Trestného
zákona alebo podľa § 42 Trestného zákona, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa
neprimerane prísne. Odôvodnenie tohto postupu však v napadnutom rozsudku absentuje, preto krajský
súd nezistil, akými úvahami sa súd I. stupňa spravoval, keď pri ukladaní trestu neaplikoval ustanovenie
§ 38 odsek 4 Trestného zákona.
Vzhľadom k tomu, že krajský súd rozhodoval len na základe odvolania obžalovaného, neprichádzala do
úvahy zmena k horšiemu teda sprísnenie trestu v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona v odvolacom
konaní.
Súd I. stupňa tiež pochybil, pokiaľ vo výroku o treste dôsledne neaplikoval ustanovenie § 42 odsek 2
Trestného zákona a vyslovil len, že sa zrušuje výrok o treste odňatia slobody uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/62/2014 bez toho, aby zároveň vyslovil, že sa zrušujú aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Tento nedostatok krajský súd nereparoval, nakoľko z ustanovenia § 42 odsek
2 Trestného zákona je zrejmé, že uložením súhrnného trestu sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia
nadväzujúce na zrušený výrok o treste.
Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona je správne a v súlade so zákonom,
nakoľko obžalovaný bol za posledných 10 rokov vo výkone trest odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin.
Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní neprichádzala do úvahy zmena k horšiemu pre nedostatok
odvolania prokurátora, krajský súd odvolanie obžalovaného týkajúceho sa výroku o treste ako
nedôvodné zamietol, keď opätovne poukazuje na to, že obžalovanému bol uložený súhrnný trest na
samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.